Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/421/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105230267 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1105230267.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľky: D.. T.. D. O., bytom X. XX, B., zastúpená: AKAK, s.r.o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava, o určenie platnosti zmluvy č. 26796 o výstavbe bytu, archívne číslo mestskej časti 26796/33/S zo dňa 17.3.1997 v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.6.1997, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. marca 2013 č. k. 10C 204/2005-293, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa po viacerých jeho dispozičných úpravách pripustených právoplatnými rozhodnutiami súdu prvého stupňa proti odporcovi domáhala určenia, že zmluva č. 26796 o výstavbe bytu uzavretá podľa § 51 Občianskeho zákonníka, archívne č. mestskej časti 275/1996/33/S zo dňa 17.3.1997, v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.6.1997 je platná, ktorého určenia sa domáhala na tom skutkovom základe, že s odporcom uzavrela zmluvu o výstavbe bytu, ktorej predmetom bol povalový priestor obytného domu na X. ulici č. X v B., súpisné č. XXX, katastrálne územie B. - Q. F., s tým, že predmet zmluvy bude použitý navrhovateľkou na výstavbu bytu. Následne dňa 23.6.1997 uzavreli účastníci konania dodatok č. 1 k uvedenej zmluve tak, že sa zmenila výmera prideleného povalového priestoru z rozlohy 99 m2 na výmeru 335 m2 s tým, že predmet zmluvy bude použitý na výstavbu dvojgeneračného bytu. Navrhovateľka dňa 7.8.1997 požiadala príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia za účelom vystavania dvojgeneračného bytu v povalovom priestore v bytovom dome na X. ul. č. X v Bratislave a Stavebný úrad - Okresný úrad Bratislava I, odbor životného prostredia, vydal dňa 5.9.1997 stavebné povolenie č. 5546/97/G/293/ MICH, právoplatné dňa 29.10.1997. Na jar r. 1998 začala vykonávať stavebné práce tak, že do objektu umiestnila rozvodovú skriňu za účelom zriadenia elektrickej prípojky, vykonávala ďalšie stavebné práce - vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, boli vypracované projektové a inžinierske práce, ktoré práce boli podľa navrhovateľky vykonávané do roku 2000, kedy z rodinných dôvodov práce zastavila, pričom následne jej bola dňa 1.8.2002 doručená písomná výpoveď odporcu zo zmluvy o výstavbe bytu. V stavebných prácach nepokračovala a o celú vec sa začala opätovne zaujímať v roku 2004 v čase, keď odporca previedol vlastnícke právo k prideleným priestorom na tretiu osobu. Mala za to, že uzavretá zmluva č. 26796 zo dňa 17.3.1997 spolu s jej dodatkom č. 1 uzavretým dňa 23.6.1997 sú platné právne úkony, nakoľko výpoveď doručená odporcom je neplatná z dôvodu, že stavebné práce začala vykonávať, keď poukázala na Stavebné povolenie, ktorým bolo ukončenie stavby povolené do 30.4.2000 a ďalším rozhodnutím bola lehota predĺžená do 31.10.2000. Súd prvého stupňa poukázal i na vyjadrenie odporcu,
ktorý žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, keď nespochybnil navrhovateľkou uvádzané skutkové okolnosti ohľadom uzavretia zmluvy a vydania stavebného povolenia, ako aj rozhodnutia o predĺžení lehoty na ukončenie stavby, avšak podľa výsledkov zistených pri výkone štátneho stavebného dohľadu navrhovateľka so stavebnými prácami vôbec nezačala, preto výpoveď z predmetnej zmluvy považoval za platný právny úkon realizovaný pre porušenie právnych povinností navrhovateľkou. Mal za to, že nie je možné účinne sa dovolávať platnosti predmetnej zmluvy pri absencii určenia neplatnosti právneho úkonu výpovede z nej a v tomto smere poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Súd prvého stupňa právne vec posúdil s poukazom na ust. § 51 Občianskeho zákonníka majúc za preukázané, že navrhovateľke bol podľa článku I. Zmluvy predmetný povalový priestor prenechaný na výstavbu bytu, keď z obsahu článku VII zmluvy, písm. b/, c/ vyplýva, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania zaniká ukončením platnosti stavebného povolenia, podľa písm. d/ vypovedaním zmluvy odporcom, ak stavebník porušuje ustanovenia zmluvy. Uviedol, že účastníci sa dohodli na dĺžke výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca odo dňa doručenia výpovede, keď v zmysle uvedeného ustanovenia