Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoKR/42/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237914 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110237914.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci navrhovateľa: N.. Y. U.Ý., B.. XX.XX.XXXX, U. X/X, X., zastúpený: N. U., B.. XX.XX.XXXX, U. X/X, X., proti odporcovi: Mgr. Peter Podolský, Stachanovská 52, Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu GRUNTY, s.r.o., Klincová 73/B, 821 08 Bratislava, IČO: 43 790 348, o uznanie popretej pohľadávky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2Cbi 70/2010-59 zo dňa 21.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2Cbi 70/2010-59 zo dňa 21.07.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I vydal dňa 21.07.2014 rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 2Cbi/69/2010, zamieta a zároveň v rozsudku uviedol výrok, ktorým určil, že pohľadávka veriteľa / navrhovateľa prihlásená vo výške 3.320,- Eur v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu GRUNTY s.r.o. v konkurze, je v celom rozsahu zistená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty. Vo vzťahu k trovám konania, súd prvého stupňa v rozsudku zo dňa 21.07.2014 uviedol, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozsudku zo dňa 21.07.2014 súd prvého stupňa uviedol, že dňa 16.09.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd určil, že ním prihlásená pohľadávka do konkurzného konania na majetok úpadcu: GRUNTY, s.r.o. v reštrukturalizácii, vo výške 3.320,- Eur je zistená, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Odporca počas konania podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.07.2012 písomne uznal pohľadávku navrhovateľa ako veriteľa v celom rozsahu, a to čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty úpadcu. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.03.2013 žiadal prerušiť konanie vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 2Cbi 70/2010. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že vzhľadom na to, že odporca nárok navrhovateľa uznal v celom rozsahu, sú splnené podmienky rozhodnúť spor medzi účastníkmi na základe uznania nároku podľa § 153a OSP, a preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania z dôvodu jeho neúčelnosti zamietol. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že ak počas konania žalovaný uzná nárok, alebo jeho základ, je možné postupovať podľa § 153a ods. 1 OSP s tým, že podľa ust. § 157 ods. 4 OSP v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 OSP súd uvedie iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodnutie vydal. Vo vzťahu k trovám konania, súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom konaní však navrhovateľovi trovy nevznikli, preto mu ich náhradu súd prvého stupňa nepriznal. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.07.2014 podal dňa 06.08.2014 odvolanie navrhovateľ - N.. Y. U., X., v ktorom uviedol, že odvolanie podáva podľa § 201a OSP voči výroku, ako aj odôvodneniu s tým, že uvádza, že neboli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku podľa § 150a OSP, ako aj to, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Okrem týchto dôvodov odvolania ďalej uvádza, že konanie na súde prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP. Odvolateľ má za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP, ako aj to, že účastníkovi konania sa odňala postupom súdu prvého stupňa možnosť konať pred súdom. V odvolaní ďalej uvádza, že v konaní pod sp. zn. 2Cbi 69/2010, kvôli ktorému navrhovateľ žiadal prerušiť konanie vedené súdom prvého stupňa pod sp. zn. 2Cbi 70/2010, sa vedie dokazovanie a navrhovateľ bol oboznámený s právnymi účinkami nepravdivých údajov uvedených v predmetných zmluvách. Navrhovateľ sa v kontexte týchto skutočností obrátil na súd so žiadosťou o zmenu návrhu podaním zo dňa 09.07.2012 s tým, že súd prvého stupňa uviedol, že v žalobe sa navrhovateľ môže domáhať iba toho