Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/233/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106233590 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106233590.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: S. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Na A. Č.. XXXX/ X, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Dušan Sitarčík, advokát, Staničná č. 11, 066 01 Humenné, proti povinnému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, pre zaplatenie 13.092,84 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z 22 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.762,93 Eur od 01.07.1995 do zaplatenia, z 17,6 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.673,11 Eur od 01.06.1996 do zaplatenia, z 17,6 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.320,45 Eur od 01.05.1997 do zaplatenia, z 17,6 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.684,99 Eur od 01.05.1998 do zaplatenia, z 17,6 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.651,36 Eur od 01.05.1997 do zaplatenia, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Karas, so sídlom Exekútorského úradu Sládkovičova č. 7, 066 01, Humenné, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I., č. k. 2Er/1540/2006-141 zo dňa 12.12.2013, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I., č. k. 2Er/1540/2006-141 zo dňa 12.12.2013 v odvolaním napadnutej časti m e n í tak, že povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa doplnil výrok svojho uznesenia, č. k. 2Er/1540/2006-49 zo dňa 29.05.2007, ktorým 1.) zastavil exekúciu, podľa § 50 ods. 5 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) po tom, ako nadobudlo právoplatnosť jeho rozhodnutie, ktorým vyhovel námietkam povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie a 2.) nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, o tretí výrok, ktorým uložil oprávnenému povinnosť uhradiť povinnému trovy konania - náhradu časti zaplateného súdneho poplatku za konanie o námietkach vznesených povinným proti upovedomeniu o začatí exekúcie vo výške 392,78 Eur (povinný zaplatil súdny poplatok v sume 23.666,- Sk /785,57 Eur/), do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zdôvodniac ho okolnosťami vedúcimi ku vzniku exekučného titulu voči F.Y. W. R. - N., L.: XX XXX XXX, vyhlásením konkurzu na majetok tohto dlžníka a neuspokojením oprávneného, ako veriteľa, zmenou právnej úpravy pri prebratí obdobných záväzkov zamestnávateľov Sociálnou poisťovňou, nereagovaním povinného na dopyty oprávneného ohľadom cesie zodpovednosti dlžníka, sociálnym postavením oprávneného a ostatne jeho zdravotným stavom a majetkovými pomermi. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. 18CoE/162/2014-155 zo dňa 28.05.2014, akceptujúc a pridržiavajúc sa argumentácie prvostupňového súdu konštatoval, že pri zohľadnení všetkých okolnosti daného prípadu (vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej z pracovného úrazu, nejasnosť právnej úpravy ohľadom právneho nástupníctva, nereagovanie povinného na výzvy oprávneného pred začatím exekučného konania, predovšetkým však osobné a majetkové pomery oprávneného), tieto odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania povinnému, podľa § 150 ods. 1 OSP, nie len čiastočne, ale celkom a tak rozhodnutie exekučného súdu zmenil tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal vôbec. Na sťažnosť povinného podanú na Ústavný súd Slovenskej republiky, Ústavný súd reagoval tak, že svojim Nálezom č. k. III. ÚS 316/2015-31 zo dňa 08.09.2015 vyslovil porušenie základného práva obchodnej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ku ktorému došlo uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/162/2014-155 zo dňa 28.05.2014. Nálezom súčasne zrušil toto uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnému, ako sťažovateľovi, priznal voči Krajskému súdu v Bratislave náhradu trov právneho zastúpenia 340,90 Eur. Dôvodom tohto rozhodnutia, podľa názoru