Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/224/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109207581 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109207581.7 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CENTRADE, a.s., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 892 170, právne zastúpený: AK Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti odporcom: 1. UMIT, s.r.o., so sídlom Medená 33, Bratislava, IČO: 35 840 374, právne zastúpený: JUDr. Richard Lukačka, advokátom, so sídlom Sládkovičova 11, Bratislava, X. G.. H. Š., W. D. X, W., X. G.. X. Q., W. N. X, W., zastúpený G.. P.. Q. M., W. Q. XX, O., o odstránenie garáží, o odvolaní odporcu v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 17C/73/2009-789 zo dňa 24.2.2015, do výroku o náhrade trov odporcovi v 3. rade, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 17C/73/2009-789 zo dňa 24.2.2015 v napadnutej časti p o v r d z u j e . Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že rozsudkom č.k. 17C/73/2009-690 zo dňa 26.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2012, prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej, označený v návrhu na začatie konania ako Petit I a rozhodol o prikázaní nehnuteľností bližšie špecifikovaných v druhom výroku rozsudku do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Zároveň súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť peňažnú náhradu odporcovi v 1. rade vo výške 63 537,72 Eur, odporcovi v 2. rade vo výške 5 245,33 Eur a odporcovi v 3. rade vo výške 5 253,78 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov účastníkov konania si súd vyhradil právo rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd vo veci v poradí prvým uznesením č.k. 17C/73/2009-749 zo dňa 13.06.2013, ktorým priznal náhradu trov konania navrhovateľovi, a ktoré bolo na odvolanie odporcov v 1. a 2. rade zrušené uznesením odvolacieho súdu č.k. 14Co/604/2013-778 zo dňa 24.03.2014. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho názoru a preto mu vrátil vec na ďalšie konanie. Súčasne uložil prvostupňovému súdu preskúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania dôvodnosť aplikácie ustanovení § 142 ods. 2 a § 143 O.s.p, prípadne aj § 150 ods. 1 O.s.p.. Najmä zistiť, či zo strany navrhovateľa pred začatím súdneho sporu smeroval voči odporcom návrh na odkúpenie garáží za trhovú cenu určenú znalcom a či odporcovia s týmto návrhom súhlasili. Tiež má zohľadniť či navrhovateľ uplatnil alternatívny petit až po oznámení súdu, že petit pod č. I sa mu javí na zamietnutie a vyhodnotiť úspešnosť účastníkov v spore vo vzťahu k priznávajúcemu výroku rozsudku, z ktorého vyplývajú vzájomné synalagmatické záväzky oboch sporových strán. Odporca v 1. rade podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.05.2014 vzal odvolanie voči citovanému uzneseniu prvostupňového súdu č.k. 17C/73/2009-749 v celom rozsahu späť a zároveň sa vzdal práva na náhradu trov konania (na súde prvého stupňa i v odvolacom konaní), nakoľko s navrhovateľom dňa 07.05.2014 uzatvoril dohodu o urovnaní. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v 1. rade zobral svoje odvolanie späť až po tom, čo o predmetnom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 24.03.2014, súd na späťvzatie odvolania podľa § 207 O.s.p. neprihliadal. Navrhovateľ sa podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.05.2014 rovnako vzdal práva na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov im prvostupňový súd náhradu trov nepriznal. Pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania odporcom v 2. a 3. rade postupoval súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Prihliadol na všetky okolnosti prípadu, najmä na to, že navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech, keď mu súd síce priznal právo a prikázal mu garáže do jeho vlastníctva, avšak toto právo podmienil splnením povinnosti zaplatiť odporcom v 1. až 3. rade za predmetné garáže kúpnu cenu. Súd vzal zároveň do úvahy i správanie sa navrhovateľa pred začatím súdneho konania, kedy žiadal od odporcov, aby títo odstránili garáže z jeho pozemkov na ich vlastné náklady a prostredníctvom oplotenia pozemkov im znemožnil ich užívanie. Navrhovateľ sa pôvodným návrhom na začatie konania domáhal odstránenia garáží z jeho pozemkov bez náhrady odporcom; a až po tom keď súd prvého stupňa vyjadril právny názor, že takýto návrh sa javí na zamietnutie, navrhovateľ rozšíril petit o alternatívny