nároku, ako je uvedené v prihláške. Navrhovateľ zároveň súdu doručil návrh, aby bola posúdená predbežná otázka platnosti alebo neplatnosti zmlúv, teda, či tu právo je alebo nie je a súd pred vydaním konečného rozhodnutia o tomto návrhu žiadnym spôsobom nerozhodol. Navrhovateľ zastáva názor, že z týchto dôvodov mu bolo zabránené konať pred súdom prvého stupňa zákonom stanoveným spôsobom. Navrhovateľ má za to, že súd pochybil, ak konal podľa § 153 ods. 1 a ods. 4 OSP z dôvodu, že v konaní boli doručené súdu prvého stupňa podania, ktoré spochybnili právny titul, ktorý tvorí právny dôvod prihlásenia do konkurzu. Právny názor navrhovateľa teda netvoril len obsah incidenčnej žaloby, ale aj obsah a právne dôvody podaní, ktoré vo veci následne vykonal, a s ktorými sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal. Súd prvého stupňa fakticky určil, že je procesne neprípustné, aby v tomto konkrétnom konaní rozhodol o prejednaní predbežnej otázky pred rozhodnutím vo veci a taktiež o žiadosti o prerušenie konania. Súd prvého stupňa odňal právo namietať správnosť právneho názoru na inštančne vyššom súde. Navrhovateľ ako odvolateľ mal legitímne očakávania, že bude jeho vec verejne prerokovaná za súčasného prerokovania ním podaných návrhov, čoho sa aj písomne domáhal. Z vyššie uvedených dôvodov má odvolateľ za to, že konaním súdu prvého stupňa boli založené odvolacie dôvody proti rozsudku vydanom dňa 21.07.2014. Odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa nemohol aplikovať § 153a OSP , lebo uznanie nároku odporcom je právne účinné, iba ak bolo vykonané (vo vzťahu k súdu) zákonom predpísaným spôsobom, čo v danom prípade nebolo dodržané. Vyjadrenie odporcu ako reakcia na výzvu súdu, by mal byť uznávací prejav (uznanie nároku) a nie súhlas s návrhom. Vyjadrenie odporcu neobsahuje dostatočne určite splatnosť dlhu, preto je takýto listinný dôkaz iba vyjadrením účastníka, nie však s následkami uznania nároku navrhovateľa. Vyjadrenie odporcu, preto nie je možné právne kvalifikovať ako uznanie nároku navrhovateľa a na tomto základe nie je možné, pre nedostatok formy, vydať rozsudok podľa § 153a OSP súdom prvého stupňa. Odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa nedoručil výzvu odporcovi kvalifikovaným spôsobom. Odvolateľ uvádza US sp. zn. II.US 230/04, na základe ktorého namieta vecnú nesprávnosť súdu prvého stupňa pri vydaný rozsudku zo dňa 21.07.2014. Odvolateľ má za to, že sa v konaní nemohol vyjadriť k platnosti uzavretých zmlúv, teda k právnej stránke veci a k tejto sa nevyjadril ani súd prvého stupňa, ani odporca. Odvolateľ namieta postup súdu prvého stupňa, kedy bolo rozhodnutie nesprávne verejne vyhlásené a má za to, že navrhovateľ nebol informovaný o pojednávaní, na ktorom bude vyhlásený rozsudok súdom prvého stupňa, čím bolo porušené jeho základné právo na verejné prejednanie a verejné vyhlásenie rozsudku (podľa R 12/1998: „uznanie dlhu nezbavuje súd povinnosti riadne doručiť účastníkom predvolaní na pojednávanie, aby mali dostatok času na jeho prípravu a rozsudok vyhlásiť verejne na pojednávaní“). V odvolaní navrhovateľ ďalej uvádza, že vyhlásený rozsudok je v rozpore s § 39, § 3 ods. 1, § 34, § 37 a § 40 OZ, nakoľko súd prvého stupňa bezdôvodne rezignoval na posúdenie právnych vzťahov a právnych skutočností s objektívnym právom. Navrhovateľ podpísal predmetné zmluvy ako spotrebiteľ a bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť ich platnosť vzhľadom na ust. § 52 a nasl. OZ. Navrhovateľ má za to, že napadnutý rozsudok tak, ako bol prijatý, je v rozpore s objektívnym právo, a preto ani zmier v intenciách rozsudku nie je právne možný. Ďalej namieta, že samotný rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje povinné náležitosti, ktoré právny poriadok kladie na rozsudok vydaný a vyhlásený. Navrhovateľ ako odvolateľ má za to, že ním uvedené dôvody odvolania tak, ako sú v písomnom vyhotovení zo dňa 06.08.2014, sú právne relevantné na to, aby odvolací súd