Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/248/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110203775 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110203775.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade D.. T. D., Z.. XX. XX. XXXX, F.. R. XX, XXX XX F., v 2. rade D.. L. Š., Z.. XX. XX. XXXX, O. X, XXX XX Ž., obaja zast. JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, Národná 806/16, 010 01 Žilina, proti odporcovi: LBG byty, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 768 436, zast. WERNER & Co., s. r. o., Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 869 643, o zaplatenie 132.775,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 32Cb/95/2010-176 zo dňa 29. 04. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 32Cb/95/2010-176 zo dňa 29. 04. 2013 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol. Súčasne navrhovateľovi v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 26. 01. 2010 sa navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie sumy 66.387,84 Eur s príslušenstvom navrhovateľovi v 1. rade a sumy 66.387,84 Eur s príslušenstvom navrhovateľovi v 2. rade. Návrh odôvodnili tým, že odporca mal v roku 2003 podnikateľský zámer - výstavbu bytových domov v Dubovej pri Piešťanoch. Odporca oslovil oboch navrhovateľov na podieľaní sa pri realizácii tohto podnikateľského zámeru. Navrhovatelia súhlasili s podieľaním sa pri jeho realizácii dvoma spôsobmi, po prvé poskytnutím úveru finančných prostriedkov odporcovi a po druhé samotnou realizáciou diela. Navrhovatelia v decembri roku 2003 uzatvorili s odporcom ústnu zmluvu o úvere, na základe ktorej dňa 18. 12. 2003 poskytli odporcovi každý po 2.000.000,- Sk (66.387,84 Eur). Konateľ odporcu Ľubomír Balog vyhotovil o prijatí týchto súm príjmové pokladničné doklady zo dňa 18. 12. 2003. Odporca sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky dňom odovzdania a prevzatia diela (bytový dom pri Dubovej - Piešťany), ktoré malo byť vyhotovené spoločnosťou Pozemné staviteľstvo Žilina, a. s. na základe zmluvy o dielo uzavretej s odporcom dňa 30. 03. 2006. Odporca sa rovnako zaviazal vrátiť sumu s úrokom 17,5 % ročne. Firma Pozemné staviteľstvo Žilina, a. s. dielo odovzdala dňa 10. 07. 2007, čo vyplýva z protokolov č. 1, 2 a 3 (dátum začatia preberacieho konania bol dňa 11. 06. 2007 a dokončený dňa 10. 07. 2007). Odporca poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľom nevrátil. Navrhovatelia sa tak domáhajú zaplatenia poskytnutých finančných prostriedkov vrátane dohodnutého úroku. K návrhu navrhovateľov sa odporca vyjadril v podaní zo dňa 28. 06. 2011 doručenom súdu dňa 29. 06. 2011. Existenciu zmluvy o úvere - dohody o výške a splatnosti úveru ako aj o úrokoch poprel. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov založených v spise, vyjadrení účastníkov konania, vypočutím svedka Š. B., vypočutím svedkyne F. G. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že spornou v konaní ostala iba skutočnosť, za akým účelom boli sumy poskytnuté zo strany navrhovateľa v 1. a 2. rade odporcovi poskytnuté a odporcom prevzaté. Podľa tvrdenia navrhovateľov malo ísť o úver poskytnutý odporcovi za účelom realizácie podnikateľského zámeru odporcu - výstavby bytových domov v Dubovej pri Piešťanoch, ktorý mal byť podľa ústnej dohody vrátený navrhovateľom dňom odovzdania a prevzatia diela bytového domu pri Dubovej v Piešťanoch spolu s úrokmi 17,5 % ročne. Podľa tvrdenia odporcu, predmetom poskytnutia uvedenej sumy zo strany navrhovateľov, boli pozemky v Piešťanoch. Dôvodom bol spoločný projekt výstavby bytov v Piešťanoch a výsledkom malo byť spoločné zhodnotenie vložených peňazí. V žiadnom prípade nešlo o žiadne úvery alebo pôžičky s určenou dobou splatnosti. Suma 4.000.000,- Sk, ktorú navrhovatelia poskytli odporcovi, predstavuje ? kúpnej ceny pozemkov, ako participáciu navrhovateľov na developerskom projekte vo forme spoluinvestorstva. Vzhľadom na spornú skutočnosť sa súd v rámci dokazovania zameral na preukázanie skutočnosti, či a kedy odporcovi vznikla povinnosť prijatú sumu 4.000.000,- Sk vrátiť navrhovateľom spolu s úrokom vo výške 17,5 % ročne. Súd poukázal na to, že v rámci skutkového