Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/149/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108214863 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108214863.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U.. P. X., A.. XX. XX. XXXX, W. E. XX/X, S., zast. Advokátska kancelária Michal Polák - advocati s.r.o., IČO: 36 860 751, Panenská 24, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 13. novembra 2014, č. k. 7C 85/2008-171, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke na základe procesného návrhu navrhovateľa, zo dňa 3. 3. 2011. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že výzvou zo dňa 19. 1. 2011 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 7.742,50 eur, vyrubenej podľa položky č. 1 písm. a/, b/ Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom v čase podania žalobného návrhu (6 % z výšky uplatňovanej nemajetkovej ujmy + 99,50 eur ako pri určovacej žalobe), v lehote 15 dní od doručenia výzvy, s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v stanovenej lehote. Výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 22. 1. 2011. Následne navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 6. 5. 2011 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Aj napriek tomu, že uznesením zo dňa 30. 6. 2011, č. k. 7C 85/2008 - 145, právoplatným dňa 14. 5. 2014, súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil. S odkazom na ust. § 10 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade sa nejedná o konanie, v ktorom by súd mohol pokračovať aj bez zaplateného súdneho poplatku za návrh a konanie podľa § 10 ods. 1 uvedeného zákona zastavil pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, ktorá navrhovateľovi vznikla podaním návrhu na začatie konania dňa 5. 5. 2008. Zároveň dodal, že sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa uvedeným v návrhu na začatie konania, podľa ktorého je konanie v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zák. č. 71/1992 Zb., účinného v čase podania návrhu na súd, vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia sú totiž od súdneho poplatku oslobodené len súdne konania vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktoré sú upravené v piatej časti O. s. p. (§ 250v O. s. p.), upravujúcej správne súdnictvo. Pod ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy však podľa súdu prvého stupňa nie je možné zahrnúť predmet tohto súdneho konania, ktorým je určenie rozporu odmeňovania so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa zák. č. 365/2004 Z. z., nakoľko ide o klasickú sporovú žalobu podľa 1. až 4. časti O. s. p., t. j. nie o správnu žalobu. Za dôvodnú nepovažoval súd prvého stupňa ani námietku navrhovateľa, že návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania neboli do 31. 12. 2008 spoplatnené z dôvodu, že položka 7d bola do sadzobníka súdnych poplatkov zaradená až s účinnosťou od 1. 1. 2009 a teda výška súdneho poplatku bola určená analogicky. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na prechodné ust. § 18c ods. 6 k úpravám účinným od 1. januára 2009, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 465/2008 Z. z., podľa ktorého za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vyberajú súdne poplatky podľa doterajších predpisov, ak nie je ďalej uvedené inak. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že dňa 1. 1. 2009 nadobudol účinnosť aj čl. XIII zák. č. 465/2008 Z. z., ktorým sa okrem iného zmenil a doplnil aj zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pričom novela zaviedla v Sadzobníku novú položku 7d, ako osobitnú sadzbu pre spoplatňovanie návrhov na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, a to z návrhu na začatie konania bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške súdneho poplatku 66 eur a z návrhu na začatie konania s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 66 eur a 3 % z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa uviedol, že predmetná novela nezaviedla spoplatňovanie návrhov súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré do toho času podľa navrhovateľa neboli spoplatňované, ale iba zaviedla čiastočné vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, keď zaviedla samostatnú položku Sadzobníka súdnych poplatkov, v dôsledku čoho sa de facto súdny poplatok za návrhy vo veciach porušenia rovnakého zaobchádzania znížil (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 155/2011 zo dňa 14. 3. 2012). Nakoľko návrh na začatie konania bol podaný pred účinnosťou zák. č. 465/2008 Z. z., súd prvého stupňa výšku súdneho poplatku určil podľa dovtedajších predpisov, t. j. podľa položky 1 písm. a/ a b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.. V ďalšom sa súd prvého stupňa zaoberal procesným návrhom navrhovateľa doručeným súdu prvého stupňa dňa 7. 3. 2011, ktorým navrhol Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, či spoplatnenie návrhov vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona, s požadovanou náhradou nemajetkovej ujmy, zodpovedá požiadavke smernice Rady 2000/78/ES zo dňa 27. 