Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/20/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107235961 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1107235961.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: 1/ IMMO - Plus s.r.o., Radvanská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 35 680 156, 2/ S.. D. V., V. XXXX/XX, XXX XX G., 3/ I. P., V. XXXX/ XX, XXX XX G., všetci zastúpení: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, Čapkova 8, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Verano s.r.o., Fialkové údolie 8, 811 01 Bratislava, IČO: 35 698 250, zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., advokátska kancelária, Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 29 Cb/189/2007-516 zo dňa 13.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29 Cb/189/2007-516 zo dňa 13.11.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi v 1/, 2/ a 3/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva zo dňa 13.08.2007, predmetom ktorej bol prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vedeným na X. Č.. XXXX, H.. Ú.. N. S., označených ako parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.X, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.X, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S.X, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S.X, parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S.X, rodinný dom s. č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, ktorej vklad bol povolený dňa 24.09.2007 pod č. I. XXXXX/XX je neplatným právnym úkonom. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodne osobitným uznesením v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.. Uznesením č.k. 29Cb/189/2007- 218 zo dňa 03.06.2010 v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu vstúpila S.. D. V. ako navrhovateľ v 2/ rade a I. P. ako navrhovateľ v 3/ rade. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca v 1/ rade (pôvodne len žalobca) sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2007, predmetom ktorej bol predaj a kúpa nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie G. - N. S., ktorej vklad bol povolený dňa 24.09.2007 pod č. I. XXXXX/XX. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.10.2007 právni zástupcovia spoločnosti Verano s.r.o. oznámili žalobcovi, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie G. - N. S., a to konkrétne pozemkov parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XXX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX, o výmere XXX S.X, zastavané plochy a nádvoria, bytový dom s.č. XXXX na parcele č. XXXX/X. Predmetným listom žalobcovi zároveň oznámili, že žalovaný nadobudol vlastnícke práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom, ktorej vklad povolil H. Ú. G., N.I. H. pre E.. S. N. G. rozhodnutím č. I.-XXXXX/XX zo dňa 24.09.2007. Žalobca reagoval na list žalovaného listom zo dňa 17.10.2007, v ktorom uviedol, že žiadnu vedomosť o uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by mal byť prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam uvedených na LV č. XXXX, nemá, pričom žalovanému oznámil, že nemá k dispozícií žiadnu kúpnu zmluvu. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v 1/ rade je právnická osoba zapísaná do obchodné registra, žalobca v 2/ a 3/ rade sú fyzické osoby, žalovaný je právnická osoba zapísaná do obchodného registra. Žalobca v 1/ rade bol vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX (ďalej len G. O. V., N. Č.N. XXXX, K. Č. XXXX/X), a to konkrétne pozemkov parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere XXX S.X, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX, o výmere XXX S.X, zastavané plochy a nádvoria, bytový dom s.