stavu navrhovatelia tvrdia, že sumu 4.000.000,- Sk poskytli odporcovi za účelom realizácie podnikateľského zámeru odporcu - výstavby bytových domov v Dubovej pri Piešťanoch s tým, že odporca sa zaviazal túto sumu vrátiť aj s úrokom. Odporca prevzatie peňazí s týmto zámerom poprel. Súd prvého stupňa poukázal na to, že existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu povinnosti dôkaznej, t. j. povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tieto povinnosti má navrhovateľ a rovnaké povinnosti má aj odporca, pokiaľ svoju obranu neobmedzí len na popretie navrhovateľovho tvrdenia. Súd prvého stupňa ustálil, že z kópie príjmových pokladničných dokladov zo dňa 18. 12. 2003 overených notárom o ich súhlase s originálom (č. l. 20-21) vyplýva, že suma 2 x 2.000.000,- Sk bola odporcovi poskytnutá ako „inkaso záloha na kúpu pozemku v Piešťanoch (Bratislavská ulica)“. Súd prvého stupňa mal za to, že predmetný dôkaz jednoznačne preukazuje účel poskytnutia finančných prostriedkov. Výpoveď svedka B., ktorý prostriedky odporcovi osobne poskytol (uvedené nebolo sporné), ohľadne účelu poskytnutia finančných prostriedkov, považoval súd vzhľadom na osobné vzťahy svedka s navrhovateľmi vo vzťahu k predmetnému pokladničnému dokladu, za dôkaz s nižšou dôkaznou silou. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovatelia v danom konaní neuniesli dôkazné bremeno ku vzťahu k ním tvrdenej skutočnosti, že odporca prevzal sumu 4.000.000,- Sk za účelom realizácie podnikateľského zámeru odporcu - výstavby bytových domov v Dubovej pri Piešťanoch. Súd nemal rovnako preukázané, že by sa odporca zaviazal prevzatú sumu vrátiť a to spolu s úrokom vo výške 17,5 %. Uvedené skutočnosti odporca poprel. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v súvislosti s právnym výkladom pojmu záloha platí, že záloha je v občianskoprávnych, ako aj obchodno-právnych vzťahoch, považovaná za časť platby poskytnutej spravidla pred vznikom práva na zaplatenie konečnej účastníkmi dohodnutej platby. Na základe uvedeného mal súd za to, že nemožno dospieť k záveru, že by uvedené pokladničné doklady preukazovali poskytnutie sumy odporcovi za účelom jej následného vrátenia navrhovateľom a teda, že by medzi navrhovateľmi a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah z titulu uzavretia Zmluvy o úvere, predmetom ktorej by bol záväzok navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade poskytnúť odporcovi úver od každého vo výške 2.000.000,- Sk a záväzok odporcu tento úver vrátiť spolu s úrokom vo výške 17,5 % ročne tak, ako to tvrdia navrhovatelia. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 497 Obch. zák., poukázal na podstatné náležitosti zmluvy o úvere a uviedol, že dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1 Obch. zák.). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. Súd prvého stupňa ustálil, že príjmové pokladničné doklady zo dňa 18. 12. 2003, z ktorých vyplýva poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľom v 1. a navrhovateľom v 2. rade, každý vo výške 2.000.000,- Sk za účelom inkasa, záloha na kúpu pozemku v Piešťanoch (Bratislavská ulica), súdu uzavretie zmluvy o úvere, spĺňajúcej základné náležitosti zmluvy o úvere, nepreukazujú. Z uvedených pokladničných dokladov nevyplývajú všetky podstatné náležitosti úverovej zmluvy nevyhnutné pre jej vznik. Súd mal za potrebné poukázať na to, že podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Súčasne súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti účastníci konania bežne uzatvárali zmluvy o úvere, avšak tieto boli vždy v písomnej forme a z pokladničných dokladov, na základe ktorých sa úver poskytoval, vždy jasne vyplývalo, že ide o úver. Súd prvého stupňa mal rovnako za preukázané, že vzhľadom na nepreukázanie záväzku odporcu prijatú sumu vrátiť, ako aj vzhľadom na účel poskytnutia sumy, ktorý vyplýva z pokladničných dokladov, nemožno hovoriť ani o vzniku zmluvy o pôžičke (§ 657 Obč. zák.). Pokiaľ ide o možné uzavretie zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., v zmysle ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Súd nemal po vykonanom dokazovaní za to, nakoľko nebol preukázaný dostatočne určený predmet záväzkov, že nemožno hovoriť v danom prípade o uzavretí zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. Z týchto dôvodov, vzhľadom k tomu, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania nimi tvrdenej skutočnosti, z týchto dôvodov návrh navrhovateľov v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ v 1. a 2. rade prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a uviedli, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasia. Uviedli, že prvostupňový súd v konaní porušil postup upravený v ust. § 118 ods. 2 v spojení s § 100 ods. 1 O.s.p. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že by súd mal uviesť právne posúdenie predmetu súdnej ochrany za predpokladu, že toto právne posúdenie je úplne alebo podstatne odlišné od právnych názorov a posúdení predložených účastníkmi konania. Formulácia právneho posúdenia by sa mala obmedziť na to, že zistenia získané procesným dokazovaním podľa názoru súdu ukazujú, že patria pod ustanovenia inej právnej normy alebo iných právnych noriem, než boli uvádzané účastníkmi konania. Po uvedení takéhoto poučenia by mal súd účastníkom v primeranej lehote umožniť uvážiť ich procesné stanoviská a až po ich prednesení by mal súd rozhodnúť vo veci samej. Uvedený postup súdom prvého stupňa nebol dodržaný. Ďalšie procesné pochybenia navrhovatelia vidia v konaní súdu, keď vypočúval navrhovateľov. Pri výsluchu navrhovateľa v 1. rade T. D. bol navrhovateľ v 2. rade D.. L. Š. vyzvaný, aby opustil pojednávaciu miestnosť. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30. 04. 2012. Ide o nezákonný postup súdu, pretože navrhovateľ v 2. rade D.. L. Š. je účastníkom konania, tento má právo byť pri každom úkone osobne. Ďalšie procesné pochybenia okresného súdu navrhovatelia vidia v tom, že súd nevyhodnotil správne dôkaznú povinnosť podľa § 120 O.s.p. Prvostupňový súd sa zaoberal len dôkazným bremenom v súvislosti s tvrdeniami navrhovateľov, avšak nezaoberal sa povinnosťou tvrdenia a dôkazným bremenom zo strany odporcu. Navrhovatelia v konaní tvrdili, že s odporcom uzatvorili zmluvu o úvere. Odporca naopak tvrdil, že nešlo o zmluvu o úvere, ale išlo o investíciu. Na priame otázky právneho zástupcu navrhovateľov, aby odporca alebo jeho právny zástupca uviedli o aký právny vzťah by malo ísť podľa ich tvrdenia, odporca uviedol, že on nie je právnik. Navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že z hľadiska právnej kvalifikácie nie je žiadnym problémom takto dojednanú dohodu podriadiť pod ust. § 269 ods. 2 Obch. zák., resp. § 51 Obč. zák. o nepomenovanej zmluve. Ďalej navrhovatelia zdôraznili, že podľa ustálenej judikatúry posúdenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku patrí výlučne súdu a súd nemôže zamietnuť návrh bez toho, aby sa sám ďalej nezaoberal inou právnou kvalifikáciou nároku. Navrhovatelia tiež namietajú, že súd prvého stupňa nevyhodnotil správne výpoveď svedka D.. B., uvedenému svedkovi neveril len v časti účelu poskytnutia finančných prostriedkov a v ostatných častiach výpovede považoval jeho výpoveď za vierohodnú. Tento záver ohľadne hodnotenia výpovede svedka D.. B. súdom je zrejmý z odôvodnenia na strane 8 v druhom odstavci, kde súd uviedol, že výpoveď svedka D.. B., ktorý prostriedky odporcovi osobne poskytol, uvedené nebolo sporné, ohľadne účelu poskytnutia finančných prostriedkov považoval súd vzhľadom na osobné vzťahy svedka s navrhovateľmi vo vzťahu k predmetnému pokladničnému dokladu za dôkaz s nižšou dôkaznou silou. Takéto vyhodnotenie svedeckej výpovede D.. B. je v rozpore s ust. § 126 O.s.p. v spojení s ust. § 132 O.s.p. Podľa názoru navrhovateľov súd má vyhodnotiť výpoveď svedka komplexne ako celok a nemôže účelovo vytrhávať len dielčie úseky jeho výpovede. Z výpovede svedka jednoznačne vyplynulo podľa názoru navrhovateľov, že svedok D.. B. mal rovnaký vzťah ako k navrhovateľom, tak aj k odporcovi. Sám uvedený svedok potvrdil, že s p. B. sa stretával aj na športovej a spoločenskej úrovni. Navrhovatelia ďalej poukázali na ďalšie nesprávne závery okresného súdu v tom, že tento sa zaoberal len jedným dôkazom a to príjmovými pokladničnými dokladmi a hlavne dôvodom, ktorý je uvedený ako účel. Ani