KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava21. 9. 2015plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/235/2014 z 21. 9. 2015

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 21. septembra 2015, sp. zn. 2Cob/235/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1104135458.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/235/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104135458
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1104135458.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: DAKNA Námestovo,
družstvo., Kliňanská cesta 970, 029 01 Námestovo, IČO: 36 005 762, zastúpený: JUDr. Peter Vevurka,
Štefánikova 4, Námestovo, advokát proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava o zaplatenie 17.485,53 EUR s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/229/2005-244 zo dňa 6.2.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/229/2005-244 zo dňa 6.2.2014
p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu doručenú súdu dňa 11.05.2004 a
žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2004 sa žalobca domáhal zaviazať
žalovaného zaplatiť mu sumu 17.485,53 EUR (pôvodne 526.769,- Sk), príslušenstvo (úroky z
omeškania), trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 27Cb/229/2005-183 zo dňa 08.09.2011, ktorým uložil
žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 17.485,53 EUR s úrokom z omeškania vo výške 17,4% ročne
od 06.11.2001 do zaplatenia, trovy konania vo výške 874,16 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške
3.475,22 EUR, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvy o poskytnutí dotácie. Súd prvého stupňa označil za
spornú skutočnosť, či žalobca spĺňal podmienku § 36 ods. 2 písmeno j) výnosu MP SR 3809/2/2000,
teda či žalobcovi blízka osoba nepodnikala ku dňu predloženia žiadosti v obdobnom predmete činnosti
a nebola s ním majetkovo prepojená a personálne prepojená. J.. V. V. bol v roku 2001 štatutárnym
zástupcom žalobcu ako i spoločnosti PIG FARM, s.r.o., avšak táto podmienka (personálne prepojenie) je
len jednou z podmienok pre udelenie (resp. neudelenie) dotácie. Takáto osoba zároveň nesmie podnikať
ku dňu predloženia žiadosti v obdobnom predmete činnosti a nesmie byť majetkovo prepojená. Z výpisu
z obchodného registra je zrejmé, že v rozhodnom čase bol žalobca spoločníkom spoločnosti PIG FARM
s.r.o., pričom výška jeho vkladu bola 30.000,- Sk. Predmet podnikania uvedených spoločností nie je
totožný, vykonaným dokazovaním nemal súd prvého stupňa za jednoznačne preukázané, že sa jedná
o predmet podnikania obdobný.



Čo sa týka listu žalovaného zo dňa 27.12.2001, ktorým žalobcovi oznámil, že odstúpil od zmlúv o
poskytnutí dotácie č. 507-01971/2001 zo dňa 05.11.2001 a č. 507-01877/2001 zo dňa 05.11.2001 z
dôvodu nesplnenia podmienok zmlúv a výnosu č. 2367/2/2001-100 - takýto postup žalovaného súd
prvého stupňa vyhodnotil ako nesprávny a nemajúci oporu v zákone.

Čo sa týka námietky žalovaného, že nie je v spore pasívne legitimovaný - túto námietku súd prvého
stupňa nepovažoval za dôvodnú. Zmluvy o poskytnutí dotácií, od ktorých žalobca odvodzuje svoje
nároky, boli uzavreté so žalovaným, teda so subjektom označeným v žalobnom návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu a o odvolaní
žalovaného rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/28/2012 - 207 zo dňa 30.04.2013,
ktorým uznesením napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa 27Cb/229/2005-183 zo dňa 08.09.2011
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v odôvodnení uznesenia uviedol, že v danej veci si žalobca
uplatňoval nárok na plnenie na základe uzavretých zmlúv o poskytnutí dotácie č. 507-01971/2001 zo
dňa 05.11.2011 a č. 507-01877/2001 zo dňa 05.11.2001. Zmluvy boli uzavreté na základe Výnosu MP
SR o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu MP SR č. 2367/2/2001-100 zo dňa 04.09.2001, ktorým
sa mení a dopĺňa Výnos MP SR č. 3809/2/2000-100 z 18.12.2000. Ako poskytovateľ dotácií je označené
MP SR, regionálny odbor Dolný Kubín, Radlinského 1716/46, Dolný Kubín. V prípade uvedených dotácií
sa jedná o prostriedky štátneho rozpočtu poskytované podľa zák. č. 240/1998 Z.z. o poľnohospodárstve
a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 240/1998 Z.z., štát podporuje podnikanie v poľnohospodárstve najmä
poskytovaním a.) nenávratných finančných prostriedkov štátneho rozpočtu a nenávratných prostriedkov
štátnych fondov.

Podľa § 1 ods. 5 cit. zák., za hospodárne poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu podľa odseku
2 zodpovedá Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že sa nejedná
o vlastné prostriedky Ministerstva pôdohospodárstva SR (v tom čase), ale o prostriedky štátu, ktoré
ministerstvo len spravuje. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s
námietkou žalovaného o nedostatku vecnej legitimácie v prejednávanom spore, nedostatočne skúmal, či
ministerstvo v danom spore vystupovalo v právnom vzťahu so žalobcom vo svojom mene, alebo len ako
organizačná zložka štátu v jeho mene. Je preto potrebné, aby súd prvého stupňa skúmal, či žalovaný
je v predmetnej veci v žalobe správne označený, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmluvách je
poskytovateľom ministerstvo.

Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal i s odstúpením žalovaného od zmlúv o poskytnutí
dotácií listom zo dňa 27.12.2001, nezdôvodnil svoj záver, že žalovaný nemohol platne odstúpiť od
zmluvy, rovnako chýba i právne zdôvodnenie tohto záveru.

Súd prvého stupňa ohľadom námietok žalovaného o porušení rozpočtovej disciplíny nevykonal
dostatočné dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. Záver súdu prvého stupňa, že žalovaný
nepreukázal, že by žalobca, resp. PIG FARM s.r.o. v čase podania žiadosti mal podlžnosti, je bez
vykonania a vyhodnotenia všetkých relevantných dôkazov predčasný.

Súd prvého stupňa neprihliadol pri svojom rozhodovaní na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a čo ma
vplyv na riadne zistenie skutkového stavu veci a právne posúdenie veci.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd s poukazom na citované ustanovenie zákona vychádzajúc sa právnym názorom Krajského súdu
v Bratislave v uznesení č. k. 2 Cob 28/2012 - 207 zo dňa 30.04.2013 sa opätovne zaoberal otázkou
pasívnej legitimácie žalovaného, a teda či ministerstvo v danom spore vystupovalo v právnom vzťahu



so žalobcom vo svojom mene, alebo len ako organizačná zložka štátu v jeho mene, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že v zmluvách je poskytovateľom ministerstvo, a v uvedenom vec opätovne právne posúdil.

Ako uviedol aj Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení, v danej veci si žalobca uplatňoval nárok na
plnenie na základe uzavretých zmlúv o poskytnutí dotácie. Zmluvy boli uzavreté na základe Výnosu MP
SR o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu MP SR č. 2367/2/2001-100 zo dňa 04.09.2001, ktorým
sa mení a dopĺňa Výnos MP SR č. 3809/2/2000-100 z 18.12.2000. Ako poskytovateľ dotácií je označené
MP SR, regionálny odbor Dolný Kubín, Radlinského 1716/46, Dolný Kubín. V prípade uvedených dotácií
sa jedná o prostriedky štátneho rozpočtu poskytované podľa zák. č. 240/1998 Z.z. o poľnohospodárstve
a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Poukázal tiež na § 1 ods. 2 písmeno a) citovaného zákona podľa ktorého štát podporuje podnikanie
v poľnohospodárstve najmä poskytovaním nenávratných finančných prostriedkov štátneho rozpočtu a
nenávratných prostriedkov štátnych fondov.

Podľa § 1 ods. 5 cit. zák., za hospodárne poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu podľa odseku
2 zodpovedá Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že v danej veci, v tom čase, sa nejednalo o vlastné prostriedky
Ministerstva pôdohospodárstva SR, ale o prostriedky štátu, ktoré ministerstvo len spravovalo. Z
uvedeného dôvodu bola v konaní pasívne legitimovaná Slovenská republika, v mene ktorej konalo
ministerstvo ako organizačná zložka štátu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu pre nedostatok pasívnej
legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín čl, 5C/2/2002 v rámci ktorého vyjadril
právny názor, že Slovenská republika - Ministerstva pôdohospodárstva SR nie je pasívne legitimovaným
subjektom pre toto konanie. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou na Okresnom súde v
Dolnom Kubíne domáhal od žalovaného: Slovenskej republiky - Ministerstvo pôdohospodárstva SR,
regionálny odbor Dolný Kubín zaplatenia sumy 526,769,- Sk, pričom výška uplatneného nároku ako aj
právne zdôvodnenie nároku boli totožné ako v predmetnom konaní na Okresnom súde Bratislava I v
konaní 27Cb/229/2005. Rozdiel v konaní pred súdom v Dolnom Kubíne č.k. 5C/2/2002 a pred súdom v
Bratislave I č.k. 27Cb/229/2005 je v žalovanom subjekte, kedy v konaní pred OS DK žalobca uplatňoval
svoj nárok od Slovenskej republiky - Ministerstva pôdohospodárstva SR, pričom prvostupňový súd
Dolný Kubín v odôvodnení rozsudku, ktorým žalobu zamietol vyslovil, že Slovenská republika nie je
pasívne legitimovaným subjektom a poukázal na ust. § 2 ods. 3 zák. č. 240/1998 Z.z. v zmysle ktorého
prostriedky (dotácie) štátneho rozpočtu sa poskytujú na základe zmluvy, ktorej zmluvnou stranou ako
poskytovateľ dotácií bolo v tomto prípade Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako správca rozpočtových
prostriedkov. Toto stanovisko prvostupňového súdu potvrdil odvolací súd Krajský súd v Žiline rozsudkom
č.k. 6Co/459/03 dňa 11.2.2004. Žalobca uviedol, že vzniknutý právny stav vytvára právny nesúlad v
rámci rozhodovania všeobecných súdov a vytráca sa právna istota ako jeden z princípov právneho štátu.
V uzavretých zmluvách o poskytnutí dotácií č. 507-01971/2001 zo dňa 5.11.2001, č. 507/01877/2001
zo dňa 5.11.2001, z ktorých odvádza žalobca svoj nárok uplatnený žalobou vystupujú dva subjekty, na
jednej strane žalobca ako prijímateľ dotácií a na druhej strane je uvedený žalovaný ako poskytovateľ
dotácií. V zmysle toho je zrejmé, že žalovaný prostriedky štátneho rozpočtu nielen spravoval ale ich
aj poskytoval. Finančné prostriedky na poskytovanie dotácií boli žalovanému zo štátneho rozpočtu
vyčlenené, následne s týmito prostriedkami hospodáril žalovaný, a poskytoval ich jednotlivým subjektom
na základe uzavretých zmlúv, po splnení podmienok.
Žalobca má za to, že v danom prípade sa jedná o finančné prostriedky žalovaného. Poukázal na
skutočnosť, že pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia treba predovšetkým posúdiť otázku,
či súd prvého stupňa pochybil, keď otázku vecnej legitimácie posudzoval výlučne sám a pritom
vôbec nevychádzal, a ani sa nezaoberal právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín
č.k. 5C/2/2002, potvrdeným Krajským súdom v Žiline. Mal za to, že súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov
prvostupňového aj odvolacieho konania.