11. 2000, aby účinná ochrana proti diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia byť poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania. V tomto smere súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 267 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý vymedzuje prípustný predmet prejudiciálnych otázok, pod ktorý podľa súdu prvého stupňa nespadá súlad, resp. nesúlad vnútroštátnych predpisov členského štátu Európskej únie. Poukázal pritom aj na obdobný názor, ku ktorému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. 9. 2012, sp. zn. 2Cdo 52/2012. Proti tomuto uzneseniu, podľa obsahu v časti, ktorou bolo konanie zastavané, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa síce v odôvodnení poukázal na zníženie súdneho poplatku za antidiskriminačnú žalobu s účinnosťou od 1. 1. 2009, ako aj na prechodné ust. § 18c zák. o súdnych poplatkoch, avšak uvedené zmeny vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezohľadnil. Taktiež uviedol, že dňa 21. 1. 2015 uhradil do pokladne Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za návrh na začatie konania, avšak len vo výške 200,- eur z dôvodu, že postup súdu prvého stupňa v tomto konaní považoval za zmätočný a navrhovateľ nemá vedomosť o výške súdneho poplatku, ktorý má zaplatiť. Vytkol súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď v napadnutom uznesení nevzal do úvahy ani skutočnosti uvedené Krajským súdom v Bratislave v uznesení zo dňa 31. 3. 2014, č. k. 5Co/329/2011 - 165, v zmysle ktorých mal konajúci súd zohľadniť čiastočné vecné oslobodenie pri spoplatňovaní predmetných návrhov a pri spoplatnení návrhu v danej veci v spojení s § 18c ods. 8 zák. o súdnych poplatkoch nevybrať súdny poplatok, na ktorý sa vzťahuje vecné oslobodenie. Bol názoru, že súd prvého stupňa porušil tiež jeho právo na súdnu ochranu a odňal mu možnosť konať pred súdom tým, že po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa ho opätovne nevyzval na zaplatenie súdneho poplatku a nedal mu tým reálnu možnosť zaplatiť súdny poplatok a pokračovať v súdnom konaní. Na podporu svojej právnej argumentácie poukázal na názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30. 8. 2010, sp. zn. 5Cdo 164/2010. Mal za to, že z uvedeného dôvodu je konanie postihnuté aj inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a navrhovateľovi sa týmto postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 os. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom vo veci samej doručeným súdu dňa 5. 5. 2008 domáha určenia, že jeho odmeňovanie uskutočňované podľa § 67 zák. č. 385/2000 Z. z. je v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona v znení zák. č. 122/2005 Z. z., v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádza a súčasne náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 127.385,78 eur. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa výzvou zo dňa 19. 1. 2011 navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 7.742,50 eur, podľa položky 1 písm. a/ a b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, v lehote 15 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia súdneho konania, pričom výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 22. 1. 2011. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 7. 3. 2011 navrhovateľ okrem iného žiadal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku pre nesprávne právne posúdenie veci zrušiť, s poukazom na skutočnosť že do 31. 12. 2008 bolo konanie pre absenciu položky 7d Sadzobníka súdnych poplatkov, vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Podaním doručeným súdu dňa 6. 5. 2011 navrhovateľ požiadal o oslobodenie do súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p.. Uznesením zo dňa 30. 6. 2011, č. k. 7C 85/2008 - 145 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. marca 2014, č. k. 5Co 329/2011 - 159, navrhovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia poukázal na nesprávnosť právnej argumentácie navrhovateľa, ktorý zo skutočnosti, že návrhy vo veciach antidiskriminačného konania neboli do 31. 12. 2008 spoplatnené osobitnou sadzbou uvedenou v Sadzobníku súdnych poplatkov, vyvodil vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov, nakoľko podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny poplatok vyrubuje v prípade, ak nie je ustanovená osobitná sadzba súdneho poplatku. Odvolací súd v ďalšom súd prvého stupňa upozornil, že súdno-poplatkovú povinnosť, ktorá vznikla pred účinnosťou novely zák. o súdnych poplatkoch č. 465/2008 Z. z., t. j. pred 1. 1. 