ním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 20.08.2014, ktorú prevzal odporca Mgr. Peter Podolský dňa 28.08.2014, doručil odvolanie na vyjadrenie. Odporca Mgr. Peter Podolský ako správca konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré doručil súdu prvého stupňa dňa 08.09.2014 uvádza, že navrhovateľ podľa jeho názoru spôsobuje zbytočné prieťahy v predmetnom konaní vedenom súdom prvého stupňa pod sp. zn. 2Cbi 70/2010 s tým, že on pohľadávku ako nový správca konkurznej podstaty uznal v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty. Poukazuje na zákonné ustanovenie § 32 ods. 15 zákona č. 7/2005 ZKR, podľa ktorého sa navrhovateľ nemôže domáhať iného nároku, než toho, ktorý uviedol v prihláške do konkurzu. Poukazuje na R (SR) č. 32/2001: „z koncentračnej zásady konania o určenie pravosti pohľadávky platí, že konkurzný veriteľ sa môže domáhať svojho práva proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli a dovolávať sa len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške. Ak sa v žalobe o určenie pravosti pohľadávky dovoláva iného právneho dôvodu, než uviedol v prihláške, súd žalobu zamietne. Odporca má za to, že samotné odvolanie navrhovateľa považuje za rozporuplné s tým, že navrhovateľ sa domáhal uznania popretej pohľadávky vo výške 3.320,- Eur, pričom on ako nový správca ju uznal z dôvodu, že nevidel dôvod na jej popretie. Má za to, že navrhovateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko rozsudkom pre uznanie nároku môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania (§ 153a ods. 4 OSP). Poukazuje na rozhodnutie ÚS SR I.US 28/2010, podľa ktorého „nepopretie, resp. uznanie pohľadávok veriteľov podľa zákona o konkurze nie je možné považovať za odmietnutie spravodlivosti a nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľových práv“. Na tomto základe žiada, aby odvolanie bolo odmietnuté ako nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený ako vecne správne. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo ustálenie skutkového a právneho názoru, či vo vzťahu podanej incidenčnej žalobe navrhovateľa, doručenej súdu prvého stupňa dňa 16.09.2010, ako aj vo vzťahu k procesným návrhom navrhovateľa (najmä podaniu zo dňa 09.07.2012 s označením „zmena návrhu vo veci“), boli splnené všetky zákonné podmienky pre postup súdu prvého stupňa podľa § 153a ods. 4 OSP, t. j. rozhodnutie predmetu sporu rozsudkom na základe uznania. Navrhovateľ sa v žalobe zo dňa 16.09.2010 domáhal, aby súd prvého stupňa určil, že ním prihlásená pohľadávka vo výške 3.320,- Eur je po práve s tým, že doručil odstúpenie od zmluvy č. G/2008/25G zo dňa 12.05.2009, predmetnú zmluvu, VOP spoločnosti GRUNTY, s.r.o., účinné od 01.01.2008, platné pre výstavbu garáži, potvrdenie o doručení prihlášky do 3R/2/2009. Odvolací súd zo spisu vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 2Cbi 70/2010 zistil, že súd prvého stupňa vyzýval odporcu Mgr. Petra Podolského, výzvou zo dňa 01.06.2012, aby sa k návrhu navrhovateľa vyjadril, táto výzva bola odporcom prevzatá dňa 13.07.2012. Navrhovateľ - N.. Y. U., dňa 09.07.2012 doručil súdu prvého stupňa písomné podanie, ktorým sa domáhal určenia, že Zmluva o rezervácii garáže zo dňa 04.04.2008 a Zmluva o budúcej zmluve č. G/2008/25G uzavretá medzi ním ako navrhovateľom a spoločnosťou GRUNTY s.r.o., zo dňa 27.06.2008, sú od začiatku neplatnými právnymi úkonmi a zároveň žiadal, aby súd prvého stupňa určil, že financie týkajúce sa úhrady sumy 50 tis. SKK, ktoré boli poskytnuté na základe zmluvy o rezervácii garáže navrhovateľom, sú poskytnuté neoprávnene, a že prijímateľ týchto peňazí ako plnenia je ich povinný vrátiť späť navrhovateľovi. Následne, až dňa 17.07.2012 doručil žalovaný Mgr. Peter Podolský súdu prvého stupňa vyjadrenie k podanej incidenčnej žalobe navrhovateľa, z ktorej obsahu vyplýva, že dodržal podmienky zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27.06.2008 o prevode vlastníctva garáže, a to zaslania finančných prostriedkov na zmluvne dohodnuté číslo účtu predávajúceho a zároveň uviedol, že súhlasí s vyššie uvedeným vyjadrením žalobcu a v zmysle § 153a ods. 1 OSP uznáva pred súdom nárok uplatnený žalobou a žiada, aby súd prvého stupňa určil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 3.320,- Eur je v celom rozsahu zistená, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia zo všeobecnej podstaty. Odvolací súd zároveň zistil, že N.