K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom právnom
názore a má za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými
listinnými dôkazmi, oboznámil sa s celým pripojeným spisovým materiálom a vyvodil správny právny
záver. Žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a
zdôraznil, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol nové právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Odvolací súd s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. nenariadil v predmetnej veci pojednávanie, oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci ohľadom posúdenia pasívnej
legitimácie žalovaného dostatočné dokazovanie a s vykonaného dokazovania vyvodil správny právny
záver.

Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní vo veci samej nie je viazaný právnym názorom
vyjadreným v inej obdobnej veci iným prvostupňovým alebo odvolacím súdom.

Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa poukazuje na ust. § 1 ods. 2 zák. č. 240/1998 Z.z. podľa
ktorého štát podporuje podnikanie v poľnohospodárstve najmä poskytnutím
a) nenávratných finančných prostriedkov štátneho rozpočtu
b) nenávratných finančných prostriedkov štátnych fondov.

Podľa § 1 ods. 5 cit. zák., za hospodárne poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu podľa odseku
2 zodpovedá Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že v danej veci, v tom čase, sa nejednalo o vlastné prostriedky
Ministerstva pôdohospodárstva SR, ale o prostriedky štátu, ktoré ministerstvo len spravovalo.

Je nesporné, že ministerstvo v danom spore vystupovalo v právnom vzťahu so žalobcom nie vo svojom
mene ale len ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Táto bez ohľadu na skutočnosť, že v zmluvách
je poskytovateľom ministerstvo.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa v tom čase platného ustanovenia § 2 zák. č. 240/1998
Z.z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zák. č. 361/2000 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zák. č. 240/1998 Z.z., podpora podnikania v poľnohospodárstve zo strany štátu -
Slovenskej republiky je jednou z foriem štátnej pomoci. V citovaných ustanoveniach konkrétne v § 2 ods.
3 cit. zák. je ustanovené, že prostriedky štátneho rozpočtu na účel uvedený v odseku 1 možno použiť v
rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Táto dotácia - podpora je formou štátnej pomoci.

Keďže v tejto právnej veci za poskytnutie určitého nároku je zodpovedný štát - Slovenská republika, je
nevyhnutné a významné rozlišovať situácie kto je pasívne legitimovaným subjektom.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobca mal správne označiť
žalovaného Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom poľnohospodárstva SR (v súčasnosti
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR).

Vzhľadom k tej skutočnosti, že súd prvého stupňa musel v opätovnom prejednaní a rozhodnutí vo
veci predovšetkým posúdiť otázku pasívnej legitimácie žalovaného a vyvodil správny právny záver, že



žalovaný označený žalobcom nie je v predmetnej veci pasívne legitimovaný nebolo potrebné opätovne
dopĺňať dokazovanie v naznačenom smere zo strany odvolacieho súdu v uznesení vydanom pod č.k.
2Cob/28/2012-207, keďže posúdenie otázky pasívnej legitimácie je prvoradou otázkou pri rozhodovaní
vo veci samej.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že súd prvého stupňa žalobu zamietol, z tohto dôvodu nebolo potrebné v
naznačenom smere doplňovať dokazovanie ohľadom ostatných sporných skutočností tak, ako mu to
bolo uložené predmetným uznesením odvolacieho súdu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom
na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
ich náhradu by bol priznal odporcovi ak by mu boli trovy odvolacieho konania vznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1104135458)

  1. 6. 2. 2014Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/229/2005 z 6. 2. 2014
  2. 21. 9. 2015Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/235/2014 z 21. 9. 2015 (toto rozhodnutie)
  3. 18. 2. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/212/2018 z 18. 2. 2019