Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/411/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512205398 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512205398.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: ASANARATES, s. r. o., so sídlom Park Angelinum 4, Košice, IČO: 36606693, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, so sídlom Žišková 6, Košice, proti žalovanému: News and Media Holding a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47 256 281 (predtým SPOLOČNOSŤ 7 PLUS s. r.o., so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, IČO: 31 347 291) zastúpenému advokátskou kanceláriou SCHWARZ advokáti s. r. o., so sídlom Podbrezovská 40, Bratislava (a advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital park II. Einsteinova 25, Bratislava, na doručovanie písomností), o ochranu dobrého mena a zásahu do dobrej povesti, o uverejnenie opravy a odpovede a priznanie nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. februára 2015 č. k. 7C 67/2012-244, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal právneho predchodcu žalovaného zverejniť odpoveď žalobcu zo dňa 6. 2. 2012 na články v týždenníku T. X H.. ". Y. ". U. X. čísle týždenníka T. X H. zo dňa 26. 1. 2012 (str. XX-XX) E. Č. ". A. U. X. Č. M. T. X H. A. H.E. X. X. XXXX (L.. XX) v znení uvedenom v petite žaloby a vykonať opravu podľa žiadosti žalobcu zo dňa 10. 2. 2012 článkov v týždenníku T. X H. ". Y. U. X. Č. M. T. X dní zo dňa XX. X. XXXX (L.. XX-XX) E. Č. ". L. A.Š. U. X. Č. M. T. X H. zo dňa 2 . 2. 2012 (str. 16) tak, že žiadal vypustiť výroky uvedené v petite žaloby a zároveň žiadal právnemu predchodcovi žalovaného uložiť povinnosť zaplatiť mu titulom nemajetkovej ujmy sumu 20 000 eur z dôvodu neoprávneného zásahu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19 písm. b/ ods. 2, 3 Obč. zákonníka. Rozhodol tak podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR a článku 10 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR, § 19 písm. b/ ods. 2, 3 Obč. zákonníka, § 7 ods. 3, 6 písm. a/, § 8 ods. 4, 7 písm. a/ zák. č. 167/2008 Z. z., keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 26. 1. 2012 bol publikovaný v týždenníku T. X H. na L. XX-XX, článok s názvom " Na Y., s podtitulkom "F. Y. G. M. pre V. S.Y.. Pri výbere spoločnosti na hubenie komárov žiadal nepotrebný certifikát, ktorý konkurencia nemala", ktorého autorkou bola R. Š. a následne v citovanom týždenníku dňa 2. 2. 2012 na str. 16 bol uverejnený nadväzujúci článok pod názvom ". A." ako pokračovanie prvého článku. V predmetnom článku autorka kritizovala bratislavský magistrát, ktorý vyhlásil tender na výber firmy na hubenie komárov, ktorý "nemá s transparentnosťou nič spoločné". Autorka článku okrem iného uviedla, že "niekomu veľmi záležalo na tom, aby súťaž vyhrala konkrétna firma". Ide o žalobcu, ktorý aj v roku 2009 vyhral tender na hubenie potkanov. Následne v článku pod názvom "L. A." autorka článku informovala čitateľov, že "bratislavský magistrát odstúpil od zmluvy, ktorú v decembri 2001 uzavrel s košickou firmou Asanarates" a "Riaditeľ magistrátu U. L. dostal pokyn bezodkladne upraviť pravidlá pre organizovanie verejných obchodných súťaží". Žalobca žiadal právneho predchodcu žalovaného dňa 6. 2. 2012 o uverejnenie odpovede a dňa 10. 2. 2012 o uverejnenie opravy v zmysle zákona č. 167/2008 Z. z. - Tlačový zákon (ďalej len "Tlačový zákon"), žalovaný si však tieto povinnosti v zmysle Tlačového zákona nesplnil. Poukázal na to, že ust. § 8 ods. 4 Tlačového zákona presne vymedzuje záležitosti, ktoré má žiadosť o uverejnenie odpovede obsahovať a jednou zo zákonom stanovených podmienok je, aby sa odpoveď obmedzila len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď, ktorú žalobca žiadal uverejniť, túto podmienku nespĺňa, pretože obsahuje množstvo hodnotiacich úsudkov a je koncipovaná ako list obsahujúci názorovú reakciu konateľa žalobcu na prácu novinárov z redakcie týždenníka a na to, ako ich prácu vníma čitateľ. Uviedol, že nielen z úvodnej časti odpovede, ktorú žalobca žiadal uverejniť "Opäť s odstupom času ste nás dokázali "milo" prekvapiť a opäť neprofesionálne", ale z celého textu odpovede je zrejmé, že odpoveď obsahuje samé hodnotiace úsudky a konateľ žalobcu nereagoval na žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by obsahoval niektorý zo žalovaných článkov. Žalobca sa mal v zmysle citovaného ustanovenia obmedziť len na popretie, doplnenie, spresnenie alebo vysvetlenie skutkového tvrdenia v článku, a keďže táto podmienka nebola splnená, právnemu predchodcovi žalovaného nevznikla povinnosť zverejniť odpoveď podľa § 8 ods. 7 písm. a/ Tlačového zákona, pretože neboli splnené náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede podľa ods. 4 citovaného ustanovenia. Ďalej dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky ani pre uverejnenie opravy tak, ako to žiadal v žalobe žalobca, keď v zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí byť písomný návrh znenia opravy, ktorý musí obsahovať popis nepravdivého skutkového tvrdenia, konštatovanie, že uvedené skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého tvrdenia. Oprava, ktorú žiadal žalobca uverejniť, neobsahovala pravdivé skutkové tvrdenie, ktoré je zákonnou náležitosťou pri uverejnení opravy a znenie opravy tak, ako ju žalobca žiadal uverejniť v petite žaloby zo dňa 30. 7. 2012 a dňa 16. 1. 2013, sa nezhoduje zo znením Žiadosti o uverejnenie opravy zo dňa 10. 2. 