Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/417/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109201704 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109201704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: W. Z. X. Á. O. R. X. , narodený XX.XX.XXXX, zastúpený matkou R.. N. X., obaja bytom Na Z. U.. Č.. XXX/X, L., zastúpená Mgr. Pavlom Hosom, advokátom, so sídlom Veternicová ul. č. 10, Bratislava, proti odporcovi: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítkova ul. č. 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o náhradu škody na zdraví a mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19. apríla 2013, č.k. 12C 32/2009-251, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 1. júla 2013, č.k. 12C 32/2009-271, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19.apríla 2013, č. k. 12C 32/2009-251, vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249.472,21 € a trovy konania v sume 174,36 €, trovy právneho zastúpenia v sume 6.265,03 € k rukám Mgr. Pavla Hosa; vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I. súdny poplatok v sume 14.968,- €, trovy konania štátu v sume 21,20 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 1. júla 2013, č.k. 12C 32/2009-271, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 19.04.2013, č.k. 12C 32/2009-251, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249.472,21 €, titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 174,36 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.265,03 €, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Pavla Hosa; na účet Okresného súdu Bratislava I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 14.968,-- € ako i trovy konania štátu vo výške 21,20 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.01.2009 domáhal určenia, že odporca zodpovedá za poškodenie jeho zdravia a spôsobenú škodu na zdraví, ako aj uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 32.662,80 € titulom 10-násobného zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Na pojednávaní dňa 22.09.2010 navrhovateľ, pred začatím pojednávania vo veci samej, zobral návrh v časti určenia, že odporca zodpovedá za poškodenie jeho zdravia a spôsobenú škodu na zdraví, späť, bez uvedenia dôvodu; súd prvého stupňa uznesením zo dňa 22.09.2010, č.k. 12C 32/2009-78, konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.12.2012 navrhovateľ navrhol pripustenie zmeny petitu návrhu na začatie konania tak, že odporca je povinný zaplatiť mu sumu 287.791,50 € titulom 50-násobného zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a náhradu trov konania, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorú súd prvého stupňa pripustil uznesením zo dňa 22.01.2013, č.k. 12C 32/2009-224. Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX sa narodil vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, pracovisko Kramáre. Časom sa u neho objavili zdravotné komplikácie, nakoľko nedokáže sedieť a nechodí. Matka navrhovateľa preto začala zisťovať dôvody a príčinu týchto zdravotných problémov, pričom v septembri 2005 podala žiadosť na prešetrenie príčin jeho zdravotných problémov na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, kde ju odkázali so žiadosťou na riaditeľa odporcu. Dňa 09.11.2005 sa matka navrhovateľa v snahe zistiť, kto zodpovedá za poškodenie jeho zdravotného stavu, obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý jej listom zo dňa 18.01.2007 oznámil, že poškodenie jeho zdravotného stavu bolo spôsobené v súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pri pôrode, kde sa vyskytli nedostatky, pretože zo strany službukonajúceho lekára neboli zabezpečené prostriedky a postupy, ktorými by bolo možné zistiť mieru závažnosti ohrozenia plodu a následne uskutočniť kroky, ktorými by sa eliminovala možnosť jeho poškodenia. Toho času je navrhovateľ liečený zo záverom: stav po perinálnej cerebrálnej lézii (popôrodné mozgové poškodenie) a spastická kvadruparéza akcentovaná na dolných končatinách, výraznejšie vpravo (čiastočné ochrnutie všetkých končatín so svalovým stiahnutím - spazmom kostrového svalstva), postoj a chôdza len s pomocou. Okrem fyzického poškodenia a útrap následky po lekárskom zákroku a poškodenie zdravia sa výrazne prejavili aj v jeho psychickej oblasti. Zdravotné poškodenie má pre neho závažné obmedzenia do budúcnosti v sociálnej i pracovnej oblasti. Znaleckým posudkom MUDr. Petra Gémeša č. 2/2009 zo dňa 14.01.2009 bolo bolestné ohodnotené na 260 bodov s 50 % zvýšením t.j. na 390 bodov, a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 1250 bodov, á 60,-- Sk/bod. Z dôvodov osobitného zreteľa žiadal navrhovateľ zvýšiť náhradu za bolesť aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (pôvodne) na desaťnásobok takto vyrátanej sumy [390 + 1250 = 1640 bodov x 60,-- Sk = 98.400,-- Sk (3.266,28 €) x 10 násobok = 32.662,80 €]. Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí návrhu (v časti určenia, že odporca zodpovedá za poškodenie jeho zdravia) a pripustení zmeny petitu návrhu na začatie konania zo dňa 14.12.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 287.791,50 € (ako 50-násobok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe znaleckých posudkov MUDr. Petra Gémeša zo dňa 14.01.2009 a MUDr. Zuzany Stanovičovej zo dňa 20.11.2012 č. 19/12 bola ustálená bodová hodnota bolestného na 390 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia na 2500 bodov [390 + 2500 = 2890 bodov x 60,-- Sk = 173.400,- Sk (5.755,83 €) x 50 násobok sa rovná sume 287.791,50 €]. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 14.01.2011, č.k. 12C 32/09-114, súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil premlčaním predmetného nároku. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 07.03.2012, č. k. 4 Co 166/2011-130, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k vedomosti o škode, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ, respektíve jeho matka, sa o škode na zdraví navrhovateľa dozvedela najneskôr dňa 09.11.2005, kedy požiadala o prešetrenie prípadu a potrestanie zodpovednej osoby, pretože jej syn vo veku 16 mesiacov nevedel sedieť, nechodil, iba sa plazil. Uviedol, že vedomosť o poškodení zdravia navrhovateľa nemožno stotožňovať s vedomosťou o tom, kto za túto škodu nesie zodpovednosť. Odvolací súd v ďalšom poukázal na to, že až od doručenia konečného stanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) zo dňa 18.01.2007, v ktorom informoval matku navrhovateľa, že postup odporcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v priebehu jej pôrodu má nedostatky, pretože zo strany službukonajúceho lekára neboli zabezpečené dostatočné prostriedky a postupy, ktorými by bolo možné zistiť mieru závažnosti ohrozenia plodu a následne uskutočniť kroky, ktorými by sa eliminovala možnosť jeho poškodenia, možno mať za preukázanú vedomosť navrhovateľa o tom, kto za škodu zodpovedá. Podľa názoru odvolacieho súdu až doručením konečného stanoviska Úradu matke navrhovateľa, dňa 19.01.2007, mohol navrhovateľ zistiť, kto zodpovedá za škodu na jeho zdraví; nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd dňa 19.01.2009, nárok bolo potrebné považovať za uplatnený včas, t.j. pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 19.04.2013, č. k. 12C 32/2009-251, súdom prvého stupňa priznaná suma 249.472,21 € pozostáva zo sumy bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Výšku bolestného súd prvého stupňa priznal vo výške 517,82 €, (260 bodov x 60,-- Sk t. j. 15.600,-- Sk t. j. 517,82 €). Poukázal na to, že navrhovateľ sa v konaní domáhal 50-násobku bodového ohodnotenia za bolestné vyčíslené znalkyňou MUDr. Zuzanou Stanovičovou, znalcom z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie pediatria č. 19/12 zo dňa 20.11.2012, pričom ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie bolestného navrhovateľ uviedol, že všetky náklady na zdravotnú starostlivosť si musí hradiť sám, jeho matka nemôže pracovať, pri cvičení Vojtovej metódy trpí bolesťami, plače a bolestivé je aj naťahovania šliach. Súd prvého stupňa tieto dôvody nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pre zvýšenie bolestného. Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky bolestné možno zvýšiť, ak ide o bolesti, ktoré neboli pokryté odškodnením podľa § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V danom prípade bolestné po prvýkrát ohodnotil MUDr. Peter Gémeš v znaleckom posudku č. 2/2009 zo dňa 14.01.2009 na 260 bodov, ktoré podľa odseku 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšil o 50 % na 390 bodov, pričom dôvody takéhoto zvýšenia neuviedol. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa tento posudok neakceptoval a vychádzal zo znaleckého posudku nariadeného v konaní, vykonanom znalkyňou MUDr. Zuzanou Stanovičovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria č. 19/12 zo dňa 20.11.2012, ktorá ohodnotila bolestné navrhovateľa na 260 bodov, avšak možnosť pre zvýšenie bolestného na dvojnásobok nevyužila. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi bolestné len za 260 bodov. V znaleckom posudku č. 19/12 zo dňa 20.11.2012, vypracovaného znalkyňou MUDr. Zuzanou Stanovičovou bolo súčasne ohodnotené aj sťaženie spoločenského uplatnenia na 2500 bodov x 60,-- Sk, čo predstavuje sumu 150.000,-- Sk x 50-násobok (mimoriadne zvýšenie zo strany súdu prvého stupňa), v súhrne predstavuje odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 7.500.000,-- Sk/248.954,39 €. V tomto ohľade súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nemá detstvo, je ochudobnený o detské zážitky, nemôže sa zúčastňovať bežných detských akcií, nechodí, vozia ho v kočíku, mal problémy s umiestnením do škôlky (nechceli ho tam zobrať), rád by robil fyzické činnosti ako zdravé deti, je však fyzicky obmedzený v pohybe. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová ako vážne mozgové poruchy, poúrazová kvadruparéza, plochá noha, deformity obojstranne na 2500 bodov. Vzhľadom na nízke uplatnenie navrhovateľa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a obmedzenú voľbu povolania a ďalšieho sebavzdelávania, odporučila sumu navýšiť. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že v súčasnej dobe je navrhovateľ dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je schopný samostatnej chôdze, jeho chôdza je nestabilná, asistovaná pomocou inej osoby, má poruchu reči v zmysle sťaženej reči, viazne u neho jemná motorika na rukách, vrátane sebaobslužných činností, je trvale odkázaný na 24 hodinovú opateru druhou osobou, pre výrazné obmedzenie pohybových schopností musí používať podporné prostriedky vrátane ortopedických pomôcok - končatinových ortéz, ortéz chrbtice, ortopedickej obuvi, eventuálne invalidného vozíka. Perspektíva ďalšieho vývoja navrhovateľa je diskutabilná, nepredpokladá sa výraznejšie zlepšenie jeho stavu. Čo sa týka motoriky, je jeho stav trvalý a k možnému zlepšeniu môže dôjsť len čiastočne, avšak iba v oblasti psychickej, pri intenzívnom podporovaní kognitívnych rozumových schopností. Bude odkázaný na trvalú opateru druhou osobou, a v období ďalšieho rastu budú pravdepodobne nutné korekčné operácie na dolných končatinách, liečba navrhovateľa bude doživotná s možnými komplikáciami, ktoré ho budú ohrozovať na živote; navrhovateľ musí byť tak pod neustálym neurologickým dohľadom. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že u navrhovateľa sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a navrhované zvýšenie na 50-násobok považoval za primerané. Vychádzal pritom z úvahy, že plnohodnotný život človeka predstavuje 100 % a skladá sa z pracovného života, rodinného života, spoločensko - kultúrneho, záujmového života, ktoré sú pre plnohodnotný život človeka rovnocenné. Navrhovateľ bol v dôsledku preukázanej, nesprávne poskytnutej, zdravotnej starostlivosti pri pôrode jeho matky poškodený na zdraví v takom rozsahu, že prišiel o šancu viesť plnohodnotný život, je a doživotne bude vyradený z plnohodnotného života v každej jeho oblasti, bude obmedzený pri voľbe povolania, pri sebavzdelávaní a sebarealizácii. Z týchto dôvodov mu súd prvého stupňa priznal 50-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, vyčíslené znalkyňou MUDr. Zuzanou Stanovičovou, t.j. v sume 248.954,39 €. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ sa narodil dňa XX.XX.XXXX vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave, pracovisko Kramáre, jeho rodičmi sú Z. X. a R.. N. X., rodená T.. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súvislosti so žiadosťou matky maloletého navrhovateľa o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas jej pôrodu a v popôrodnom období, vykonal dohľad na gynekologicko-pôrodníckej klinike a na novorodeneckom oddelení v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou, I. Detská klinika oddelenie patologických novorodencov dňa 23.02.2006, s tým, že o výsledkoch vykonaného dohľadu boli vypracované 3 protokoly, konkrétne protokol č. 106/2006 zo dňa 06.05.2006, protokol č. 107/2006 zo dňa 15.05.2006 a protokol č. 108/2006 zo dňa 15.05.2006. Z protokolu č. 106/2006 zo dňa 06.05.2006 vyplynulo, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti novorodencovi Z. X. na gynekologicko-pôrodníckej klinike v priebehu pôrodu mal nedostatky, nakoľko v priebehu pôrodu neboli zo strany službukonajúceho lekára W.. F. Č.U. zabezpečené dostatočné prostriedky a postupy, ktorými by bolo možné zistiť mieru závažnosti ohrozenia plodu a následne uskutočniť kroky, ktorými by sa eliminovala možnosť jeho poškodenia. Na základe uvedeného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyhodnotil v tejto časti podnet ako opodstatnený, s tým, že vec bude prejednaná v osobitnej komisii predsedu úradu s prijatím záverov, s ktorými bude matka navrhovateľa písomne oboznámená. Podnet v časti týkajúcej sa poskytovania zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi po pôrode na pôrodnej sále, na novorodeneckom oddelení a na oddelení patologických novorodencov a následne počas ambulantnej starostlivosti, Úrad vyhodnotil ako neopodstatnený (protokol č. 107/2006 zo dňa 15.05.2006 a protokol č. 108/2006 zo dňa 15.05.2006). Tieto skutočnosti boli oznámené matke navrhovateľa listom zo dňa 05.06.2006, ktorý jej bol doručený dňa 13.06.2006. V liste zo dňa 18.01.2007, ktorý bol matke navrhovateľa doručený dňa 19.01.2007, jej boli rovnaké závery oznámené aj po prerokovaní predmetnej záležitosti v osobitnej komisii predsedu Úradu. V rámci odôvodnenia súd prvého stupňa poukázal na to, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III. zo dňa 06.12.2010, ČVS: ORP-770/OKV- B3-2008, bolo vznesené obvinenie voči W.. F. Č. pre trestný čin ublíženia na zdraví z dôvodu, že na oddelení gynekologicko- pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L. Dérera dňa XX.XX.XXXX v čase od 16.30 hod. do 21.50 hod. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania a to tak, že počas hospitalizácie v nemocnici zvolil nesprávny pracovný postup a neposkytol dostatočnú zdravotnú starostlivosť pri pôrode R.. N. X.. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III. zo dňa 04.04.2011, sp. zn. 3Pv 826/08-36, bolo trestné stíhanie proti W.. F. Č., začaté uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III. ČVS: ORP-770/OKV-B3-2008, pre prečin ublíženia na zdraví, z dôvodu premlčania zastavené. V rámci trestného konania a pre účely trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok W.. V. B., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo č. 5/2010 dňa 15.10.2010, z ktorého súd prvého stupňa zistil, že dňa XX.XX.XXXX v časovom období od 16.30 hod. do 21.50 hod. nebola matke navrhovateľa počas pôrodu poskytnutá správne zdravotná starostlivosť, t.j. postup zdravotníckeho zariadenia nebol lege artis. Príčinou vzniku, respektíve zhoršenia, zdravotného stavu z medicínskeho hľadiska bola hypoxia plodu (kyslíková nedostatočnosť), ktorá vyústila do asfyxie plodu (ťažkej kyslíkovej nedostatočnosti). Kyslíková nedostatočnosť sa vyvinula u plodu v priebehu pôrodu. Na možnú vznikajúcu a prebiehajúcu kyslíkovú nedostatočnosť upozorňovali počas pôrodu dva kardiotokografické záznamy, ktoré vyhodnotil pôrodník ako patologické, a jeden kardiotokografický záznam, ktorý vyhodnotil pôrodník ako podozrivý. Pôrodník W.. F. Č. svojím konaním nespôsobil vznik vnútromaternicovej kyslíkovej nedostatočnosti u plodu, avšak ju diagnostikoval, pričom neuskutočnil všetky kroky potrebné na vylúčenie možnosti poškodenia plodu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na znalecký posudok MUDr. Petra Gémeša č. 2/2009, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, z ktorého zistil, že navrhovateľ má následkom poškodenia mozgu počas pôrodu ťažké zdravotné poškodenie - ťažké motorické poškodenie s prevahou pravej strany, nie je schopný pohybu bez cudzej pomoci a je ťažkým spôsobom postihnutý v motorike horných končatín, viac vpravo. Prognosticky ide o trvalý stav, ktorý bude vyžadovať trvalú špeciálnu rehabilitáciu, s trvalou možnosťou zhoršenia stavu, ktorý v mnohých prípadoch, hlavne v období rastu a dospievania, vyžaduje aj korekčné operácie, podporné ortopedické prostriedky a pomocné prostriedky. Znalec vyčíslil bolestné na 260 bodov, ktoré podľa § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšil o 50 %, t.j. na 390 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia, poúrazovú kvadruparézu a obojstranné deformity nôh vyčíslil na 1250 bodov. Zo znaleckých posudkov MUDr. Zuzany Stanovičovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria č. 5/11 zo dňa 25.02.2011, vykonaného pre účely trestného konania, č. 19/12 zo dňa 20.11.2012 nariadeného v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj jej výsluchom na pojednávaní dňa 19.04.2013, mal súd prvého stupňa za preukázaný vznik škody na zdraví navrhovateľa pri pôrode dňa 04.07.2004, ako aj príčinnú súvislosť medzi takto vzniknutou škodou na zdraví navrhovateľa a prevádzkovou činnosťou odporcu. Znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová konštatovala, že u navrhovateľa boli niekoľko hodín po pôrode zistené hypoxicko - ischemické zmeny, ktoré vznikli následkom nedokrvenia mozgu kyslíkom, v ďalších mesiacoch boli zistené známky spasticity na dolných končatinách, preto bolo realizované CT vyšetrenie mozgu a vo veku 10 mesiacov bol stav navrhovateľa hodnotený ako stav po hypoxicko - ischemickej perinatálnej cerebrálnej lézii, z ktorej vyplýva hypertonický syndróm. Vo veku 12 mesiacov života navrhovateľa bola prítomná psychomotorická retardácia a navrhovateľovi bola diagnostikovaná detská mozgová obrna, ktorá u neho vznikla v dôsledku nedostatočného kyslíkového zásobenia mozgu novorodenca v posledných hodinách pôrodu, následkom