Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/209/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110232347 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110232347.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: RENSTAV ĎURČO, spol. s r. o., Topoľčianska 29, 851 05 Bratislava, IČO: 36 697 796, zast.: JUDr. Tibor Halas, advokát, Batkova 7, 841 01 Bratislava, v. z. Mgr. Marcel Biznár, advokát, Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, proti odporcovi: Z.. N. G., D. X, XXX XX U., zast.: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o zaplatenie sumy 8.898,93 Eur s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 35Cb/4/2011-227 zo dňa 22. 01. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 35Cb/4/2011-227 zo dňa 22. 01. 2013, v znení opravného uznesenia zo dňa 20. 03. 2013, č. k. 35Cb/4/2011-236, v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 35Cb/4/2011-227 zo dňa 22. 01. 2013, v znení opravného uznesenia zo dňa 20. 03. 2013, č. k. 35Cb/4/2011-236, v časti, ktorou súd vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu zamietol a v časti trov prvostupňového konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.898,93 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.744,17 Eur od 22. 10. 2009 do zaplatenia, zo sumy 5.095,60 Eur od 17. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 308,51 Eur od 20. 06. 2009 do zaplatenia, zo sumy 750,65 Eur od 18. 07. 2009 do zaplatenia, súčasne vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 2.824,93 Eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 22. 07. 2010 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia istiny vo výške 8.898,93 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúr za zemné práce vykonávané strojom navrhovateľa na stavbách na Kolibe a vo Vojke, pri ktorých bol odporca dodávateľom pre firmu ROKO gips, s. r. o. Návrhom zo dňa 15. 11. 2012 odporca vzniesol voči navrhovateľovi vzájomný návrh vo výške 10.827,52 Eur a návrhom zo dňa 22. 01. 2013 rozšíril svoj vzájomný návrh tak, že žiadal zaviazať navrhovateľa na úhradu sumy 14.251,86 Eur. Zo zhodného vyhlásenia sporových strán súd prvého stupňa zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu ústnych zmlúv o dielo, ktorých predmetom bola v mesiacoch máj 2008 až jún 2009 realizácia zemných prác na Kolibe a vo Vojke, ktoré navrhovateľ vykonával vlastnými strojmi JCB pre odporcu, ktorý bol dodávateľom firmy ROKO gips, s. r. o. V otázke úhrady sumy 40.000,- Sk dňa 17. 10. 2008 na faktúru č. 178 prvostupňový súd konštatoval, že každá zo sporových strán predložila iný originál tohto príjmového pokladničného dokladu. Navrhovateľ predložil originál príjmového pokladničného dokladu na uvedenú sumu ako doplatok na faktúru č. 101, zatiaľ čo odporca predložil ten istý príjmový pokladničný doklad, avšak s označením, že sa jedná o doplatok na faktúru č. 178. Súd prvého stupňa pri posudzovaní, ktorý z dokladov je relevantný, vychádzal z faktu, že na príjmovom pokladničnom doklade je uvedené, že sa jedná o doplatok na faktúru. Na základe skutočnosti, že navrhovateľ výpisom z účtovníctva a znaleckým posudkom preukázal, že faktúra č. 101 bola vystavená na sumu 80.325,- Sk, odporca dňa 26. 08. 2008 uhradil sumu 40.235,- Sk a dňa 17. 10. 2008 sumu 40.000,- Sk ako doplatok, zatiaľ čo úhrady na faktúru č. 178 boli realizované dňa 27. 11. 2008 v sume 16.130,- Sk a 21. 10. 2009 vo výške 1.500,- Eur, mal súd prvého stupňa za to, že uvedený príjmový pokladničný doklad nemohol byť vystavený na doplatok faktúry č. 178 dňa 17. 10. 2008, nakoľko zvyšné úhrady boli realizované až následne, a to dňa 27. 11. 2008 a 17. 10. 2009. Preto nebol žiadny dôvod označiť uvedenú platbu na faktúru č. 178 dňa 17. 10. 