výrok. Odporcovia mali záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov a vyjadrili ochotu predať svoje garáže navrhovateľovi, avšak spornou sa medzi nimi stala výška kúpnej ceny. V konečnom dôsledku je však možné konštatovať, že spôsobom vyporiadania (určením vlastníckeho práva za náhradu, ktorej výška bola určená znaleckým dokazovaním) boli obidve strany v konaní úspešné. Súd tak dospel k záveru, že v záujme spravodlivého usporiadania veci nie je možné žiadnemu z účastníkov priznať náhradu trov konania. Uznesenie napadol odvolaním len odporca v 3. rade, osobne (nie prostredníctvom svojho všeobecného zástupcu), podaním zo dňa 16.3.2015. Poukázal na dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 24.3.2014 a zdôraznil, že navrhovateľ alternatívny petit, ktorým sa domáhal prikázania sporných garáží do jeho vlastníctva za odplatu odporcom, použil len ako náhradné riešenie s cieľom odvrátiť jeho neúspech v spore. Odporcovi v zdĺhavom a zložitom súdnom spore vznikli trovy konania vo výške 814,- Eur, z toho znalecký posudok a súdny poplatok vo výške 314,- Eur, a zvyšok za jeho zastupovanie. Tieto trovy považuje za oprávnené. Žiada, aby v zmysle jeho návrhu odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, podaním zo dňa 28.4.2015. Predovšetkým poukázal na to, že odporca v 3. rade si nevyčíslil uplatnené trovy v zákonnej lehote do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. do 25.6.2013. Podľa § 151 O.s.p. má tak nárok len na trovy, vyplývajúce zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Aj keby však trovy vyčíslil včas, nemal by nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. V konaní ho zastupoval zástupca, ktorý nie je advokát vedený Slovenskou advokátskou komorou ako advokát, a preto nemá nárok na odplatu za zastupovanie. Navyše trovy právneho zastúpenia odporca žiadnym spôsobom nedoložil a nevyčíslil. Uplatňovanie trov zastúpenia za tejto situácie považuje navrhovateľ za nedovolené podnikanie v oblasti poskytovania právnych služieb. Navyše prejednávaná vec bola sporovým konaním, v ktorom súd mohol vyhovieť len jednému z alternatívne formulovaných petitov. Súd si v plnom rozsahu osvojil jeden z navrhovateľom navrhovaných petitov a následne podľa § 150 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Bolo by absurdné, keby súd priznal bez ďalšieho náhradu trov neúspešnému účastníkovi, a úspešnému nie. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 3. rade nie je dôvodné. Pre rozhodovanie o náhrade trov konania účastníkov súd vychádza predovšetkým z predmetu sporu, ktorým je v prejednávanej veci odstránenie stavby na cudzom pozemku podľa § 135c OZ. Pri takomto druhu súdnych sporov súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a môže usporiadať ich pomery aj inak ako navrhujú, s prihliadnutím na všetky okolnosti veci a najvhodnejší spôsob usporiadania vlastníckych vzťahov účastníkov konania. V prejednávanej veci súd vyhodnotil ako najvhodnejší spôsob prikázať garáže vo vlastníctve odporcov navrhovateľovi za finančnú náhradu. Ide o tzv. synalagmatické záväzky účastníkov konania na oboch stranách sporu, z ktorých im vyplývajú vzájomné práva aj povinnosti. Takýto spôsob vypriadania bol nielen v súlade s alternatívnym petitom navrhovateľa, ale aj s vôľou odporcov. Nemožno preto konštatovať úspech len jednej strany v spore. Rovnako znalecké dokazovanie bolo v prospech oboch strán sporu, pretože až na jeho základe mohol súd ustáliť primeranú finančnú náhradu za nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov. Súd prvého stupňa preto správne aplikoval vo veci ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Vzhľadom na obsah vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj v prípade vzniku nároku odporcu v 3. rade na náhradu trov konania, nemohla by mu byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. V spore mal len všeobecného zástupcu podľa § 27 ods. 1 O.s.p., ktorému neprináleží náhrada trov právneho zastúpenia podľa predpisov o náhrade trov konania advokátom. Takýto zástupca môže účastníka v konaní zastupovať len bezodplatne, t.j. bez nároku na náhradu vzniknutých trov voči neúspešnej protistrane v spore. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie v napadnutej časti potvrdil. Odporca v 3. rade bola v odvolacom konaní neúspešný. Navrhovateľ si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, a preto mu odvolací súd takýto nárok nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.