2009, treba posudzovať v spojení s prechodným ust. § 18c ods. 6 a 8 zák. o súdnych poplatkoch, nakoľko predmetnou novelou došlo k zníženiu súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením rovnakého zaobchádzania podľa zák. č. 365/2004 Z. z. z pôvodnej výšky 99,50 eur na 66,- eur, resp. pri návrhoch s náhradou nemajetkovej ujmy zo 6 % na 3 % z výšky náhrady, a teda došlo (hoci len sčasti) k vecnému oslobodeniu pri spoplatňovaní návrhov na začatie konania v týchto veciach (zákonodarca toto oslobodenie vzhľadom na len čiastočný charakter nemohol uviesť v § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb., ale vyjadrenie tohto oslobodenia predstavuje práve zavedenie položky 7d do Sadzobníka súdnych poplatkov). Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie podľa § 10 ods. 1 zák. o súdnych poplatkoch zastavil s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ súdny poplatok za návrh na začatie konania nezaplatil, aj napriek tomu, že mu v konaní nebolo právoplatne priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd však musí prisvedčiť právnej argumentácii navrhovateľa, ktorý opísaný postup súdu prvého stupňa označil z procesného hľadiska za nesprávny a zakladajúci inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Súd prvého stupňa totiž pochybil, keď po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým navrhovateľovi nebolo podľa § 138 O. s. p. priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, poplatníka (navrhovateľa) opätovne nevyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie súdneho konania (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. augusta 2010, sp. zn. 5Cdo164/2010, rozhodnutie Ústavného súdu ČR III. ÚS 588/2000). Týmto postupom súd prvého stupňa súčasne navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom, vyplývajúcu z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie. Uvedené platí o to viac, že už odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 31. marca 2014, č. k. 5Co 329/2011 - 156, súd prvého stupňa upozorňoval na skutočnosť, že pri výpočte súdneho poplatku v danej veci je potrebné zohľadniť prechodné ust. § 18c ods. 6 a 8 zák. o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. 1. 2009 zakladajúce čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa antidiskriminačného zákona (z výšky 99,50 eur + 6 % z náhrady nemajetkovej ujmy na 66 eur + 3 % z náhrady nemajetkovej ujmy). Súd prvého stupňa však ignoroval túto skutočnosť a súdne konanie bez ďalšieho, t. j. bez toho, aby prehodnotil aj odvolacím súdom spochybňovanú správnosť výšky súdneho poplatku uvedeného vo výzve zo dňa 19. 1. 2011 a navrhovateľa opätovne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania, zastavil. Aj v zmysle ustálenej judikatúry do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. nie je konečným spôsobom rozhodnutá otázka povinnosti zaplatiť súdny poplatok a pre prípad nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov, musí byť účastníkovi konania za účelom možnosti uplatnenia práva na súdnu ochranu poskytnutý reálny časový priestor pre úhradu súdneho poplatku a pre pokračovanie v konaní o veci samej. S poukazom na právny názor prezentovaný odvolacím súdom v uznesení, ktorým potvrdil nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a ktorý mal súd prvého stupňa nepriamo usmerniť v ďalšom postupe, nakoľko predmetom odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 5Co 329/2011 nebolo preskúmanie správnosti výšky vyrubenej poplatkovej povinnosti, navrhovateľovi mala byť aj v záujme právnej istoty opätovne doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku s výškou určenou v súlade so zákonom, nakoľko podľa § 10 ods. 2 písm. e/ zák. o súdnych poplatkoch len nezaplatenie súdneho poplatku v správne stanovenej výške môže odôvodniť zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov. Nakoľko odvolací súd výšku súdneho poplatku určenú vo výzve zo dňa 19. 1. 2011 sumou 7.742,50 eur nepovažuje z dôvodov uvedených v uznesení zo dňa 31. marca 2014, č. k. 5Co 329/2011 - 156 za správnu, napadnuté uznesenie by musel zrušiť nielen pre nesprávny procesný postup súdu, ale aj pre navrhovateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd musel uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušiť a vec v tomto rozsahu mu vrátiť na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa navrhovateľa opätovne vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške určenej v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným tak v tomto uznesení, ako aj v uznesení zo dňa 31. marca 2014, č. k. 5Co 329/2011 - 156, do ktorej započíta čiastkovú úhradu súdneho poplatku vykonanú navrhovateľom dňa 21. 1. 2015 v sume 200,- eur (č. l. 179). Len v prípade, ak navrhovateľ v súdom stanovenej lehote nezaplatí novovyrubený súdny poplatok, bude možné konanie podľa § 10 ods. 1 zák. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov zastaviť. V časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o návrhu navrhovateľa podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd prvostupňové rozhodnutie nepreskúmaval, nakoľko tento výrok prvostupňového rozhodnutia nebol odvolaním navrhovateľa napadnutý. Podľa § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.