Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/262/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899678 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1103899678.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu Tatra - Leasing, s.r.o., Černyševského 50, Bratislava, IČO: 31 326 552, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., Medveďovej 32, Bratislava, proti žalovaným X/ G. F., U.. XX.X.XXXX, O. XXXX/XX, M., X/ G.. G. F., U.. XX.XX.XXXX, R. O. XXXX/ XX, M. K. X/ G.. C. F., U.. XX.XX.XXXX, R. O. XXXX/XX, M., O. Q. Q. Q. G. K. F., U.. XX.XX.XXXX, R. O. Č.. XXXX/XX, XXX XX M. K. O. C.U. F., U.. XX.XX.XXXX R. O. Č.. XXXX/XX, XXX XX M. o zaplatenie 16.647,50 EUR (501.522,70 Sk) a o odvolaní žalovaných 2/, 3/proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/291/2003-148 zo dňa 26.5.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/291/2003-148 zo dňa 26.5.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/, povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 16.647,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 28.04.2003 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania žalobcu 832,34 EUR a trov právneho zastúpenia 1.466,88 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.4.2003 domáhal zaplatenia dlžnej sumy od G. F. podnikajúcemu pod obchodným menom Marián Tretiak Hron - Autodoprava, IČO: 17 898 129, ktorý počas konania zomrel a na jeho miesto nastúpili jeho dedičia manželka poručiteľa K. F., U.. XX.XX.XXXX K. C. E. C. F., U.. XX.XX.XXXX, O. R. M., O. XXXX/XX, K. F. H. D. L. taktiež Q. K. na C. G. U. C. H., K. F. G.. G. F., U.. XX.XX.XXXX K. G.. C. F., U.. XX.XX.XXXX, obaja bytom M., O. XXXX/XX. Ďalej uviedol, že žalobca ako leasingová spoločnosť poskytuje podľa predmetu svojej činnosti zapísaného v obchodnom registri finančný a operatívny leasing. Právny predchodca žalovaných uzatvoril so žalobcom leasingovú zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ. Z výpovede právneho predchodcu žalovaných ako aj obsahu odporu považoval súd prvého stupňa za preukázané, že právny predchodca žalovaných uzatváral leasingovú zmluvu za účelom uskutočňovania prepravy v medzinárodnej kamiónovej doprave prostredníctvom predmetu leasingu. S prihliadnutím na uvedené okolnosti súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci uzatvorili dňa 11.10.2001 leasingovú zmluvu ako podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti a ich vzájomné vzťahy založené leasingovou zmluvou sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka upravujúcou záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. Leasingová zmluva bola medzi právnym predchodcom žalovaných a žalobcom uzatvorená ako nepomenovaná zmluva a zmluvné strany v nej okrem vymedzenia predmetu zmluvy, predmetu leasingu, doby trvania zmluvy, ceny leasingu, výšky a splatnosti leasingových splátok, podrobne v článku III. špecifikovali vzájomné práva a povinnosti, teda dostatočne určili predmety svojich záväzkov a leasingovú zmluvu tak uzatvorili platne. V zmysle bodu 9.2 a) leasingovej zmluvy bol žalobca oprávnený zmluvu vypovedať, ak bol prijímateľ leasingu v omeškaní so splátkou alebo jej časťou po dobu dlhšiu ako 7 dní. Žalobca vypovedal leasingovú zmluvu listom zo dňa 07.01.2002, pretože žalovaný nezaplatil leasingové splátky splatné podľa dohody o splátkach, obsiahnutej v článku IV. leasingovej zmluvy dňa 01.11. a 01.12.2001 a nezaplatil do doručenia výpovede ani leasingovú splátku splatnú dňa 01.01.2002. Tieto tvrdenia právny predchodca žalovaných nerozporoval, ale v tejto súvislosti namietal, že dohodou uzatvorenou so žalobcom prolongoval splatnosť prvých troch leasingových splátok, resp. tieto splátky mu žalobca odpustil. Súd konštatuje, že vo vzťahu k týmto tvrdeniam neuniesli žalovaní dôkazné bremeno. V zmysle článku VI bodu bod 2 leasingovej zmluvy si účastníci vymienili pre zmenu alebo zrušenie zmluvy písomnú formu. Pokiaľ ide o tvrdenú zmenu splatnosti, alebo výšky leasingových splátok, žalovaní nepreukázali, že by prišlo k uzatvoreniu akéhokoľvek písomného dodatku alebo inej dohody, ktorá by menila leasingovú zmluvu, teda ani dodatku týkajúceho sa dohody o splátkach obsiahnutej v článku IV. leasingovej zmluvy. Analogicky žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o odpustení dlhu žalobcom, ktorý vznikol splatnosťou prvých troch leasingových splátok. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa môže veriteľ s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo, že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Žalovaní v konaní nepreukázali existenciu písomnej dohody, ktorou by sa žalobca svojho nároku na zaplatenie leasingových splátok vzdal. Vo vzťahu ku vznesenej námietke neplatnosti výpovede leasingovej zmluvy z dôvodu, že táto nebola žalovaným doručená, dospel súd prvého stupňa k názoru, že v súlade s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka výpoveď leasingovej zmluvy zo dňa 07.01.2002 bola žalovaným doručená a to v momente, keď sa dostala do sféry vplyvu právneho predchodcu žalovaných. Právny predchodca žalovaných v konaní uvádzal, že doručenka osvedčujúca doručenie výpovede leasingovej zmluvy nie je ním podpísaná a teda poštovú zásielku obsahujúcu výpoveď neprevzal. Účinnosť jednostranných adresných právnych úkonov, ktorým je aj výpoveď zmluvy predpokladá, že prejav vôle určený adresátovi sa dostane do sféry jeho dispozície tak, aby mal možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Žiaden právny predpis ani samotná leasingová zmluva nestanovujú doručovanie výpovede do vlastných rúk adresáta. Výpoveď zmluvy je možné doručiť aj členovi domácnosti adresáta. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že aj doručením výpovede na adresu právneho predchodcu žalovaného a prevzatie poštovej zásielky niektorým z členov jeho domácnosti nastali hmotnoprávne účinky tohto jednostranného právneho úkonu a prišlo k ukončeniu leasingovej zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v súvislosti s ukončením leasingovej zmluvy výpoveďou vznikla právnemu predchodcovi žalovaných podľa bodu 9.8 písm. c) článku III. leasingovej zmluvy povinnosť, vrátiť v lehote 10 dní (lehota určená vo výpovedi) predmet leasingu žalobcovi, do jeho sídla. Žalovaný užíval predmet leasingu aj po ukončení leasingovej zmluvy, teda bez právneho dôvodu, a preto vznikol žalobcovi voči žalovaným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Účastníci si v bode 9.8 písm. c) článku III. leasingovej zmluvy dohodli, že bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetu leasingu od účinnosti výpovede leasingovej zmluvy až do odovzdania resp. odobratia predmetu leasingu bude zodpovedať výške leasingových splátok, ktorá predstavovala v mesiacoch apríl až august 2002, vždy sumu 1.659,- EUR/mesačne a teda žalovanému vznikla povinnosť za užívanie predmetu leasingu bez právneho titulu vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce výške leasingovej splátky v mesiaci apríl, máj, jún a júl 2002 a jej pomernej časti zodpovedajúcej ôsmim dňom užívania v mesiaci august 2002, ktoré po prepočte na SKK aktuálnym kurzom platným vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca predstavovalo vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac apríl 2002 vo výške 69.890,40 Sk, za mesiac máj 2002 vo výške 72.428,60 Sk, za mesiac jún 2002 vo výške 72.921,30 Sk a za mesiac júl 2002 vo výške 73.457,20 Sk a za obdobie od 01.08. do 08.08.2002 vo výške 19.470,- Sk, teda spolu 308.167,50 Sk/10.229,87 €. Súd prvého stupňa považoval z úradného záznamu o vrátení zaisteného motorového vozidla z 08.08.2002, ako aj z preberacieho protokolu spísaného dňa 08.08.2002 za preukázané, že predmet leasingu bol po ukončení leasingovej zmluvy odobratý prostredníctvom poverenej osoby a cudzineckej polície na hraniciach Slovenskej republiky a Poľska dňa 08.08.2002, preto vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu tak, ako ich vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 01 00683/02 vystavenou dňa 21.08.2002 na sumu 612,43 €. Náklady žalobca refakturoval žalovanému v súlade s bodom 9.8 c) článku III. leasingovej zmluvy a to vo výške, v ktorej ich uhradil na základe faktúry č. 271082002 dňa 20.08.2002 osobe N. F. - DT poverenej odobratím predmetu leasingu. Žalobcovi vznikol podľa bodu 9.8 c) článku III leasingovej zmluvy nárok aj na úhradu