Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/292/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110229576 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110229576.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: OSKAR s.r.o., Šrobárova 2678/33, 058 01 Poprad, IČO: 36 489 182 v zastúpení: SALLEM PARTNERS s.r.o., Grösslingova ul. č. 45, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, pre zaplatenie 4.600,00 EUR s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/190/2010-98 zo dňa 1. 7. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/190/2010-98 zo dňa 1.7.2013 vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 3.601,30 Eur s 9% úrokom s omeškania od 28.11.2009 do zaplatenia p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.601,30 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.11.2009 do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.254,77 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ podal žalobu na zaplatenie sumy 4.600,00 Eur z titulu odmietnutia poistného plnenia z poistnej zmluvy, ktorú uzatvoril s odporcom dňa 22.10.2008 a predmetom ktorej je havarijné poistenie lietadla WT 9 Dynamic OM-DYN s poistnou hodnotou 72.590,00 EUR a spoluúčasťou 50.000 SK pre obdobie od 23.10.2008 do 22.10.2009 v rozsahu čl. 2 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre prípad poškodenia, zničenia krádeže alebo straty lietadla - havarijné poistenie lietadla. Dňa 23.07.2005 došlo k poistnej udalosti pri vzlete lietadla, ktorú vykonávala posádka v zložení pilot G.. H. Š. a jeden pasažier, z letiska Prievidza. Počas rozbehu na vzlet došlo k zatvoreniu podvozku, lietadlo presadlo na brucho a došlo k poškodeniu vrtule, spodnej časti trupu a k násilnému zastaveniu činnosti motora. Príčinou havárie bolo ponechanie prepínača ovládania podvozku v polohe pre zasadnutie, v dôsledku čoho pri rozbehu a odľahčení lietadla došlo k jeho automatickému zasunutiu. Nehoda bola riadne vyšetrená Leteckým úradom SR a z jej šetrenia vyplynulo, že nehoda a následné poškodenie je v príčinnej súvislosti s nesprávnou polohou prepínača ovládania podvozku pri vzlete. Lietadlo bolo opravené autorizovanou organizáciou Aerospool, spol. s r.o. Prievidza. Podľa fakturácie vznikla škoda vo výške 6.260,59 EUR. Odporca odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú poisteným úmyselne alebo vedomou nedbanlivosťou podľa čl. 4 ods. 2 písm. a VPP. Poukázal na to, že nevykonanie akéhokoľvek povinného úkonu zo strany pilota tak predstavuje prinajmenšom vedomú nedbanlivosť a zároveň pilot nesprávne vypočítal vzletovú hmotnosť lietadla. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci poukázal na ust. § 788 ods. 1 Obč. zák., na ust. § 795 ods. 1 Obč. zák., ako aj na ust. § 806 Obč. zák., podľa ktorého z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci na ktorú sa poistenie vzťahuje. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je jednoznačne dôvodná. Súd vo svojom rozhodovaní vychádzal aj zo skutočnosti, že pilot lietadla je profesionálnym pilotom s leteckou praxou viac ako 15 rokov, navyše lietadlo je vo vlastníctve navrhovateľa a preto je málo pravdepodobné, žeby pilot vedome ohrozil svoj život, zdravie a život a zdravie spolucestujúceho a svoj majetok. Mal za to, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal vedomú nedbanlivosť na strane pilota. Taktiež druhý dôvod odmietnutia poistného plnenia a to prekročenie maximálnej vzletovej rýchlosti lietadla vylúčila svedecká výpoveď samotného autora záverečnej správy G.. D. L.. Čo sa týka uplatnenia námietky premlčania ohľadne úrokov z omeškania vzťah medzi účastníkmi súd vyhodnotil ako obchodnoprávny medzi dvoma podnikateľmi podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. a s poukazom na § 397 v tomto prípade je dĺžka premlčacej doby 4 roky. Poukázal tiež na ustanovenie § 104 Obč. zák. podľa ktorého premlčacia doba na plnenie z poistenia začína plynúť za rok od poistnej udalosti, t.j. v tomto prípade od 23.07.2010. Z tohto dôvodu súd námietku premlčania odporcu vyhodnotil