Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/283/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106232572 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106232572.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: MEA GROUP s.r.o., Roosveltova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 818 640, zast. JUDr. Soňa Slovjaková advokátka, Moyzesova 36, 040 01 Košice proti odporkyni: X.. T. X., G.. W., B..: XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX X., zast.: JUDr. Daniela Ježová LL.M., PhD., advokátka, Javorinská 13, 811 03 Bratislava o zaplatenie 12 917,58 Eur s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/128/2007-221 zo dňa 20.05.2015, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/128/2007-221 zo dňa 20.05.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho konania vo výške 295,53 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, k rukám právneho zástupcu odporkyne.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia istiny vo výške 12 917,58 Eur s prísl. titulom ručenia za dlžníčku W. L., ktorá dňa 27.05.2002 uzatvorila s navrhovateľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zamietol. Navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 2 654,14 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet JUDr. Daniela Ježová, advokátky.
V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny z titulu ručenia nie je dôvodný, pretože prvostupňový súd z predloženej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere zo dňa 23.05.2002 nemal za preukázané, že sa na nej nachádza podpis odporkyne zo dňa 27.05.2002 a teda , že sa stala ručiteľkou. V overovacej doložke absentujú údaje, ktoré sa pri overovaní podpisu uvádzajú a súd prvého stupňa ďalej zohľadnil fakt, že v čase údajného podpisu zmluvy bola odporkyňa nezamestnaná, čo preukázala potvrdením Sociálnej poisťovne, takže banka by ju pri riadnom postupe neakceptovala ako ručiteľa. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Výška trov konania odporkyne predstavovala sumu 2 654,14 Eur trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyčíslených v podaní odporcu zo dňa 20.05.2015, ktoré súd v plnom rozsahu akceptoval.
Proti rozsudku sa v časti náhrady trov konania v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. V odvolaní namietal, že súd pri posudzovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania vec nesprávne právne posúdil a nezobral do úvahy všetky skutočnosti súvisiace s konaním odporkyne v priebehu od podania návrhu vo veci samej až po rozhodnutie súdu. Odporkyňa predložila dôkazy bez akéhokoľvek písomné dôkazu preukazujúceho jej tvrdenia, ktoré mohla a mala predložiť už v čase vydania platobného rozkazu, čím by zabránila zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov konania. Navrhovateľ ďalej uviedol, že
správanie odporkyne v priebehu celého konania nenaplnilo zákonnú požiadavku účelnosti bránenia svojho práva v konaní a súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní o trovách konania vôbec neprihliadol, ani sa jej skúmaním nezaoberal. Poukázal na ust. § 150 ods. 1O.s.p., pričom priebeh celého konania, postoj oboch účastníkov konania, skutočnosti a dôkazy, odôvodňujú názor, že súd mal prihliadnuť na všetky uvedené skutočnosti v priebehu konania, ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a mal rozhodnúť tak, žeby náhradu trov konania nepriznal.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že išlo o bránenie práva odporkyne, poukázala na § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. a na viaceré zmeny na strane navrhovateľa, ktorý sa nedostavil na vytýčené pojednávanie, vďaka čomu bolo pojednávanie v tejto veci odložené na neurčito. Navrhovateľ taktiež neuviedol, pre aké dôvody hodné osobitného zreteľa by mal súd odporkyni náhradu trov konania nepriznať. V tomto konaní mal konajúci súd za preukázané, že odporkyňa nedala navrhovateľovi príčinu na začatie konania na súde, nebola to odporkyňa, ktorá neuhradila svoje záväzky voči veriteľovi, ktorého právnym nástupcom je navrhovateľ. Takisto postavenie odporkyne ako ručiteľky za dlžníka W. L. bolo v konaní spochybnené. Na základe uvedeného žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Čo sa týka navrhovateľom požadovaného postupu podľa ust. § 150 O.s.p. a tvrdených okolností hodných osobitného zreteľa treba zdôrazniť, že ide o výnimočný postup a odvolací súd skúmal podmienky takéhoto prístupu k náhrade trov konania. Zo znenia ustanovenia § 150 O.s.p. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.(rozsudok NS SR 3MCdo 5/2006).
Odvolací súd má za to, že v danom prípade nenastali okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 O.s.p. a v konaní bol správny postup aplikovaním ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a podľa ktorého rozhodol súd prvého stupňa. Odporkyňa sa už v podanom odpore proti platobnému rozkazu bránila, čím naplnila zákonnú požiadavku účelnosti bránenia svojho práva v konaní pri prvom úkone. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý výrok o náhrade trov konania prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslila, a to v sume 295,33 Eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.08.2015 v sume 287,14 Eur, spolu režijným paušálom 8,39 Eur podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.