čoho došlo k poruche vývoja nervového systému s poruchou hybnosti končatín. Vo veku 6,5 roka navrhovateľ absolvoval MRI vyšetrenie, ktoré potvrdilo leukoencefalopatiu postischemického pôvodu, ako následok asfyxie - nedokrvenia mozgu kyslíkom. Diagnostikovanú generalizovanú epilepsiu a epileptické syndrómy označila za sekundárnu, ktorá vznikla ako dôsledok poškodenia mozgu počas pôrodu, ako komplikáciu detskej mozgovej obrny, ktorá nie je u navrhovateľa liečiteľná z dôvodu poškodenia mozgového tkaniva. Pri uvedených záveroch znalkyňa vychádzala zo znaleckého posudku znalca z odboru gynekológia, sona mozgu navrhovateľa a magnetickej rezonancie navrhovateľa, ktorými bolo preukázané, že navrhovateľ pri pôrode, respektíve v posledných hodinách pred pôrodom, trpel nedostatkom kyslíka, čo označila za príčinu detskej mozgovej obrny u navrhovateľa a jednoznačne vylúčila genetickú poruchu. Zo znaleckého posudku MUDr. Zuzany Stanovičovej súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ trpí generalizovanou epilepsiou a epileptickými syndrómami, ktorá je v príčinnej súvislosti s nedostatočným kyslíkovým zásobením mozgu novorodenca v posledných hodinách pôrodu. Bolestné - stlačenie hrudníka s úrazovou asfyxiou u navrhovateľa ohodnotila na 260 bodov, zvýšenie bolestného nenavrhla. Sťaženie spoločenského uplatnenia, vážne mozgové poruchy, poúrazová kvadruparéza, plochá noha, deformity obojstranne, ohodnotila na 2500 bodov. Vzhľadom na nízke uplatnenie navrhovateľa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a obmedzenú voľbu povolania a ďalšieho sebavzdelávania, odporučila sumu navýšiť. Uviedla, že diagnóza epilepsie, pre ktorú je navrhovateľ liečený od augusta 2012, bude pravdepodobne doživotná, pri diagnóze spastickej kvadruparézy nepredpokladá žiadne zlepšenie hybnosti a diagnóza deformita oboch chodidiel je spôsobená základným ochorením, a to spastickou kvadruparézou. V rámci výsluchu v konaní pred súdom prvého stupňa znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová uviedla, že príčiny detskej mozgovej obrny sú na 50 % známe a na 50 % neznáme. V danom prípade je príčina známa, nakoľko znaleckým posudkom znalca z odboru gynekológia, sonom mozgu navrhovateľa a magnetickou rezonanciou navrhovateľa bolo preukázané, že navrhovateľ pri pôrode, respektíve v posledných hodinách pred pôrodom, trpel nedostatkom kyslíka. Uviedla, že u navrhovateľa príčinou detskej mozgovej obrny nie je genetická porucha, a túto je možné jednoznačne vylúčiť. Liečba u navrhovateľa bude doživotná s možnými komplikáciami, ktoré navrhovateľa ohrozujú na živote, a preto musí byť pod neustálym neurologickým dohľadom. Súd prvého stupňa, pri mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, zohľadnil aj „dôvody osobitného zreteľa“, pričom konštatoval, že ide o pojem, ktorý nie je v právnych predpisoch definovaný ani vymedzený. Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pripúšťa, aby súd odškodnenie primerane zvýšil, a to aj nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia. Priznanie tohto odškodnenia pri bolestnom prichádza do úvahy iba ojedinele, t.j. v prípadoch, ak poškodený trpel pri liečbe zvlášť mučivými stavmi, ktoré nie je možné vyjadriť len základným, respektíve dvojnásobným zvýšením podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Priznanie tohto odškodnenia pri sťažení spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy iba v prípadoch, kedy sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Jeho použitie predpokladá priznané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, ktorá umožňuje záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza do úvahy vtedy, ak následky úrazu majú pre poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky a predstavujú kvalitatívnu zmenu podmienok vyjadrenú pojmom „dôvody osobitného zreteľa“, ktorými sú napríklad zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa, alebo snaženia, jeho prínosu v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového života alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb. Z dôvodu hospodárnosti konania súd prvého stupňa zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, a to konkrétne návrh odporcu na ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia, s poukazom na závery znaleckých posudkov (MUDr. Jozefa Pocha č. 5/2010 zo dňa 15.10.2010 a MUDr. Zuzany Stanovičovej), návrh odporcu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neonatológia, s poukazom na závery znaleckých posudkov (MUDr. Zuzany Stanovičovej), návrh odporcu na výsluch znalca MUDr. Jozefa Pocha a pôrodníka W.. F. Č. na otázku, aké kroky mal pôrodník vykonať, aby vylúčil poškodenie plodu pri pôrode, s poukazom na závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (protokol č. 106/2006 zo dňa 06.05.2006 a znalecký posudok MUDr. Jozefa Pocha). Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 420a, § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení noviel. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal plnú náhradu trov konania vo výške 174,36 € (zložené a nevrátené preddavky na znalecké dokazovanie, použité na úhradu znalcom vyčísleného znalečného, uznesením súdu č.k. 12C 32/2009-223) a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.265,03 €. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť, súd prvého stupňa podrobne odôvodnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a napadol ním výroky, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249.472,21 €, trovy konania vo výške 174,36 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.265,03 €, ako i výrok, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I. súdny poplatok vo výške 14.968,-- € a náhradu trov štátu vo výške 21,20 €. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že návrh zamietne, resp. ho v napadnutých častiach zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca odvolanie odôvodnil (len) tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom uviedol, že v konaní nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vzniknutou škodou na strane navrhovateľa. Poukázal na to, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, t.j. ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda, ak je jednoznačne preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Uviedol, že zo záverov znaleckých posudkov nemožno jednoznačne vyvodiť, žeby nenastal škodlivý následok aj keby nedošlo k pochybeniu odporcu, teda aj keby bola zdravotná starostlivosť poskytnutá lege artis. Podľa názoru odporcu príčinná súvislosť nebola jednoznačne preukázaná, a preto nemôže byť daná ani jeho zodpovednosť. Poukázal na znalecký posudok č. 5/2010 vypracovaný MUDr. Jozefom Pochom, z ktorého vyplýva, že pôrodník W.. F. Č. svojím konaním nespôsobil vznik vnútromaternicovej kyslíkovej nedostatočnosti plodu. Pôrodník W.. F. Č. diagnostikoval na podklade patologických kardiotokografických záznamov možnú vnútromaternicovú kyslíkovú nedostatočnosť, neuskutočnil však kroky potrebné na vylúčenie možnosti poškodenia plodu. Poukázal na to, že táto veta sa nachádza v znaleckom posudku MUDr. Jozefa Pocha ešte niekoľkokrát, avšak nikde nie je uvedené konštatovanie, že pokiaľ by postup W.. F. Č. bol lege artis, jednoznačne by ku škode nedošlo. Vyjadrenie znalkyne MUDr. Zuzany Stanovičovej nebolo kvalifikované, nakoľko táto uviedla: „ U navrhovateľa sa jedná o sekundárnu epilepsiu, ktorá vznikla ako dôsledok poškodenia mozgu počas pôrodu, je komplikáciou detskej mozgovej obrny. Pri pôrode vznikla asfyxia ako centrálna porucha začatia dýchania pri útlme dýchacích centier v predĺženej mieche. Príčinou tejto asfyxie je možná vnútromaternicová hypoxia (nedostatok kyslíka),... Uvedené vyplýva aj z dostupných informácií zverejnených na internete, týkajúcich sa sekundárnej epilepsie... Príčina detskej mozgovej obrny je 50 % neznáma etiológia a na 50 % je známa... Keď uvádzala, že 50 % dôvodov detskej mozgovej obrny a epilepsie sa nedá určiť, mala na mysli dôvody, ktoré bolo možné zistiť geneticky, čo však nie je tento prípad... V tomto prípade sa podľa vyjadrenia znalkyne nejedná o genetickú poruchu a možno ju jednoznačne vylúčiť. “ Odporca poukázal na neodbornosť znalkyne, ktorá znalecký posudok vypracovávala na základe údajov zverejnených na internete, pričom uviedol, že jednoznačne konštatovať príčinnú súvislosť medzi komplikáciou pri pôrode a vznikom tak závažného poškodenia človeka, ktorého hodnotu právny poriadok Slovenskej republiky stanovuje vo výške až 250.000,-- € a za ktoré má byť odporca zodpovedný, na základe dôkazu, ktorý bol vypracovaný za použitia informácií získaných z internetu, je podľa neho prekvapujúce a zarážajúce. Znalkyňa genetickú poruchu, ktorá by mohla byť príčinou vzniku poškodenia navrhovateľa, jednoznačne vylúčila, avšak u navrhovateľa neboli robené žiadne genetické testy, ktoré by mohli túto skutočnosť jednoznačne preukázať. Podľa odporcu zásadnou a rozhodujúcou otázkou bolo zistenie, či poškodenie, ktorým navrhovateľ trpí, nie je spôsobené genetickou poruchou, keďže v takomto prípade by príčinná súvislosť, a teda zodpovednosť odporcu za vzniknuté poškodenie, nikdy nemohla byť daná, pretože k poškodeniu by došlo aj v prípade, ak by odporca postupoval pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti matke navrhovateľa lege artis. Odporca preto dôvodí podanie odvolania aj skutočnosťou, že v konaní neboli urobené genetické testy navrhovateľa, ktoré by mohli jednoznačne preukázať neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu a vznikom poškodenia u navrhovateľa. Zdôraznil, že u matky navrhovateľa bola v lete v roku 2013 (rok pred uskutočnením pôrodu, teda krátko pred alebo už počas tehotenstva matky navrhovateľa) diagnostikovaná borelióza, pričom toto závažné ochorenie mohlo byť takisto príčinou vzniku detskej mozgovej obrny u navrhovateľa. Touto skutočnosťou sa však žiaden súd, ani znalecký posudok, vôbec nezaoberal. Pokiaľ by poškodenie navrhovateľa bolo spôsobené chorobou matky navrhovateľa v čase krátko pred alebo počas tehotenstva, takisto nemôže byť daná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a poškodením navrhovateľa, pretože by k tomuto poškodeniu jednoznačne došlo, aj keby odporca postupoval lege artis. Hoci odvolanie odporcu smerovalo proti rozsudku súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, o uložení poplatkovej povinnosti odporcovi, odporca vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť súdu prvého stupňa v danom rozsahu. Navrhovateľ odvolanie nepodal. V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že odvolanie odporcu je neopodstatnené a zavádzajúce, pretože z vykonaného rozsiahleho dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo dostatočne preukázané, že návrh na začatie konania je opodstatnený a dôvody uvedené odporcom v odvolaní sú účelové a prispôsobené jeho potrebám a predstavám. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal všetky procesné úkony smerujúce k objasneniu veci, všetky potrebné dôkazy, a po dôkladnom vyhodnotení dôkaznej situácie zákonným spôsobom rozhodol. V priebehu súdneho konania boli zadovážené znalecké posudky znalcov MUDr. Zuzany Stanovičovej, súdneho znalca MUDr. Petra Gémeša, znalca MUDr. Jozefa Pocha, ako aj správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III., ktorým bolo voči W.. F. Č. vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví, a ktoré bolo neskôr z dôvodu premlčania zastavené, lekárske správy a pod., z ktorých bez akýchkoľvek pochybností bolo jednoznačne preukázané, že zo strany odporcu boli naplnené všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu, t.j. zavinené protiprávne konanie, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou. Uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď odporca svojím konaním zapríčinil to, že je celkom vyradený zo spoločenského života. Je ustálené, že je osobou s ťažkým zdravotným poškodením, s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje náročnú a mimoriadnu starostlivosť a opateru. Prognóza je v danom prípade veľmi zlá a prakticky nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu, ide o trvalé následky na zdraví, ktoré majú charakter vážnej poruchy zdravia, a preto v prípade odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia správne postupoval súd prvého stupňa, keď odškodnenie mimoriadne zvýšil a mu priznal. Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z jeho písomného, prostredníctvom matky ústneho vyjadrenia, v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Správnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočíva v správnej aplikácii v rozsudku citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, vyhlášky č. 32/1965 Zb. na zistený skutkový stav veci, nebola porušená zásada rovnosti zbraní (§ 18 veta prvá O.s.p.); porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014, sp.zn. 5 Cdo 40/2012, 1 Cdo 17/2011 (porovnaj tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 14.12.2010, č. 24880/05 vo veci Ladislav Holub v. Česká republika, zo dňa 29.03.2011, č. 17696/07 vo veci Jan Čavajda v. Česká republika, zo dňa 29.03.2011, č. 9965/08 vo veci Vladimír Matoušek v. Česká republika; rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. III. ÚS 144/2012, III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 72/2009, IV. ÚS 462/2010, IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 296/2011). Na tomto mieste odvolací súd pripomína ustanovenie § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný (o.i.) rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka základných ľudských práv a slobôd. Postačí preto doručenie vyjadrenia navrhovateľa odporcovi spolu s doručovaním predmetného rozsudku odvolacieho súdu súdom prvého stupňa (§ 225 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 01.05.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. októbra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa (v poradí druhý) odvolací súd v celom odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa, okrem toho, čo je uvedené v napadnutom rozsudku, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné: Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. augusta 2004, vyplýva, že za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSÚ) v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmito doterajšími predpismi je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky č. 84/1967 Zb., vyhlášky č. 78/1981 Zb., vyhlášky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky č. 19/1999 Z.z. (ďalej len vyhláška č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). V danom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, a správne aplikoval aj príslušný právny predpis, t.j. vyhlášku č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ sa narodil dňa 04.07.2004, pričom v konaní pred súdom prvého stupňa sa posudzovalo priznanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (resp. ich mimoriadne zvýšenie) v súvislosti s pôrodom a postupom počas pôrodu a následným zdravotným stavom navrhovateľa. Súd prvého stupňa mal jednotlivými znaleckými posudkami, a to hlavne znaleckým posudkom MUDr. Zuzany Stanovičovej (č. 5/11 zo dňa 25.02.2011, č. 19/12 zo dňa 20.11.2012) za preukázaný vznik škody na zdraví navrhovateľa pri pôrode dňa 04.07.2004, ako aj príčinnú súvislosť medzi takto vzniknutou škodou na zdraví navrhovateľa a prevádzkovou činnosťou odporcu. Odvolací súd uvádza, že vo veciach, ktoré patria do právomoci občianskoprávnych súdov, sú často potrebné odborné posúdenia skutočností, ktoré slúžia ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Preto ak rozhodnutie vo veci samej závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd v takom prípade musí ustanoviť znalca, aj keby sudca mal odborné znalosti, ktoré by mu dovoľovali odborne posúdiť predmet konania. Tieto znalosti nemôžu nahradiť objektívne zistenie skutkového stavu mimo orgán, ktorý o nich rozhoduje. Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz a faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti; na to musí aplikovať § 127 ods. 2 O.s.p. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania. V danej veci súd prvého stupňa správne vyhodnotil závery vyplývajúce z jednotlivých znaleckých posudkov (či už ako listinné dôkazy, resp. znalecký posudok), a to nielen závery vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. Zuzany Stanovičovej (č. 5/11, č. 19/12), ale aj zo znaleckého posudku MUDr. Petra Gémeša č. 2/2009 (predloženého navrhovateľom ako listinný dôkaz v konaní), znaleckého posudku MUDr. Jozefa Pocha č. 5/2010 zo dňa 15.10.2010, vypracovaného pre účely trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-770/OKV-B3-2008. Z jednotlivých dôkazov (znaleckých posudkov) vyplynul jednoznačný záver, že u navrhovateľa boli niekoľko hodín po pôrode zistené hypoxicko - ischemické zmeny, ktoré vznikli následkom nedokrvenia mozgu kyslíkom, a teda navrhovateľovi bola diagnostikovaná detská mozgová obrna, ktorá u neho vznikla v dôsledku nedostatočného kyslíkového zásobenia mozgu novorodenca v posledných hodinách pôrodu, následkom čoho došlo k poruche vývoja nervového systému s poruchou hybnosti končatín. Vo veku 6,5 roka navrhovateľ absolvoval MRI vyšetrenie, ktoré potvrdilo leukoencefalopatiu postischemického pôvodu, ako následok asfyxie - nedokrvenia mozgu kyslíkom. Diagnostikovanú generalizovanú epilepsiu a epileptické syndrómy boli označené ako sekundárne, ktoré vznikli ako dôsledok poškodenia mozgu počas pôrodu, ako komplikácia detskej mozgovej obrny, ktorá nie je u navrhovateľa liečiteľná, z dôvodu poškodenia mozgového tkaniva. Pri uvedených záveroch vychádzala znalkyňa (MUDr. Zuzana Stanovičová) zo znaleckého posudku znalca z odboru gynekológia, sona mozgu navrhovateľa a magnetickej rezonancie navrhovateľa, ktorými bolo preukázané, že navrhovateľ pri pôrode respektíve v posledných hodinách pred pôrodom trpel nedostatkom kyslíka, čo označila za príčinu detskej mozgovej obrny navrhovateľa a jednoznačne vylúčila genetickú poruchu. Odporca v rámci odvolania namietal predovšetkým príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a samotným následkom, poškodením zdravia navrhovateľa. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 06. 2010, sp.zn. 5 Cdo 126/2009). Súd prvého stupňa správne ustálil príčinnú súvislosť (kauzálny nexus), pričom pri ustálení príčinnej súvislosti vychádzal z odborných posudkov, z lekárskych správ, zo znaleckého posudku, zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré boli dostatočnými odbornými podkladmi na posúdenie, či poškodenie zdravia navrhovateľa bezprostredne súvisí práve s poskytnutím lekárskej starostlivosti pred a počas pôrodu. Je potrebné uviesť, že samotný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval vo svojich odborných posudkoch a protokoloch, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti novorodencovi Z. X. v priebehu pôrodu na gynekologicko pôrodníckej klinike odporcu mal nedostatky, nakoľko v priebehu pôrodu neboli zo strany službukonajúceho lekára W.. F. Č. zabezpečené dostatočné prostriedky a postupy, ktorými by bolo možné zistiť mieru závažnosti ohrozenia plodu a následne uskutočniť kroky, ktorými by sa eliminovala možnosť jeho poškodenia. V danom prípade ide o rozhodnutie správneho orgánu, pričom mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o konštatovaní postupu non lege artis v danom prípade, a teda je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavili v konštatovaní pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke navrhovateľa pred a počas pôrodu (§ 135 ods. 2 O.s.p). Z týchto dôvodov odvolacia argumentácia odporcu ohľadne neexistencie príčinnej súvislosti medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti odporcom a poškodením zdravia navrhovateľa neobstojí. Pokiaľ ide o zisťovanie potencionálnej genetickej príčiny, ktorá by mohla mať podľa odporcu za následok poškodenie zdravia navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že matka navrhovateľa v priebehu celého tehotenstva neudávala žiadne výrazné zdravotné problémy, pričom pri jednotlivých ultrazvukoch neboli zistené žiadne anomálie, respektíve odchýlky od riadneho, zdravého vývoja plodu, a teda podľa názoru odvolacieho súdu zisťovanie genetických príčin pri riadnom priebehu tehotenstva, nadväzujúc na jednoznačné stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, znalecké posudky, by bolo v danom prípade nadbytočné (tieto skutočnosti by museli vyplývať aj z anamnézy matky zisťovanej v rámci jednotlivých vyšetrení, a teda boli by aj podkladom pre vypracovanie znaleckých posudkov). Tieto skutočnosti potvrdila aj znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová, či už v rámci vypracovaného znaleckého posudku, alebo v rámci výsluchu v konaní pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že matke navrhovateľa bola krátko pred tehotenstvom, respektíve počas tehotenstva, diagnostikovaná borelióza, táto skutočnosť by sa podľa názoru odvolacieho súdu taktiež prejavila už na jednotlivých ultrazvukových vyšetreniach plodu, t.j. počas jeho vnútromaternicového vývoja. Odporca v odvolaní neuviedol, v akom štádiu sa borelióza u matky navrhovateľa zistila (t.j. či ide napr. o prekonané štádium, pri ktorom zostávajú aktívne protilátky, alebo išlo o aktívnu formu boreliózy, preliečenú antibiotickou liečbou...). Napriek uvedenému však odvolací súd dáva do pozornosti, že uvedené informácie a poznatky mali aj jednotliví znalci (ktorí vypracovali znalecké posudky) a samotné ochorenie (boreliózu matky) ako príčinu poškodenia zdravia navrhovateľa neoznačili. Inak povedané, samotný priebeh tehotenstva u matky navrhovateľa nenasvedčoval tomu, že by sa malo dieťa narodiť s akýmkoľvek poškodením, či už mentálnym alebo fyzickým. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal posúdením výšky priznanej náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení zmien a doplnkov). Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky sa výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia určovala sumou 60,-- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmela presiahnuť sumu 240.000,-- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmelo presiahnuť sumu 72.000,-- Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky). Z ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky vyplýva, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa mohol súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) mohol súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Súd však musel takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu. Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit bolo prípustné podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy to bolo primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Z uvedeného vyplýva, že bolo na posúdení súdu, aké zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci „primerané“. K otázke primeranosti náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď boli obsiahnuté vo vyhláške č. 32/1965 Zb., ktorú bolo treba na daný prípad aplikovať, a upravené spoločne. Táto vyhláška upravovala zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytovalo odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov bolo treba posudzovať osobitne (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 117/2000). Pokiaľ ide o priznanie bolestného, súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Zuzany Stanovičovej č. 19/12 zo dňa 20.11.2012 a priznal výšku bolestného za 260 bodov x 60,-- Sk = 15.600,-- Sk, t.j. 517,82 €, pričom nevyužil možnosť mimoriadneho zvýšenia bolestného, nakoľko mal za to, že v danom prípade neboli na mimoriadne zvýšenie bolestného splnené podmienky, a preto nárok vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dôvodí, že neboli splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, nakoľko dôvody uvádzané navrhovateľom boli dôvodmi určujúcimi rozsah samotného bolestného a nie dôvodmi pre jeho mimoriadne zvýšenie. Pokiaľ ide o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadne zvýšenie, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (v znení rozhodnom v čase vzniku poškodenia zdravia). Záver súdu prvého stupňa o naplnení predpokladov primeraného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky je v súlade s vykonaným dokazovaním a jeho právnym vyhodnotením. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O.s.p. v spojení s § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky) a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne dôvody, vedúce k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 50-násobok. Súd prvého stupňa tak vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Odporca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Nestačí uviesť len dôvody odvolania vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 1, 2 O.s.p., tieto musí odvolateľ aj odôvodniť skutočnými dôvodmi, čo sa ale v prejednávanej veci nestalo. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008]. Odporca odvolaním napadol aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 174,36 € (zložené a nevrátené preddavky na znalecké dokazovanie, použité na úhradu znalcom vyčísleného znalečného, uznesením súdu č.k. 12C 32/2009-223) a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.265,03 €, avšak žiadnym spôsobom nezdôvodnil nesprávnosť tohto výroku (respektíve výpočtu) týkajúceho sa trov konania a trov právneho zastúpenia. Odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne vyčíslil trovy navrhovateľa, vrátane trov jeho právneho zastúpenia, a tieto aj podrobne odôvodnil. Vychádzal pritom z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1, 5, § 16 ods. 1); odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania a v podrobnostiach na neho odkazuje. Odporca napokon odvolaním napadol i výrok, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I. súdny poplatok vo výške 14.968,-- € a trovy štátu vo výške 21,20 €, pričom v odvolaní uviedol, že právne posúdenie vykonané súdom prvého stupňa považuje za chybné, nakoľko podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) je konanie, pokiaľ ide o veci poskytovania zdravotnej starostlivosti, úplne oslobodené od poplatku a z tohto dôvodu nemôže byť odporca zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v danej veci nejde o prípad vecného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa citovaného zákonného ustanovenia od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, peňažných prostriedkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáha priznania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (resp. ich mimoriadneho zvýšenia) nie je takýmto konaním, keďže jeho predmetom je nárok, ktorý navrhovateľovi vyplýva z Občianskeho zákonníka a z vyhlášky č. 32/1965 Zb. V posudzovanej veci teda nejde o konanie týkajúce sa zdravotného poistenia (napriek tomu, že odporcom v konaní je Univerzitná nemocnica Bratislava), ale ide o konanie, v ktorom sa rieši nárok zo zodpovednosti za škodu na zdraví, a v ktorom (iba) škodcom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd poukazuje na to, že nie každé konanie, v ktorom odporca (Univerzitná nemocnica Bratislava) vystupuje ako účastník konania, je zo zákona vecne oslobodené od súdnych poplatkov, bez posúdenia nároku, ktorý je predmetom tohto konania. V danej veci predmetom konania nebol nárok vyplývajúci zo zdravotného poistenia, ale ako je uvedené vyššie nárok poškodeného na náhradu škody na zdraví v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Nejde teda o konanie, ktoré je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov (od platenia súdnych poplatkov bol oslobodený iba navrhovateľ podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak tiež nie od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne, alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Je potrebné zdôrazniť, že odporca v tomto konaní nie je (osobne) oslobodený od platenia súdnych poplatkov a predmetné konanie nie je možné podradiť pod vecné oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh na začatie konania vo zvyšku zamietnutý, odvolaním napadnutý nebol; je právoplatný. Navrhovateľ žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré však nevyčíslil do vyhlásenia rozsudku. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol dňa 21. októbra 2015 tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do troch dní navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však navrhovateľ trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Z tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľovi a napokon o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľovi rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu nevyplýva, žeby navrhovateľovi na úspešné uplatňovanie, bránenie práva v odvolacom konaní (v poradí druhému) vznikli okrem trov právneho zastúpenia aj iné trovy. Na tomto mieste odvolací súd ešte uvádza, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v poradí prvom. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 01.07.2013, č.k. 12C 32/2009-271, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 14.968,-- € v lehote 10 dní od doručenia uznesenia (položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov). Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca a navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, príp. zmeniť tak, že nebude povinný súdny poplatok za podané odvolanie zaplatiť. Poukázal na to, že predmetné konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), nakoľko ide o konanie vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uviedol, že nárok navrhovateľa vznikol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a preto je toto konanie od súdnych poplatkov vecne oslobodené. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 63/06 zo dňa 23.08.2006. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak tiež nie od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo, ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Odvolací súd poukazuje na to, že sa s argumentáciou odporcu ohľadne vecného oslobodenia tohto konania od platenia súdnych poplatkov už vysporiadal v rámci odvolania vo veci samej; na zdôraznenie uvádza, že predmetné konanie nie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov a nie je možné ho podradiť pod ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (nejde o konanie vo veciach zdravotnej starostlivosti). Na doplnenie k argumentácii odporcu s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 63/2006 zo dňa 23.08.2006 odvolací súd uvádza, že uvedený nález zdôrazňuje, že pre vecné oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebné posúdiť charakter pohľadávky ako takej (v citovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky išlo o dodávanie liekov a zdravotníckych pomôcok do lekárne), a preto nebolo možné sa prikloniť k argumentácii odporcu ohľadom citovaného nálezu. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť za podané odvolanie súdny poplatok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 01.01.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutia jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.