Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/467/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108232308 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108232308.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: S.. S. Q., bytom K., U. X, zast. JUDr. Jánom Vrbom, advokátom v Humennom, Nám. slobody 2, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. mája 2015 č.k. 17C 167/2008-309, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 9.4.2014 č.k. 17C 167/2008-270 rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že návrh navrhovateľa v časti o určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe výpovede zo dňa 16.9.2008 danej navrhovateľovi odporcom je neplatné, ako aj v časti určenia, že pracovný pomer navrhovateľa sa nekončí a naďalej trvá a o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a náhrade trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnom ukončení konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2014 č.k. 4Co 332/2014-297. Uviedol, že nakoľko rozhodol o čiastočnom rozsudku a nepokryl celý rozsah návrhu navrhovateľa, predmetom konania naďalej zostal nárok navrhovateľa na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 844,79 Eur za obdobie od 1.9.2008 až do umožnenia navrhovateľovi pokračovať v práci alebo do rozhodnutia o skončení pracovného pomeru a náhradu trov konania. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď ich žiadosť o odročenie pojednávania, keďže podľa neho nespĺňala náležitosti podľa ust. § 119 O.s.p. Súd prvého stupňa po právnej stránke odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 2 ,3, 4, § 79 ods. 1, 2, a 3 Zákonníka práce a vecne tým, že nárok na náhradu mzdy vznikne zamestnancovi len v tom prípade, ak bol jeho pracovný pomer skončený neplatne a zároveň oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. S poukazom na to, že čiastočným rozsudkom zo dňa 9.4.2014 č.k. 17C 167/2008-270, právoplatným dňa 28.1.2015 zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorá mu bola daná dňa 17.6.2008 a o určenie, že pracovný pomer sa neskončil a naďalej trvá, vyslovil že na strane navrhovateľa nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie ním uplatneného nároku na náhradu mzdy, keďže jeho pracovný pomer nebol skončený neplatne a výpoveď, ktorá mu bola daná zo strany odporcu, spĺňala všetky zákonné náležitosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že aj napriek zamietnutiu jeho návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 13.5.2013 č.k. 17C 167/2008-270, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2014 č.k. 4Co 332/2014-297, má možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok, na základe ktorého by bolo preukázané, že jeho pracovný pomer bol skončený neplatne a preto spĺňa predpoklady práva na priznanie mu nároku na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Za právo na spravodlivý proces považoval aj možnosť kedykoľvek predložiť vec k rozhodnutiu nezávislému a nestrannému orgánu a právo na preskúmanie rozhodnutia za veľmi dôležitú súčasť práva na spravodlivý proces. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vec správne posúdil. Konštatoval, že nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vznikne zamestnancovi v prípade, že bol jeho pracovný pomer skončený neplatne a zároveň zamestnanec zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Mal za to, že na strane navrhovateľa neboli splnené predpoklady pre priznanie náhrady mzdy s poukazom na to, že jeho návrh o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol právoplatne zamietnutý. Preto keď jeho pracovný pomer bol skončený platne a výpoveď, ktorá mu bola daná, spĺňa všetky zákonné náležitosti, navrhovateľ nespĺňa zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru. Poukázal na to, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, jeho podanie nemá suspenzívny účinok a výrok právoplatného rozsudku je záväzný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimku, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy viazaný a bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy. Nevyhnutým predpokladom vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru (ak nedôjde k mimosúdnej dohode) je teda právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru (podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť). Nároky zamestnanca na náhradu mzdy pri (súdom určenom) neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou, okamžitým zrušením, dohodou alebo zrušením v skúšobnej dobe sú upravené zvlášť pre prípad, že zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával a zvlášť pre prípad, že netrvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, môže zamestnanec kedykoľvek potom, čo mu zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď, alebo s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, najneskôr ale do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. V prípade ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a zamestnávateľ ho ďalej zamestnávať odmietne, je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy (vo výške priemerného mesačného zárobku) až do doby, kedy mu umožní pokračovať v práci alebo do dňa, kedy s ním platne skončí pracovný pomer. Z toho možno vyvodiť, že základným hmotnoprávnym predpokladom uplatnenia nároku zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, je jeho oznámenie zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával (a že spochybnil žalobou platnosť rozväzovacieho právneho úkonu zamestnávateľa ). V danom prípade súd prvého stupňa čiastočným rozsudkom zo dňa 4.2014 č.k. 17C 167/2008-270, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislave zo dňa 10.12.2014 č.k. 4Co 332/2014-297, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2015 bol zamietnutý návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou mu odporcom ako zamestnávateľom dňa 17.6.2008, a že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Z tohto dôvodu nebol daný hmotnoprávny základ pre priznanie náhrady mzdy navrhovateľovi z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a túto náhradu mzdy preto súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal. O tomto uplatnenom nároku navrhovateľa na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru mohol súd prvého stupňa rozhodnúť už v rozhodnutí o návrhu navrhovateľa o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a že jeho pracovný pomer naďalej trvá, teda v celosti a len v odôvodnení odôvodniť zamietnutie jeho nárokov zvlášť. Námietka navrhovateľa, že má možnosť podať proti rozsudku o zamietnutí jeho návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru mimoriadne dovolanie, na základe ktorého by bolo preukázané, že jeho pracovný pomer bol skončený neplatne, a preto spĺňa predpoklady právo priznanie mu nároku na náhradu mzdy, a ktorá je jeho jedinou námietkou, nie je v danom prípade podstatná. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a ani mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.