Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/133/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109215654 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109215654.1
Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členov senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: Y. Y., H.. Q. A.. XX.XX.XXXX, W. S. X. XXX/XX, XXX XX O. - N., zast. JUDr. Tibor Šafárik, advokát, so sídlom Štúrova 22, Košice, proti žalovanému v 1. rade: VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, a žalovanému v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 5 318,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/93/2009-43 zo dňa 18.03.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/93/2009-43 zo dňa 18.03.2014 p o t v r d z u j e .
Žalovanému v 1.a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobca Dušan Adamec - TRUCK CENTER, so sídlom Moldavská 41, 040 00 Košice, IČO: 30 654 343, sa žalobou zo dňa 14.04.2009, doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 28.04.2009, (živnostenské oprávnenie mu bolo zrušené dňa 06.07.2007), domáhal voči žalovanému v 1. rade: VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava a žalovanému v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zaplatenia sumy vo výške 5 318,50 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Právnym nástupcom žalobcu Dušana Adamca, ktorý zomrel dňa 22.12.2010, sa stala na základe osvedčenia o dedičstve č.24 D/2011-77, D not. 22/2011 zo dňa 29.09.2011, právoplatným dňa 29.09.2011, Y. Y., H.. Q. A.. XX.XX.XXXX, W. S. X. XXX/XX, XXX XX O. - N..
Súd prvého stupňa posudzoval zistený skutkový stav podľa § 101, § 104, 106 ods. 1, 2, § 122 Občianskeho zákonníka a § 82 ods. 1 O.s.p.
Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že Rámcová poistná zmluva č. 53-8000117 zo dňa 31.12.2003, bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a žalovaným v 2. rade (žalobca nebol účastníkom poistného zmluvného vzťahu), a že v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom motorového vozidla, ale ním bol žalovaný v 1. rade (poistený). V danom prípade žalobca súdu nepreukázal, že by ho žalovaný v 1. rade splnomocnil na podanie tejto žaloby voči žalovanému v 2. rade a nevyplýva to ani zo Všeobecných podmienok leasingu (č.l. 57-58 s. s.p.). Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený) a tým bol žalovaný v 1. rade, ktorý naopak nenamietal výšku vyplateného poistného plnenia žalovaným v 2. rade a uvedené potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení súdu zo dňa 08.06.2012. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca v spore nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby voči žalovanému v 2. rade.
Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou žalovaného v 2. rade, a to že nárok žalobcu je voči nemu premlčaný, hoci dospel k záveru, že žalobca nemal voči žalovanému v 2. rade aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.
Žalobca, hoci súdu nepredložil doklad o úhrade za opravu poškodeného motorového vozidla napr. príjmový doklad alebo faktúru, ktorá bola vystavená v súvislosti s opravou predmetu poistenia, tieto doklady by aj tak nemali vplyv na zistenie začiatku plynutia premlčacej lehoty podľa § 104 Občianskeho zákonníka, nakoľko premlčacia doba začne plynúť vždy nasledujúceho roku dňom, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom poistnej udalosti.
V danom prípade začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva žalobcom, ktorý sa domáhal voči žalovanému v 2. rade doplatenia poistného plnenia, podľa § 104 Občianskeho zákonníka, t. j. za rok po poistnej udalosti, a to od nasledujúceho dňa, kedy vznikla poistná udalosť (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka), t. j. od 23.02.2006, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Súd mal preukázané zo súdneho spisu - doručovacej obálky č.l. 23 s.sp., že žalobca podal na súd žalobu prostredníctvom poštovej prepravy dňa 23.04.2009. Žalobca mal teda posledný deň na uplatnenie práva voči žalovanému v 2. rade, najneskôr do 23.02.2009.
Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného v 1. rade, že nárok žalobcu je voči nemu premlčaný a dospel k záveru, že žalobca si voči nemu uplatnil nárok z titulu náhrady škody. Podľa § 106 ods. l Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode (subjektívna premlčacia doba), a o tom kto za ňu zodpovedá a podľa ods. 2 cit. zákona sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky (objektívna premlčacia doba).
