Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/303/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231809 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110231809.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Akadémia vzdelávania, o.z., so sídlom Jarná 13, Žilina, IČO: 00 441 074, zastúpeného JUDr. Margitou Čulenovou, advokátkou, so sídlom Benediktiho 4, Bratislava, proti odporcovi: GESTUS, a.s., so sídlom Okružná 3239, Modra, IČO: 35 903 503, zastúpenému Mgr. Antóniou Džupinovu, advokátkou, so sídlom Konventná 9, Bratislava, o zaplatenie 884,49 eur, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 18.júna 2012, č.k. 16C 177/2010-152, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 884,49 eur a náhradu trov konania v sume 79,52 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.940,57 eur. Rozhodol tak podľa § 262 ods. 1, 2, § 323 ods. 2, § 407 ods. 3 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s odôvodnením, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 13.514,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 2.252,40 eur od 18.12.2009 do zaplatenia, vo výške 0,01% denne zo sumy 2.252,40 eur od 18.12.2009 do zaplatenia, vo výške 0,01% denne zo sumy 2.252,40 eur od 12.01.2010 do zaplatenia, vo výške 0,01% denne zo sumy 2.252,40 eur od 02.02.2010 do zaplatenia, vo výške 0,01% denne zo sumy 2.252,40 eur od 02.03.2010 do zaplatenia, vo výške 0,01% denne zo sumy 2.252,40 eur od 22.04.2010 do zaplatenia. Uviedol, že pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ písomnými podaniami zobral späť návrh v časti o zaplatenie 1.300,- eur z dôvodu, že odporca mu uhradil dňa 16.07.2010 sumu 500,- eur, dňa 10.09.2010 sumu 500,- eur a dňa 28.03.2011 sumu 300,- eur, v dôsledku čoho zastavil konanie v tejto časti uznesením zo dňa 28.04.2011; ďalej navrhovateľ vzal späť návrh v časti o zaplatenie 300,- eur z dôvodu zaplatenia sumy 300,- eur odporcom dňa 16.03.2011, a preto v tejto časti konanie zastavil uznesením zo dňa 04.07.2011; návrh v časti o zaplatenie 330,- eur zobral navrhovateľ späť z dôvodu zaplatenia tejto sumy odporcom dňa 08.11.2011, a preto zastavil konanie v tejto časti uznesením zo dňa 21.11.2011; v časti o zaplatenie 200,- eur zobral navrhovateľ návrh späť z dôvodu úhrady tejto sumy odporcom dňa 16.11.2011, a preto zastavil konanie v tejto časti uznesením zo dňa 24.11.2011; návrh v časti o zaplatenie 2.000,- eur zobral navrhovateľ späť z dôvodu, že odporca mu uhradil dňa 01.12.2011 sumu 1.500,- eur a dňa 06.12.2011 sumu 500,- eur, a preto zastavil konanie v tejto časti uznesením zo dňa 22.12.2011; v časti o zaplatenie 800,- eur zobral navrhovateľ návrh späť z dôvodu zaplatenia tejto sumy odporcom dňa 13.12.2011, a preto v tejto časti zastavil konanie uznesením zo dňa 13.01.2012; v časti o zaplatenie 3.000,- eur zobral navrhovateľ návrh späť z dôvodu, že odporca mu v dňoch 22.12.2011, 10.01.2012, 17.01.2012 zaplatil časť istiny v sume 3.000,- eur, a preto zastavil konanie v tejto časti uznesením zo dňa 24.01.2012; návrh v časti o zaplatenie istiny zobral navrhovateľ späť z
dôvodu, že odporca mu dňa 24.01.2012 zaplatil sumu 3.070,- eur a dňa 01.02.2012 zaplatil zvyšok istiny v sume 2.514,40 eur, a teda odporca mu uhradil celú žalovanú istinu, preto uznesením zo dňa 24.02.2012 zastavil konanie v tejto časti a pripustil navrhovateľom navrhnutú zmenu petitu návrhu, ktorou sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 884,49 eur titulom vyčísleného úroku z omeškania. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ ako zhotoviteľ uzavrel s odporcom ako objednávateľom dňa 01.06.2009 Zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, účelom ktorej bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri zabezpečení výkonu vzdelávacích aktivít pre klienta objednávateľa ARVIK - Rozvojové združenie Bardejov a predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa vykonať pre odporcu dielo - Realizácia vzdelávacích aktivít v rozsahu podľa špecifikácie, ktorá tvorila Prílohu č. 1 Zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú cenu diela; dielo sa zaviazal navrhovateľ vykonať v období od 02.06.2009 do 30.10.2010; zmluvné strany sa dohodli na celkovej cene za dielo v sume 27.028,81 eur, pričom navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie časti diela na základe faktúry za čiastkové plnenie predmetu diela zrealizované v príslušnom kalendárnom mesiaci s tým, že vystavená faktúra je splatná 90 dní odo dňa jej doručenia odporcovi. Za deň splnenia peňažného záväzku povinnou zmluvnou stranou sa považoval deň pripísania dlžnej sumy na účet oprávnenej zmluvnej strany a v prípade omeškania odporcu ako objednávateľa s úhradou faktúry v lehote splatnosti, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 0,01 % z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania. Účastníci si v zmluve zároveň dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú upravené v zmluve, sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Navrhovateľ na základe Zmluvy o dielo vystavil odporcovi faktúru č. 2126090011 za vzdelávanie zamestnancov za obdobie 29.07.2009 - 31.07.2009 a 03.08.2009 na sumu 2.252,40 eur, splatnú dňa 17.12.2009; faktúru č. 2126090012 za obdobie 26.08.2009 - 31.08.2009 na sumu 2.252,40 eur, splatnú dňa 17.12.2009; faktúru č. 2126090013 za obdobie 25.09.2009 - 30.09.2009 a 03.08.2009 na sumu 2.252,40 eur, splatnú dňa 11.01.2010; faktúru č. 2126090014 za obdobie 23.10.2009 - 28.10.2009 na sumu 2.252,40 eur, splatnú dňa 01.02.2010; faktúru č. 2126090019 za obdobie 23.11.2009 - 26.11.2009 a 03.08.2009 na sumu 2.252,40 eur, splatnú dňa 01.03.2010; faktúru č. 2126100001 za obdobie 12.01.2010 - 15.01.2010 na sumu 2.252,40 eur, splatnú dňa 21.04.2010. Odporca zaplatil navrhovateľovi istinu 13.514,40 eur v čiastkach, ale keďže fakturované sumy nezaplatil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti tej - ktorej faktúry a úrok z omeškania predstavuje za omeškanie so zaplatením sumy 500,- eur od 18.12.2009 do 16.07.2010 sumu 10,55 eur; za omeškania so zaplatením sumy 500,- eur od 18.12.2009 do 10.09.2010 sumu 13,35 eur; za omeškania so zaplatením sumy 300,- eur od 18.12.2009 do 16.03.2010 sumu 13,62 eur; za omeškania so zaplatením sumy 300,- eur od 18.12.2009 do 28.03.2011 sumu 13,98 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 330,- eur od 18.12.2009 do 08.11.2011 sumu 22,80 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 200,- eur od 18.12.2009 do 16.11.2011 sumu 13,98 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 1.500,- eur od 18.12.2009 do 01.12.2011 sumu 107,10 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 500,- eur od 18.12.2009 do 06.12.2011 sumu 35,95 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 374,80 eur od 18.12.2009 do 13.12.2011 sumu 27,21 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 425,20 eur od 12.01.2010 do 13.12.2011 sumu 29,81 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 1.000,- eur od 12.01.2010 do 22.12.2011 sumu 71,- eur; za omeškanie so zaplatením sumy 827,20 eur od 12.01.2010 do 10.01.2012 sumu 60,30 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 172,80 eur od 02.02.2010 do 10.01.2012 sumu 12,23 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 1.000,- eur od 02.02.2010 do 17.01.2012 sumu 71,50 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 1.079,60 eur od 02.02.2010 do 24.01.2012 sumu 77,95 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 1.990,40 eur od 02.03.2010 do 24.01.2012 sumu 138,13 eur; za omeškanie so zaplatením sumy 262,- eur od 02.03.2010 do 01.02.2012 sumu 18,39 eur a za omeškanie so zaplatením sumy 2.252,40 eur od 22.047.2010 do 01.02.2012 sumu 146,63 eur. Dospel k záveru, že v časti žalovanej istiny v sume 13.514,40 eur odporca zaplatením dlžnej sumy v čiastkach v zmysle § 323 ods. 2, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal dlh navrhovateľa a nárok navrhovateľa na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania nerozporoval. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., keď dôvodom späťvzatia návrhu v časti istiny 13.514,40 eur bolo správanie odporcu, ktorý v priebehu konania po podaní návrhu na začatie konania žalovanú istinu navrhovateľovi uhradil, a preto úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 79,52 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.940,57 eur v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, 2,5 vyhl. č. 655/2004 Z.z., avšak nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške uplatnenej právnou zástupkyňou, ktorá v rámci vyúčtovania jednotlivých úkonov právnej pomoci nezohľadnila priebežné znižovanie tarifnej hodnoty sporu v dôsledku jednotlivých späťvzatí častí návrhu, keď účtovala spolu 17 úkonov právnej pomoci v sume 303,74 eur za jeden úkon právnej pomoci zo sumy 13.514,40 eur. Nepriznal navrhovateľovi ani náhradu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 26.09.2011,