č. XXXX na parcele č. XXXX/X zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom H. Ú. G., N. H. pre E. S. N. G., pracovisko G. F., katastrálne územie N. S.. Dňa 12.04.2005 žalobca v 1/ rade uzatvoril zmluvy o dielo č. X/X/XXXX/RXA a zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku s objednávateľmi S.. V. K. N. K.. S. A. M. M. K.. Predmetom uvedených zmlúv bol záväzok zhotoviteľa - žalobcu v 1/ rade zrealizovať pre objednávateľa (objednávateľov) výstavbu nehnuteľností, a to v rozsahu a podmienok a spôsobom dojednaných predmetnou zmluvou. Dňa 23.12.2005 bola medzi žalobcom v 1/ rade ako záložcom a I. M..N.. ako záložným veriteľom uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 1619/2005 Z.z., v ktorej bolo dojednané, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa neuzavrie záložca nájomnú zmluvu, ani inú zmluvu, ktorou by sa zaviazal dať záloh alebo jeho časť do užívania tretej osobe, a ďalej že bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa nevykoná záložca - žalobca v 1/ rade stavbu ani nadstavbu na zálohu ani iné zmeny zálohu (nehnuteľnosti) meniace akýmkoľvek spôsobom jeho charakter. Rozhodnutím Mestskej časti - Staré Mesto zo dňa 30.08.2006 bolo povolené užívanie stavby - objekt pre reprezentáciu a bývanie, V. X/ a, G., parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX k.ú. N. S. v tomto rozsahu: spoločné priestory, schodisko, výťahová šachta, garáž, technické zázemie kotolňa, pivničné kobky, strojovňa úžitková i plocha XXX,X S.X -. X G.: úžitková plocha XXX,XX S.X, (XXX, XX S.X bez balkóna v byte č. X), -. X G.: úžitková plocha XXX,XX S.X vrátane balkónov, (XXX,XX S.X bez balkónov), -. X G.: úžitková plocha XXX,XX S.X vrátane terás (XXX,XX S.X bez terás). Účastníci uvedených zmlúv o výstavbe v zmysle predmetných zmlúv financovali výstavbu jednotlivých bytov v bytovom dome a bolo dojednané, že vlastnícke práva k bytom v bytovom dome č. XXXX musia nadobudnúť ihneď po vydaní kolaudačného rozhodnutia po zaplatení celej dohodnutej ceny po vypracovaní znaleckého posudku, v ktorom budú jednotlivé byty presne označené, špecifikované spolu s príslušenstvom a príslušnými podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu a prislúchajúcich pozemkov, pričom boli splnené nasledovné podmienky o výstavbe, a to: bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, stavebníci - účastníci zmluvy o výstavbe zaplatili celú cenu a žalobca v 1/ rade už objednal vypracovanie potrebného znaleckého posudku. Po splnení všetkých podmienok uvedených v zmluve o výstavbe musí žalobca v 1/ rade podať na príslušný katastrálny úrad návrh na zápis vlastníckych práv jednotlivých stavebníkov účastníkov zmluvy o výstavbe k jednotlivým bytom spolu s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušného pozemku, pretože táto povinnosť žalobcovi v 1/ rade vyplýva zo zmluvy o výstavbe. Skôr ako žalobca v 1/ rade mohol splniť ustanovenia zmluvy o výstavbe a previesť jednotlivé podiely na stavebníkov, bola uzavretá kúpna zmluva, v ktorej žalobca v 1/ rade v zastúpení T. S. ako predávajúci predal uvedenú nehnuteľnosť na spoločnosť Verano s.r.o. ako kupujúci dňa 13.08.2007. Dňa 20.08.2007 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy na H. Ú. I. G., N. H. pre E. S. N. G.. Vklad bol Katastrálnym úradom povolený dňa 24.09.2007. Súd ďalej uviedol, že žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhali absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.08.2007. Predmetnú neplatnosť žalobcovia vidia v tom, že osoba, ktorá kúpnu zmluvu v mene predávajúceho podpísala, nebola oprávnená takúto zmluvu podpísať, nakoľko: 1) Kúpna zmluva bola podpísaná bez súhlasu väčšinového spoločníka, konateľka žalobcu v 1/ rade a žalobkyňa v 2/ rade mala ako jediná zabezpečovať obchodné vedenie žalobcu v 1/ rade. 2) Osoba, ktorá v mene predávajúceho kúpnu zmluvu podpísala, neprejavila a prejaviť ani nemohla svoju vôľu slobodne, vážne, nakoľko kúpna zmluva bola vyhotovená bez prekladu do jazyka nemeckého a osoba, ktorá za predávajúceho kúpnu zmluvu podpísala (O.. S.), vôbec neovláda slovenský jazyk. Plnomocenstvo udelené O.. S.Ü. nebolo v súlade s príslušnými ust. OZ. X) O.. S. je otcom štatutárneho zástupcu, ktorý podpísal kúpnu zmluvu za kupujúceho. To znamená, že p. S. predal nehnuteľnosti osobe blízkej za cenu neprimerane nízku, ktorá nebola na účet predávajúceho zaplatená. 4) Taktiež osoba, ktorá podpisovala kúpnu zmluvu za kupujúceho, neovláda slovenský jazyk, preto prejav jeho vôle nemohol byť urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne, nakoľko zmluva nebola preložená do jazyka nemeckého. 