iných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s ukončením leasingovej zmluvy. Za takéto náklady súd považoval aj náklady na servisovanie vozidla a náklady montáže a výmeny zámku riadenia a kľúča zapaľovania vozidla vo výške 21.725,70 Sk, ktoré žalobca na základe faktúry č. 701536 vystavenej spoločnosťou MAN-ÚŽITKOVÉ VOZIDLÁ-SLOVAKIA, s.r.o. zaplatil. Nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie týchto nákladov fakturovaných žalovanému faktúrou č. 01 00948/2 vystavenou dňa 29.10.2002 na sumu 21.725,70 Sk/721,16 € považoval súd prvého stupňa z uvedených dôvodov za opodstatnený. Súd prvého stupňa ďalej považoval za preukázané aj ďalšie žalobcom uplatnené nároky. Poukázal, že v zmysle bodu 9.8. čl. III leasingovej zmluvy vznikol žalobcovi v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy bez ohľadu na dôvod jej ukončenia nárok na zaplatenie anuitnou časťou zaplatených leasingových splátok nepokrytú časť obstarávacej ceny predmetu leasingu ako aj sumu zodpovedajúcu navŕšeniu obstarávacej ceny predmetu leasingu do jeho leasingovej ceny. Podľa čl. IV leasingovej zmluvy, ktorý obsahuje dojednanie o výške a splatnosti leasingových splátok, anuitná časť každej leasingovej splátky predstavuje 1.136,10 €. Súhrn anuitných častí všetkých leasingových splátok podľa dohody o splátkach tvorí obstarávaciu cenu predmetu leasingu bez DPH tak, ako si jej výšku účastníci dojednali v čl. II. leasingovej zmluvy (71.575,80EUR). Žalobca si v súlade so zmluvnými dojednaniami uplatnil nárok titulom anuitných častí, ktoré neboli pokryté uhradenými leasingovými splátkami spolu vo výške 60.213,30 EUR, čo predstavuje anuitné časti 53 nezaplatených leasingových splátok, počnúc 01.08.2002. Ďalej si žalobca uplatnil v súlade s bodom 9.8. čl. III. leasingovej zmluvy voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej navŕšeniu obstarávacej ceny predmetu leasingu do jeho leasingovej ceny vo výške 1.616,50 EUR vrátane DPH. Výšku obstarávacej ceny a leasingovej ceny predmetu leasingu účastníci dohodli v čl. II. leasingovej zmluvy a predstavujú 71.575,80 € bez DPH a 88.038,20 EUR vrátane DPH a pri leasingovej cene 111.675,60 EUR vrátane DPH. Navýšenie obstarávacej ceny do leasingovej ceny potom predstavuje 23.637,40 EUR ako rozdiel 111.675,60 EUR vrátane DPH a 88.038,20 EUR vrátane DPH, ktorý si žalobca vyčíslil len 1.616,50 EUR vrátane DPH. Po preskúmaní nárokov tak, ako ich žalobca v žalobnom návrhu špecifikoval, považoval súd prvého stupňa za dôvodné, a pretože si žalobca tieto uplatnil len v rozsahu 16.647,50 EUR, súd žalobcovi vyhovel a priznal mu peňažný nárok v uplatnenej výške. Žalobca žiadal o priznanie úrokov z omeškania od spísania žalobného návrhu, t.j. od 28.04.2003. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania pred momentom, od ktorého si uplatnil žalobca nárok na úrok z omeškania, zaviazal súd prvého stupňa žalovaného podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka vo výške ako si žalobca uplatnil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalovaní 2/ a 3/ riadne a včas odvolanie v ktorom odvolaciemu súdu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietali odňatie práva konať pred súdom a porušenie princípu rovnosti zbraní, nakoľko súd prvého stupňa doručil rozsudok do vlastných rúk žalovaným, ktorí nemajú právnické vzdelanie a nie ich právnemu zástupcovi JUDr. Františkovi Turákovi. Uviedli, že súd prvého stupňa nezistil skutočný stav veci ohľadom odobratia predmetu leasingu, s čím sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal, hoci právny zástupca na pojednávaní namietal konanie proti dobrým mravom. Odvolací súd prejednal vec podľa §212 ods.1 O.s.p., § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je správny, keďže sa súd prvého stupňa dopustil viacerých procesných pochybení. Odvolací súd po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako i predloženého spisového materiálu zistil, že G. F., U.. XX.X.XXXX v záhlaví napadnutého rozsudku označený ako žalovaný 1/ nie je právnym nástupcom po zomrelom G. F.A., L. Q. XX.X.XXXX, U.akoľko v zmysle ustanovenia § 107 ods.3 O.s.p. prvej vety za bodkočiarkou právnymi nástupcami sú dedičia C. F. U.. XX.X.XXXX K. K. F. U.. X.X.XXXX, ktorá však tiež počas konania zomrela a na jej miesto nastúpili maloletí G. F. U.. XX.X.XXXX K. C. F. U.. XX.X.XXXX. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Janou Hričovskou č.k. 25D 127/2010 zo dňa 25.10.2010 a z Uznesenia o dedičstve Okresného súdu vo Zvolene č.k. 26D/29/2011 zo dňa 17.10.2013. Ohľadom uvedeného odvolací súd podotýka, že v záhlaví napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol nesprávny dátum narodenia mal. C. F. ako žalovaného 3/. Odvolací súd zistil pochybenie súdu prvého stupňa a odňatie možnosti konať pred súdom žalovaným 1/,2/,3, keď predvolanie na pojednávanie konané 26.5.2014 (na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok) súd prvého stupňa nedoručoval právnemu zástupcovi žalovaného 1/ a ani zákonnému zástupcovi žalovaných 2/,3/ C. F., hoci súd vykonal pokus o doručenie mŕtvemu G. F. a jeho rovnako zosnulej manželke K. F.. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.. Odvolací súd zistil taktiež pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý napadnutý rozsudok nedoručil právnemu zástupcovi žalovaného 1/ JUDr. Františkovi Turákovi, v zmysle ustanovenia § 49 ods.1 O.s.p. hoci mu bola plná moc udelená na zastupovanie C. F. U.. XX.X.XXXX pre celé konanie. Z odvolania žalovaných vyplýva, že sú toho názoru, že právny zástupca žalovaného 1/ je spoločným zástupcom i pre žalovaných 2/,3/, túto skutočnosť však odvolací súd nepovažuje za preukázanú, nakoľko plná moc právnemu zástupcovi bola žalovaným 1/ udelená 15.5.2012, teda ešte pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o dedičstve Okresného súdu vo Zvolene č.k. 26D/29/2011 zo dňa 17.10.2013, na základe ktorého sa žalovaní 2/, 3/ mohli stať účastníkmi v tomto konaní. Odvolací súd zo spisového materiálu nepovažoval za preukázané, že JUDr. Margita Lonská s.r.o. je právnou zástupkyňou žalobcu, nakoľko v spise absentuje písomná plná moc pre zastupovanie v tomto konaní pre uvedenú právnu zástupkyňu. Čo do veci samej odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 470 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu, z čoho vyplýva nesprávny záver súdu prvého stupňa, že žalovaní 1/,2/,3/, ktorí sú dedičmi po pôvodnom žalovanom sú povinní plniť spoločne a nerozdielne, nakoľko sú podľa citovaného ustanovenia povinní plniť pomerne k výške svojich dedičských podielov. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu ohľadne zistenia okolností ukončenia leasingového vzťahu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, že výpoveď leasingovej zmluvy bola pôvodnému žalovanému doručená, tým, že výpoveď prevzal člen jeho domácnosti, čím sa výpoveď leasingovej zmluvy dostala do sféry vplyvu pôvodného žalovaného, nakoľko uvedená skutočnosť nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd nemal na základe doposiaľ vykonaného dokazovania za preukázané v zhode § 45 Obč. zák. doručenie výpovede pôvodnému žalovanému. G. F. totiž na pojednávaní konanom 23.3.2007 uviedol, že výpoveď leasingovej zmluvy mu nebola nikdy doručená a podpis na doručenke mu nepatrí. Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní vykonať dokazovanie a vyvodiť záver z doručenia alebo prípadného nedoručenia výpovede leasingovej zmluvy. Odvolací súd ďalej poukazuje na výpoveď právneho zástupcu pôvodného žalovaného zo dňa 14.9.2007, ktorý uviedol, že predmet leasingu bol žalobcom po ukončení leasingovej zmluvy odpredaný, ohľadom tejto tvrdenej skutočnosti však súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dokazovanie, hoci táto skutočnosť môže mať vplyv na výšku žalobcom uplatňovaného nároku. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm., f/, h/, O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok prvého stupňa a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa bude konať s účastníkmi konania a opätovne posúdi doručenie výpovede leasingovej zmluvy pôvodnému žalovanému ako i následný odpredaj predmetu leasingu a jeho vplyv na žalobcom uplatnený nárok, opätovne vzhľadom na doplnené dokazovanie posúdi výšku pohľadávky žalobcu. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 odsek 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné