Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/392/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106213685 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106213685.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa FIBI, s.r.o., Budatínska 17, Bratislava, IČO: 35 845 821, práv. zast. advokátom JUDr. Tomášom Vaňom, Nám. SNP 23, Bratislava, proti odporcovi RENY TRAVEL s.r.o., Brodská 416/5, Bratislava, IČO: 35 873 817, práv. zast. advokátom JUDr. Jozefom Gajdošom, Hviezdoslavova 37, Zlaté Moravce, o zaplatenie 713,93 EUR s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/23/2007-146 zo dňa 20.6.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/23/2007-146 zo dňa 20.6.2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 713,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 4.934,7 EUR od 04.04.2006 do 09.05.2006 a zo sumy 713,93 EUR od 04.04.2006 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 185,90 EUR a trovy právneho zastúpenia 422,59 EUR, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ na základe objednávky zo dňa 09.03.2006 poskytol odporcovi službu - grafické spracovanie a tlač katalógu "Reny travel - leto 2006", pričom farebnosť bola dohodnutá: "obálka 4+4+lak". Termín dodania katalógu bol dohodnutý na deň 15.03.2006 s tým, že dodávateľ (navrhovateľ) sa zaviazal dodržať termín dodania uvedený v objednávke. Za prípadné omeškanie nezavinené odberateľom (odporcom), sa obe strany dohodli na znížení ceny o 1% za každý deň omeškania. Obálka katalógu bola tlačená technológiou hárkovej ofsetovej tlače, vonkajšia strana obálky bola lakovaná bežným ofsetovým lakom, na povrchovú úpravu obálky nebol použitý UV lak. Túto skutočnosť preukazuje posudok spoločnosti Reklamný servis, s.r.o. zo dňa 30.06.2009, /vyhotovený na základe požiadavky odporcu/. Navrhovateľ dodal odporcovi katalóg v počte 5000 kusov dňa 20.03.2006. Za poskytnuté služby navrhovateľ vystavil faktúru č. 20060033 zo dňa 20.03.2006 v sume 170 170 Sk, ktorá sa stala splatnou 03.04.2006. Odporca navrhovateľovi dlžnú sumu včas neuhradil, a až následne dňa 09.05.2006 zaplatil sumu 148 662Sk, t. j. 4.934, 67 Eur, pričom predmetom sporu bol rozdiel medzi fakturovanou a zaplatenou sumou za dodanú tlač. Súd prvého stupňa poukázal na korešpondenciu medzi navrhovateľom a odporcom najmä na list odporcu zo dňa 18.04.2006, ktorým reklamoval dodaný katalóg u navrhovateľa z dôvodov, že obálka katalógu nie je lakovaná tak, ako si odporca u navrhovateľa objednal, čo je vidno voľným okom a že došlo k oneskoreniu dodávky - 5 dní, z týchto dôvodov odporca žiadal o vystavenie a zaslanie dobropisu k faktúre 20060033 vo výške 21 508Sk a žiadal tiež zahrnúť penále za omeškanie 8 508Sk (čo predstavuje 1% z ceny diela za každý deň omeškania) a cenový rozdiel za nerealizované lakovanie obálky 13 000Sk. Odporca ďalej reklamoval dodávku katalógu pričom si dal vypracovať nestranný odborný posudok vo veci lakovania obálky katalógu, a že si nechal spraviť cenovú ponuku u iných výrobcov za lakovanie, pričom najnižšia z cien, ktoré mu boli za lakovanie ponúknuté od konkurencie bola 2,60Sk za kus/A3/obojstranne a preto od navrhovateľa požadoval kompenzáciu v tejto cenovej relácii. Navrhovateľ reklamáciu odporcu neuznal a poukázal, že pri preberaní tovaru nebola zo strany odporcu žiadna reklamácia na farebnosť a iné nedostatky, tovar odporca prevzal bez jedinej námietky s tým, že termín dodania bol dohodnutý na lehotu 48, maximálne 72 hodín od doručenia poslednej korektúry, no zo strany odporcu bola posledná korektúra a potvrdenie súhlasu s predkladaným materiálom na zadanie do výroby doručená 15.03.2006 o 17.00 hodine 31 minúte, pričom reklamovaný tovar odporca nevrátil a použil. Z uvedeného ako i z výpovede odporcu na pojednávaní konanom dňa 18.2.2010 súd prvého stupňa vyvodil záver, že použitie bežného laku bolo vidieť voľným okom a preto odporca mohol dodané dielo riadne reklamovať už pri prevzatí katalógu dňa 20.03.2006. Urobil tak však až takmer 1 mesiac po dodaní katalógu a preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že objednávateľovi (to je odporcovi) nemožno priznať právo z vád diela, nakoľko neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, t. j. 20.03.2006, resp. nasledujúci deň. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že by si odporca objednal tlač katalógu nie bežným - ofsetovým lakom, ale za použitia UV laku. Odporca síce tvrdil, že navrhovateľovi poskytol katalóg z roku 2005 a že jeho požiadavkou bolo, aby katalóg bol vyhotovený v obdobnej kvalite, avšak táto skutočnosť nevyplýva z písomnej objednávky zo dňa 06.03.2006 a ani z iného dôkazu založeného v spise. Ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing. Davida Hermana č. 007/4/ZP-2011 zo dňa 31.05.2011 v praxi funguje pravidlo, že pokiaľ nie je vyslovene uvedená požiadavka UV lakovania, ale je v objednávke uvedené iba " lakovanie", tak sa myslí lakovanie disperzným alebo tlačovým lakom. V uvedenom prípade je na objednávke uvedené "obálka 4 + 4 + lak", súd prvého stupňa preto nepovažoval za preukázané, že by si odporca u navrhovateľa objednal UV lakovanie. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že uvedenú skutočnosť odporca nepreukázal ani cenníkom konkurenčných spoločností navrhovateľa, ktorým by mohol preukázať, že cena za katalóg zodpovedala cene pri použití UV laku. Samotný právny zástupca odporcu uviedol, že tento dôkaz nevie zabezpečiť. Súd prvého stupňa taktiež nepovažoval za preukázané, že by navrhovateľ vlastným zavinením dodal katalóg oneskorene. Z emailovej komunikácie zo dňa 15.03.2006 vyplýva, že odporca až dňa 15. marca 2006 o 17.31hod oznámil navrhovateľovi, že schvaľuje obálku katalógu, a že táto môže ísť do tlače. Vo svojej reklamácii zo dňa 04.05.2006 síce odporca uviedol, že k oneskoreniu termínu dodania nedošlo jeho zavinením, nakoľko konečnú predlohu katalógu na schválenie mu navrhovateľ doručil dňa 15.03.2006 o 17.26hod, avšak odporca nezaložil do spisu emailovú komunikáciu, na ktorú sa odvolával, čím svoje tvrdenie nepreukázal. Nakoľko sa v písomnej objednávke účastníci dohodli na znížení ceny o 1 % z ceny diela za každý deň omeškania len pre prípad, že sa jedná o omeškanie nezavinené odberateľom, súd nepriznal odporcovi nárok na zníženie ceny diela za 5 dní omeškania s dodávkou katalógu, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že odberateľ nezavinil omeškanie. Z korešpondencie účastníkov síce vyplýva, že navrhovateľ bol povinný dielo doručiť odporcovi do 48 hodín, respektíve 72 hodín od schválenia konečnej predlohy odporcom, avšak v tom prípade by pripadol deň dodania diela na sobotu. Z uvedeného súd prvého stupňa vyhodnotil, že v prípade dodania tovaru v pondelok - 20.03.2006 (t.j. najbližší pracovný deň), sa navrhovateľ do omeškania nedostal a vzniklo mu právo na zaplatenie ceny diela. V súvislosti s navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania súd prvého stupňa však dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 4.934, 67 EUR od 04.04.2006 do 09.05.2006 a vo výške 13 % ročne (nie za každý aj začatý deň omeškania, ako si uplatnil navrhovateľ) zo sumy 713, 93 EUR odo dňa 04.04.2006 do zaplatenia, a preto súd prvého stupňa vo zvyšnej časti úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p, s poukazom na úspech navrhovateľa. Súd prvého stupňa považujúc neúspech navrhovateľa v časti nepriznaných úrokov z omeškania denne ale ročne, za nepomernú časť k jeho úspechu v časti priznanej istiny a príslušenstva, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania a preto súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa. Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podal odporca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že mu súd prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom. Uviedol, že na pojednávaní konanom 18.2.2010 po výsluchu účastníkov a zistení, že predmet sporu pozostáva z dvoch čiastok a to 282,41EUR za zmluvne dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 1% za každý deň omeškania a čiastky 431,52EUR ako zľavy za vady diela - nenalakovanie obálky, súd prvého stupňa oboznámil účastníkov so svojim právnym názorom, že považuje za preukázaný nárok odporcu na poplatok z omeškania v plnom rozsahu 282,41EUR a ďalej bude vykonávať dokazovanie len ohľadom nároku 431,52EUR. Odporca v odvolaní vyslovil názor, že tým, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ohľadom sumy 282,41EUR mu odňal možnosť predložiť dôkazy - navrhnúť vypočutie svedka p. Ferka na preukázanie neopodstatnenosti nároku navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy a navyše rozhodol v rozpore so svojím prezentovaným názorom. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej vyhovujúcej časti a §214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 100 ods.1 O.s.p. len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Odvolací súd konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania k veci dodáva, že zo spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti tvrdené odporcom v odvolaní. Odvolací súd zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 18.2.2010 síce zistil, že súd prvého stupňa oboznámil účastníkov konania so svojim právnym názorom, no obsah tohto právneho názoru v nej nie je uvedený a preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že súd prvého stupňa nepovažoval nárok navrhovateľa v časti 282,41EUR titulom neskorého dodania tlače za preukázaný. Ako sa uvádza v ustanovení § 100 ods.1 O.s.p., právne posúdenie by si mal súd vytvoriť na základe doposiaľ tvrdených a preukazovaných skutočností. Ak by aj bolo pravdou tvrdenie odporcu ohľadom vysloveného predbežného právneho názoru súdu prvého stupňa, tento právny názor nie je pre súd záväzný, nakoľko vznikol len na základe tvrdených, alebo len na základe preukazovaných skutočností, pričom kvalifikovaný právny názor možno až po skončení dokazovania ako to predpokladá § 118 ods. 4 O.s.p.. Zo zápisnice však nie je zrejmé, že súd prvého stupňa vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že mu svojim postupom súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.