2008 ako doplatok, nakoľko by sa preukázateľne jednalo o prvú čiastočnú úhradu na faktúru č. 178. Z formulácie „doplatok“ je zrejmé, že sa jedná o finálnu čiastočnú úhradu vystavenej faktúry, a preto mal prvostupňový súd za to, že uvedený príjmový pokladničný doklad bol vystavený, inkasovaný a zaúčtovaný na faktúru č. 101. Argumentáciu odporcu z toho dôvodu vyhodnotil ako účelovú a nepreukázanú. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za to, že cena za zhotovenie diela bola zmluvnými stranami stanovená ako hodinová za motohodinu počas prítomnosti stroja na stavbe. Na základe skutočnosti, že odporca ani investor nikdy neuplatnili vady diela mal za preukázané, že navrhovateľ poskytol dielo riadne a včas, čím splnil povinnosti zhotoviteľa diela. Na základe uvedeného navrhovateľ oprávnene vystavil odporcovi faktúry za dielo, ktoré odporca žiadnym spôsobom v čase ich vystavenia, doručenia a ani viac ako dva roky po vystavení nenamietal ani čo do dôvodu ani do výšky. Na základe skutočnosti, že odporca prostredníctvom stavbyvedúceho investora podpisom záznamov o prevádzke stroja výslovne a bez pochybností potvrdil vykonaný rozsah prác stroja, mal súd prvého stupňa nárok v tejto časti za preukázaný. Z uvedených dôvodov mal za to, že odporca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v žiadnej jeho časti, a preto vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie právne zdôvodnil podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku, proti všetkým výrokom, podal v zákonnej lehote odporca odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p. a z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne odôvodnenie vo vzťahu k vzájomného návrhu odporcu, vo veci vzájomného návrhu účastníkov konania ani nevypočul, čím bolo odporcovi upreté právo na zákonný a spravodlivý proces, ktorého integrálnou súčasťou je aj riadne odôvodnenie rozsudku. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie okrem iného aj o znalecký posudok Z.. J. A., ktorý odporca neuznáva a namieta jeho správnosť, pretože vychádza len z účtovníctva navrhovateľa bez toho, aby poznal účtovníctvo odporcu. Opakovane namietal, že v záznamoch o prevádzke stroja je vykazovaná strojníkom aj doba obedu, t. j. doba, počas ktorej strojník nepracoval, pričom aj táto doba obedu je započítaná do fakturovaných hodín. Vyjadril názor, že prvostupňový súd na túto námietku neprihliadol, naopak v rozpore s týmito dôkazmi konštatuje, že „má za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvy o dielo na zemné práce prostredníctvom svojich strojov. Cena za zhotovenie diela bola stanovená ako hodinová za motohodinu počas prítomnosti stroja na stavbe“. Odporca ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s jeho námietkou, že pokiaľ navrhovateľ naúčtoval množstvo motohodín, keď mal stroj pracovať v plnom výkone, že tento počet motohodín je v rozpore s normovanou spotrebnou nafty na uvedený stroj. Osobitne odporca poukázal na to, že prvostupňový súd neprihliadol na všetky vykonané dôkazy a dôkazy hodnotil jednostranne, čoho dôkazom je hodnotenie príjmového pokladničného dokladu, na ktorom bolo údajne prepisované číslo faktúry zo 101 na 178 ako účel platby. Odporca argumentoval, že na faktúru č. 101 je viacero príjmových pokladničných dokladov a že faktúra by už bola preplatená, a preto túto platbu zaúčtoval odporca na úhradu faktúry č. 178. Podľa názoru odporcu prvostupňový súd bez toho, aby mal dôkaz o tom, koľko platieb prijal navrhovateľ na faktúru č. 101, prijal záver, že táto obrana odporcu je účelová a nepreukázaná. Odporca ďalej vytýka súdu prvého stupňa rozpor v skutkových a právnych úvahách, keď na jednej strane prvostupňový súd konštatuje, že zmluvné strany sa dohodli na účtovaní motohodín za výkon stroja a na druhej strane tvrdí, že sa zmluvné strany dohodli, že sa budú účtovať hodiny prítomnosti stroja na stavbe. Zastával názor, že ak by sa mala účtovať hodinová prítomnosť stroja na stavbe bez ohľadu na výkon, tak by musel odporca preukázať uzavretú zmluvu na prenájom stroja a nie objednanie vykonania diela. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 04. 04. 2013 uviedol, že s odporcom spolupracoval už v minulosti, pričom nemal problém s úhradami ani s formou fakturácie. Faktúry boli vystavené rovnakým spôsobom, v zmysle cenníka navrhovateľa, a to za prácu stroja na základe priloženého záznamu o prevádzke stroja, ktorý bol riadne odsúhlasený a na základe tohto dokladu bola vyhotovená faktúra. Navrhovateľ fakturoval výkon stroja za hodiny na stavbe a prístavné a odstavné hodiny. Zdôraznil, že faktúru vyhotovoval na základe počtu hodín stroja na stavbe a nie na základe motohodín alebo spotreby nafty. Tieto vedľajšie údaje slúžili len navrhovateľovi ako pomocné údaje k potrebnému servisu stroja. Navrhovateľ poukázal na predložené záznamy o prevádzke stroja a uviedol, že pri vyhotovovaní faktúry vychádzal len z údajov v kolónke výkon stroja za zmenu, kde sú uvedené všetky časy o pohybe stroja, jeho práce a aj čas obeda, pričom prestávky na obed vykázané strojníkom odporcovi neboli nikdy fakturované. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa ohľadom doplatku na faktúru č. 2008/101. Ohľadom vzájomného návrhu odporcu uviedol, že tento odvodzuje svoj nárok s poukazom na počet motohodín a spotrebu nafty, avšak navrhovateľ zopakoval, že tieto údaje neboli podkladom pre vystavenie faktúry, ale boli len pomocnými údajmi na servis stroja. Navyše označil tento nárok odporcu za premlčaný s odkazom na § 391 a § 397 Obchodného zákonníka. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa v časti, v ktorej návrhu navrhovateľa vyhovel (vo veci samej) dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil v tejto časti z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu (vo vyhovujúcej časti) poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Ohľadom námietky odporcu týkajúcej sa započítania sumy 40.000,- Sk na úhradu faktúry č. 101 odvolací súd poukazuje na úvahy a závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Ak odporca namieta, že súd prvého stupňa neskúmal, koľko platieb bolo zaúčtovaných na faktúru č. 101 a nevyžiadal si za tým účelom účtovné doklady od navrhovateľa, aby bolo preukázané, že v prípade úhrady sumy 40.000,- Sk na faktúru č. 101 by táto bola už preplatená, odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti bolo na strane odporcu. Ako platca uvedených finančných prostriedkov by mal disponovať dokladom o tom, koľko prostriedkov bolo poskytnutých na faktúru č. 101 a koľko na faktúru č. 178. V tejto súvislosti je nutné prijať záver, že odporca neprodukoval v konaní také dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdenú skutočnosť o preplatení faktúry č. 101 v prípade úhrady sumy 40.000,- Sk. Súd prvého stupňa mal za preukázaný nárok navrhovateľa, ktorým fakturoval odporcovi výkon stroja za hodiny na stavbe, prístavné a odstavné hodiny. Ak odporca namietal, že do fakturovaných hodín je započítaná aj doba obedu, bol povinný túto skutočnosť aj preukázať. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu, je nutné prisvedčiť odporcovi, že rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľný a nezodpovedá požiadavkám kladeným § 157 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na siedmej strane stroho uviedol: „Z horeuvedených dôvodov mal súd za to, že odporca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v žiadnej jeho časti a preto súd vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu zamietol.“ Odvolací súd konštatuje, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie nie je v uvedenej časti náležite a presvedčivo odôvodnené, keď súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu zamietol a v časti trov prvostupňového konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní skúmať dôvodnosť vzájomného návrhu odporcu, pričom sa bude zaoberať aj vznesenou námietkou premlčania navrhovateľa a opätovne rozhodne o trovách prvostupňového konania. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.