Ústavného súdu, bola nepreskúmateľnosť a vnútorne si odporujúca, teda z pohľadu ústavného prieskumu arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť sťažnosťou napadnutého uznesenia. Konštatoval, že: „Zo žiadneho zmysluplného výkladu § 150 ods. 1 OSP, ani zaužívanej praxe všeobecných súdov totiž nevyplýva, aby /...všetky okolnosti daného prípadu.../‚ ktoré krajský súd prezentoval iba ako svoju domnienku bez reálnej opory v konkrétnom zákonnom ustanovení, odôvodňovali aplikáciu § 150 ods. 1 OSP na tento prípad. Osobitne to platí pre ťažiskový argument krajského súdu, za ktorý považuje / osobné a majetkové pomery oprávneného/ odôvodňujúce jeho oslobodenie /od súdnych poplatkov/, ktoré však v napadnutom rozhodnutí podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ani neuviedol, do akej kategórie podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch prípadné oslobodenie oprávneného od poplatku spadá. V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje pozornosť krajského súdu aj na znenie § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ktorý taktiež reflektuje zásadu úspechu, keď ustanovuje, že ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.“ Po zrušení rozhodnutia krajského súdu a po vrátení veci odvolania oprávneného odvolaciemu súdu tento opäť prejednal vec v rozsahu predpokladanom § 212 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 ods. 2 OSP, keďže sa odvolanie týka len uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený opieral svoj nárok o exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 10C/82/1996-219 zo dňa 22.06.2000, ktorý v znení opravného uznesenia č. k. 10C/82/1996-238 zo dňa 29.11.2000, nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2000 a vykonateľnosť dňa 17.07.2000. Týmto rozsudkom boli žalovaní 1.) V. N. S. N., L.: XX XXX XXX, a 2.) F. W.Z. R. - N., S. N., L.: XX XXX XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, Oblastný závod Košice, zaviazaný zaplatiť žalobcovi, v tomto konaní oprávnenému, spoločne a nerozdielne, titulom náhrady škody z pracovného úrazu 394.435,- Sk s 22 % úrokmi zo sumy 113.362,- Sk od 01.07.1995, s 17,6 % úrokmi zo sumy 50.404,- Sk od 01.06.1996, s 17,6 % úrokmi zo sumy 69.906,- Sk od 01.05.1997, s 17,6 % úrokmi zo sumy 80.888,- Sk od 01.05.1998, s 17.6 % úrokmi zo sumy 79.875,- Sk od 01.05.1999, vždy do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4K/314/1999-61 zo dňa 22.09.2004 (právoplatne dňa 05.11.2004) zrušil konkurz na majetok úpadcu V. N. S. N., L.: XX XXX XXX, vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4K/3l4/1999-9 zo dňa 30.11.2000, z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu trov konkurzného konania, čo malo za následok výmaz tohto subjektu z obchodného registra. Ako i z dôvodu, že na majetok úpadcu F. W. R. - N., S. N., L.: XX XXX XXX, bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2K/559/1995-49 zo dňa 11.04.2002 vyhlásený konkurz v ktorom síce oprávnený prihlásil svoju pohľadávku (táto bola zaradená ako pohľadávka III. triedy), ale bez reálneho plnenia, preto dňa 17.10.2006 inicioval začatie exekučného konania na povinného, keďže sa domnieval, že namiesto zaniknutého dlžníka podľa § 37 ods. 3 EP nastúpil povinný, ktorý v čase vzniku nároku oprávneného na plnenie zastával postavenie úrazovej poisťovne podľa § 205d vtedy platného Zákonníka práce a v prípade poľnohospodárskych družstiev, ich zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví alebo usmrtením bola zmluvne poistená, v súlade s § 358 ods. 2 písm. c) zákona NZ ČSR č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, za podmienok predpokladaných vo vykonávacích predpisoch (vyhláška FMF č. 179/1982 Zb. a vyhláška MF SSR č. 76/1985 Zb.), a poistenie zabezpečoval povinný, resp. jeho právny predchodca z ktorého dôvodu aj vystupoval v súdnom spore, ako vedľajší účastník. O existencii zmluvného poistenia medzi svojim zamestnávateľom a Slovenskou poisťovňou sa oprávnený mohol dôvodne domnievať i z