ako neopodstatnenú a priznal navrhovateľovi 9% úrok z omeškania ročne od 28.11.2009 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal navrhovateľovi trovy konania tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Zdôraznil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca ako poisťovateľ a navrhovateľ ako poistník uzatvorili spolu dňa 22.10.2008 poistnú zmluvu č. 411006203, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie navrhovateľovho lietadla typu WT 9 Dynamic poznávacej značky - OM-DYN, pričom neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre prípad poškodenia, zničenia, krádeže alebo straty lietadla, ktorými sa poistenie riadilo. Poistná zmluva bola dojednaná na dobu určitú, na obdobie od 23.10.2008 do 22.10.2009. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 23.07.2009 došlo na letisku Prievidza k leteckej nehode pri ktorej došlo k poškodeniu predmetu poistenia, keď počas rozbehu na vzlet došlo k zatvoreniu podvozku, lietadlo presadlo na brucho a došlo k poškodeniu vrtule, spodnej časti trupu a násilnému zastaveniu činnosti motora. Poukázal na to, že letecká nehoda bola odborne vyšetrená Útvarom odborného vyšetrovania leteckých nehôd a incidentov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o čom bola vystavená Záverečná správa o odbornom vyšetrovaní leteckej nehody zo dňa 06.11.2009 s jasným záverom, že príčinou leteckej nehody bolo nesprávne vykonanie povinných úkonov pilotom pred vzletom, keď pilot pri vykonávaní povinných úkonov pred vzletom nesprávne vyhodnotil polohu prepínača ovládania vysunutej a zasunutej polohy podvozku. Má za to, že škodová udalosť bola vyhodnotená ako výluka z poistenia s poukazom na č. 4 ods. 2 písm. a), nakoľko škoda bola spôsobená vedomou nedbanlivosťou poisteného. Má za to, že záver súdu prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu vo vzťahu k zavineniu navrhovateľa a jeho konanie nesprávne právne posúdil. Mal za to, že príčina škodovej udalosti - leteckej nehody nie je medzi účastníkmi sporná a touto príčinou je práve nesprávne vykonanie povinných úkonov pilotom pred vzletom. Zdôraznil, že v deň nehody sa nejednalo o prvý vzlet predmetného stroja ale lietadlo malo nalietané v ten deň vyše tri hodiny, pričom len niekoľko hodín pred nehodou pristávalo na predmetnom letisku. Uviedol, že z hľadiska funkcie predmetného prepínača je nepochybné, že ten je pre úspešné pristátie nutné uviesť do polohy „otvorený“ a v rámci povinných úkonov po pristáti skontrolovať jeho stav v menovanej polohe. Zdôraznil, že medzi povinné úkony kontroly, ktoré majú priamy vplyv na bezpečnosť letu, ktorých nevykonanie môže viesť k vzniku škody nepochybne patrí aj kontrola polohy prepínača - ovládania polohy podvozku. Obligatórnosť tohto úkonu konštatuje aj Záverečná správa o odbornom vyšetrovaní leteckej nehody, pričom informácia o bezprostrednom znížení bezpečnosti letu a možnosti vzniku škody pri nevykonaní tohto úkonu vyplýva z Letovej príručky k predmetnému lietadlu ale možno ju bezpečne odvodiť aj zo samotnej funkcie tohto mechanizmu - ovládanie zasúvania a vysúvania podvozku lietadla. Odporca má za to, že splnením povinnosti vykonať kontrolu môže rozumieť len vykonanie kontroly riadne. Zo strany navrhovateľa nebola splnená povinnosť riadne skontrolovať polohu prepínača ovládania podvozku čo bezprostredne viedlo k vzniku škody. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je skúsený pilot v deň dopravnej nehody mal vedomosť, o možných následkoch (vzniku škody) zlej polohy prepínača ovládania polohy podvozku a napriek tomu nevykonal povinnú kontrolu polohy tohto prepínača čo následne viedlo k leteckej nehode. Z vyššie uvedeného má za to, že bola dostatočne preukázaná škoda (poškodenie poisteného lietadla), a že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s navrhovateľovým protiprávnym konaním a to opomenutie riadnej kontroly polohy prepínača ovládania polohy podvozku, pričom to bolo zavinené navrhovateľovou vedomou nedbanlivosťou, keďže navrhovateľ preukázateľne vedel o možných následkoch nevykonania tejto kontroly. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok zdôvodnenia. Odporca sa odvolal aj do výšky trov konania priznaných navrhovateľovi. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, pričom výška súdneho poplatku bola určená na sumu 276,00 EUR čo podľa položky 1 písm. a) Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch predstavuje 6% z istiny 4.600,00 EUR. Zdôraznil a poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania navrhovateľ vzal v časti istiny 998,70 EUR návrh späť a v tejto časti bolo konanie súdom zastavené. Súdny poplatok za zastavenú časť konania sa v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona o súdnych poplatkoch mal navrhovateľovi vrátiť. Za konanie o istine vo výške 3.601,30 EUR v zmysle citovaného zákona tak súdny poplatok predstavuje sumu 216,00 EUR. Zároveň poukázal na znenie § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Z uvedeného dôvodu je odporca toho názoru, že navrhovateľovi neprináleží náhrada trov právneho zastúpenia za písomný úkon - čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 11.04.2013, nakoľko tento sa týkal výlučne zastavenej časti konania a zároveň odporca nezapríčinil zastavenie konania v tejto časti. Odporca žiadal, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebolo nijako preukázané, že nesprávna poloha prepínača podvozku bola dôsledkom zanedbania povinnosti pilota vykonať jeho kontrolu pred vzletom. Zdôraznil, že podstatou sporu medzi účastníkmi konania je posúdenie formy zavinenia pri konaní navrhovateľa. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. a) VPP pre prípad poškodenia, zničenia, krádeže alebo straty lietadla - havarijne poistenie lietadla sa poistenie nevzťahuje na škodu, ktorá bola spôsobená poisteným úmyselne alebo vedomou nedbanlivosťou. Vedomú nedbanlivosť definujú VPP v čl. 16 v časti Výklad pojmov, podľa ktorých škoda je spôsobená vedomou nedbanlivosťou, ak poistený vedel, že ju môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že odporca vo svojom odvolaní uvádza, že rozdielom medzi vedomou a nevedomou nedbanlivosťou je vedomosť o možných následkoch svojho konania. V tejto súvislosti odporca poukazuje na to, že je preukázané, že v deň dopravnej nehody mal pilot vedomosť o možných následkoch zlej polohy prepínača ovládania polohy podvozku a napriek tomu údajne nevykonal povinnú kontrolu polohy tohto prepínača, čo malo viesť k leteckej nehode. Navrhovateľ k tomuto tvrdeniu odporcu uviedol, že rozdiel medzi vedomou a nevedomou nedbanlivosťou je v rozsahu zastúpenia vedomostnej zložky. Kým pri vedomej nedbanlivosti konajúci vie, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spolieha, že ju nespôsobí, pri nevedomej nedbanlivosti konajúci nevie, že škodu môže spôsobiť, avšak vzhľadom na okolnosti o tom vedieť mal a mohol. Zdôraznil, že vedomostná zložka sa nevzťahuje výlučne k následkom konania, ako nesprávne uvádza odporca, ale aj k samotnému konaniu, ktoré vedie k vzniku škody ako jeho následku. V tomto prípade sa tak vedomostná zložka vzťahuje k nesprávnej polohe prepínača podvozku a nie výlučne k následkom, ku ktorým nesprávna poloha prepínača môže viesť. Vyššie uvedené potvrdzuje aj definícia zavinenia, ako subjektívneho predpokladu zodpovednosti za škodu, ktoré je definované ako psychický vnútorný vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému úkonu t.j. ide o vzťah k protiprávnemu úkonu a k ujme ako výsledku protiprávneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby u navrhovateľa mohla byť splnená podmienka vedomej nedbanlivosti, musel by odporca preukázať, že pilot lietadla v čase vzletu vedel o tom, že prepínač podvozku je v nesprávnej polohe a že táto skutočnosť môže mať za následok vznik škody. Navrhovateľ zdôraznil, že z odvolania odporcu je zrejmé, že odporca pri vymedzení konania pilota lietadla ako konania z vedomej nedbanlivosti opomína druhú časť definície vedomej nedbanlivosti v zmysle VPP a to, že bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí. Je zrejmé, že na to, aby mohla byť naplnená táto podmienka, t.j. na to aby sa pilot lietadla mohol spoliehať na to, že škodu svojim konaním nespôsobí, musel by mať vedomosť o tom, že na jeho strane došlo k určitému úkonu, ktorý je v rozpore s príslušnými predpismi a ktorý môže mať za následok vznik škody. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania bolo niekoľkokrát preukázané, že je vylúčené, aby pilot lietadla v čase vzletu lietadla mal vedomosť o tom, že prepínač polohy podvozku je v nesprávnej polohe, prípadne že kontrola prepínača podvozku nebola riadne vykonaná. Zdôraznil, že pilot lietadla riadne vykonal všetky povinné úkony pred vzletom tak, ako mu to ukladá Letová príručka. Je tiež vylúčené aby pilot lietadla v prípade, ak by o nesprávnej polohe prepínača podvozku mal vedomosť, túto skutočnosť ešte pred vzletom nenapravil a riskoval tak vznik škody na svojom živote, zdraví a majetku. Navrhovateľ v priebehu konania niekoľkokrát potvrdil, že vykonal povinnú kontrolu, avšak nesprávnu polohu prepínača podvozku si neuvedomil. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a uložil odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 166,73 EUR. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné iba v časti týkajúcej sa trov prvostupňového konania. Odvolací súd v predmetnej veci rozhodol podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenie ústneho pojednávania a to tak, že bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa dňa 29.06. 2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu vo výške 4.600,00 EUR s príslušenstvom z titulu odmietnutia poistného plnenia z poistnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzavretiu poistnej zmluvy dňa 22.10.2008 predmetom ktorej bolo havarijné poistenie lietadla WT 9 Dynamic OM-DYN s poistnou hodnotou 72.590,00 EUR pre obdobie od 23.10.2008 do 22.10.2009 v rozsahu čl. 2 ods.1 Všeobecných poistných podmienok pre prípad poškodenia, zničenia krádeže alebo straty lietadla - havarijné poistenie lietadla. Taktiež je nesporné, že dňa 23.07.2005 došlo k poistnej udalosti pri vzlete lietadla, ktorú vykonávala posádka v zložení pilot Ing. Róbert Šramo a jeden pasažier, z letiska Prievidza. Príčinou havárie bolo ponechanie prepínača ovládania podvozku v polohe pre zosadnutie, v dôsledku čoho pri rozbehu a odľahčení lietadla došlo k jeho automatickému zasunutiu. Z uvedeného dôvodu počas rozbehu na vzlet došlo k zatvoreniu podvozku, lietadlo presadlo na brucho a došlo k poškodeniu vrtule, spodnej časti trupu a k násilnému zastaveniu činnosti motora. V rámci dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa bol vypočutý pilot lietadla G.. H. Š.H., ktorý uviedol a pripustil, že si nevšimol nesprávnu polohu prepínača podvozku, ale jednoznačne poprel, že by išlo o úmyselnú nedbanlivosť, pretože by rozhodne vedome nikdy neohrozil svoj život, ani život spolucestujúceho a v konečnom dôsledku, ani svoj majetok. Z obsahu spisu je zrejmé, že uvedená dopravná nehoda lietadla bola odborne vyšetrovaná Úradom odborného vyšetrovania leteckých nehôd a incidentov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. O nehode bola vyhotovená Záverečná správa zo záverov ktorej, jednoznačne vyplýva, že pilot pri vykonávaní povinných úkonov pred vzletom nesprávne vyhodnotil polohu prepínača ovládania vysunutej a zasunutej polohy podvozku a že došlo k nesprávnemu vykonaniu povinných úkonov pilotom pred vzletom. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom boli aj Všeobecné poistné podmienky pre prípad poškodenia, zničenia, krádeže alebo straty lietadla - havarijné poistenie lietadla pričom z bodu 2 písm. a) predmetných Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú poisteným úmyselne alebo vedomou nedbanlivosťou. Z poistných podmienok z výkladu pojmov je zrejmé, že pod škodou spôsobenou vedomou nedbanlivosťou sa rozumie taká nedbanlivosť, pri ktorej poistený vedel, že ju môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými argumentmi zo strany navrhovateľa aj odporcu, vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal vedomú nedbanlivosť na