Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104136106 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1104136106.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): A. X., B. F. XXX, XXX XX B. F., U.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Peter Mešenec, advokát, Piešťanská 426/20, 922 03 Vrbové, proti odporcovi (žalovanému): W. Y. S., E. XX, XXX XX I., U.F.: XX XXX XXX zast.: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, Nezábudkova 22, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 3.196,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/120/2005 - 182 zo dňa 30.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/120/2005 - 182 zo dňa 30.09.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,10 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania 159,83 eur na náhradu súdneho poplatku za odpor a trovy právneho zastúpenia vo výške 267,42 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal vydať rozhodnutia, ktorým by súd odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu 96.300,- Sk (3.196,57 eur) a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom vykonával práce na rekonštrukcii Y. K. G.. Práce boli vykonané v celkovej sume 161.300,- Sk a odporcovi boli fakturované faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 26.09.2002 v čiastke 134.950,- Sk, faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 06.10.2002 v čiastke 26.350,- Sk. Z uvedenej ceny prác odporca uhradil navrhovateľovi dňa 25.09.2002 sumu 15.000,- Sk v hotovosti a dňa 12.11.2002 na účet navrhovateľa sumu 50.000,- Sk. Uvedené platby boli za práce fakturované faktúrou č. XX/XXXX. Uznesením zo dňa 30.09.2013 konajúci súd pripustil navrhovateľom požadovanú zmenu petitu žaloby tak, že: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.196,57 eur a úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 3.196,57 eur od 01.01.2003 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania. Po vypočutí účastníkov konania ako aj svedka Z. A., ktorý zabezpečoval kontakt medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj po posúdení všetkých písomných dokladov konajúci ustálil, že navrhovateľ v konaní ako dôkaz o vykonaných prácach predložil faktúry, ktorými jemu boli fakturované práce, a to faktúrou Č.. X zo dňa 11.08.2002, ktorou mu K. B. fakturoval práce na Y.A. G. vo výške 20.000,- Sk, faktúrou č. X zo dňa 16.09.2002 mu fakturoval K. D. práce na Y. G. vo výške 25.000,- Sk, faktúrou č. X/XXXX zo dňa 19.09.2002 mu fakturoval A. Š. pomocné murárske a vynášacie práce na Y. G. vo výške 44.000,- Sk, faktúrou č. X zo dňa 27.12.2002 mu fakturoval K. D. práce na Y. G. vo výške 24.700,- Sk a faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 20.09.2002 mu U. A. fakturoval prevedenie sklenárskych prác. Ani jedna faktúra neobsahuje špecifikáciu prevedených prác čo do rozsahu vykonaných prác, ani čo do rozsahu odpracovaných hodín, taktiež obdobie, kedy mali byť práce vykonané a čo sa týka fakturovaných cien, je vo faktúrach uvedené cena dohodou. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti nasledovne: Z výpovede účastníkov aj svedka zhodne vyplýva, že účastníci sa zišli na Y. K. G. a dohodli sa, že navrhovateľ bude vykonávať pre odporcu stavebné práce. Konkrétne práce boli odporcom zadávané a preberané týždenne. Aké konkrétne práce boli odporcom zadané a aké konkrétne práce boli navrhovateľom prevedené, v konaní preukázané nebolo. Navrhovateľ k vystaveným faktúram nepripojil súpis vykonaných prác ani potvrdenie zo strany odporcu o vykonaní prác. Odvolával sa na stavebný denník, v ktorom boli zaznamenané prevedené práce ako aj ich prevzatie. Stavebný denník ako dôkaz v konaní predložený nebol a obidve sporové strany v konaní uviedli, že stavebný denník nemajú k dispozícii. Svedok A. v konaní potvrdil, že navrhovateľ vykonával pre odporcu práce, ktoré odporca preberal, avšak ani z jeho výpovede nie je preukázané, aké konkrétne práce boli zo strany odporcu požadované a aké konkrétne práce boli navrhovateľom prevedené, pričom aj z jeho výpovede vyplýva, že tieto údaje boli zaznamenané v stavebnom denníku. Čo sa týka dohody o cene, navrhovateľ uvádza, že medzi stranami bola dohodnutá odmena 100,- Sk za hodinu a pracovníka a 150,- Sk za hodinu pre neho. Toto tvrdenie navrhovateľa potvrdil aj svedok, ktorý síce nebol pri uzavretí zmluvy, ale tento údaj počul pri komunikácii účastníkov. Odporca skutočnosť, že by došlo k dohode o cene popieral. Z faktúr