5) Predmetnom napadnutej kúpnej zmluvy bol rodinný dom, ktorý sa však na LV č. XXXX nikdy nenachádzal ani nachádzať nemohol, jednalo sa o bytový dom, to znamená, že predmetom bola neexistujúca nehnuteľnosť a kataster bez odstránenia tejto vážnej vady povolil vklad vlastníckych práv k nehnuteľnosti. 6) Napadnutá kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s ust. §§ 126, 127, 133, 134, 135, 135a Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ). 7) Prevodca nebol oprávnený podpísať napadnutú kúpnu zmluvu, pretože zmluvná voľnosť bola obmedzená zriadením záložného práva v prospech záložného veriteľa I. M..N... 8) Ďalej uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy bránia i existencie zmlúv o výstavbe. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkov: O. E., O.. T. S.X., S. A., E. K., F.. F. Z., F.. Z. S. a dopytom na Advokátsku kanceláriu KLIMKO & PARTNERS. K bodu 1) súd uviedol, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti IMMO - Plus s.r.o zapísanej v odd. Sro, vložka číslo 10074/B v časti konanie v mene spoločnosti sa uvádza: Každý konateľ je oprávnený konať samostatne v mene spoločnosti a za spoločnosť podpisovať. Podpisovanie v mene spoločnosti sa vykoná tak, že podpisujúca osoba pripojí svoj vlastnoručný podpis k obchodnému menu spoločnosti. V rozhodujúcom období, t.j. v čase podpísania kúpnej zmluvy 13.08.2007 mala spoločnosť dvoch konateľov, a to D. V. so vznikom funkcie 21.12.1995, a E. K. so vznikom funkcie 12.08.2003 do 28.11.2007. Z uvedeného vyplýva, že kúpnu zmluvu mohol podpísať ktorýkoľvek konateľ spoločnosti. Súd sa v danom prípade stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že prípadná existencia akýchkoľvek vnútorných obmedzení pre konateľa v danom spore K.. K. nemá žiadny vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorý ním splnomocnená osoba vykonala. Taktiež súd dal za pravdu právnemu zástupcovi žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a iných zákonov nevyplýva, že podmienkou pre uzatvorenie kúpnej zmluvy so spoločnosťou s ručením obmedzeným je potrebný súhlas Valného zhromaždenia spoločnosti. Opätovne mal súd za to, že sa jedná o vnútorné opatrenia spoločnosti, ktoré vo vzťahu k tretím osobám nemajú žiaden význam. Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu mať nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu v bode 1) v prípade nesúhlasu VZ spoločnosti a nesúhlasu druhého konateľa spoločnosti, táto skutočnosť nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. K bodu 2) a 4) súd uviedol, že plnomocenstvo (všeobecné) udelené konateľom žalobcu v 1/ rade O.. S. nie je v rozpore s citovanými ustanoveniami, pretože pre obsah plnej moci je rozhodujúci prejav vôle, čo v danej plnej moci bolo naplnené. Podľa názoru súdu skutočnosť, že O.. S. ako aj E. K. je rakúskym štátnym občanom a neovláda slovenský jazyk, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Je nepochybné, že porozumeli významu právneho úkonu, čo vo svojich výpovediach uviedli pre súdom, obsah uzavretej zmluvy nerozporovali, vo svojich výpovediach jednoznačne potvrdili, že obsah kúpnej zmluvy im bol preložený a mali o obsahu kúpnej zmluvy vedomosť. Sama okolnosť, že právny úkon je prejavený v cudzom jazyku, neznamená, že je neplatný právny úkon pre nezrozumiteľnosť. Z uvedeného mal súd za to, že skutočnosť, že zmluva bola napísaná v slovenskom jazyku a nebola preložená do jazyka nemeckého, nemá za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. K bodu 5) súd poukázal na to, že skutočnosť, že bol označený predmet kúpy ako rodinný dom, pričom sa jedná o bytový dom, je iba formálny nedostatok. Ak nie je nehnuteľnosť v zmluve označená v súlade s požiadavkami katastrálneho zákona, nemusí táto okolnosť vždy predstavovať vadu v identifikácii predmetu právneho úkonu, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť. Pri nedostatku v označení predmetu právneho úkonu je totiž potrebné starostlivo rozlišovať, či tieto nedostatky zakladajú vadu smerujúcu k neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu alebo nie. O tzv. podstatnú vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, by sa nemalo jednať, ak správne označenie predmetu urobeného právnym úkonom je spoznateľné podľa ďalších