výpovede Ing. Pavla Slíža - zástupcu Slovenskej poisťovne, na pojednávaní konanom dňa 25.04.1996, z ktorého vyplýva, že: „V čase tohto úrazu žalované družstvo s našou poisťovňou malo uzavretú poistnú zmluvu, z ktorej by sa plnila povinnosť družstva nahradiť žalobcovi škodu z pracovného úrazu. Družstvo zrejme nevedelo, že žalobca takú škodu hodlá uhradiť, nedozvedelo sa o udalosti a teda nám dosiaľ nehlásilo, že došlo ku poistnej udalosti zrejme aj preto, že neuznávalo túto udalosť ako pracovný úraz. Preto poisťovňa túto vec neprešetrovala a určite žalobcovi neplatila, či už za žalovaného alebo z inej poistnej zmluvy.“ O správnosti označenia právneho nástupníctva a zodpovednosti oprávneným označeného povinného oprávneného presviedčal aj list Sociálnej poisťovne a.s., ústredie, č. 22-383/2005 zo dňa 28.02.2005. Z tohto listu vyplýva, že Sociálna poisťovňa prevzala, od 01.04.2002 od Slovenskej poisťovne, a.s., výkon poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. V súvislosti s tým prevzala aj poistné udalosti zo zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, to znamená tie poistné prípady, ktoré vznikli po 26.11.1993 (oprávnenému vznikla škodová udalosť dňa 10.12.1984, teda pred týmto dátumom). V prípade poľnohospodárskych družstiev, ktoré mali uzatvorené zmluvné poistenie so Slovenskou štátnou poisťovňou, terajšou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., je za poistné plnenia zodpovedná táto poisťovňa aj v prípade zrušenia zodpovedného zamestnávateľa. Ostatne v správnosti uvedeného postupu utvrdzoval oprávneného i vykonávaný exekučný titul v ktorom Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Oblastný závod Košice, právnym nástupcom ktorej je povinný, vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaných. Otázku legitimácie oprávneným označeného povinného, svoju legitimáciu popieral ako povinný, tak i Sociálna poisťovňa, a.s., a táto bola spornou i v liste Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR č. 4952/07-1/41 zo dňa 26.02.2007, vyriešil až konajúci prvostupňový súd svojim uznesením č.k. 2Er/1540/2006-44 z 02.07.2007, právoplatne 26.04.2007, ktorým vyhovel námietkam povinného, avšak na základe inej, nepochopiteľnej argumentácie totiž z dôvodov, že: „Exekučné konanie je vedené proti povinnému: Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý bol v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, vedľajším účastníkom, ktorému nebola týmto rozhodnutím uložená žiadna povinnosť.“ Teda otázku legitimácie oprávneným označeného povinného, ako nástupcu Slovenskej poisťovne, a.s., Bratislava, Oblastný závod Košice, bez ďalšieho ignoroval. Toto rozhodnutie však nebolo napadnuté odvolaním a dospelo k právoplatnosti. Uvedený výsledok (zastavenie exekúcie voči neplneniu si povinnosti zo strany Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) vyznieva tragicky v kontexte s výsledkom konania pred Okresným súdom Bratislava I. sp. zn. 3Er/651/2007 v rámci ktorého sa oprávnený domáhal totožného plnenia avšak voči Sociálnej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, z totožného titulu a s totožným výsledkom, teda že nie je povinným subjektom. To znamená, že oprávnený ako poškodený na zdravý, v kategórii pracovného úrazu s trvalými následkami, reálne nedospel bez svojej viny k výsledku priznaného mu vykonateľným rozsudkom súdu. Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba pritom prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V predmetnej veci bol v konaní o námietkach úspešný povinný, čo následne viedlo k zastaveniu exekúcie, teda ako úspešnému účastníkovi by mu náležala náhrada trov exekučného konania. Trovy exekučného konania u povinného predstavoval v roku 2007 zaplatený súdny poplatok za vznesené námietky (poplatok je zapravený na depozitnom účte D10/a pol. č. 193/07 na č. l. 41) vo výške 23.666,- Sk (785,56 Eur), napriek tomu, že podľa § 4 ods. 1 písm. c) a ods. 3 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, platnom v čase