Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/584/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110220117 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110220117.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. B. Š., M. XX, K., zast. JUDr. Stanislavom Melišekom, advokátom, Sabinovská 8, Bratislava, proti odporcovi: TOP TREND, s.r.o., Továrenská 14, Bratislava, IČO: 35 876 115, o zaplatenie 559,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2. júla 2013, č.k. 19C 81/2010-138, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 80 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20.11.2009 do zaplatenia a sumu 290 eur titulom nemajetkovej škody, ako i náhradu trov konania vo výške 28 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 391,13 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku uplatnenej nemajetkovej škody návrh zamietol. V časti o zaplatenie 92,73 eur konanie zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom od odporcu domáhal zaplatenia sumy 559,51 eur s príslušenstvom titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy o obstaraní zájazdu, uzatvorenej s odporcom prostredníctvom sprostredkovateľa spoločnosti INVIA.SK, s.r.o. dňa 30.09.2009, predmetom ktorej bol letecký pobytový zájazd v Turecku, mesto Side, v čase od 04.10.2009 do 11.10.2009 s ubytovaním v 2-lôžkovej izbe v 5 hviezdičkovom hoteli Atlantis Resort s výhľadom na more, pričom žalovanú sumu tvorili majetková škoda a nemajetková ujma, ktoré navrhovateľovi vznikli neposkytnutím zmluvne dojednaných služieb. Počas konania zmenil navrhovateľ petit návrhu tak, že výšku majetkovej škody upravil na sumu 80 eur a výšku nemajetkovej škody žiadal priznať vo výške 386,78 eur, pričom vo zvyšnej časti pôvodne uplatnenej majetkovej škody zobral svoj návrh späť, preto konanie v časti o zaplatenie sumy 92,73 eur v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 2, § 420 ods. 1, § 741a, § 741i ods. 1 a 2, § 741d ods. 1, a § 741k ods. 1 a 2 Obč. zák., ust. § 5, § 7 ods. 1 písm. d), a § 8 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 5, § 5 ods. 1, a § 11 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a čl. 3 bod 2 Smernice Rady o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, keď z vykonaného dokazovania ustálil, že v rozpore s pôvodne dojednaným obsahom zmluvy bol deň pred plánovaným odletom bez udania dôvodu odporcom podstatne zmenený plánový čas aj miesto odletu a príletu, a že navrhovateľovi bolo poskytnuté ubytovanie v rozpore s dojednaným obsahom zmluvy. Vyhodnotil, že navrhovateľ podaním reklamácie elektronicky emailom počas trvania dovolenkového pobytu, ako aj písomne dňa 13.11.2009, teda včas, v lehote v zmysle § 741i ods. 1 a 2 Obč. zák. reklamoval vadné plnenie poskytované odporcom, pričom vadu spočívajúcu v neposkytnutí zmluvne dojednaného ubytovania reklamoval už emailom dňa 05.10.2009 bezprostredne po tom ako zistil, že ubytovanie mu v hotelovom zariadení Atlantis Resort ***** nebude poskytnuté, a zároveň reklamoval aj fakt, že sa nemôže nakontaktovať s delegátom na poskytnutom telefónnom čísle. Dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol v zmysle ust. § 420 ods. 1 a § 741i ods. 1 Obč. zák. nárok na náhradu škody vo výške 80 eur z dôvodu, že túto čiastku navrhovateľ zaplatil hotelovému zariadeniu Side Mare Aqua Hotel za „nútené“ predĺženie ubytovania po 12,00 hod. dňa 05.10.2009. Preto mu žalovanú sumu 80 eur priznal, a to spolu s uplatneným úrokom z omeškania počnúc dňom 20.11.2009 do zaplatenia v zmysle ust. § 517 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ďalej uviedol, že nemohol navrhovateľovi priznať zľavu z ceny zájazdu tak ako to upravuje ust. § 741k ods. 2 Obč. zák., nakoľko tento nárok si navrhovateľ pôvodne uplatnil len všeobecne v rozsahu 25 % z ceny zájazdu, pričom konkrétny nárok na zľavu z ceny zájazdu nebolo možné v prejednávanom prípade určiť z dôvodu, že išlo o zájazd last minute, a teda jeho konečná cena nikdy nekorešponduje s pôvodnou katalógovou cenou, stanovenou cestovnou kanceláriou na celú sezónu. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, mu však riadiac sa úvahou (ust. § 136 O.s.p.) priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 290 eur v rozsahu 25 % z ceny zájazdu určenej po odpočítaní sumy 338 eur za letiskovú a bezp. taxu a sumy 13,92 eur za poistenie insolventnosti, teda zo základu 1.160 eur. Pri určení výšky uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vychádzal zo záveru vykonaného dokazovania, že odporca nepostupoval pri plnení si svojich zmluvných povinností s odbornou starostlivosťou, nepreveril si dostatočne aktuálny stav obsadenosti v hoteli Atlantis Resort*****, a že navrhovateľ bol počas dovolenkového pobytu rušený tým, že musel meniť miesto pobytu a hotelové zariadenie, ktoré nakoniec na zvyšok pobytu bolo odporcom poskytnuté v inom než zmluvne dojednanom hoteli, a to v hoteli nižšej ako zmluvne dojednanej kvalite, nakoľko Hotel Atlantis Resort***** je nový hotel vybudovaný v roku 2009, hodnotený ako luxusný hotelový komplex a hotel Sunrise Park**** bol postavený v roku 1993, a je hodnotený len ako hotel vyššej kategórie. Dospel k záveru, že odporca porušil svoje zákonné povinnosti, vyplývajúce mu najmä zo zákona č. 281/2001 Z.z. a z ustanovení § 741a až § 741k Obč. zák., následkom čoho došlo k zníženiu kvality oddychu navrhovateľa s manželkou počas dovolenkového pobytu, ako aj k čiastočnému zmareniu ich legitímnych očakávaní od odporcom deklarovanej dovolenky. Uviedol, že odporca sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti odkazom na znenie svojich všeobecných podmienok, konkrétne znenie čl. IV Zmena dohodnutých služieb, nakoľko znenie Všeobecných zmluvných podmienok musí byť v súlade s platnými právnymi predpismi a musia poskytovať klientom ako základný a minimálny štandard taký rozsah práv, aký vyplýva z vyššie citovaných všeobecne záväzných právnych predpisov. Vo zvyšku navrhovateľom uplatnenú nemajetkovú ujmu zamietol. Neakceptoval námietku odporcu, týkajúcu sa nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v časti nároku uplatneného aj za manželku, keď vyhodnotil, že navrhovateľ je ako objednávateľ zájazdu aktívne legitimovaný uplatňovať si voči obstarávateľovi zájazdu všetky nároky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p a priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 28 eur ako pomernú časť zaplateného súdneho poplatku 33,50 eur, a trovy právneho zastúpenia vo výške 391 eur za 11 úkonov právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti vyhovujúcej časti a rozhodnutiu o trovách konania uvedeného rozsudku podal odporca včas odvolanie, a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom aj odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za zmätočné, rozporuplné, a nedostatočné. Súdu prvého stupňa vytkol, že porušil jeho základné práva na spravodlivý súdny proces, a že konal v rozpore s právnymi predpismi, keď mu uznesenie o zmene petitu doručil až spoločne s rozsudkom, čím sa nemohol k nemu vyjadriť. Poukázal aj na to, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca pridelený zákonným náhodným výberom, pričom zo spisu nebolo možné zistiť, na základe čoho bola vec zákonnému sudcovi odňatá. Namietal tiež nesprávne zistenie skutkového stavu. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa o rozdielnych kategóriách hotelov, nakoľko dané hotely sú rovnakej oficiálnej kategórie, pričom navrhovateľom doložené fotografie nezodpovedajú miestu pobytu. Zotrval na presvedčení, že dovolenka bola navrhovateľovi poskytnutá plne v zmysle ním podpísaných všeobecných zmluvných podmienok v nezníženej kvalite, a navrhovateľ všetky služby plne čerpal a vyčerpal. Uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne prihliadal na dôkazy ním poskytnuté, a prihliadal iba na dôkazy predložené navrhovateľom. Mal tiež za to, že zmena času odletu sa preukázateľne nepokladá za podstatnú zmenu času v našej legislatíve, pričom on dodržal všetky štandardy charterových letov. K hodnoteniu hotelov v odôvodnení rozsudku uviedol, že nie je možné zamieňať si ubytovacie kapacity, aj keď podobného mena, ako to urobil súd prvého stupňa, nakoľko hotel posudzovaný v odôvodnení rozsudku je úplne odlišné zariadenie, a takisto nepovažoval za možné, aby súd prvého stupňa svojvoľne určoval oficiálnu kategóriu hotela udelenú miestnym úradom v Tureckej republike podľa tam platných zákonov. Mal tiež za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie 80 eur nie je podložený žiadnym relevantným a daňovo uznateľným dokladom, nakoľko z neho nevyplýva za aké služby resp. tovar bol vydaný. V tejto súvislosti uviedol, že on preukázateľne uhradil hotelové služby v hoteli Side Mare Resort, o čom je aj doklad o úhrade. Tvrdil, že navrhovateľovi bol počas celého pobytu k dispozícii jeho poverený zástupca. Namietal, že výpoveď navrhovateľa ako aj ním predložené dôkazy sú zmätočné a nedôveryhodné. Podľa jeho názoru všeobecné zmluvné podmienky CK sa neodchyľujú od zákona, nie sú v neprospech spotrebiteľa, a takisto neprišlo k zníženiu kvality poskytovaných služieb o čom svedčí fakt, že ich klient plne využil. Navrhovateľ odvolanie nepodal, a vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Námietky odporcu v odvolaní nepovažoval za oprávnené. Podľa jeho názoru sa odporca počas celého zmluvného vzťahu správal arogantne a nedodržiaval svoje zmluvné povinnosti. Nesúhlasil zo spochybňovaním hodnovernosti dokladu o zaplatení sumy 80 eur za náhradné ubytovanie len z dôvodu, že nemá parametre daňového dokladu, pričom podľa jeho názoru tento doklad je hodnoverný a je možné ho považovať za potvrdenie o zaplatení ubytovania. Uviedol, že až z odvolania sa dozvedel o tom, že za ubytovanie a poskytnuté služby v náhradnom hoteli zaplatil odporca. Považoval tvrdenia odporcu o tom, že nepodal reklamáciu delegátovi, ktorý bol vraj počas celého pobytu k dispozícii, za bezočivé, arogantné a zavádzajúce, nakoľko kvalitu služieb reklamoval v rámci možností dostatočne jasne, zrozumiteľne a včas. Mal za to, že odporca má mylnú predstavu o tom, aké služby musí mať zájazd, keď je v akcii „last minute“, nakoľko ani takýto zájazd nemôže mať kvalitu nižšiu ako bola proklamovaná a objednaná. Upozornil, že zájazd nekupoval ako „last minute“ a ani nebol ako taký ponúkaný, čím je tvrdenie odporcu zavádzajúce. Považoval za drzé tvrdenie odporcu, že ním predložené fotografie nezodpovedajú miestu jeho pobytu, nakoľko odporca v tom hoteli nebol. Uviedol, že odporca v súdnom konaní ani poriadne nevedel identifikovať hotel, ktorý bol zmluvne dohodnutý ako hotel ubytovania a ako náhradný hotel. Opätovne tvrdil, že odporca neinformoval jasne, presne, pravdivo a zrozumiteľne, nakoľko ak by tak urobil, tak by si zájazd neobjednal a nekúpil. Uviedol, že odporca sa z množstva pojednávaní, ktoré boli zúčastnil len na dvoch, na ostatné sa či už s ospravedlnením alebo bez ospravedlnenia nedostavil, a teda jeho nečinnosť vytýkaná mu aj súdom prvého stupňa je na mieste. Mal za to, že jeho nárok je daný a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutom rozsahu, teda v jeho vyhovujúcej časti a časti o trovách konania, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z predloženého spisu zistil, že súd prvého stupňa zaťažil konanie procesnými vadami, ktoré mali za následok odňatie možnosti odporcovi konať pred súdom. Vadou konania je taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Môže ísť napríklad aj o právo odporcu oboznámiť sa so zmeneným návrhom a jeho odôvodnením, od