navrhovateľka zobrala na vedomie, že jej vzniká nárok na náhradu vykonaných plnení v súvislosti s uzavretou zmluvou. Taktiež mal za preukázané, že stavebný úrad povolil navrhovateľke zmenu stavby po dokončení spočívajúcu v nadstavbe a prestavbe podkrovia o ploche 335 m2 na dvojgeneračný byt na X. ulici č. X v B. a ukončenie stavby povolil do 30.4.2000, lehota bola následne predĺžená do 30.10.2000. Odporca vypovedal uzavretú zmluvu písomnou výpoveďou zo dňa 16.7.2002 podľa čl. VII písm. d/, ktorá bola navrhovateľke doručená dňa 1.8.2002. Z protokolu z obhliadky nebytového priestoru zo dňa 28.6.2005 mal za preukázané, že stavebný úrad vykonal obhliadku uvedeného priestoru, na základe ktorej bolo zistené, že povalové priestory sú v pôvodnom stave a navrhovateľka ako stavebník nezačala vykonávať stavebné práce v zmysle vydaného stavebného povolenia ŽP - 5546/97/G/293/Mich zo dňa 5.9.1997. Z obsahu kolaudačného rozhodnutia zo dňa 21.12.2006 týkajúceho sa nadstavby bytového domu na X. ulici č. X v B. mal za preukázané, že súčasťou stavebného povolenia pre stavebníka A & BKZM Slovakia bolo aj vybudovanie novej prípojky NN, ktorá nebola realizovaná. Z uvedeného vyvodil, že povinnosťou navrhovateľky v zmysle relevantnej zmluvy uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka bolo vybudovať dvojgeneračný byt pridelený v povalových priestoroch v bytovom dome na X. ul. č. X v B., keď lehota na ukončenie stavby bola v zmysle rozhodnutí príslušného stavebného úradu do 31.10.2000. Uviedol, že odporca využil svoje právo v zmysle čl. VII písm. d/ dohodnuté v zmluve o výstavbe bytu uzavretej s navrhovateľkou a dňa 1.8.2002 doručil navrhovateľke výpoveď z uvedenej zmluvy, z ktorej povinnosti si navrhovateľka neplnila tým, že riadne v stavebných prácach spočívajúcich vo výstavbe bytu v pridelených povalových priestoroch nepokračovala. Navrhovateľkou predložené dôkazy, a to proformafaktúru č. 99/2005 na vyplatenie zálohy v sume 200.000,- Sk, ktorá mala byť navrhovateľkou ako objednávateľom zaplatená dodávateľovi HMS Systém, s.r.o., a výdavkový pokladničný doklad o zaplatení fakturovanej sumy zo dňa 13.2.1999 vyhodnotil ako účelovo vystavené, nakoľko navrhovateľka nepredložila výpis z účtovného denníka dodávateľa stavebných prác a z obsahu pokladničného dokladu nevyplynulo, že by bol zaevidovaný v pokladničnom denníku navrhovateľky. Mal za to, že odporca postupoval v súlade s uzavretou zmluvou o výstavbe, keď predmetnú zmluvu ukončil výpoveďou, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovateľka mala domáhať samostatnou žalobou, resp. aj v preskúmavanom konaní, avšak za predpokladu jej doručenia súdu v rámci plynutia výpovednej doby. Ustálil, že výpovedná lehota uplynula dňa 31.8.2002 a žalobný návrh bol súdu doručený dňa 30.8.2005. Na základe uvedeného návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko zmluva č. 26796 o výstavbe bytu uzavretá medi účastníkmi konania dňa 17.3.1997 v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, arch. č. mestskej časti 275/1996/33/S, zanikla v zmysle čl. VII bod d/ uplynutím výpovednej lehoty, preto navrhovateľka podľa súdu prvého stupňa nemohla, a teda ani nepreukázala naliehavý právny záujem na určení platnosti zmluvy o výstavbe, keďže tento právny úkon zanikol. Vyslovil, že naliehavý právny záujem na určení je daný iba vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporom, ktorý je v ohrození navrhovateľovho postavenia, a ktorý možno rozhodnutím odstrániť. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu na určene platnosti zmluvy o výstavbe bytu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že z citácie čl. VII, písm. d/ Zmluvy možno jazykovým a logickým výkladom dospieť k záveru, že odporca bol oprávnený dať jej výpoveď len v