identifikačných znakov alebo i z celého obsahu právneho úkonu, jeho výkladom, prípadne objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon urobený, bez toho, že by došlo k odkloneniu od toho, čo bolo vyjadrené navonok v písomnej forme (rozhodnutie NS ČR 22 Cdo 1124/2010). Ak listina, ktorá má byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, neobsahuje označenie v súlade s prísl. ust. katastrálneho zákona, nemá to za následok neplatnosť právneho úkonu, ak výkladom prejavu vôle možno dospieť bez pochybností k záveru, akých nehnuteľností sa právny úkon týka (roz. NS ČR 21Cdo/5171/2009). S poukazom na uvedené mal súd za to, že ide o formálny nedostatok a ako taký nemá vplyv na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, nakoľko v kúpnej zmluve je dostatočne identifikovaný predmet kúpy. K bodu 6) súd uviedol, že ust. §§ 126, 127, 133, 134, 135, 135a ObchZ nespôsobili absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ale porušenie týchto ustanovení má za následok zodpovednosti konateľa. K bodu 7) súd vyslovil názor, že porušenie ustanovení záložnej zmluvy nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Záložné právo svojou povahou ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa s tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva, t.j. zo zálohu. K bodu 3) a 8) súd uviedol, že O.. S. je otcom štatutárneho zástupcu, ktorý podpísal kúpnu zmluvu za kupujúceho. To znamená, že K.. S. predal nehnuteľnosti osobe blízkej za cenu neprimerane nízku, ktorá nebola na účet predávajúceho zaplatená. Ďalej uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy bránia i existencie zmlúv o výstavbe. Tu súd poukázal na ust. §§ 37 ods. 1, 2, 39 OZ. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že sa najskôr zaoberal otázkou kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania, a to zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný na žiadosť žalobcu v 1/ rade dňa 10.11.2006, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu stavieb na sumu 61.461.807,02 Sk, všeobecnú hodnotu pozemkov znalec stanovil na sumu 12.678.336,00 Sk, celková všeobecná hodnota nehnuteľnosti podľa znalca bola stanovená na sumu 74.100.000,00 Sk. Dopytom súdu na Národnú asociáciu realitných kancelárií bola hodnota stavieb (bytový dom) stanovená na sumu 67.928,857,95 Sk, t.j. 2.254.825 eur, hodnota pozemku bol stanovená na sumu 15.273.822 Sk/m2, t.j. 507 eur/ m2. Z uvedeného vyplýva, že obidve sumy sa približne zhodujú. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2007 bola kúpna cena dojednaná na sumu 40.000.000,- Sk, t.j. 1.328,462,30 eur, čo je podľa názoru súdu neprimerane nízka suma. Z uvedeného vyplýva, že dojednanie ohľadne podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy je neplatné v zmysle hore citovaných ustanovení, keďže sa jedná o podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy a jej neplatnosť má za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy. S poukazom na uvedené mal súd za to, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve sa prieči dobrým mravom, čo má za následok neplatnosť celej zmluvy. Z listinných dôkazov, z výsluchu svedka A., mal súd preukázané, že žalobca v 1/ rade realizoval výstavbu bytového rodinného domu č. XXXX na parcele číslo XXXX/X na základe platne uzatvorenej zmluvy o výstavbe v zmysle ust. § 21 zák. č. 182/1992 Zb., ktorú žalobca v 1/ rade uzatvoril s ďalšími účastníkmi zmluvy, stavebníkmi, ktorí financovali výstavbu jednotlivých bytov v bytovom dome a ktorí musia nadobudnúť vlastnícke práva k bytom v bytovom dome s.č. XXXX, a to ihneď po vydaní kolaudačného rozhodnutia, po zaplatení celej dohodnutej ceny, po vypracovaní znaleckého posudku, v ktorom budú jednotlivé byty presne označené, špecifikované spolu s príslušenstvom a príslušnými podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu a prislúchajúcich pozemkoch, čo bolo zástupcovi predávajúceho, ktorý zmluvu podpísal, taktiež známe, a preto musel vedieť, že uzatvorením kúpnej zmluvy poškodí práva účastníkov zmluvy o výstavbe a znemožní im realizáciu ich vlastníckych práv, a to napriek tomu, že tieto osoby spolufinancovali výstavbu bytového domu. Preto mal súd za to, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol predmet plnenia neuskutočniteľný z dôvodu právnej prekážky a touto právnou prekážkou boli platne uzavreté zmluvy o výstavbe, a podľa názoru súdu má táto skutočnosť za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd preukázané, že účastníci kúpnej zmluvy, napriek dojednaniam v nich uvedených, najmä dojednanie o kúpnej cene, ktorá mala byť vyplatená spoločnosti IMMO - Plus s.r.o. ako aj ďalšej skutočnosti, že v predmetnej kúpnej zmluve sa nový vlastník - kupujúci zaviazal splácať úver poskytnutý I., nedodržali dojednania kúpnej zmluvy. V danom prípade sa súd jednoznačne stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov, že strany kúpnej zmluvy nemali v úmysle a ani nechceli zaplatiť kúpnu cenu a ani splácať úver, teda v skutočnosti išlo o bezodplatný prevod na spoločnosť Verano s.r.o. (predávajúci na základe plnomocenstva bol O.. S., ktorý je otcom K.. E., ktorý podpisoval kúpnu zmluvu za kupujúceho a v konaní bolo preukázané aj vzájomné obchodné a personálne prepojenie v osobe O.. S. medzi kupujúcim a predávajúcim), preto súd s poukazom na ust. § 39 OZ dospel k záveru, že právny úkon je neplatný a táto skutočnosť podľa názoru súdu má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Ďalej súd uviedol, že v konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod. - rozsudok NS SR č.k. 5 Cdo/208/2010). Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že podáva odvolanie v celom rozsahu v súlade s § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O. s. p.. Poukázal na to, že pokiaľ ide o otázku kúpnej ceny, súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve sa prieči dobrým mravom. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti je neprimerane nízka. Súd nezvolil na určenie ceny nehnuteľnosti znalecké dokazovanie, ale podložil svoje rozhodnutie o názor realitných kancelárií, ktoré dopytoval. Určenie ceny spôsobom, akým to požadoval súd od realitných kancelárií, nebolo možné a dve z dopytovaných realitných kancelárií túto skutočnosť vo svojich odpovediach na dopyt súdu konštatovali. K určeniu ceny pristúpila len jedna realitná kancelária, pričom odvolateľovi nie je známy postup, podmienky a spôsob, akým mala byť určená hodnota nehnuteľností. Predmetný dôkaz bol predložený žalovanému až na jeho dotaz na pojednávaní dňa 24.10.2013 bez možnosti sa k nemu vyjadriť v dostatočnej lehote. Pre posúdenie primeranosti kúpnej ceny bolo potrebné poznať stav nehnuteľnosti a ďalšie okolnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy. O týchto skutočnostiach realitná kancelária, ktorá určila cenu, nevedela a ani nemohla vedieť. Pri určení kúpnej ceny bolo potrebné vedieť aj to, že nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom, čo nepochybne znižuje jej hodnotu. Žalobca, napriek zavádzajúcim tvrdeniam, spláca predmetný úver z príjmov plynúcich z prenájmu dvoch bytových jednotiek v nehnuteľnosti. Argumentácia, pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, je oslabená aj tým, že subjektmi, ktoré uzatvárali kúpnu zmluvu, boli dve obchodné spoločnosti, na konanie ktorých sú rozdielne kritéria, ako pri konaní napr. dvoch fyzických osôb. Súd neprihliadol ani na to, že žalobcovi boli vyplatené časti cien za dielo zo zmlúv o výstavbe a následne doplatená zvyšná časť kúpnych cien. Súd sa nezaoberal celkovou výškou platieb, ktoré už boli poskytnuté žalobcovi zo strany K.. A. a K.. K. a ich zohľadnenie do kúpnej ceny. Súd sa vo svojom rozhodnutí opiera o určenie ceny prostredníctvom J. M. V. H. N. (ďalej len J.), avšak takýto dôkaz nebol podľa obsahu spisu v konaní vykonaný, a preto sa rozhodnutie oň nemôže opierať. J. navyše nie je realitnou kanceláriou, ale asociáciou zastrešujúcou realitné kancelárie, a preto spôsob J. určiť cenu nehnuteľnosti nie je daná. Nie je ani zrejmé, na základe akých piatich údajov zo strany súdu J. stanovila hodnotu nehnuteľností. V konaní nebolo teda preukázané, že kúpna cena sa prieči dobrým mravom. Súd neurčil, na základe akých dôkazov má za preukázané, že účastníci kúpnej zmluvy nedodržali ustanovenia kúpnej zmluvy, resp. že nemali v úmysle a nechceli ich dodržať. Nezaplatenie kúpnej ceny a nesplácanie úveru je dôsledkom