2012, ktorou sa žalobca domáhal od právneho predchodcu žalovaného uverejnenia opravy v zmysle § 7 ods. 1 Tlačového zákona. Poukázal na to, že v zmysle ods. 6 citovaného ustanovenia nie je vydavateľ periodickej tlače povinný uverejniť opravu, ak žiadosť o uverejnenie opravy nemá náležitosti podľa ods. 3. Ďalej dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené ani zákonné podmienky pre priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch žalobcovi podľa § 19 písm. b/ ods. 2 a 3 Obč. zákonníka, keď základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa uvedeného ustanovenia je, že pôvodca zásahu konal protiprávne, t. j. v rozpore so svojimi povinnosťami. V danom prípade však právny predchodca žalovaného realizoval svoje právo v zmysle čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR informovať a vyjadrovať svoje názory, pričom v zmysle v ods. 4 mal zaručenú slobodu prejavu. Predmetný článok spracováva plne legitímnu tému verejného záujmu ako je nakladanie s verejnými finančnými zdrojmi, čo je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutné, aby sa pri čerpaní týchto prostriedkov postupovalo s odbornou starostlivosťou efektívne tak, aby to nevyvolávalo pochybnosti o korektnosti čerpania. Pokiaľ to tak nie je, musia aktéri takého čerpania prostriedkov z verejných zdrojov strpieť aj verejnú kritiku, pretože efektívne použitie verejných prostriedkov je vecou verejnou, vecou legitímneho verejného záujmu. Konštatoval, že v článku bolo objektom kritiky konanie Magistrátu hl. m. Bratislavy v súvislosti s vyhlásením súťaže na výber firmy na hubenie komárov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že právny predchodca žalovaného zverejnil o ňom nepravdivé údaje, ktoré označil v texte žaloby, dospel k záveru, že označené slovné spojenia nemajú povahu faktických tvrdení, ale hodnotiacich úsudkov a uverejnené informácie v predmetnom článku nie sú spôsobilé privodiť žalobcovi žiadnu ujmu. Formulácia " ... Magistrát ušil tender pre košickú firmu..." je len hodnotením autorky článku, že pri výbere firmy v súťažných podmienkach bola stanovená podmienka, že účastník súťaže musí byť držiteľom certifikátu informačnej bezpečnosti podľa normy ISO 27001, tento certifikát predložil v rámci súťaže len žalobca a ostatní traja účastníci súťaže predložili len tzv. náhradné doklady. Autorka článku vychádzajúc z informácie, že taký certifikát je potrebný len pre spoločnosti narábajúce s osobnými údajmi, prípadne s inými citlivými dátami, oprávnene nadobudla dojem, že zaradenie tejto podmienky do súťažných podmienok mohlo byť nekorektné, zvýhodňujúce účastníka, ktorý tento certifikát vlastní. Taktiež ďalšie hodnotiace úsudky, ktoré žalobca v žalobe napáda: "... Košická spoločnosť má podľa našich informácií blízko k predstaviteľom strany SMER", "... Pri výpočte ceny za 50 000 hektárov by víťaz dostal 790 000 eur, pričom konkurencia za 600 000 eur, teda za cenu o 190 000 eur nižšiu ako víťaz", ..." Bol som naivný a prišiel som o možnosť obrátiť sa na úrad pre verejné obstarávanie, priznáva A. R.... "Niekomu podľa všetkého veľmi záleží na tom, aby súťaž vyhrala konkrétna firma". ..."Košická firma - spoločnosť, ktorá vznikla len pár mesiacov pred parlamentnými voľbami v roku 2006 začala po vtedajšom nástupe SMER-u k moci získavať lukratívne zákazky." ..."Od mesta Košice získala len za minuloročnú deratizáciu takmer 12 000 eur." ...nie sú podľa názoru súdu spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na dobrej povesti. Pravdivosť výrokov "Len na ilustráciu v M. jej pracovník hádzal jed na potkany na miesta voľne prístupné deťom"... "Vlani v októbri v Košiciach sa otrava na potkany povaľovala kde-kade." Bola potvrdená výpoveďami svedkýň vypočutých v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 6C/355/2009: R. Š., Y. Z., Y.. L. V.Š. E. Y. V.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v predmetných článkoch neboli zverejnené žiadne nepravdivé údaje o žalobcovi, resp. hodnotiace úsudky, ktoré žalobca napáda v žalobe, neboli spôsobilé zasiahnuť do jeho dobrej povesti. Ďalej konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní ním tvrdené zvlášť škodlivé následky zverejnených údajov, najmä poškodenia dobrého mena a povesti žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 942,46 eur, do troch dní. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a zaviazať žalovaného na náhradu trov celého konania, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktorým postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žiadosť o odpoveď nespĺňa predpoklady v zmysle § 8 ods. 3 Tlačového zákona z hľadiska rozsahu, že obsahuje množstvo hodnotiacich úsudkov, keď podľa jeho názoru písomná odpoveď je rozsahom primeraná textu článku a súd svoj záver o neprimeranosti rozsahu znenia tlačovej odpovede vo vzťahu k samotnému textu nezdôvodnil, a ani neuviedol, v čom vidí nedovolené hodnotiace úsudky v žiadosti o odpoveď, hoci ust. § 8 ods. 3 Tlačového zákona hodnotiaci úsudok zo skutkových tvrdení nevylučuje, ako to vyplýva z § 8 ods. 3 poslednej vety. Namietal, že nárok na primerané zadosťučinenie podrobne zdôvodnil, a aj preukázal, súd prvej inštancie však v tejto časti žalobu zamietol bez akéhokoľvek hodnotenia dôkazov a konkretizácie. Namietal, že dôkazné bremeno o preukázaní pravdivosti tvrdení uvedených v článku zaťažovalo právneho predchodcu žalovaného, o všetkých nepravdivých tvrdeniach v článku vypovedali svedkovia, poukázal na písomné stanovisko Magistrátu mesta Bratislava a uviedol, že celá verejná súťaž bola zákonná, ku všetkým nepravdivým výpovediam redaktorky a tzv. odborníka A. R. sa žalobca písomne vyjadroval a vyvrátil ich nepravdivé a nelogické tvrdenie. Namietal, že súd nehodnotil intenzitu článkov vo forme o aký celkový poznatok o tvrdených skutočnostiach prezentujú čitateľa, aký výsledný poznatok si má čitateľ utvoriť o celom priebehu verejnej súťaže a celkovej činnosti žalobcu. Podľa jeho názoru cieľom článkov bolo spochybniť celú verejnú súťaž nesprávnym konaním Magistrátu mesta Bratislavy a spochybniť žalobcu tým, že čitateľ si o ňom utvoril