vystavených navrhovateľom nie je zrejmé, akú cenu navrhovateľ odporcovi fakturoval. Okrem toho, že k faktúram nebol pripojený súpis vykonaných prác, z faktúr a ani z iného dôkazu navrhovateľa nevyplýva, koľko pracovníkov navrhovateľa na prácach pracovalo, od kedy do kedy, počet odpracovaných hodín, za koľkých pracovníkov, v akej výške a za aké obdobie navrhovateľ odporcovi fakturoval. Vo faktúrach nie je uvedené, ani že sa jedná o fakturovanú hodinovú odmenu ani spôsob, akým navrhovateľ k fakturovaným cenám dospel. Konkrétne objednané práce, prevedené práce ako aj dohodnutú cenu nemožno odvodiť ani z faktúr vystavených pracovníkmi, ktorí pre navrhovateľa mali pracovať a ktorí mu tieto práce fakturovali, nakoľko z predložených faktúr nevyplýva, aké konkrétne práce títo pracovníci pre navrhovateľa na Y. K. G. vykonali. Faktúry neobsahujú žiadnu špecifikáciu vykonaných prác ani súpis vykonaných prác, z fakturovaných súm nie je zrejmé, podľa čoho bola dohodnutá cena. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď dôkazy, ktoré predložil, neboli spôsobilé preukázať, aké konkrétne práce boli odporcom objednané, aké konkrétne práce boli navrhovateľom vykonané a odporcom prevzaté a z čoho vychádzali navrhovateľom fakturované sumy, ani oprávnenosť výšky fakturovaných súm. Na základe uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa ako nepreukázaný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za odpor vo výške 159,83 eur a trovami právneho zastúpenia za 3 úkony právnych služieb (prevzatie veci 13.06.2013, písomné vyjadrenie 24.07.2013 a účasť na pojednávaní 30.9.2013) podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) a c), § 16 ods. 3. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 1 úkon vo výške 81,33 eur, spolu za 3 úkony 243,99 eur a 3 x režijný paušál po 7,81 eur (3x 7,81 = 23,43 eur), spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 267,42 eur. Keďže navrhovateľ si vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci v nižšej sume ako mu prináleží podľa § 10 ods. 1, súd navrhovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia len do výšky, ako si ich vyčíslil. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že je presvedčený, že jeho nárok je dostatočne preukázaný, okrem iného aj výpoveďou svedka A., ktorý potvrdil, že odporca si týždenne preberal vykonané práce a proti ich kvalite a druhu nikdy nič nenamietal. Uviedol tiež, že skutočnosť, že stavebný denník nie je k dispozícii, nemôže byť v jeho neprospech. Rovnako nesúhlasil so záverom súdu, že ním vykonané práce neboli konkretizované. Odvolateľ za dôkaz o vykonaných prácach považuje aj zmluvu odporcu s mestom G., ku ktorej je podľa jeho tvrdenia pripojené aj odborné posúdenie vykonaných prác. Za ďalší dôkaz o vykonaných prácach navrhovateľ považuje podrobnú špecifikáciu prác, ktorá bola súdu predložená dňa 15.04.2007. Navrhovateľ zastáva názor, že ak aj nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o dielo, má za to, že na strane odporcu bolo jednoznačne preukázané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí navrhovateľovi vydať. Namietal tiež, že súd nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom svedka K. B.. V závere svojho rozhodnutia odvolateľ zdôraznil, že súd nevyhodnotil dostatočne jednotlivé dôkazy svedčiace v jeho prospech, len skonštatoval, že odporca tieto skutočnosti popiera. Dôvody rozsudku preto považuje za nepresvedčivé a nepreskúmateľné, a preto žiadal, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľ svoje odvolanie oprel nie o právne relevantné dôvody, ale namietal zdôvodnenie rozsudku, čo právny poriadok nepripúšťa. Zdôraznil, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, to znamená, že neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal tiež na skutočnosť, že stavebný denník vyhotovuje vždy zhotoviteľ stavby, obvykle trojmo, pričom jedno vyhotovenie je pre potreby zhotoviteľa stavby. Navrhovateľ súdu nepredložil v tomto smere žiaden dôkaz vo svoj prospech, nakoľko takýmto dôkazom jednoducho nedisponuje. Odvolanie sa na svedka, o ktorom sa zmieňuje v podanom odvolaní, je právne irelevantné, nakoľko navrhovateľ ho nežiadal v priebehu konania ani v návrhu na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/120/2005 - 182 zo dňa 30.09.2013 potvrdil a súčasne priznal odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 99,10 eur za 1 úkon právnej pomoci, t. j. vyjadrenie k odvolaniu á 91,29 eur + režijný paušál á 7,81 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa, s dôvodmi odvolania navrhovateľa ako aj s vyjadrením odporcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so zamietavým rozhodnutím súdu prvého stupňa a zaujal stanovisko len k tým skutočnostiam, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Dôkazmi v zmysle vyššie uvedeného sa rozumejú všetky správy o rozhodných skutočnostiach, získané tak v občianskom súdnom konaní ako aj mimo neho, o ktorých pravdivosti musí súd rozhodnúť. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazov, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Súd vykoná len také dokazovanie, ktoré je pre posúdenie veci dôležité. Skutkový stav je súdom zisťovaný v rozsahu tvrdení účastníkov a pomocou dôkazov účastníkmi označených. Princíp prejednací vyjadruje zásadu zodpovednosti účastníka za výsledok sporu, preto v procese prejednacom hrajú významnú úlohu procesné inštitúty „povinnosť tvrdenia“ a „povinnosť dokazovania“ a s nimi spojené bremená „bremeno tvrdenia“ a „bremeno dokazovania“. Znamená to, že účastník, ktorý sa domáha ochrany, je povinný uviesť rozhodné skutočnosti a označiť dôkazy, ktoré vedú k ich dokázaniu, pod následkom prehry sporu. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď dôkazy, ktoré predložil, neboli spôsobilé preukázať, aké konkrétne práce boli odporcom objednané, aké konkrétne práce boli navrhovateľom vykonané a odporcom prevzaté a z čoho vychádzali navrhovateľom fakturované sumy, ani oprávnenosť výšky fakturovaných súm. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, že v konaní nebolo preukázané, ktoré stavebné práce a v akom rozsahu si odporca objednal, bolo však preukázané, že za časť vykonaných prác nesporne zaplatil a v časti, ktorá je predmetom konania sa bránil tým, že fakturované práce boli vykonané naviac, bez toho, aby si ich odporca objednal. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci účastníci konania neuzavreli zmluvu o dielo, pretože navrhovateľ v konaní nepredložil odporcom potvrdený súpis vykonaných prác a nie je možné určiť, či a ktoré práce fakturované navrhovateľom navrhovateľ skutočne vykonal na základe objednávky pre odporcu a tiež nebolo preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k dohode o cene diela. Absentuje teda dostatočne presne určitý predmet zmluvy a kvalitatívne a kvantitatívne vymedzenie predmetu - diela. Nakoľko navrhovateľovi nevzniklo právo na peňažné plnenie na základe zmluvného záväzkového vzťahu, nárok uplatnený navrhovateľom bolo potrebné posúdiť titulom bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, musí ponúknuť postihnutý, t. j. ten, ktorý sa žalobou na súde domáha plnenia od odporcu. Navrhovateľ, t. j. odvolateľ v odvolaní poukazuje na podrobnú špecifikáciu prác predloženú súdu dňa 15.04.2007, ktorá je podľa jeho názoru jednoznačným dôkazom o vykonaných prácach. Obsahom spisu súdu prvého stupňa je podanie navrhovateľa zo dňa 15.12.2007, ktoré obsahuje špecifikáciu prác, ktoré vykonal navrhovateľ pre odporcu, je však len tvrdením navrhovateľa, ktoré nie je žiadnym spôsobom hodnoverne zdokladované. K námietke odporcu, že prvostupňový súd nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom svedka K. B., odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko z obsahu spisu a obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 15.04.2013 táto skutočnosť nevyplýva. Odvolací súd tiež považuje za potrebné uviesť, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre F. G., F. G. a katastrálne územie G. mal preukázané, že zámok - G. I. - D.X. Z. je vlastníctvom mesta G., A.. X.. Š. X, XXX XX G., S., U.: XXXXXX, s poznámkou, že objekt je evidovaný v registri národných kultúrnych pamiatok - Č.. Q. XXX/X. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebola preukázaná pasívna legitimácia označeného účastníka konania na strane odporcu. Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/120/2005 - 182 zo dňa 30.09.2013 potvrdil ako vecne správny. Podľa rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 37/2001 „Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní“. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi priznal súd ich náhradu. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 91,29 eur + režijný paušál vo výške 7,80 eur, t. j. 99,10 eur. Odporcovi teda patrí náhrada trov odvolacieho konania v tejto výške, na úhradu ktorých zaviazal odvolací súd navrhovateľa. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.