skutočnosti, že nehnuteľnosť nebola doposiaľ riadne odovzdaná, resp. žalobca neposkytol súčinnosť pri splácaní úveru. Žalovaný mal snahu dohodnúť sa na zaplatení kúpnej ceny a splácaní úveru a rovnako mal v úmysle dohodnúť sa s vlastníkmi bytov v bytovom dome (K.. A. M. K.. K.) tak, aby došlo k finančnému usporiadaniu celej záležitosti. Úver, ktorý je zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti je splácaný z prostriedkov z prenájmu dvoch bytových jednotiek a týmito príjmami disponuje výlučne žalobca. Žalobca opakovane odmietol odovzdať nehnuteľnosť žalovanému a odmietol mu vydať všetky podklady a informácie, na základe ktorých by žalovaný mohol riadne prevziať nehnuteľnosť a riadne ju užívať. Neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže spôsobiť ani skutočnosť, že zmluva bola uzavretá medzi O.. S. a jeho synom K.. E. ako blízkymi osobami, keďže nebyť plnej moci udelenej aj úkon uzavretia kúpnej zmluvy konateľom žalobcu K.. K., k uzavretiu tejto zmluvy by nedošlo. Zdôraznil, že K.. K. M. K.. E. nie sú blízkymi osobami. Zdôraznil, že splnomocnenec koná v mene a na účet splnomocniteľa, t.j. je vylúčené posúdiť predmetnú kúpnu zmluvu ako úkon medzi blízkymi osobami. Súd ani neuviedol dôvod neplatnosti právneho úkonu. Ďalej poukázal na to, že Zmluvy o výstavbe neboli vložené do katastra, a teda nemohli tvoriť právnu prekážku. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa okrem tvrdenia, že prekážka platne uzavretej zmluvy o výstavbe v čase uzatvárania kúpnej zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vypočul svedkov, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru. Odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa je dostatočné, presvedčivé a na správnosť dôvodov v ňom uvedených odvolací súd odkazuje. Odvolateľ v odvolaní nesúhlasí s právnym posúdením veci len ohľadne neprimerane nízkej kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť s tým, že v dôsledku nízkej kúpnej ceny, ktorá sa prieči dobrým mravom, je celá kúpna zmluva neplatná. Odvolací súd zaujal stanovisko len k týmto argumentom odvolateľa, nakoľko tieto majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve sa prieči dobrým mravom, čo má za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy. Odvolací súd v rámci preskúmania správnosti tohto právneho záveru súdu prvého stupňa sa nemohol vyhnúť otázke naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba), alebo, že tu nie je (tzv. negatívna určovacia žaloba). Podľa ustálenej súdnej judikatúry naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p.. Tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak totiž žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité právo alebo právny pomer, hoci by mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Naliehavosť právneho záujmu, predpokladaná cit. ustanovením, nachádza svoje vyjadrenie v petite žalobcu. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Odvolací súd ustálil, že naliehavosť právneho záujmu žalobcu v 1/ rade spočíva v tom, že spoločnosť IMMO - Plus s.r.o. v dôsledku konania jeho konateľa E. K. a spoločnosti Verano s.r.o. ako i splnomocneného zástupcu O.. S.Ü. prišla o svoje vlastnícke práva. Naliehavosť právneho záujmu navrhovateľov v 2/ a 3/ rade je daná tým, že s navrhovateľom v 1/ rade mali uzatvorenú zmluvu o výstavbe, na základe ktorej mal byť zo strany navrhovateľa v 1/ rade podaný návrh na zápis vlastníckych práv pre jednotlivých stavebníkov na príslušný katastrálny úrad, čo sa z dôvodu predaja bytového domu nestalo. Tým boli poškodení na svojich vlastníckych právach a bola im spôsobená i finančná škoda, pretože v tom čase už za jednotlivé byty zaplatili celú dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy odvolací súd dodáva, že kúpna zmluva na nehnuteľnosti musí byť uzavretá vždy v písomnej forme, inak je neplatná. Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, upravuje Občiansky zákonník v ust. § 588 a nasl.. Podstatnými náležitosťami sú: určenie účastníkov zmluvy, určenie predmetu zmluvy, náležitosti vôle, dohodu o cene, podpisy účastníkov zmluvy. Stanovenie kúpnej ceny, resp. dohoda o nej, je teda podstatnou náležitosťou kúpnej ceny, bez ktorej by bola kúpna zmluva neplatná. Podľa ustálenej judikatúry treba predpokladať, že ak sa v zmluve dohodnutá cena líši od všeobecnej ceny na trhu o menej ako 20 %, súd zmluvu ponechá bez zmeny. To preto, lebo metodika ocenenia je taká, že ani znalec nedokáže odhadnúť cenu so štatistickou presnosťou lepšou ako na 90 %, nie presnejšie. Ak sa cena líši podstatne, o viac ako 50 %, taká zmluva sa považuje od počiatku za ničotnú, absolútne neplatnú, pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Všeobecne platí, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade viazaní, či obmedzení v dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovými predpismi. Môžu si dohodnúť i cenu, ktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej (tržnej), najmä ak ide o cenu podstatne nižšiu. Platné právo nemá žiadne ustanovenie o dohode príliš nízkej kúpnej ceny. Nie je možné však vylúčiť, že okolnosti hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami toho ktorého prípadu napĺňať znaky konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Samotné okolnosti predaja ako i dohodnutá kúpna cena nasvedčujú tomu, že išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž nesporné, že jeden z konateľov žalobcu - E. K. (ktorý bol oprávnený konať samostatne v mene spoločnosti) splnomocnil fyzickú osobu O.. S. k zastupovaniu spoločnosti Verano s.r.o. vo všetkých veciach týkajúcich sa spoločnosti vrátane nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom spoločnosti, t.j. aj k predaju predmetnej nehnuteľnosti. Je nepochybné, že predávajúci i kupujúci boli vzájomne obchodne i personálne prepojení (O.. S. je otcom K.. E., ktorý je konateľom kupujúceho a podpisoval kúpnu zmluvu za kupujúceho a konateľ žalobcu K.. K. je zároveň konateľom kupujúceho). Výpoveď svedka K.. K. na pojednávaní dňa 11.06.2012, ktorý uviedol, že O.. S. splnomocnil na vyriešenie záležitosti okolo domu, ktorý má 25 - ročné obchodné skúsenosti, a nakoľko O.. S. bol spoločníkom spoločnosti Verano s.r.o. a táto spoločnosť ponúkla dobrú cenu, na základe čoho sa rozhodol nehnuteľnosť predať, spoľahol sa v plnej miere na O.. S., sa odvolaciemu súdu javí ako účelová a samotný predaj ako netransparentný. Odvolací súd ďalej dodáva, že pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami. Výklad inštitútu dobrých mravov musí byť v úplnom súlade so základnými právami a slobodami zaručenými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a medzinárodnými dohodami o ochrane ľudských práv, najmä s ústavným princípom rovných práv. Pojem dobré mravy v obchodnom práve nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou upravenou v Občianskom zákonníku. Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a k obchodným zvyklostiam sú dobré mravy všeobecným pojmom morálky, pojmy dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku a zvyklostí patria do kategórie mimoprávnych pojmov a sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. V porovnaní s § 3 OZ, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, v prípade ust. § 265 ObZ ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Iná situácia je pri posudzovaní ust. § 39 OZ o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ je absolútnou neplatnosťou, ktorá pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc). Právne účinky neplatnosti zasahujú aj do vecno- právneho (vlastníckeho) vzťahu, ktorý vznikol na základe neplatného právneho úkonu. Na to, aby nastali právne účinky absolútnej neplatnosti, nie je v zásade potrebný súdny výrok o neplatnosti právneho úkonu. Rozhodnutie súdu je však potrebné, ak v súvislosti s neplatným právnym úkonom treba urobiť ešte ďalší úkon (napr. výmaz práva z katastra nehnuteľností). Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že predmetný právny úkon - dojednanie kúpnej ceny - v čase jeho realizácie bol v rozpore so zákonom, morálkou ako i pravidlami slušnosti. Bolo preukázané, že boli prekročené medze zmluvnej voľnosti. Pokiaľ súd prvého stupňa pri porovnaní ceny, za ktorú bola nehnuteľnosť predaná (40.000.000,- Sk, t.j. 1.328.462,30 eur) vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti s prísl. vo výške 74.100.000,-Sk (2.459.669,4 eur) a z odpovede J. na dopyt súdu, v ktorej bola stanovená celková hodnota vo výške 80.202.679,95 Sk (2.662.241,2 eur) z toho hodnota stavieb vo výške 64.928.857,95 Sk (2.254.825 eur) a hodnota pozemku vo výške 15.273.822,-Sk (1.328.462,30 eur), odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by súd prvého stupňa nemohol tieto údaje použiť pre porovnanie s kúpnou cenou, za ktorú bola nehnuteľnosť predaná. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. XX/XXXX, ten stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti s prísl. v súlade s prílohou č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. ako aj inými právnymi predpismi. Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom vkladu vlastníckych práv k jednotlivým bytom spolu s príslušnými podielmi na spoločných častiach domu ako aj podielov na pozemkoch. Pokiaľ ide o určenie kúpnej ceny nehnuteľnosti J., odvolací súd dodáva, že základným cieľom J. je integrácia realitných kancelárii Slovenska v rámci trhu s nehnuteľnosťami, pričom členovia J. na trhu z nehnuteľnosťami poskytujú aj služby spojené s kúpou, predajom a prenájmom nehnuteľností, to znamená, že bola schopná zodpovedne určiť trhovú cenu. J. reagovala na žiadosť súdu o súčinnosť zo dňa 08.10.2003 (č.l. 506 súdneho spisu), ktorý jej poskytol dostatočné podklady na stanovenie trhovej ceny. V odpovedi určili hodnotu bytového domu ako aj pozemku, pričom v cene zohľadnili extrémne hodnoty. Odvolací súd k tvrdeniu súdu prvého stupňa, že prekážka platne uzavretej zmluvy o výstavbe v čase uzatvárania kúpnej zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, dodáva, že skutočnosť, že kupujúci vedel o existencii uzatvorenej zmluvy o výstavbe, nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, avšak aj táto skutočnosť prispela k naplneniu znakov konania v rozpore s dobrými mravmi. Ďalším znakom konania v rozpore s dobrými mravmi bolo aj to, že druhý konateľ (S.. D. V.) sa o predaji nehnuteľnosti dozvedel až listom od odporcu zo dňa 16.10.2007, ktorým mu oznámil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, a to až po povolení vkladu do katastra nehnuteľností, znakom konania v rozpore s dobrými mravmi je aj skutočnosť, že predaj bol uskutočnený bez súhlasu záložného veriteľa I.. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že žalobca opakovane odmietol odovzdať všetky podklady a informácie, na základe ktorých by žalovaný riadne prevzal nehnuteľnosť a riadne ju užíval, odvolací súd dodáva, že toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z výpovede svedka F.. F. Z. (technický dozor investora) na pojednávaní dňa 11.06.2012 vyplýva, že Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS (ktorý zastupoval žalovaného) boli k dispozícii všetky podklady. Svedok F.. Z. S. (robil audit pre žalobcu) na pojednávaní dňa 11.06.2012 takisto uviedol, že advokátska kancelária mala k dispozícii všetky doklady. Z výsluchu svedka O. E. (konateľ kupujúceho) na pojednávaní dňa 09.01.2012 vyplýva, že kúpna cena nebola zaplatená predávajúcemu z dôvodu, že neboli vyjasnené vlastnícke vzťahy a nebol prístup k všetkým dokladom. Svedok uviedol, že doklady dostali až koncom novembra 2011. S týmto je v rozpore tvrdenie žalovaného, že z dôvodu chýbajúcich dokladov nebola žalobcovi uhradená kúpna cena. Taktiež potvrdil, že záložný veriteľ I. nebol informovaný o predaji nehnuteľností, nakoľko všetky záväzky prešli na nového vlastníka. K tvrdeniu odvolateľa, že súd sa nezaoberal celkovou výškou platieb, ktoré už boli poskytnuté žalobcovi zo strany p. A. M. K.. K. a ich zohľadnenie do kúpnej ceny odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky účastníkov konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecným súdom, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (ÚS 115/2003). Súd prvého stupňa dostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve v spojení so všetkými okolnosťami jej uzatvorenia, sa prieči dobrým mravom, čo má za následok neplatnosť kúpnej zmluvy v súlade s § 39 OZ. Preto v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní si úspešní navrhovatelia v 1/, 2/, 3/ rade náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto im odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.