názor, že sa jedná o spoločnosť, ktorá získava zákazky politickým klientelizmom pre mesto nevýhodné, čo právny predchodca žalovaného nepreukázal. Namietal, že ak zo skutkových okolností, uvedených v článku, nemožno vyvodiť zodpovedajúce závery, nejde o právom prípustnú kritiku, ale tvrdenie, ktoré nemá žiaden základ v skutkovom deji. Za pravdivé opísanie skutkových okolností nemožno považovať také, keď autor článku síce uvedie niektoré skutočnosti ako pravdivé, niektoré vynechá, skreslí, alebo ich nerozvedie do tej miery, aby si čitatelia mohli vytvoriť vlastný názor na vec. Namietal, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobca a Magistrát mesta Bratislavy zrušili legálne uzatvorenú zmluvu na výkon činnosti dezinsekcie, žalobca utrpel finančnú škodu v sume 190 000 eur. Neskúmal skutkovú opodstatnenosť a mieru zásahu do dobrého mena žalobcu a neskúmal mieru a intenzitu zásahu do dobrej povesti žalobcu a rozsah škody, ktorá vznikla, neskúmal ani motív zverejnených difamačných informácií, pričom on preukázal, že jediným motívom bolo zrušenie legitímnej verejnej súťaže za každých okolností na podnet A. R. a vypísanie novej súťaže, aby vykonával dezinsekcie pre mesto Bratislava tak, ako v predošlých obdobiach. Nepravdivé sú údaje o cene, výmerách ošetrovanej plochy, čo súd nevyhodnotil, a ani sa k tomu nevyjadril. Namietal, že súd sa nevyjadril ani k ním tvrdeným skutočnostiam, že uverejnené články sú v rozpore s profesionálnou etikou novinára, pričom Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že záruky článku 10 Dohovoru sa novinárom poskytujú pod podmienkou, že konajú v dobrej viere tak, že prinášajú presné a dôveryhodné informácie pri dodržaní žurnalistickej etiky. Vybočenie žurnalistickej etiky je vybočenie zo štandardov a zásadne obchádza účel slobody prejavu, je jej zneužitím. S poukazom na ustálenú súdnu judikatúru, týkajúcu sa požiadaviek riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, namietal, že pre absolútnu absenciu dôvodov rozsudku nie je možné podrobne namietať a konkrétne vyvrátiť nezákonný rozsudok, najmä ktoré skutočnosti podľa súdu, svedkami ktorými mali byť v konaní potvrdené, dokonca v akej prevažnej miere, ktoré skutočnosti mal súd preukázané za nepravdivé, dokonca za nespôsobilé poškodiť dobré meno žalobcu. Vyžaduje sa, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a ktoré ho viedli k aplikácii práve zvolených predpisov. Rozhodnutie súdu bez odôvodnenia o určitom nároku porušuje základné právo účastníka na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, právo na spravodlivú a zákonnú súdnu ochranu a ide o prejav arbitrárnosti v rozhodovaní súdu, ktorý je neprípustný. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými vykonanými dôkazmi, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu, ani s poukazom na jeho písomné podanie. Nepravdivými tvrdeniami, nepravdivosť ktorú potvrdili vypočutí svedkovia T. V., Y. A., C.Ó. U., E. F., U. Y., H. Q. E. T. Š., ale aj predložené listinné dôkazy, právny predchodca žalovaného hrubo a neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti s takým následkom, ktorý trvá doposiaľ. Poukázal aj na rozhodnutie 4/2012 z 27. 3. 2012 Tlačovej rady SR, v ktorom konštatovala porušenie etického kódexu novinára, autora týchto článkov. Ďalej namietal, že nielenže právny predchodca žalovaného nepreukázal pravdivosť tvrdení v článku T. X H. A. Č. XX A. H. XX. X. XXXX, ale práve naopak, v konaní bola preukázaná nepravdivosť označených tvrdení a veľké následky u žalobcu pri zásahu do jeho dobrej povesti a obchodného mena. V písomnom podaní zo dňa 25. 2. 2015 podrobne zdôvodnil nepravdivosť všetkých konkrétnych tvrdení v článku, ku ktorým uplatňoval nárok na opravu, a ktoré hrubým spôsobom zasiahli do jeho dobrej povesti, súd však na tieto skutočnosti neprihliadal a nevyjadril sa k nim. Podľa jeho názoru bol preukázaný hrubý zásah do dobrej povesti a mena žalobcu s následkami, ktoré trvajú doposiaľ, podklady z článku prevzali a zverejnili aj ďalšie médiá, v takej intenzite, že len samotné uverejnenie odpovede a opravy podľa § 7 a 8 Tlačového zákona s peňažnou náhradou nemajetkovej ujmy v sume 20 000 eur za ich neuverejnenie v zákonnej lehote podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona, ani z ďaleka nepostihuje intenzitu a škodlivý následok trvajúci až doposiaľ na dobrej povesti žalobcu, prejavujúci sa v obchodných vzťahoch, v ťažkostiach uvádzať nové zmluvné vzťahy a pri účasti v súťažiach. Preto sa dôvodne domáha aj primeraného zadosťučinenia podľa § 19 písm. b/ ods. 2 a 3 Obč. zákonníka v sume 20 000 eur. Zamietajúci rozsudok v tejto časti nie je žiadnym spôsobom odôvodnený. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil samostatne a vo vzájomných súvislostiach z hľadiska ich významu pre podstatu veci, ich hodnovernosti a pravdivosti, teda aké skutočnosti mal, na základe akých dôkazov preukázané, a ako sa následne výsledky hodnotenia premietli do skutkových záverov. 3. Právny predchodca žalovaného sa v odvolacom konaní nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 1. 7. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V priebehu odvolacieho konania pôvodne žalovaná spoločnosť 7 Plus s. r. o. so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, IČO: 313147291, zanikla zlúčením so spoločnosťou News and Media Holding a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 47256281, ktorá sa stala právnym nástupcom pôvodne žalovanej spoločnosti, a preto odvolací súd podľa § 64 CSP pokračoval v konaní s jej právnym nástupcom. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti právnemu predchodcovi žalovaného uverejniť odpoveď na články publikované v týždenníku T. X H.