prípade, ak by ako stavebník porušovala ustanovenia zmluvy, čo znamená viacnásobné a trvajúce porušenie zmluvných povinností, keď tvrdené bolo iba jedno porušenie zmluvných povinností, a to nepokračovanie v stavebných prácach. Poukázala na rozpornosť tvrdení súdu prvého stupňa o tom, či v prácach nepokračovala, resp. s nimi ani nezačala. Odôvodnenie rozhodnutia teda označila za vnútorne rozporné a zmätočné. Mala za to, že povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy neporušila, keďže v nej nie je uvedená lehota na dokončenie stavebných prác. Začatie stavebných prác mala za preukázané. Za nesprávne označila vyhodnotenie dôkazov o zaplatení zálohy za stavebné práce. Protokol zo štátneho stavebného dozoru mala za účelový a nedôveryhodný a dala do pozornosti, že konanie o štátnom stavebnom dozore malo výpovedi zmluvy predchádzať, pričom jej ani nebolo umožnené k protokolu sa vyjadriť. Z uvedeného dôvodu mala výpoveď zo zmluvy za nedôvodnú. Poukázala na odborné stanovisko č. 8/2012, podľa ktorého realizácia prípojky NN alebo prípojky vody sa považuje za začatie realizácie stavby. Začatie stavby podľa nej potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia zo dňa 4.10.1999, č. ŽP-14102/99-K/230/Há o predĺžení lehoty na ukončenie stavby. Uviedla, že Stavebný zákon prekročenie lehoty na dokončenie stavby nespája s následkom neplatnosti stavebného povolenia, ktoré je preto podľa jej názoru stále platné. V opačnom prípade by nebolo potrebné zmluvu vypovedať pre jej zánik podľa jej čl. VII, písm. b/ pre prípad zániku platnosti stavebného povolenia. Vyjadrila názor, že nebolo jej povinnosťou domáhať sa neplatnosti výpovede zo zmluvy, a už vôbec nie výlučne počas plynutia výpovednej doby. K otázke neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru uviedla, že navrhovaným určením docieli odstránenie stavu svojej právnej neistoty a docieli sa možnosť uplatnenia vlastného vynútiteľného práva k predmetu určenia. Napadnuté rozhodnutie mala za nepreskúmateľné v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že navrhovateľka neosvedčila uplatnený nárok pre poskytnutie jej súdnej ochrany, jej tvrdenia mal za pokútne a protirečivé. Výpoveď zo zmluvy o výstavbe bytu označil za platný právny úkon, v jej dôsledku podľa jeho názoru zanikol zmluvný vzťah účastníkov a nezačatie stavebných práv mal tiež za preukázané. Za podstatné mal posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý v danom prípade podľa neho nie je daný, nakoľko určovací výrok by neodstránil spornosť navrhovateľkinho práva a stav jej právnej neistoty. Mal za to, že určovacia žaloba má mať preventívny charakter ešte pred porušením práva alebo právneho vzťahu, keď dôkazná povinnosť je v tomto smere na navrhovateľke, ktorú neuniesla.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre právne posúdenie veci pokiaľ ide o nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení o platnosti zmluvy o výstavbe bytu v povalových priestoroch na X. ulici č. X v B.. V tomto smere vykonal vo veci náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré v súlade s ust. § 132 OSP aj správne vyhodnotil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vplývajúci skutkový a právny stav veci odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových okolností pre účely vecnej správnosti jeho výroku nechýba žiadna okolnosť ohľadom posúdenia existencie či neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V odvolaní navrhovateľka neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Povinnosťou súdu v každom súdnom konaní, ktorého predmetom je určovacia žaloba, je prednostne riešiť otázku preukázania existencie naliehavého právneho záujmu a už pri jeho nepreukázaní vzniká stav, kedy súd bez ďalšieho vykonaného dokazovania o návrhu rozhodne. Predpokladom úspešnosti
návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, t. j. odporcom je popieraná existencia či neexistencia práva či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, než požadovaným určovacím výrokom. Existuje tak potreba odstránenia tejto neistoty alebo ohrozenia práva či právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určenie je daný tam, kde by bez práve tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa a kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Povinnosť preukazovať, že v čase rozhodovania súdu je na určení práva alebo právneho vzťahu naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa, pre ktorého to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých existencia naliehavého právneho záujmu vyplýva. Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia plnenia, ale autoritatívneho výroku súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Navrhovateľ podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane jeho práva postačí práve požadované určenie - danie mu istoty práva.