Súd dospel k záveru, že v danom prípade začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva žalobcom voči žalovanému v 1. rade podľa § 106 ods. l Občianskeho zákonníka, ktorý sa domáhal voči nemu náhrady škody, od nasledujúceho dňa, kedy sa dozvedel o výške škody, t. j. od 03.05.2005, (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keď mu bolo oznámené žalovaným v 2. rade dňa 02.05.2005, že bolo krátené poistné plnenie, a tento deň, považuje za deň, kedy sa dozvedel o výške škody a o rozsahu poškodenia motorového vozidla.
V konaní táto skutočnosť nebola sporná, nakoľko uvedené potvrdil žalobca na pojednávaní dňa 28.11.2013 a vyplýva to aj z oznámenia likvidátora zo dňa 02.05.2005 žalovaného v 2. rade (č.l. 18-19 s.sp.).
Súd mal preukázané zo súdneho spisu - doručovacej obálky č.l. 23, že žalobca podal na súd žalobu prostredníctvom poštovej prepravy dňa 23.04.2009, a teda posledný deň na uplatnenie práva mal žalobca v zmysle § 106 ods. l Občianskeho zákonníka do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. V danom prípade si mohol žalobca voči žalovanému v 1. rade uplatniť náhradu škody do 03.05.2007, ktorý bol nasledujúcim dňom pod dni, kedy sa žalobca dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá.
Súd sa zaoberal aj začiatkom plynutia objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva žalobcu voči žalovanému v 1. rade a dospel k záveru, že v danom prípade začala plynúť objektívna trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva žalobcom voči žalovanému v 1. rade, ktorý sa domáhal voči nemu náhrady škody, od nasledujúceho dňa po vzniku škodovej udalosti, t. j. od 23.02.2005 (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ktorá nastala dňa 22.02.2005. Súd mal preukázané zo súdneho spisu - doručovacej obálky č.l. 23, že žalobca podal na súd žalobu prostredníctvom poštovej prepravy dňa 23.04.2009, a teda posledný deň na uplatnenie práva mal žalobca v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, do troch rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Posledný deň na uplatnenie práva mal žalobca voči žalovanému v 1. rade v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, do troch odo dňa, keď došlo k škodovej udalosti, a to do 23.02.2008.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba.
Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od okamihu škodovej udalosti.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale keď sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú výšku škody.
Subjektívna premlčacia doba sa odvíja od doby, kedy má poškodený vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Jej začiatok sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť tom, že na jeho úkor došlo k škode (teda nie len o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. To predpokladá, že poškodený sa dozvedel tak o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, ako aj o zodpovednom subjekte. Dozvedieť sa škode znamená, že poškodený s dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na súde. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa potom viaže na okamih, kedy získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná - (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2883/2006) .
Vedomosť poškodeného o škode o tom, kto za ňu zodpovedá, ako predpoklady začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, musia byť splnené kumulatívne. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zisti skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné prípadne aj určiť aspoň približne výšku škody v peniazoch) - (rozsudok NS ČR č.k. 21Cdo/2423/2006)
Začiatok subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu školy sa viaže na okamih, kedy sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, pričom pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a nie len predpokladaná vedomosť poškodeného. K tomu dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku škody v peniazoch. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. l Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Stačí teda, aby poškodenému boli známe také skutkové okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre záver o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy. Okolnosť, či a kedy si potom vyžiada od odborníka informáciu o predajnej cene novej veci obdobného typu, nie je rozhodujúca. Pre podanie žaloby o náhradu škody stačí totiž aj len orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky) škody, čo vyplýva aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní a definitívny záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku.
Začiatok objektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu školy začína spravidla plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nie je v spore voči žalovanému v 2. rade aktívne legitimovaný a ak by aj bol, je jeho nárok voči nemu premlčaný, a preto nevykonal ďalšie dokazovanie ohľadom ním uplatneného nároku na doplatenie poistného plnenia voči žalovanému v 2. rade.
Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade je premlčaný, a preto nevykonal ďalšie dokazovanie ohľadom ním uplatneného nároku na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade.
Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v celom rozsahu nedôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní mali vo veci voči žalobcovi plný úspech žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade, ktorým súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si trovy konania voči žalobcovi neuplatnili z dôvodu, že im žiadne nevznikli.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu je postavený na názore, že žaloba je proti obom žalovaným podaná oneskorene a že je teda nárok premlčaný. Tvrdí, že napadnutý rozsudok ťažiskovú otázku premlčania riešil chybne, v rozpore s § 1 Obchodného zákonníka, neuvedomiac si, že účastníci sú podnikatelia, Obchodný zákonník má „svoje'' ustanovenia o premlčaní a právny vzťah medzi účastníkmi nie je založený ustanoveniami Pätnástej hlavy Ôsmej časti Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že „druhá strana“ je v našom prípade tvorená dvoma subjektmi, deliktuálna konštelácia v zmysle § 380 ObZ vznikla medzi účastníkmi vinou oboch žalovaných. Podmienky poistnej zmluvy predstavujú práva spolu s povinnosťami. Žalobkyni nemôže byť na ujmu, že príslušné ustanovenie rámcovej poistnej zmluvy ostali nepovšimnuté oboma kontrahentmi. Pokiaľ sa však súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného č. 2, dopustil sa chyby v úvahe, že na žalobu proti nemu sa žiadalo splnomocnenie. Žalobkyňa mala profitovať z dohovoru medzi žalovanými. Jej právny predchodca zaplatil o 50 % viac ako mal, jednoznačne kvôli porušeniu povinností z neho vyplývajúcich. Táto suma, nespochybnená v priebehu sporu, tvorí ujmu, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanými. Tento vzťah je takto určujúci pre aplikáciu ustanovení o premlčaní práva, ku ktorému podľa jeho názoru nedošlo.
Vzhľadom na uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 15.04.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny predchodca žalobkyne na základe leasingových zmlúv č. 510451 a 510452 bol leasingovým nájomcom ťahača EČV: KE - 751YD a návesu, pričom prenajímateľom a zároveň vlastníkom bola obchodná spoločnosť B.O.F. a.s., ktorej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť VÚB Leasing, a.s., t.j. žalovaný v 1. rade. Rámcová poistná zmluva č. 53-8000117 zo dňa 31.12.2003 bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Žalobca nebol účastníkom poistného zmluvného vzťahu a v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom motorového vozidla.
Predmetom odvolania bolo posúdiť, či súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, keď podľa odvolateľa účastníci sú podnikatelia, Obchodný zákonník má svoje ustanovenia o premlčaní a nejde o vzťah z poistnej zmluvy.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery o premlčaní nároku podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V prvom rade je potrebné uviesť, že žaloba bola podaná na základe uzatvorenej rámcovej poistnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade s tým, že podľa žalobcu žalovaný v 2. rade neoprávnene znížil poistné plnenie a neuhradil mu poistné plnenie v takej výške, v akej má žalobca nárok. Na pojednávaní dňa 28.11.2013 žalobca uviedol, že svoj nárok si uplatňuje najmä voči poisťovni t.j. žalovanému v 2. rade, ktorý si môže svoj nárok vymáhať regresom voči škodcovi. Nárok voči žalovanému v 1. rade uplatnil z dôvodu, že leasingová spoločnosť bola v rámci poistnej zmluvy poistníkom, tzn. že v prvom rade mala ona žalovať poisťovňu v zmysle uzatvorenej rámcovej poistnej zmluvy.
Na vec prvostupňový súd aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 101 ods. 1, § 104 a § 106 Občianskeho zákonníka a svoje dôvody v celom rozsahu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.
Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou odvolateľa, že vzťah nie je založený zmluvou o poistení a bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý má svoje ustanovenia o premlčaní, keď nárok žalobcu podľa žaloby a vykonaného dokazovania je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy o poistení, pričom poistná zmluva má komplexnú právnu úpravu v Občianskom zákonníku. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, žalobca nežaluje titulom porušenia z obchodného záväzkového vzťahu, ako má na mysli ust. § 373 Obch. zák. Žalobca sa nedomáhal náhrady škody titulom porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu t.j. leasingovej zmluvy. Žalobca uplatnil nárok z poistnej zmluvy, resp. jej porušenia, pričom sám účastníkom tohto zmluvného vzťahu nebol.
Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Tento rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.