Í., vykonať opravu týchto článkov a zaplatiť mu sumu 20 000 eur titulom nemajetkovej ujmy, spôsobenej mu neoprávneným zásahom do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby; ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré právny predchodca žalovaného uviedol na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Tlačového zákona a Obč. zákonníka a dospel k správneho záveru, že právnemu predchodcovi žalovaného nevznikla povinnosť zverejniť žalobcom požadovanú odpoveď, pretože neboli v danom prípade splnené zákonom stanovené náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede a taktiež mu nevznikla povinnosť uverejniť opravu predmetných článkov z dôvodu, že ani žiadosť žalobcu o uverejnenie opravy nemá zákonom stanovené náležitosti. Správne tiež dospel k záveru, že v predmetných článkoch neboli zverejnené žiadne nepravdivé údaje o žalobcovi, resp. hodnotiace úsudky, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do jeho dobrej povesti, a preto nie sú splnené ani zákonom stanovené podmienky pre priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch žalobcovi. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s.p, účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite, skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa na základe tvrdení žalobcu dostatočne zaoberal znením a obsahom odpovede žalobcu zo dňa 6. 2. 2012 na články v týždenníku T. X H. a jeho žiadosti na vykonanie opravy týchto článkov zo dňa 10. 2. 2012 z hľadiska dodržania podstatných náležitostí stanovených Tlačovým zákonom pre žiadosť o uverejnenie odpovede a žiadosť o uverejnenie opravy, posúdením oprávnenosti konania právneho predchodcu žalovaného, ktorým podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu dobrého mena a povesti, zaoberal sa aj motívom autora článku, keď uviedol, že článok spracováva legitímnu tému verejného záujmu, ktorou je nakladanie s verejnými finančnými zdrojmi, ďalej sa zaoberal pravdivosťou tvrdení uvedených v predmetných článkoch a spôsobilosťou hodnotiacich úsudkov v nich uvedených, zasiahnuť do práva na ochranu dobrého mena povesti žalobcu. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedené žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. 7. Právo na uverejnenie odpovede upravuje ust. § 8 zák. č. 167/2008 Z. z., pričom podľa ust. § 8 ods. 1 fyzická alebo právnická osoba má právo žiadať uverejnenie odpovede v prípade, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré je nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce, a ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 4 stanovuje písomnú formu a obligatórne náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede, ktorými okrem iného je aj popis skutkového tvrdenia, uverejneného v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede, a teda taktiež obligatórnou náležitosťou tejto žiadosti je aj písomné znenie odpovede, ktorá sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie uvedené v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Podľa § 8 ods. 7 písm. a/ citovaného zákona, ak žiadosť o uverejnenie odpovede nemá náležitosti podľa ods. 4, vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď. Z citovaných ustanovení ďalej vyplýva, že právo žiadať uverejnenie odpovede môže vzniknúť fyzickej alebo právnickej osobe len uverejnením skutkových tvrdení uvedených v § 8 ods.1, citovaného zákona, a teda nie v súvislosti s uverejnením hodnotiacich úsudkov, a taktiež znenie odpovede, ktoré je súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede, môže obsahovať len skutkové tvrdenia, a nie hodnotiace úsudky. 8. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti právnemu predchodcovi žalovaného uverejniť odpoveď na základe jeho žiadosti, v znení uvedenom v tejto žiadosti, sa správne vysporiadal s existenciou zákonom stanovených formálnych a obsahových (vecných) náležitostí v žiadosti žalobcu, a tiež so znením odpovede, ktorú žiadal žalobca uverejniť, a to z hľadiska jeho súladu s ust. § 8 ods. 4 predposlednej vety Tlačového zákona, v dôsledku nedostatku ktorejkoľvek z nich nemá žalovaný, ako vydavateľ, povinnosť odpoveď uverejniť (§ 8 ods. 7 písm. a/ citovaného zákona). Právo na odpoveď je totiž založené na prísne formalizovanom postupe, ktorý predpokladá súčasné splnenie všetkým zákonom stanovených podmienok, aby vzniklo žiadateľovi voči vydavateľovi právo na uverejnenie ním požadovanej odpovede. V § 8 ods. 4 zákon explicitne vymenúva jednotlivé náležitosti žiadosti, ich výpočet je taxatívne daný a vzhľadom na jeho kogentnú povahu nie je možné sa za žiadnych okolností od neho odchýliť, rovnako nie je možné tieto zákonné náležitosti dodatočne, teda po uplynutí zákonom prekluzívnej lehoty na doručenie žiadosti, meniť či dopĺňať. 9. Obligatórnou súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede je aj samotné znenie odpovede, ktorou sa dáva dotknutej osobe priestor vecne reagovať na uverejnené skutkové tvrdenia na rovnocennom mieste a v rovnakom rozsahu a oboznámiť tak verejnosť s vyjadrením jej postoja k uverejnenému tvrdeniu a zaujať k nemu vlastné (subjektívne) stanovisko, nezávislé na objektívnej pravde. Vydavateľ je povinný uverejniť odpoveď uplatnenú v súlade zo zákonom bez akýchkoľvek zásahov, teda v takom znení, ako bola napísaná žiadateľom, pričom na druhej strane zákon obmedzuje znenie odpovede žiadateľa na popretie, doplnenie, spresnenie alebo vysvetlenie namietaného skutkového tvrdenia s tým, že musí byť zachovaná jej primeranosť vo vzťahu napadnutého textu. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou odpovede nemôže byť poskytnutie zadosťučinenia (ospravedlnenie), a ani iné subjektívne vyjadrenia žiadateľa prekračujúce zákonný (vecný) rámec odpovede. 