Ustáleným predmetom konania v posudzovanej veci bol určovací petit na určenie platnosti zmluvy o výstavbe bytu uzavretej medzi účastníkmi konania v roku 1997, keď odporca vo vzťahu k navrhovateľke realizoval výpoveď zo zmluvy pre neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zmluvy navrhovateľkou, ktorej neplatnosť navrhovateľka žiadala posúdiť prejudiciálne. Išlo o zmluvu uzatvorenú na dobu určitú s neurčitou dobu trvania, v ktorej ako spôsob jej zániku v zmysle jej čl. VII, bod d/ bola dohodnutá i výpoveď daná odporcom pre neplnenie si povinností stavebníka (navrhovateľky). Je pravdou, že v konaní nebolo nad všetku pochybnosť vykonaným dokazovaním ustálené, či navrhovateľka so stavebnými prácami podľa stavebného povolenia ani nezačala, alebo v začatých prácach nepokračovala, a nedošlo tak k ustáleniu, či teda porušila alebo neporušila konkrétne ustanovenie zmluvy, ktoré súdom prvého stupňa neboli ani špecifikované,
V preskúmavanej veci však vzhľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou súdu prvého stupňa prioritne skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení platnosti relevantnej zmluvy o výstavbe bytu a skúmať jeho existenciu je potrebné i v štádiu konania odvolacieho. Súd prvého stupňa ustálil a skonštatoval jeho absenciu, s ktorým vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa sa stotožňuje i súd odvolací. S poukazom na čl. VII bod d/ Zmluvy o výstavbe bytu uzavretej medzi sporovými stranami ako spôsob zániku predmetnej zmluvy bola dohodnutá výpoveď daná odporcom pre porušenie zmluvy navrhovateľkou ako stavebníkom. Výpoveď bola navrhovateľke riadne doručená, ide o platný právny úkon, ktorého platnosť nebola účinne napadnutá žalobou, ktorej by bolo v zmysle výroku právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia vyhovené. Predmetná zmluva teda uplynutím výpovednej doby zanikla. Právny stav navrhovateľky vyplývajúci z nej zanikol zánikom tejto zmluvy, ohrozenie tohto jej právneho stavu teda aktuálne nie je dané a nemožno ho navrhovaným určovacím petitom odstrániť. Naliehavý právny záujem na určení platnosti zmluvy o výstavbe bytu preto absentuje. Napokon je potrebné dať do pozornosti, že platnosť pôvodne existujúcej zmluvy o výstavbe nikým nebola rozporovaná a ani spochybnená, žiadna zo sporových strán jej platné uzavretie v roku 1997 nenamietala. Skutočnosť, že by bola za platnú určená aj súdnym rozhodnutím, by neznamenala, že došlo k jej neplatnému vypovedaniu. Za danej právnej situácie je teda relevantná zmluva platná, avšak neúčinná a bez právneho významu. Určenie jej platnosti teda nie je pre potreby praktického života nevyhnutné a neodstraňuje neistotu v právnom postavení navrhovateľky, keďže jej právne postavenie stavebníka v zmysle zaniknutej zmluvy uplynutím výpovednej lehoty po riadnom doručení výpovede, ktorej neplatnosti sa nikto nedovolal a nebola súdnym rozhodnutím určená za neplatnú, zaniklo. Na určení platnosti zmluvy teda nie je naliehavý právny záujem.
Na základe uvedeného potom bolo potrebné predmetný návrh navrhovateľky bez ďalšieho vyhodnotiť pre absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení za nedôvodný. Z týchto dôvodov sa potom odvolací súd ďalšími dôvodmi podaného odvolania a správnosťou ďalších záverov súdu prvého stupňa ani nezaoberal.
Pokiaľ ide o odvolací argument navrhovateľky o údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, tento je neopodstatnený, nakoľko obsahuje všetky zákonné náležitosti a súd prvého stupňa venoval jeho odôvodneniu náležitú pozornosť. Stručne a jasne v ňom opísal priebeh konania, vysvetlil argumentáciu
oboch procesných strán, uviedol na vec sa vzťahujúce právne normy a spôsob ich aplikácie. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť a ani taká interpretácia príslušných ustanovení právnych predpisov pokiaľ ide o absenciu naliehavého právneho záujmu v konaní o predmetnej určovacej žalobe, ktorá by bola popretím ich účelu alebo zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa v tomto smere nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 Ústavy SR.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, resp. si ich náhradu ani neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.