čoho sa odvíja jeho právo na zmenený návrh reagovať a predniesť alebo doplniť svoju argumentáciu, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvého stupňa trpí práve touto vadou. Podľa ust. § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. sa konanie začína na návrh. Podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. môže navrhovateľ za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom na začatie konania od odporcu domáhal zaplatenia 559,51 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody (vo výške 172,73 eur) a nároku na 25 % zľavu (vo výške 386,78 eur) z vadne poskytnutého dovolenkového zájazdu. Ako jemu vzniknutú škodu si uplatnil sumu 80 eur, ktorú zaplatil za predĺženie ubytovania v hoteli Side Mare Resort Spa v dôsledku obstarávania náhradného ubytovania odporcom, a 25 % zľavu zo zaplatenej ceny zájazdu si uplatnil za odporcom vadne poskytnuté resp. neposkytnuté služby, nakoľko odporca zabezpečil náhradné ubytovanie v hoteli nižšej ako objednanej a zaplatenej kategórie na inom mieste. Zľavu považoval za primeranú i z dôvodu, že ho odporca o zmene rozsahu a kvality služieb vôbec neinformoval, a preto bol nútený sa s odporcom za sťažených podmienok kontaktovať za účelom zriadenia nápravy v čase, keď už mal tráviť dovolenku. Na pojednávaní dňa 26.04.2013, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti odporcu, zobral navrhovateľ vyhlásením jeho právneho zástupcu do zápisnice na súde návrh v časti uplatnenej istiny vo výške 92,73 eur späť a zároveň svoj návrh zmenil, a navrhol, aby súd rozsudkom odporcovi uložil zaplatiť mu sumu 80 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20.11.2009 do zaplatenia a sumu 386,78 eur titulom nemajetkovej ujmy, keď vo svojej výpovedi uviedol, že žalobu podal ako nárok na morálnu satisfakciu za odporcom vadne poskytnutú dovolenku a vyjadril sa k ním namietaným vadným plneniam. Súd prvého stupňa nezisťoval súhlas odporcu so späťvzatím a o čiastočnom späťvzatí návrhu rozhodol v napadnutom rozsudku tak, že konanie v časti o zaplatenie 92,73 eur zastavil. Rozsudok nebol v časti zastavenia konania (ani v zamietajúcej časti) napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O pripustení zmeny petitu v požadovanom znení rozhodol súd prvého stupňa na predmetnom pojednávaní dňa 26.04.2013 uznesením vyhláseným do zápisnice v neprítomnosti odporcu, vypracované uznesenie odporcovi nedoručil, a na pojednávaní dňa 02.07.2013 v jeho neprítomnosti o zmenenom návrhu rozhodol napadnutým rozsudkom. Toto procesné pochybenie súdu prvého stupňa má okrem odňatia možnosti odporcovi konať pred súdom za následok, že rozhodnutie, ktorým bola pripustená zmena návrhu nebolo v čase rozhodovania rozsudkom právoplatné (keďže nebolo odporcovi doručené), a ak súd prvého stupňa o neprávoplatne zmenenom návrhu rozhodol, zaťažil konanie vadou, ktorú nie je možné v odvolacom konaní odstrániť. S poukazom na vyššie uvedené pochybenia dospel potom odvolací súd k záveru, že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže bola mu odopretá realizácia jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok, a bol tiež uvedený do právnej neistoty ohľadom predmetu konania, nakoľko zmeneným návrhom sa navrhovateľ domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Záverom odvolací súd už len uvádza, že mu neprislúcha bez zopakovania dokazovania na pojednávaní hodnotiť dôkazy a vyvodzovať z nich právne závery. Po preskúmaní predloženého spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku však zistil, že zásadné skutkové zistenia, prezentované súdom prvého stupňa v odôvodnení jeho rozhodnutia, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú preto v odvolacom konaní nepreskúmateľné. Ak súd prvého stupňa uviedol, že zo „všeobecne dostupných aktuálnych informácií“ o hotelových rezortoch Hotel Royal Atlantis Spa & Resort ***** a Side Mare Resort & Spa **** si sám zistil v odôvodnení prezentované konkrétne skutočnosti, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žiadne takéto súdom prvého stupňa uvádzané aktuálne informácie sa v spise nenachádzajú, a neboli ani vykonané ako dôkaz resp. oboznámené na pojednávaní. Z akého zdroja súd prvého stupňa predmetné informácie získal, zostalo tiež nevysvetlené. Ak potom na základe nevykonaných a zo spisu nevyplývajúcich dôkazov (o ktorých účastníci konania ani nemohli mať vedomosť) založil svoje skutkové zistenia, postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o dokazovaní (ust. § 120 a nasl.). Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti tiež na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvého stupňa si jednotlivé pre posúdenie veci dôležité hotely zamieňal, keď, ako už bolo uvedené vyššie, prezentoval svoje zistenia výlučne o hotelových rezortoch Hotel Royal Atlantis Spa & Resort ***** a Side Mare Resort & Spa ****, z ktorých potom vyvodil záver, že navrhovateľovi bolo hotelové zariadenie na zvyšok pobytu v hoteli Sunrise Park Resort & Spa **** poskytnuté v nižšej ako dojednanej kvalite (keď svoje zistenia o hoteli Side Mare Resort & Spa priradil k hotelu Sunrise Park Resort & Spa). Odvolací súd podotýka, že ani žiadne zistenia ohľadom kategórie hotela Sunrise Park Resort & Spa, ktorý súd prvého stupňa vyhodnotil ako 4-hviezdičkový, sa v spise nenachádzajú, a neboli ani predmetom dokazovania. Ako zmätočný sa javí aj skutkový záver o tom, že navrhovateľ s manželkou boli v deň príletu ubytovaní v hoteli Side Mare Resort & Spa, a nakoľko neboli včas vyzdvihnutí, musel navrhovateľ doplatiť za predĺženie ubytovania do večera v hotelovom rezorte Side Mare Aqua sumu 80 eur. Súd prvého stupňa tento záver odôvodnil navrhovateľom predloženým dokladom o platbe 80 eur, vyhodnotil ho ako nárok na náhradu škody a navrhovateľovi ho priznal. Pri zisťovaní skutkového stavu a hodnotení dôkazov sa pritom vôbec nezaoberal tým, že doklad o zaplatení 80 eur pochádza z hotela Side Mare Aqua, vzdialeného 1,6 km od hotela Side Mare Resort & Spa (túto skutočnosť odvolací súd zistil z internetu google maps), pričom navrhovateľ ani v návrhu ani počas konania netvrdil, že by bol v tomto hoteli ubytovaný a predlžoval si v ňom z dôvodu pochybenia odporcu pobyt za úhradu. V ďalšom konaní bude teda úlohou súdu prvého stupňa riadne vykonať dokazovanie v zmysle návrhov účastníkov konania, dôkazy vyhodnotiť a zistiť riadne z dôkazov vyplývajúci skutkový stav, a z tohto potom vyvodiť právne závery. Za účelom odstránenia pochybností o tom, že vo veci rozhodovala zákonná sudkyňa, bude súd prvého stupňa tiež povinný založiť do spisu relevantné rozhodnutie (zrejme o zmene rozvrhu práce), na základe ktorého bola táto vec, pôvodne prejednávaná sudkyňou JUDr. Evou Meszárošovou, pridelená alebo prikázaná na konanie a rozhodovanie sudkyni JUDr. Zuzane Kučerovej, nakoľko zo spisu táto skutočnosť nevyplýva. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, a zodpovedajúcim spôsobom sa nevysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami danej veci, a že jeho rozhodnutie je postihnuté vadami a tiež nepreskúmateľné. Preto rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom vychádzajúc zo zmeneného návrhu ustáli, čo je predmet konania, čo znamená, že za aktívnej účasti navrhovateľa zistí, čoho sa v konaní zmeneným návrhom domáha, vykoná dokazovanie o zmenenom návrhu výsluchom účastníkov, vykoná dôkazy podľa ich návrhov (keďže navrhovateľ i odporca sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení), spoľahlivo zistí skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotí podľa ust. § 132 a nasl., a následne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavku § 157 ods. 2 O.s.p.. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.