21.11.2011, 06.02.2012 v uplatnenej výške, keď tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci a nepriznal ani náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - písomné podania na súd zo dňa 26.04.2011, 26.09.2011, 12.04.2012 s odôvodnením, že nešlo o písomné podania vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd konanie zastaví a navrhovateľovi neprizná trovy konania, ani trovy právneho zastúpenia. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a poukázal na to, že v zmysle Zmluvy o dielo, uzavretej medzi účastníkmi dňa 01.06.2009 bolo povinnosťou navrhovateľa ako zhotoviteľa aj doručenie osvedčení o absolvovaní školení účastníkmi školení odporcovi, a keďže navrhovateľ túto povinnosť v zmysle Zmluvy o dielo nesplnil, nedošlo z jeho strany k splneniu diela riadne a včas, čo má za následok omeškanie navrhovateľa s plnením diela. Napriek tomu mu však odporca uhradil celú ním žalovanú istinu, ale podľa jeho názoru navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne priznal navrhovateľovi aj trovy právneho zastúpenia, keď ust. § 142 ods. 1 O.s.p. predpokladá len priznanie trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva a konanie navrhovateľa, ktorý v priebehu celého konania zmenil petit svojho návrhu celkom osem krát, považuje za účelové a špekulatívne v snahe zvýšiť náklady právneho zastúpenia na čo najvyššiu sumu, a toto jeho konanie nespĺňa podmienku účelného uplatňovania a bránenia práva v zmysle uvedeného ustanovenia. Podľa jeho názoru v prejednávanej veci je daný aj dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., a to skutočnosť, že odporca sa už dlhšiu dobu nachádza v platobnej neschopnosti a nie je v súčasnosti spôsobilý navrhovateľom uplatnené trovy právneho zastúpenia zaplatiť, ako aj skutočnosť, že napriek nepriaznivej finančnej situácii uhradil navrhovateľom uplatnenú istinu v celom rozsahu. Navrhol tiež nepriznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že celá istina bola z jeho strany navrhovateľovi uhradená a trovy konania sú neprimerane vysoké. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti o náhrade trov konania, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako boli uplatnené vo vyúčtovaní trov konania, ktoré predložil listom zo dňa 18.06.2012. Namietal, že od začiatku konania bola predmetom sporu istina 13.514,40 eur a túto sumu odporca uhradil až postupnými splátkami po podaní žaloby a vzhľadom na to, že predmetom sporu bola žalovaná istina, súd pochybil, keď 100%-ný úspech navrhovateľa nepremietol aj do rozhodnutia o náhrade trov konania. Namietal, že vzhľadom na zastavenie konania má nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa pochybil, keď trovy konania v plnej výške mu priznal len z prvých troch úkonov a následné úkony počítal vždy zo zníženej sumy, ktorá bola vypočítaná odpočítaním príslušnej splátky zo žalovanej istiny, ktorý postup nie je v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Namietal, že predmetom sporu bola žalovaná istina a nie postupne znižované sumy a nie je možné počítať trovy konania z vypočítaného úroku z omeškania, keď tento úrok bol uplatnený už podanou žalobou a tým, že odporca postupne sumy uhrádzal, došlo k zastaveniu konania ohľadne istiny, čo však neumožňuje meniť výšku predmetu sporu, keď vypočítaný úrok z omeškania sa stal predmetom rozhodnutia po zaplatení istiny, ale nebol samostatným predmetom sporu. Podľa jeho názoru pre rozhodnutie o náhrade trov konania je rozhodujúce to, že celú žalovanú sumu navrhovateľ uplatnil opodstatnene, a preto mu mali byť priznané trovy konania tak, že za jednotlivé úkony mala byť vypočítaná suma zo žalovanej istiny a nie zo sumy, ktorá bola znížená o odporcom uhrádzané čiastky. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na bod 5.3. čl. V. Zmluvy o dielo, podľa ktorého bol oprávnený vyhotovovať čiastkové faktúry, ktoré mali obsahovať len údaje uvedené v bode 5.5. uvedeného článku zmluvy a odporca mal možnosť podľa bodu 5.6. tohto článku vrátiť faktúru a len v takom prípade by splatnosť bol zastavená a nová lehota splatnosti by začala plynúť po vystavení novej faktúry. Odporca však faktúry nevrátil, ich prevzatie potvrdil a do omeškania sa dostal nasledujúci deň po splatnosti faktúr, a preto správne súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Za nedôvodné považoval aj námietky odporcu týkajúce sa rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, pretože podľa jeho názoru v danom prípade neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., keď za takýto dôvod nemožno považovať druhotnú platobnú neschopnosť odporcu. Poukázal na to, že predmetom sporu bola istina 13.514,40 eur, a teda nešlo o zanedbateľnú pohľadávku, a podľa jeho názoru nemôže niesť dôsledky za to, že odporca sa dostal do prípadnej druhotnej platobnej neschopnosti, čo však v konaní ani nepreukázal. Namietal, že v danom prípade nejde ani o drobný spor, trovy nie sú neprimerané voči pohľadávke a vznik týchto trov zavinil výlučne odporca tým, že pohľadávku riadne a včas neuhradil a tým, že dlh uhrádzal postupne, zvyšoval aj množstvo úkonov navrhovateľa, ktorý musel návrh v časti uhradenej
istiny zobrať späť, a teda výlučne odporca zavinil vznik trov konania a aj množstvo úkonov, ktoré bolo potrebné vykonať. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa v časti uplatnených úrokov z omeškania, aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a správne dospel k záveru, že odporca čiastkovými úhradami istiny v priebehu konania uznal svoj dlh voči navrhovateľovi v zmysle ust. § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, a keďže fakturované sumy nezaplatil navrhovateľovi v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s peňažným plnením, a preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške dohodnutej účastníkmi konania. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, že faktúry, zaplatenia ktorých sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi návrhom na začatie konania v celkovej sume 13.514,40 eur, a ktoré odporca v priebehu konania postupne uhradil čiastkovými úhradami, vystavil navrhovateľ na základe Zmluvy o dielo, uzavretej dňa 01.06.2009 medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom, podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, keď účastníci si v súlade s ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka písomne dohodli, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka, a predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vykonať pre odporcu dielo - Realizácia vzdelávacích aktivít v rozsahu podľa špecifikácie, ktorá tvorila Prílohu č. 1 Zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú cenu diela, pričom navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie časti diela na základe faktúry za čiastkové plnenie predmetu diela zrealizované v príslušnom kalendárnom mesiaci s tým, že vystavená faktúra je splatná 90 dní odo dňa jej doručenia odporcovi. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca predmetné faktúry nezaplatil navrhovateľovi v lehote splatnosti uvedenej navrhovateľom na faktúrach, a preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že nasledujúcim dňom po splatnosti tej - ktorej faktúry sa odporca dostal do omeškania, a preto je povinný v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania dohodnuté medzi účastníkmi konania vo výške 0,01 % denne, vyčíslenie ktorých v celkovej sume 884,49 eur odporca nerozporoval a nerozporoval ani navrhovateľom uvádzané omeškanie s úhradou jednotlivých súm. Odporca nedôvodne namieta vo svojom odvolaní, že povinnosťou navrhovateľa ako zhotoviteľa bolo aj doručenie osvedčení o absolvovaní školení účastníkmi školení odporcovi, a keďže si túto povinnosť v zmysle Zmluvy o dielo nesplnil, nedošlo z jeho strany k splneniu diela riadne a včas, čo má za následok omeškanie navrhovateľa s plnením diela. Odvolací súd dospel k záveru, že doručenie osvedčení o absolvovaní školení účastníkmi navrhovateľom odporcovi nie je rozhodujúce pre posúdenie splatnosti predmetných faktúr, keď tieto navrhovateľ vystavil v súlade s čl. V. bod 5.3. Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého mu vznikol nárok na zaplatenie časti diela na základe faktúry za čiastkové plnenie predmetu diela zrealizovaného v príslušnom kalendárnom mesiaci. V prípade, ak by faktúra neobsahovala požadované náležitosti podľa bodu 5.5 tohto článku, bol odporca oprávnený faktúru vrátiť bez jej úhrady podľa bodu 5.6. Zmluvy a v takom prípade by sa plynutie lehoty splatnosti faktúry zastavilo a nová lehota splatnosti by začala plynúť dňom doručenia opravenej faktúry, ktorá spĺňa požadované náležitosti. Odporca však žiadnu z predmetných faktúr navrhovateľovi nevrátil v zmysle Zmluvy o dielo, čo potvrdil aj na pojednávaní dňa 18.06.2012, na ktorom zároveň uviedol, že nerozporuje to, že bol v omeškaní s úhradou jednotlivých faktúr a ani omeškanie s ich úhradou, uvedené navrhovateľom, a je si vedomý svojho záväzku a tento sa bude snažiť uhradiť. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že úhradou fakturovaných súm čiastočnými plneniami v priebehu konania, odporca v súlade s ust. § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal svoj dlh voči navrhovateľovi a aj z tohto dôvodu sú pre posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania irelevantné námietky odporcu týkajúce sa nedoručenia osvedčení o absolvovaní školení účastníkmi školenia. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny aj v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania účastníkov, keď vzhľadom na vyhovenie návrhu navrhovateľa v časti vyčíslených úrokov z omeškania a zastavenie konania v časti uplatnenej istiny rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p. vzhľadom na to, že dôvodom späťvzatia návrhu v časti istiny bolo správanie odporcu, ktorý žalovanú istinu uhradil navrhovateľovi v priebehu konania.
Podľa § 9 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa tarifnej hodnoty je uvedená v ust. § 10 ods. 1 cit. vyhlášky. Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky k nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v správnej výške, ktorú určil v súlade s citovanými ustanoveniami, keď vzhľadom na to, že predmetom konania bolo peňažné plnenie, vychádzal pri určení tarifnej hodnoty z výšky peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týkala, a teda z výšky peňažného plnenia, ktoré po čiastočných zastaveniach konania v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom zostalo predmetom konania v čase konkrétneho úkonu právnej služby. Navrhovateľ nedôvodne namietal vo svojom odvolaní, že od začiatku konania bola predmetom sporu žalovaná istina v sume 13.514,40 eur, ktorá bola uplatnená dôvodne, a preto za každý úkon mala byť vypočítaná odmena zo žalovanej istiny. V prejednávanej veci v dôsledku späťvzatí jednotlivých častí návrhu navrhovateľom v priebehu konania nedošlo k zmene ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, a ktorá bola určená pri začatí poskytovania právnej služby, ale k zníženiu tarifnej hodnoty, na ktoré bolo potrebné prihliadnuť pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, určenej z tarifnej hodnoty v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhlášky. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky odporcu, týkajúce sa náhrady trov konania, keď nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi a dospel k záveru, že uhradenie celej istiny odporcom napriek jeho nepriaznivej finančnej situácii a ani druhotnú platobnú neschopnosť odporcu, spôsobenú insolventnosťou jeho klientov, nemožno považovať za výnimočnú okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Taktiež nie je daný v prejednávanej veci dôvod na nepriznanie alebo zníženie trov konania v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., keď v danom prípade nejde o konanie v drobnom spore a trovy konania nemožno považovať za neprimerané voči pohľadávke, ktorá pôvodne predstavovala sumu 13.514,40 eur, z ktorej bola určená aj základná sadzba tarifnej odmeny za úkony právnej služby vykonané pred čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania odporcu a taktiež obsah odvolania navrhovateľa nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v nich výslovne uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, a to aj v časti o náhrade trov konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.