10. Do zákonného rámca ako žiadosti, tak aj odpovede, nepatria subjektívne názory, postoje, domnienky či vlastné pocity dotknutej osoby pokiaľ nie sú popisom skutkového tvrdenia jeho popretím, vysvetlením, spresnením či doplnením, resp. vyjadrením negatívnych následkov v jednotlivých oblastiach súkromného, či verejného života dotknutej osoby v spoločnosti. 11. Žalobca vo svojej odpovedi, ktorú žiadal uverejniť, nevymedzil konkrétne ktoré skutkové tvrdenia napáda z dôvodu, že sa dotýkajú dobrej povesti právnickej osoby a taktiež v čom sa ktoré konkrétne napádané skutkové tvrdenie dotýka dobrej povesti právnickej osoby a taktiež sa vo svojej odpovedi neobmedzil len na skutkové tvrdenia, ktorými by poprel, doplnil, spresnil alebo vysvetlil uverejnené skutkové tvrdenia, ale nad rámec uvedeného vyjadroval aj svoje hodnotiace úvahy - subjektívne názory, na ktoré aj súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to v úvodnej časti odpovede, v ktorej žalobca žiadal uverejniť "Opäť s odstupom času ste nás dokázali "milo" prekvapiť a opäť neprofesionálne" z ktorého subjektívneho názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že porušil povinnosť žiadateľa o uverejnenie odpovede zdržať sa hodnotiacich úsudkov a v znení odpovede sa obmedziť len na skutkové tvrdenia uvedené v ust. § 8 ods. 4 Tlačového zákona. Okrem toho aj ďalší text znenia odpovede, ktorú žalobca žiadal uverejniť, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako obsahujúci samé hodnotiace úsudky a v podstate ako list obsahujúci názorovú reakciu konateľa žalobcu na prácu novinárov z redakcie týždenníka a na to, ako ich prácu vníma čitateľ, keď žalobca v odpovedi uviedol aj ďalšie jeho subjektívne názory napr. že daná téma redaktorke R. Š. nesedí, zaoberal sa aj jej predchádzajúcim príspevkom Y. T., taktiež uviedol svoj názor, že redaktorka R.. Š. sa nedokázala poučiť, zaoberal sa osobou p. A. R., hodnotil postup predchádzajúcich primátorov a terajšieho primátora a pod. Z uvedeného je zrejmé, že žiadosť žalobcu o uverejnenie odpovede neobsahuje znenie takej odpovede, v ktorej by sa žalobca obmedzil len na skutkové tvrdenia, ktorými by poprel také skutkové tvrdenia, ktoré boli nepravdivé, doplnil také skutkové tvrdenia, ktoré boli neúplné a spresnil alebo vysvetlil skutkové tvrdenia, ktoré boli pravdu skresľujúce a taktiež jeho žiadosť neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, keď absentuje uvedenie, v čom sa ktoré konkrétne skutkové tvrdenie, uvedené v predmetnom článku, dotýka dobrej povesti právnickej osoby a vzhľadom na to právnemu predchodcovi žalovaného nevznikla v zmysle § 8 ods. 7 písm. a/ citovaného zákona povinnosť uverejniť odpoveď. Znenie odpovede je povinný žiadateľ odpovede napísať tak, aby zodpovedalo zákonom stanoveným požiadavkám, pretože len v takom znení môže byť vydavateľom uverejnená a ani súd nie je oprávnený modifikovať znenie odpovede, ktorá má byť uverejnená. 12. Obligatórne náležitosti žiadosti o uverejnenie opravy upravuje ust. § 7 ods. 3 Tlačového zákona, podľa ktorého súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí byť aj návrh znenia opravy, ktorý musí okrem iného obsahovať aj popis nepravdivého skutkového tvrdenia s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve sa nachádzalo a konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že oprava predmetných článkov v znení, v akom ju žalobca navrhol vo svojej žiadosti, neobsahuje pravdivé skutkové tvrdenie, ktoré je zákonnou náležitosťou pri uverejnení opravy, keď nesporné je, že žalobca v žiadosti o uverejnenie opravy navrhol opravu vykonať vypustením konkrétnych výrokov a takýto návrh je v rozpore s citovaným ustanovením, ktoré ukladá žiadateľovi o uverejnenie opravy povinnosť uviesť popri popise nepravdivého skutkového tvrdenia konštatovaní je, že je nepravdivé, uviesť aj pravdivé tvrdenie, a teda neumožňuje navrhnúť opravu vypustením niektorých výrokov, ako to žiadal žalobca. 13. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a tvorí jednu zo základných podmienok jej rozvoja a uplatnenia každého jednotlivca. Právo na slobodu prejavu však nie je absolútne, je totiž obmedzené, tak ako to predpokladá článok 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, právami na ochranu osobnosti a dobrej povesti v rozsahu vymedzenom ustanoveniami § 11 a nasl. a § 19b Občianskeho zákonníka. Obmedzenie práva na slobodu prejavu priznaním práva na ochranu osobnosti a dobrej povesti, nie je porušením čl. 10 Dohovoru. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti a dobrej povesti treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým. 14. V intenciách ustanovení § 19b ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka, požíva právnická osoba ochranu pred neoprávneným zásahom do jej existujúcej povesti, ktorý je objektívne spôsobilý poškodiť túto jej povesť, a teda privodiť zmenu dobrej povesti na horšiu či zlú povesť. Dobrá povesť obsahuje predovšetkým určité morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých je hodnotená a prijímaná spoločnosťou. Dobrá povesť predstavuje predovšetkým poctivosť, serióznosť, dôveryhodnosť, slušnosť, vážnosť, spoľahlivosť, ktoré zabezpečujú uznanie a ocenenie výsledkov jej práce v podobe služieb, výkonov či výrobkov a rešpektovanie profesionálnej zdatnosti a odbornosti jej predstaviteľov. Dobrá povesť je základná hodnota, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje postavenie a uplatnenie výsledkov právnickej osoby v určitej oblasti spoločenského života. Každá právnická osoba má právo na zachovanie dobrej povesti, na disponovanie s ňou a v prípade neoprávneného zásahu do tohto práva iným subjektom, má právo na jej ochranu. 