Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/71/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104129417 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1104129417.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v právnej veci navrhovateľa: L.. M. Z., trvale bytom U. X, U., proti odporcovi: M.. G. G., sudca Krajského súdu v Bratislave, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. mája 2014, č. k. 22C 246/2004 - 196, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, domáhajúceho sa uloženia povinnosti odporcovi, zdržať sa šírenia svojich názorov na výsledok trestného konania vo veci sp. zn. 1T 56/2003, vedenej na Okresnom súde Pezinok, pred tretími osobami a súčasne zdržať sa akýchkoľvek vyhrážok adresovaných navrhovateľovi v tom zmysle, že ak sa nedostaví na hlavné pojednávanie, tak na neho vydá zatykač, resp. ak bude práceneschopný, zariadi na náklady navrhovateľa jeho eskortu do Vojenskej nemocnice v Trenčíne a súčasne na náklady odporcu a v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, písomného ospravedlnenia sa navrhovateľovi v odbornom časopise M. F. a v denníkoch D. Č., Z. a A., v troch po sebe idúcich vydaniach, na tretej strane v hrubom rámčeku o rozmere formát A6, odpublikovaním nasledovného textu: „M.. G. G., Z. Okresného Z. A., Z. H. Y. P. L.. M. Z., za D. S.Á. S. M. P. W. XX. X. XXXX, Ž. ak Z. D. W. XX. X.XXXX na C. A.S. S. S. XT/XX/XXXX, H. S. na D. R., F.. ak N. A. V. D. Z. na A., H. R.V. M. I. W. S. D. S. H. na M. D.. M.. G. G. A., Ž.I. L.. M. Z. G. W. XX. X. XXXX, S. Ž. T. D. A. G. A. Z. V. Ž. O. V. S.G. na M. P. D. R. V. W.“. Právo na náhradu trov konania odporcovi súd nepriznal. Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že právo navrhovateľa na ochranu osobnosti bolo porušené, resp. ohrozené konaním zákonného sudcu (odporcu), v konaní vedenom Okresným súdom Pezinok, pod sp. zn. 1T/56/2003. Navrhovateľ sa od svojho právneho zástupcu, advokáta Jozefa Vozára mal dozvedieť, že odporca sa v jeho, ako aj v prítomnosti tretích osôb, mal nenáležitým spôsobom vyjadrovať na adresu navrhovateľa a prezentovať názory o jeho vine, a to v príkrom rozpore s ust. § 11 Občianskeho zákonníka, pričom mal flagrantným spôsobom porušiť ústavný princíp prezumpcie neviny a konať v rozpore s požiadavkou na spravodlivý proces, čím podľa navrhovateľa rozhodne nesledoval poctivý úmysel. Dňa 11. 2. 2004 sa mal odporca v rozpore s etickým kódexom sudcu, nadmieru hlasitým spôsobom navrhovateľovi vyhrážať, že ak sa nedostaví na nasledujúce hlavné pojednávanie, tak na neho vydá zatykač, resp. ak bude práceneschopný a nedostaví sa na hlavné pojednávanie dňa 25. 3. 2004, nariadi jeho eskortu do Vojenskej nemocnice v Trenčíne na jeho náklady. Odporca podľa tvrdení navrhovateľa nad rámec plnenia svojich pracovných povinností a etiky súdneho konania poškodil jeho právo na česť a dôstojnosť, pričom mal navrhovateľa pred tretími osobami ponížiť a vyvolať dojem, že je gangster mariaci trestné konanie. Odporca žiadal návrh ako nedôvodný, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v celkom rozsahu zamietnuť, nakoľko zákonný sudca konal pri výkone súdnej právomoci v trestnom konaní, v medziach ustanovení Trestného poriadku, a preto je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie Slovenská republika. Okrem toho podľa neho neobstojí ani skutkový základ žaloby, nakoľko k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby, nemôže dôjsť v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, resp. kde iný subjekt plnil právnu povinnosť uloženú mu zákonom. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci v neprítomnosti navrhovateľa, na pojednávaní konanom dňa 7. mája 2014, a to s odkazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 O.s.p., sa na toto pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Vo veci bolo nariadených spolu jedenásť pojednávaní, pričom navrhovateľ sa zúčastnil len jedného pojednávania, a to dňa 29. 4.2013, na jeho žiadosť bolo odročených osem pojednávaní a jedenkrát sa konalo so súhlasom navrhovateľa v jeho neprítomnosti. Ako prvou sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, ktorá predstavuje nevyhnutný predpoklad pre úspešné uplatnenie žalovaného nároku. S odkazom na ust. § 11 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ, ktorý mal byť podľa svojich tvrdení subjektom neoprávneného zásahu odporcu, je v konaní aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o ochranu osobnosti. Pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie súd prihliadol na rozhodnutie NS SR zo dňa 26. 09. 2012, sp. zn. 6Cdo 149/2011, kde tento pri skutkovo obdobnej situácii, v ktorej neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa mal byť spôsobený rovnako činnosťou súdu v rámci súdneho konania, okrem iného uzavrel, že pasívne vecne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák. je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ by však k zásahu do osobnostných práv malo dôjsť časťou odôvodnenia rozhodnutia súdu, zastával názor, že pasívne vecne legitimovaným je v takomto prípade štát. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci je totiž výsledkom výkonu súdnictva, t. j. výkonu verejnej moci. Na tomto rozhodnutí sa podieľajú sudcovia, ako predstavitelia súdnej moci, ktorí sú podľa § 25 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. v osobitnom vzťahu k štátu. Ak pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci, je v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. štát, potom analogicky je štát pasívne vecne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Aj keď v prejednávanom prípade nedošlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa priamo v súdnom rozhodnutí, z nesporných skutkových zistení vyplýva, že k nemu došlo pri výkone súdnej moci, ktorej bol odporca ako sudca predstaviteľom, a preto možno aj na daný prípad aplikovať uvedené rozhodnutie NS SR a dospieť k záveru, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaným. Okrajovo však súd prvého stupňa dodal, že žalovanému nároku by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, odporcovej pasívnej vecnej legitimácii, a to pre absenciu neoprávneného zásahu, keď zo samotného žalobného návrhu vyplýva, že sporné vyjadrenia odporcu mali charakter procesného poučenia účastníka trestného konania a preto neboli spôsobilé privodiť ujmu na chránených osobnostných právach navrhovateľa. Navrhovateľ tak nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v danom prípade odporca neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti, navyše nárok uplatnil voči pasívne nelegitimovanému subjektu. Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa upustil od odkazovania pripojením spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T/56/2003, nakoľko vykonanie tohto dôkazu považoval aj s poukazom na právny záver o nespôsobilosti napadnutého výroku privodiť neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa, za nadbytočné. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy, ktoré by si v konaní uplatnil, nevznikli. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa navrhol pre odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietol, že súd prvého stupňa musel mať vedomosť, že navrhovateľ sa od 14. apríla 2014 nachádza vo väzbe, a preto aplikácia ust. § 47 ods. 2 O.s.p. a ust. § 101 ods. 2 O.s.p. zo strany prvostupňového súdu nemohla prichádzať do úvahy a nemohla byť správna. Prvostupňovému súdu tiež vytkol nepreskúmateľné a nepresvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nerešpektujúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odporca sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, právo robiť prednesy na pojednávaní, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia atď.). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 46 os. 1 O.s.p. adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Podľa § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. V prejednávanej veci súd prvého stupňa zamietol na pojednávaní konanom dňa 7. mája 2014 v neprítomnosti navrhovateľa žalobu o ochranu osobnosti, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, majúc za to že vo veci boli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi doručené podľa § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 17. apríla 2014 a tento svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Navrhovateľ v odvolaní namietal odvolací dôvod uvedený v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., a teda odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že vo veci neboli splnené podmienky na prejednanie veci v jeho neprítomnosti, nakoľko sa od 12. apríla 2014 nachádzal vo väzbe, čím neboli splnené podmienky doručenia predvolania podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že zásielka obsahujúca predvolanie navrhovateľa na pojednávanie konané dňa 7. mája 2014 bola súdu vrátená z adresy trvalého pobytu navrhovateľa (U. X, U.) dňa 22. 4.2014 s tým, že adresát si ju v odbernej lehote nevyzdvihol. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa, odvolací súd lustráciou v archíve Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zistil, že navrhovateľ sa skutočne v čase od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015, t. j. v čase doručovania predmetného predvolania na pojednávanie súdu, nachádzal vo väzbe. Aj napriek tomu, že súd prvého stupňa v čase konania pojednávania o tejto skutočnosti nevedel, vo veci nebola splnená podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., a to, že adresát sa v mieste doručenia musí zdržiavať. Nakoľko navrhovateľ sa už v čase plynutia odbernej lehoty pre vyzdvihnutie zásielky nachádzal vo väzbe, absentovala u neho reálna možnosť vyzdvihnutia doručovaného predvolania na pojednávanie. Pokiaľ preto súd prvého stupňa konal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý nebol na pojednávanie riadne predvolaný (§ 101 ods. 2 O.s.p.), odňal mu tým možnosť prejednania veci v jeho prítomnosti a uplatnenia práv v konaní, vyplývajúcu z ústavného práva účastníka na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 46 a 48 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez jeho meritórneho preskúmania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom vec opätovne prejedná a rozhodne. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.