poplatkovej povinnosti, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia a sociálneho poistenia a toto oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o výkone rozhodnutia (v zmysle § 233 EP sa oslobodenie týkalo aj exekúcii). Navyše Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 109/2011 zo dňa 11.07.2012, zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 297/2012 bolo rozhodnuté, že Položka 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní (Sadzobníka súdnych poplatkov) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca položka 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní (Sadzobníka súdnych poplatkov) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. Z tohto nálezu vyplýva, že vyrubovanie, ale i platenie súdneho poplatku za vznesené námietky bolo protiústavné i v období pred vyhlásením citovaného Nálezu Ústavného súdu SR. Následným uplynutím šesťmesačnej legisvakančnej lehoty po zverejnení Nálezu (04.10.2012), bola položka č. 13 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov určená za neplatnú, teda zrušená. Keďže táto položka bola zrušená, neexistuje a je, bolo, na platiteľovi súdneho poplatku, aby žiadal o vrátenie hodnoty na základe neexistujúcej položky zaplateného súdneho poplatku. Či povinný, ako platiteľ súdneho poplatku požiadal príslušný súd o vrátenie hodnoty zaplateného súdneho poplatku, alebo nie, nemení nič na tom, že v tomto prípade exekučný súd nemôže a ani nemal zaviazať oprávneného, čo i len na čiastočnú náhradu protiústavne zaplateného súdneho poplatku, na ktorý sa v súčasnosti hľadí, ako na zaplatený bez právneho dôvodu, nakoľko by takýmto svojim rozhodnutím participoval na nezákonnosti. Ostatne vzhľadom na závažnosť zmien v právnej úprave týkajúcej sa nároku oprávneného, ako i zmeny u oboch žalovaných, oprávnený listom (č. l. 38) zo dňa 23.01.2006, teda pred začatím exekúcie, žiadal povinného o uspokojenie jeho nárokov, resp. o zaujatie stanoviska. Keďže povinný na túto žiadosť nereagoval, oprávnený ho opäť vyzval (č. l. 39) k plneniu, resp. k aj inému riešeniu, avšak opäť bez reakcie. Teda oprávnený dokumentoval snahu vec riešiť zmierne a naopak povinný, ktorý je právnym nástupcom pôvodného vedľajšieho účastníka, nevyvinul žiadne úsilie sa konaniu vyhnúť pričom si musel byť vedomý svojej pozície v exekučnom konaní. V osobe oprávneného ide o invalidného dôchodcu od roku 2007, ktorý od roku 1992 do roku 2007 poberal čiastočný invalidný dôchodok. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 289,70 Eur mesačne a žiadne iné príjmy oprávnený nemá. Zo zdravotných dôvodov sa nemôže zamestnať. Nevlastní majetok väčšej hodnoty; ornú pôdu v katastrálnom území C. v nepatrnej hodnote a spoluvlastnícky podiel 1/8 v starom rodinnom dome, v ktorom býva spolu s ôsmimi súrodencami. Vozidlo, ani iné hnuteľné veci v hodnote nad 750,- Eur nevlastní. Nárok oprávneného predstavuje vyčíslená strata na zárobku v dôsledku pracovného úrazu, ktorého ďalším dôsledkom bola jeho čiastočná invalidita, ktorý od jeho priznania súdnym rozhodnutím ku dnešnému dňu nebol splnený z dôvodu vyjadreného ústami povinného a Sociálnej poisťovne, a.s., ani jeden nie sú nástupcami zamestnávateľa oprávneného, ktorým bolo Poľnohospodárske družstvo z dôvodu ich výkladu zákonných zmien a podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za predpokladu, že bolo uzavreté zmluvné poistenie roľníckych družstiev je nástupcom oprávneným označený povinný. Uvedené vyššie viedlo odvolací súd k tomu, že v zmysle § 220 OSP, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia nakoľko v hodnotenom rozhodnutí prvostupňového súdu neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP). V danej veci ide o mimoriadny prípad, ktorý odôvodňuje, ani len moderované, nepriznanie trov inak úspešnému účastníkovi konania pri splnení každého aspektu hypotézy § 150 OSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a povinnému tieto trovy nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.