15. Zodpovednosť za neoprávnený zásah do dobrej povesti je založená na objektívnom princípe, bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho úmysel či konanie v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu úmyselne, či len nedbalo určité tvrdenia preberal a ďalej rozširoval - spoliehajúc sa na ich pravdivosť, ako aj bez ohľadu na to, či si bol vedomý neoprávnenosti zásahu. Následky neoprávneného zásahu preto nemôžu byť vylúčené dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu. 16. Neoprávnený zásah do dobrej povesti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrej povesti právnickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, taktiež údajmi pravdu skresľujúcimi, ktoré samé osebe síce nie sú nepravdivé, ale sú podané takou formou a v takých súvislostiach, že môžu viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti a v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky) pokiaľ vybočujú z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu, a ako také je možné ich (dajú sa) overiť (dá sa dokázať ich pravdivosť). Hodnotiace úsudky (kritika) sú vždy subjektívne, lebo sú výrazom názoru toho, kto hodnotiaci úsudok vynáša. V tomto zmysle neexistuje a nemôže existovať kritika objektívna. Existuje len kritika vecná a nevecná. Kritika je vnímaná ako súčasť slobody prejavu a umožňuje odhaľovať negatívne spoločenské javy a nedostatky. Oprávnená kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky, a že je primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Vecná kritika vychádza z pravdivých skutočností (podkladov) a logicky z nich vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky. Hodnotiaci úsudok musí byť záverom, ktorý na základe pravdivých skutočností, je možné logicky vyvodiť. Nie je preto možné považovať za prípustnú (oprávnenú) kritiku takú, ktorá na skutkový podklad vôbec nenadväzuje, resp. zo žiadneho skutkového podkladu vôbec nevychádza. Konkrétnosť kritiky spočíva v tom, že východiskové podklady tvoria konkrétne skutočnosti, ktoré musia byť uvedené, aby adresát úsudku mal možnosť úsudok preskúmať a vytvoriť si vlastný názor. Kritika je primeraná, keď nevybočuje z medzí nutných pre dosiahnutie sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). Ak kritika nespĺňa uvedené kritériá, ide o exces, ktorý je potom považovaný za neoprávnený/nedovolený výkon práva kritiky, ktorý môže byť spôsobilý vyvolať neoprávnený zásah. Je na pôvodcovi kritiky, aby preukázal, že existovala konkrétna okolnosť, ktorá ho oprávňovala na vyslovenie hodnotiacich úsudkov. 17. Pokiaľ ide o kategorizáciu výrokov na skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, je potrebné poznamenať, že v hraničných a sporných prípadoch môže jeden výrok obsahovať tak atribút skutkového tvrdenia, ako aj atribút hodnotového súdu; potom ide o tzv. hybridné výroky; a navyše posudzovaný výrok musí byť vyhodnotený v širšom kontexte, a teda rozhodujúce bude celkové vyznenie dotknutého prejavu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako tvrdenie faktov a pre jeho akceptovateľnosť je preto postačujúce, ak má určitý skutkový základ. 18. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal (aj) ochrany dobrej povesti, do ktorej mal žalovaný, resp. jeho právny predchodca, neoprávnene zasiahnuť uverejnením článku s názvom "Na Y. H. XX.XX.XXXX a uverejnením článku s názvom "L. A. H. XX.XX.XXXX, E. M. U. M. T. X H., ktorého je žalovaný, resp. bol jeho právny predchodca, vydavateľom a s poukazom na poškodenie jeho dobrého mena a dobrej povesti v obchodných vzťahoch a na verejnosti, uplatňoval si peňažné zadosťučinenie v sume 20 000 eur. 19. Žalobca postavil svoju žalobu na tvrdení, že neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti bol spôsobený uverejnením nepravdivých tvrdení. Z hľadiska spôsobilosti sporných článkov zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu bolo rozhodujúce podľa názoru odvolacieho súdu ich celkové vyznenie a za určujúce preto nepovažoval odvolací súd, či sa ako nepravdivé preukázali niektoré z celkového kontextu žalobcom vyselektované tvrdenia, či vety. V záujme zachovania slobody tlače sú akceptovateľné; pokiaľ ide o informovanie určené najširšej verejnosti - ako to bolo aj v danom prípade; aj určité zjednodušenia a nepresnosti, tak, aby spracovanie témy bolo zrozumiteľné aj bežnému čitateľovi; významné je, aby celkové vyznenie podávanej informácie zodpovedalo pravde. Pravdivosť informácie však nemožno vnímať ako jej absolútny súlad s objektívnym právom v každej situácii a v každom časovom okamihu. 20. Správne súd prvej inštancie skúmal, či konanie právneho predchodcu žalovaného, spočívajúce v uverejnení predmetných článkov, je zásahom neoprávneným a spôsobilým privodiť žalobcovi ujmu, pričom správne tému, ktorá bola predmetom sporných článkov a týkala sa nakladania s verejnými finančnými zdrojmi, vyhodnotil ako legitímnu tému verejného záujmu, ktorá odôvodňuje aj požiadavku strpieť verejnú kritiku dotknutej osoby a správne dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného realizoval svoje právo v zmysle článku 26 ods. 1,2 Ústavy SR informovať a vyjadrovať svoje názory v rámci zaručenej slobody prejavu. V danej veci bolo potrebné vziať na zreteľ, že žalovanému pri informovaní o veci verejného záujmu prináležalo privilegované postavenie; súčasťou ktorého je aj možnosť používať určitú mieru preháňania a provokácie; a z toho vyplývajúca vyššia miera ochrany. Žalobca, ktorý sa ako podnikateľský subjekt zúčastnil verejnej súťaže o zákazku financovanú z verejných zdrojov, ktorej kritika bola predmetom sporných článkov, vstúpil tak do verejného priestoru a stal sa súčasťou kontroly výkonu verejnej moci, a preto musel preukázať vyššiu mieru tolerancie a strpieť vyššiu mieru záujmu o jeho osobu v súvislosti s informovaním týkajúcim sa jeho angažovania vo veciach verejného záujmu; na druhej strane žalovanému bolo potrebné poskytnúť zvýšenú ochranu vo vzťahu k vyhľadávaniu a rozširovaniu informácií a myšlienok týkajúcich sa transparentnosti verejnej súťaže a efektívnosti čerpania finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Prejavy týkajúce sa verejného záujmu disponujú najsilnejšou prezumpciou ochrany; zvlášť pokiaľ ide o hodnotiace úsudky; a u žalobcu, ktorý si musel byť vedomý, že s jeho činnosťou bude spojený aj oprávnený záujem verejnosti na informácie, sú hranice akceptovanej kritiky širšie pokiaľ informovanie tlače vedie k vyvolaniu všeobecne prospešnej diskusie vo veciach verejného záujmu. 21. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že článok "Na Y." sa týkal kritiky Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy a primátora mesta Y.. S., ktorý sa podpísal pod verejnú súťaž na dezinsekciu komárov, v súvislosti s ktorou vznikli pochybnosti o jej transparentnosti vzhľadom na súťažnú podmienku v podobe držby špecifického certifikátu informačnej bezpečnosti podľa normy ISO 27001, ktorého potreba nemala priamu súvislosť s obstaranými službami (hubením komárov), a kvalitou jej vykonania, pretože tento doklad sa obvykle vyžaduje predovšetkým v prípadoch (elektronického) nakladania s citlivými informáciami a nakoľko uvedený certifikát vlastnil žalobca, ako jediná firma v SR zaoberajúca sa dezinsekciou, vznikli oprávnené podozrenia z klientelizmu v tom smere, či táto súťažná podmienka nebola nastavená pre konkrétneho uchádzača, a s tým súvisiace podozrenia z predraženia zákazky, keď o víťazovi v súťaži nerozhodla najnižšia cena. 22. Na základe informácií o tom, že požiadavka na bezpečnostný certifikát v súťažných podmienkach nemala priamy súvis s obstarávanou službou, keďže táto sa netýkala nakladania s osobnými/citlivými údajmi, a o tom, že tento certifikát vlastnila jediná firma v SR v oblasti obstarávanej služby, bola autorka článku oprávnená vysloviť pochybnosti o transparentnosti verejnej súťaže a podozrenia z klientelizmu, keď ani magistrát vo svojom oficiálnom vyjadrení nevedel zdôvodniť zaradenie bezpečnostného certifikátu do súťažných podmienok tak, aby nezostali pochybnosti o tom, že súťažné podmienky boli stanovené so zámerom niekoho vyradiť alebo uprednostniť. Úvahu autorky, že "Niekomu podľa všetkého veľmi záleží na tom, aby vyhrala konkrétna firma" preto nemožno považovať za neprípustný hodnotiaci úsudok. 23. Autorka článku tiež vychádzala z konkrétnych zistení o tom, že koncom roku 2009 zaradili Hospodárske noviny žalobcu ako tretiu do rebríčka firiem, ktoré boli najúspešnejšími pri verejnom obstarávaní v rezorte zdravotníctva vedenom nominantom Smeru C.. C., že v roku 2009 žalobca uspel vo verenej súťaži vypísanej ministerstvom zdravotníctva na vykonanie deratizácie v rómskych osadách, a že pod vedením C.. C. ako primátora mesta Košice žalobca vzišiel víťazne zo súťaže na jesennú deratizáciu mesta. Pokiaľ pravdivosť týchto faktov žalobca nenamietal, nemožno považovať ani úvahu autorky o tom, že "košická spoločnosť má blízko k predstaviteľom strany SMER", za neprípustný hodnotiaci úsudok. 24. Autorka článku poukazovala na to, že pri tak nastavených súťažných podmienkach, keď nerozhodovala najnižšia cena ale bezpečnostný certifikát, vznikli cenové rozdiely medzi víťaznou cenou (15,80 eur za hektár) a najnižšou cenovou ponukou (12 eur za hektár). Výpočty autorky majú vecný podklad vo výsledkoch verejnej súťaže, a preto žalobca nedôvodne namieta ich nepravdivosť. Úvahy autorky v tomto smere nevzbudzujú dojem o neprimeranom zisku žalobcu; úmyslom autorky bolo zdôrazniť, že pokiaľ pri verejnom obstarávaní nebola rozhodujúca najnižšia cena, tak pri cenovom rozdiele takmer 4 eurá za hektár medzi cenou víťaza a najnižšou ponukou, to bude znamenať, že čím bude väčšia plocha, na ktorej sa bude dezinsekcia v hlavnom meste vykonávať, tým bude vyšší cenový rozdiel, a o to viac bude zaťažený aj rozpočet verejných financií. 25. Neoprávnený zásah do dobrého mena a povesti žalobcu nebol spôsobilý vyvolať ani uverejnený výrok A.. R., ktorý sa žalobcu vôbec netýkal. Pokiaľ ide o informáciu o tom, že za minuloročnú deratizáciu žalobca zinkasoval od mesta Košice takmer 12 000 eur, odvolací súd zastáva názor, že aj v prípade, ak by bola preukázaná nesprávna cena 12 000 eur, len toto nepravdivé tvrdenie; hoci aj uverejnené v periodiku s celoslovenskou pôsobnosťou; sa vzhľadom na celkový obsah článku nemohlo právne relevantným spôsobom dotknúť dobrej povesti žalobcu. 26. Žalobca vo vzťahu k uverejnenému tvrdeniu o tom, že "vlani v októbri sa v Košiciach otrava na potkany povaľovala kde-kade", argumentoval, že pri takejto náročnej, zodpovednej a riskantnej práci nezaregistrovali ani jednu reklamáciu na kvalitu a bezpečnosť ich výkonov. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že uvedená informácia bola čitateľovi poskytnutá, keď hneď za týmto namietaným tvrdením bolo uvedené, že "tamojší magistrát pochybenia firmy nezistil". 27. Pri skúmaní pravdivosti výroku "Len na ilustráciu U. M. jej pracovník hádzal jed na potkany na miesta voľne prístupné deťom" vychádzal súd prvej inštancie zo zhodných výpovedí svedkov vypočutých v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 6C/355/2009, a to R. Š., Y. Z.V., Y.. L. V. E. Y. V., ktorými aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že deratizácia vykonávaná žalobcom prebiehala veľmi neštandardným spôsobom. Súd prvej inštancie vykonal; na návrh žalovaného; dokazovanie oboznámením s výpoveďami svedkov, a to R. Š., ktorá ako autorka článku prítomná pri deratizácii a dezinsekcii rómskej osady v M. vypovedala, že videla, ako modré granule držala rómska mamička, že to našli deti, na čo ich upozorňovala hygienička, že to nemôžu jesť, že to nie sú cukríky a tiež upozorňovala pracovníkov žalobcu, aby granule nedávali na miesta, kde ich deti môžu nájsť; rovnako svedkyňa Y. Z. (fotografka) potvrdila, že videla rozsypávanie granúl do voľného priestoru na rôzne