strane pilota. Podmienkou vedomej nedbanlivosti ako formy zavinenia je existencia vedomostnej zložky v čase udalosti viažúca sa na konkrétne konanie a jeho následok pričom vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Z uvedeného vyplýva, že na to aby u navrhovateľa mohla byť splnená podmienka vedomej nedbanlivosti musel by odporca preukázať, že pilot lietadla v čase vzletu vedel o tom, že prepínač podvozku je v nesprávnej polohe, a že táto skutočnosť môže mať za následok vznik škody. Naplnenie podmienky vedomej nedbanlivosti v zmysle definície podľa VPP by teda odporca musel preukázať, že pilot mal vedomosť o tom, že kontrola prepínača podvozku nie je vykonaná riadne, a že práve táto skutočnosť, môže mať za následok vznik škody. Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, podľa ktorého by mala byť podmienka nedbanlivosti naplnená len tým, že pilot lietadla v čase udalosti vedel, že nevykonanie niektorého z povinných úkonov pred vzletom môže mať za následok vznik škody. Je zrejmé, že v prípade prijatia takéhoto záveru by došlo k úplnému vylúčeniu možnosti konania v dôsledku nevedomej nedbanlivosti, ktorá je charakterizovaná práve tým, že konajúci nevie, že svojim konaním môže škodu spôsobiť, avšak vzhľadom na svoje okolnosti o tom vedieť mal a mohol. Podmienkou pre naplnenie konania vedomou nedbanlivosťou je vedomosť viažúca sa k vlastnému konaniu a nie výlučne len k jeho následku, a preto je potrebné poukázať na to, že v priebehu súdneho konania nebolo nijako preukázané, že by pilot povinnú kontrolu nevykonal. Navrhovateľ v priebehu konania niekoľkokrát potvrdil, že vykonal povinnú kontrolu avšak nesprávnu polohu prepínača podvozku si neuvedomil. Odvolací súd poukazuje na ust. § 806 Obč. zák. podľa ktorého z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Podľa § 797 ods. 1 Obč. zák. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa a má za to, že navrhovateľovi vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vzniklo právo na poistné plnenie v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.601,30 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.11.2009 do zaplatenia ako vecne správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ pred začatím pojednávania zobral dňa 15.4.2013 žalobu v časti o zaplatenie istiny 998,70 EUR späť. Súd prvého stupňa uznesením konanie v tejto časti zastavil. Odvolanie odporcu bolo dôvodné pokiaľ ide o trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, pričom výška súdneho poplatku bola určená na sumu 276,00 EUR čo podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch predstavuje 6% z istiny 4.600,00 EUR. Vzhľadom k tej skutočnosti, že došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu pred začatím pojednávania a to v časti istiny 998,70 EUR v tejto časti bolo konanie zastavené, súdny poplatok za zastavenú časť konania mal byť v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zák. o súdnych poplatkoch odporcovi vrátený, a tak mal byť odporca zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku v sume 216,00 EUR, ktorá suma predstavuje 6% z priznanej istiny vo výške 3.601,30 EUR. Taktiež je z obsahu spisu zrejmé, že k späťvzatiu návrhu v časti istiny 998,70 EUR došlo zo strany navrhovateľa bez uvedenia dôvodu t.j. z procesného hľadiska zavinil späťvzatie návrhu navrhovateľ a tak o trovách konania v súvislosti s uplatnením trov právneho zastúpenia za písomný úkon - čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 11.4.2013 malo byť rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Z obsahu spisu je zrejmé, že nedošlo k vypracovaniu samostatného uznesenia o späťvzatí žaloby v časti zaplatenia 998,70 EUR a nie je ani zrejmé, či bola vrátená časť súdneho poplatku zodpovedajúci tejto istine navrhovateľovi a súd prvého stupňa nerozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ani o trovách právneho zastúpenia v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu bude opätovne rozhodnúť o trovách prvostupňového konania a s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.