navrhovatelia, ani odporca nikdy netvrdili, že by na pokladničných dokladoch sa uvádzal dôvod poskytnutia finančných prostriedkov. Navrhovatelia tvrdili, že mali uzavretú s odporcom zmluvu o úvere. Zdôraznili, že takáto zmluva nevyžaduje na svoju platnosť písomnú formu. Za nesprávny považujú aj záver súdu, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania tvrdenej skutočnosti a to, že by mal odporca sumu 4.000.000,- Sk navrhovateľom vrátiť aj spolu s úrokom. Navrhovatelia zdôrazňujú, že je nelogické, aby boli poskytnuté finančné prostriedky medzi účastníkmi v obchodnoprávnom vzťahu bez toho, aby bolo dojednané ich vrátenie. V takom prípade by išlo o darovanie, teda o darovaciu zmluvu, čo je absolútne vylúčené medzi účastníkmi konania. Odporca sa snažil v priebehu konania spochybniť uvedenú úverovú zmluvu s poukazom na e-maily, ktoré boli zasielané navrhovateľom v 1. rade pánovi B.. V uvedených mailoch navrhovateľ uvádza, že do tohto projektu vstúpili na základe prísľubu zhodnotenia finančných prostriedkov. V ďalšom e-maile sa hovorí o poskytnutí investície a o jej návratnosti. V tejto súvislosti navrhovatelia poukazujú na to, že navrhovateľ v 1. rade vysvetlil súdu čo mienil pod pojmom investovanie finančných prostriedkov. Pod týmto pojmom navrhovatelia vyslovili vôľu zhodnotiť poskytnuté finančné prostriedky tým, že tieto budú vrátené spolu s úrokom. Zhodnotenie finančných prostriedkov predstavovala suma dojednaných úrokov, ktoré mal odporca zaplatiť za dobu úveru aj vzhľadom na výšku poskytnutého úveru. Navrhovatelia majú za to, že súd prvého stupňa vydal rozsudok na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne právne závery. Poukázali aj na nedostatočné odôvodnenie rozsudku vzhľadom na neuvedenie právnej kvalifikácie ako i vyhodnotenie ďalších dôkazov v konaní, vysporiadanie s tvrdeniami navrhovateľov a z týchto dôvodov majú za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou a to nedostatkom dôvodov a z toho dôvodu je následne nepreskúmateľné. Súčasne navrhovatelia napádajú aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľov sa písomne dňa 04. 10. 2013 vyjadril odporca, ktorý uviedol nasledovné. K prvej námietke navrhovateľov a to porušenie ust. § 118 ods. 2 v spojení s § 100 ods. 1 O.s.p. odporca uvádza, že súd spôsobom uvedeným v uvedených ustanoveniach konať môže, ale nemusí. Toto napokon uvádzajú aj samotní navrhovatelia, podľa ktorých súd právne posúdenie veci uviesť mal, ale nie musel. Okrem toho podľa názoru odporcu právne posúdenie veci súdom prvého stupňa nie je úplne alebo podstatne odlišné od právnych názorov a posúdení predložených účastníkmi konania. Odporca ďalej uvádza, že povinnosť uviesť odlišné právne posúdenie veci existuje iba v odvolacom konaní. K námietke oddeleného výsluchu navrhovateľov odporca uvádza, že počas výsluchu navrhovateľa v 2. rade boli prítomní obaja navrhovatelia, ale iba v prípade výsluchu navrhovateľa v 1. rade nebol prítomný navrhovateľ v 2. rade. Poukázal na skutočnosť, že výsluch účastníka konania je podobný výsluchu svedka. Odporca je toho názoru, že súd prvého stupňa v danom prípade postupoval s úmyslom poskytnutia dvoch nezávislých výpovedí navrhovateľov, nakoľko pokiaľ by boli vypočutí za spoločnej prítomnosti, existovalo by zvýšené riziko, že druhý z navrhovateľov by iba jednoducho odkázal na skoršiu výpoveď prvého navrhovateľa. K námietke dôkazného bremena odporcu odporca uvádza, že toto tvrdenie navrhovateľov je scestné. Má za to, že dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní znáša navrhovateľ a nie odporca. Odporca v konaní tvrdenia a dôkazy navrhovateľov prednostne popieral. Zdôraznil, že to boli sami navrhovatelia, ktorí predložili súdu prvého stupňa listinné dôkazy, ktoré boli v rozpore s ich tvrdeniami. Čo sa týka námietky právnej kvalifikácie nároku súdom odporca uvádza, že súd prvého stupňa zamietol návrh pre neunesenia dôkazného bremena a nie súd prvého stupňa, ale navrhovatelia boli povinní preukázať svoje tvrdenia. K námietke hodnotenia dôkazov odporca uvádza, že odporca tvrdí, že právnym úmyslom navrhovateľov nie je vymáhať pohľadávky z údajného úveru, ale naopak pokúšať sa získať späť svoje neúspešné peňažné