miesta, keď vo svojej výpovedi uviedla, že v M. začiatkom júna 2009 videla deratizéra a tyrkysovomodré granule, ktoré mal v kýbli, sypal na rôzne miesta v osade napr. ku chatrči, bolo ich vidieť zvonka, neboli skryté v jame vo všetkým prípadoch a potvrdila, že videla kladenie nástrah na kôpky a rozsypávanie do voľného priestranstva. Výhrady ku kladeniu nástrah pracovníkmi žalobcu potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj (prítomná) regionálna hygienička Y.. L. V.. 28. Pravdivosť uvedeného tvrdenia; preukázaná týmito svedeckými výpoveďami; nebola vyvrátená ani výpoveďami zamestnancov žalobcu, T. V. E. E. F., ktorí boli ako svedkovia vypočutí v tomto konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že na preukázanie pravdivosti uvedeného tvrdenia navrhoval žalovaný vykonať dokazovanie oboznámením s výpoveďami svedkov vypočutých v konaní pod sp.zn. 6C 355/09, a to R. Š., Y. Z., Y.. L. V. E. Y. V. (pojednávanie zo dňa 27.11.2014), ktoré súd prvej inštancie riadne vykonal a keďže strany nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené (zápisnica z pojednávania zo dňa 26.02.2015). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval v tomto konaní vykonať dokazovanie oboznámením sa aj s ďalšími výpoveďami svedkov vypočutých v konaní pod sp.zn. 6C 355/09, a preto v podanom odvolaní nedôvodne namieta, že nepravdivosť tvrdení svedkov R. Š., Y. Z., Y.. L. V., potvrdili svedkovia Y. A., C. U., U.C. Y., H. Q.. 29. Pokiaľ ide o uverejnenie fotografie, ktorá bola zhotovená fotografkou žalovaného len ako ilustračná pri vykonávaní deratizácie žalobcom v roku 2009 v rómskej osade v M., táto mohla vyvolať dojem u čitateľa, že zachytáva práve zamestnanca žalobcu ako dával otravu na potkany na miesta prístupné deťom. Odvolací súd použitie tejto fotografie spolu s textom považuje za zavádzajúce, keďže vyvoláva pravdu skresľujúci dojem, avšak vzhľadom na pravdivosť textu ku ktorému bola fotografia umiestnená, nemohlo privodiť žalobcovi jej uverejnenie ujmu na dobrej povesti. Zásah do dobrej povesti žalobcu nebola spôsobilá vyvolať ani tá skutočnosť, že fotografia z vykonávania deratizácie bola uverejnená k článku, ktorý sa týkal inej témy - dezinsekcie komárov. 30. Zverejnenie názorov, o ktoré sa autorka v článku " Na Y." v dobrej viere opierala, nebolo samoúčelné s cieľom škandalizácie, diskreditácie, dehonestácie, zneváženia žalobcu, ktorý bol v ňom identifikovaný ako košická spoločnosť, či košická deratizačná firma, ale motívom bolo informovanie verejnosti o skutočnostiach vyvolávajúcich pochybnosti o transparentnosti verejnej súťaže na obstaranie služieb financovaných z verejných zdrojov. Autorka vynaložila primerané úsilie na zistenie informácií potrebných pre spracovanie tejto témy. Obsah spisu nedáva spoľahlivý podklad pre záver, že by žalovaný vedome zneužil svoje práva, a že by sporným článkom sledoval výlučne motív poškodiť či znevážiť žalobcu, a že by jeho prvoradým a jediným zámerom bol komerčný cieľ - snaha o dosiahnutie zvýšenia predajnosti na úkor práv a oprávnených záujmov žalobcu. 31. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný názov ďalšieho článku "Súťaž zrušili", tento nemožno považovať za zavádzajúci, keď v ďalšom jeho texte (hneď v úvode) je výslovne uvedené, že bratislavský magistrát odstúpil od zmluvy, a teda je zrejmé, že výraz "Súťaž zrušili" použitý v nadpise tohto článku mal len zjednodušene vyjadriť ukončenie zmluvy medzi magistrátom a žalobcom. Pokiaľ ide o nadpis článku treba zdôrazniť, že ten má byť stručný, výstižný, aby upútal a zaujal čitateľa, a v jeho prípade možno vo väčšej miere tolerovať nepresnosti či určité zjednodušenia, rovnako ako expresívnejšie, provokujúce, či zveličujúce výrazy. Zohľadnením väzby nadpisu na vecný obsah článku je potrebné konštatovať, že nadpis článku bol v danom prípade plne akceptovateľný. "Pozoruhodné verejné obstarávanie" v tomto spornom článku považoval odvolací súd za prípustný hodnotiaci úsudok, ktorý má svoj vecný základ v kritizovanej podmienke verejnej súťaže, ktorú dokázal splniť len žalobca. 32. K argumentáciu žalobcu je potrebné tiež podotknúť, že konajúci súd v prejednávanej veci nebol viazaný rozhodnutím tlačovej rady. Z hľadiska obsahu a zmyslu realizácie práva na slobodu prejavu a na informácie, za relevantnú nebolo možné považovať ani tú skutočnosť, že zo strany magistrátu neboli oficiálne zistené žiadne pochybenia pri verejnom obstarávaní, ktorého transparentnosť bola predmetom kritiky. 33. So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec posúdil správne po právnej stránke, keď aplikoval ust. 19b ods. 2 a 3 Obč. zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dospel aj k správnemu právnemu záveru, že žalobcom namietané tvrdenia a hodnotiace úsudky boli žalovaným prezentované v rámci zákonom zaručenej slobody prejavu o záležitostiach verejného záujmu a ich uverejnením nedošlo k neoprávnenému zásahu, t.j. zásahu objektívne spôsobilému, privodiť žalobcovi ujmu na jeho dobrej povesti, keď nedošlo k uverejneniu takých nepravdivých tvrdení, či neprípustných hodnotiacich úsudkov týkajúcich sa jeho osoby, ktoré by presiahli rámec oprávnenej kritiky v súvislosti s verejnou kontrolou vynakladania verejných financií, keď aj forma ich verejnej prezentácie bola primeraná. Informovaním o žalobcovi nedošlo zo strany žalovaného k excesu z výkonu ním realizovaného práva kritiky, ktorý by už nebolo možné tolerovať. V danom prípade tak prevážil žalovaným sledovaný legitímny záujem na informovaní verejnosti vo veciach verejného záujmu nad legitímnym záujmom žalobcu na zabezpečení ochrany jeho dobrej povesti. 34. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov; spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods.1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).