investície do spoločného projektu účastníkov konania, ktoré boli z hľadiska investície pre všetkých zúčastnených stratou. Podstatou celej právnej veci teda je, že tvrdenia navrhovateľov a svedecká výpoveď svedka B. v kontexte ostatných dôkazov neobstoja a preto súd prvého stupňa nemohol o návrhu navrhovateľov rozhodnúť inak, ako tak, že ho zamietol. Odporca ďalej namieta a zdôrazňuje, že zo strany navrhovateľov išlo o peňažný vklad do spoločného projektu, pričom sa mali spoločne jednou tretinou podieľať na výnosoch z projektu výnosoch z predaja bytov. Ak by projekt bol stratový, peňažné prostriedky nemali byť vrátené, pretože aj odporca utrpel finančnú stratu tým, že projekt komerčne nevyšiel. V tejto súvislosti poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi navrhovateľom v 2. rade a F. G., z ktorej jednoznačne vyplýva spoluinvestorstvo účastníkov konania, nie teda veriteľsko-dlžnícky vzťah a prejavenie záujmu navrhovateľa v 1. rade o výnosy z predaja bytov a nie o splnenie pohľadávky z úveru. Odporca okrem iného považuje nároky navrhovateľov za premlčané a odporca zotrváva na námietke premlčania prednesenej vo svojej záverečnej reči a vznáša ju aj v odvolacom konaní. Čo sa týka námietky ohľadom výpočtu trov konania pred súdom prvého stupňa, odporca uvádza, že rozhodnutie o trovách prvostupňového konania je správne. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v 1. a 2. rade podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť z týchto dôvodov: Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za minimálne predčasné, nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu za nepreskúmateľné. Odvolací súd, tak ako i súd prvého stupňa ustálil, že v konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade poskytli odporcovi finančné prostriedky vo výške 4.000.000,- Sk. Súd prvého stupňa taktiež správne vyhodnotil, že v danom prípade sa nejedná o úverovú zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom v 1. a 2. rade a odporcom. Z predložených listinných dôkazov ako i vyjadrení účastníkov konania táto skutočnosť nevyplýva. Čo sa týka vyhodnotenia tohto právneho vzťahu (uzatvorenia, resp. neuzatvorenia úverovej zmluvy), odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré vyhodnotenie a odôvodnenie považuje za správne. Za nedostatočne odôvodnené však považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, kde súd prvého stupňa sa zaoberal skutočnosťou, za akým účelom boli zo strany navrhovateľa v 1. a 2. rade odporcovi finančné prostriedky poskytnuté a tieto ním nesporne prevzaté. Súd prvého stupňa posudzoval poskytnutie týchto finančných prostriedkov len podľa príslušných ustanovení zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke a podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., dotýkajúceho sa tzv. nepomenovaných zmlúv. Súd prvého stupňa nedostatočne zisťoval akým právnym titulom odporca prevzal finančné prostriedky zo strany navrhovateľa v 1. a 2. rade, ktorí nesporne finančné prostriedky odporcovi poskytli. Taktiež neskúmal, na čo predmetné prostriedky použil. Ak teda navrhovatelia poskytli zálohu na pozemok, neskúmal či sa stali vlastníkmi pozemku, resp. či použité prostriedky na tento účel boli použité, teda akým právnym titulom tieto prostriedky prijal odporca a akým právnym titulom navrhovatelia v 1. a 2. rade uvedené prostriedky odporcovi poukázali. Súd prvého stupňa musí jednoznačne vyhodnotiť, z akého právneho dôvodu odporca prostriedky prevzal a z akého právneho titulu nemal povinnosť predmetné prostriedky vrátiť. V prípade, ak nezistí žiadny právny dôvod prijatia a poskytnutia finančných prostriedkov, musí vyhodnotiť aj prípadný nárok napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. Posúdenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku patrí výlučne súdu, nakoľko súd pozná právo a súd nemôže zamietnuť návrh bez toho, aby sa sám ďalej nezaoberal inou právnou kvalifikáciou nároku. Tento záver jednoznačne vyplýva aj z ustálenej právnej praxe. Úlohou súdu preto bude doplniť dokazovanie, dostatočným spôsobom zistiť skutkový stav, nárok navrhovateľa právne kvalifikovať a následne rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.