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX ako navrhovateľ doručil súdu prvého stupňa dňa 30.10.2012 písomné podanie, v ktorom trvá na zmene návrhu podania tak, ako uviedol v písomnom podaní zo dňa 09.07.2012 a žiada, aby súd ako prejudiciálnu otázku riešil (rozhodol) platnosť / neplatnosť predmetných (sporných) zmlúv. Navrhovateľ má za to, že pre meritórne rozhodnutie súdu o jeho nároku je najskôr podstatné sa práve vysporiadať, či tu právo založené zmluvami je alebo nie je. Poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo/262/2009. Navrhovateľ žiada o stanovenie termínu pojednávania, na ktorom sa má záujem zúčastniť. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20.02.2013 zmenu návrhu podania zo dňa 09.07.2012 v spojení s podaním zo dňa 11.02.2013 nepripustil. Navrhovateľ dňa 07.03.2013 doručil súdu prvého stupňa návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP z dôvodu, že na tunajšom súde medzi ním ako navrhovateľom a odporcom sa vedie konanie o určení platnosti alebo neplatnosti zmlúv pod sp. zn. 2Cbi 69/2010 a výsledok tohto konania môže mať zásadný význam aj pre právne posúdenie sporu vedenom pod sp. zn. 2Cbi 70/2010. Navrhovateľ má za to, že je nepochybné, že prípadné priaznivé rozhodnutie súdu v konaní pod sp. zn. 2Cbi 69/2010 a jeho doplnení by mohlo mať priamy dosah na výsledok konania pod sp. zn. 2Cbi 70/2010 o určení platnosti alebo neplatnosti zmlúv. Návrh na prerušenie konania opiera o Nález ÚS SR sp. zn. II.US 422/2000 zo dňa 02.11.2000. Odvolací súd má za to, že návrh na prerušenie konania doručený navrhovateľom súdu prvého stupňa dňa 07.03.2013, ktorým žiadal konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 2Cbi 70/2010, je potrebné posúdiť v samostatnom rozhodnutí a toto rozhodnutie náležite odôvodniť súdom prvého stupňa tak, aby účastník konania mal za preukázané, ako sa súd prvého stupňa právne vysporiadal s týmto návrhom. Odvolací súd poukazuje na to, že proti takémuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa o návrhu na prerušenie konania je prípustné odvolanie, avšak z rozsudku napadnutého odvolaním nie je možné vyvodiť, akými úvahami súd prvého stupňa prešiel, ak vo výroku rozsudku zo dňa 21.07.2014 návrh na prerušenie konania zo dňa 07.03.2013 bez ďalšieho zamietol (rozhodnutie neobsahuje žiadne skutkové vymedzenia a dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k vydaniu výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), preto odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za nepreskúmateľné a odvolanie odvolateľa za dôvodné. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné preskúmať postup súdu prvého stupňa, ktorý viedol k vydaniu výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, považuje odvolací súd odvolanie navrhovateľa ako odvolateľa v tejto časti za dôvodné, preto zrušuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a bude povinnosťou súdu prvého stupňa, aby sa náležite vysporiadal s tým, či sú naplnené právne a skutkové dôvody, aby návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP vyhovel, alebo naopak, nie sú splnené právne podmienky a právne dôvody, aby bolo konanie pod sp. zn. 2Cbi 70/2010 prerušené. Až na základe riadne zisteného a ustáleného skutkového základu potrebného pre vydanie rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania doručenom dňa 07.03.2013, č. listu 49 spisu vedenom na súde prvého stupňa, bude možné pokračovať v konaní a začať sa zaoberať tým, či písomné podanie odporcu zo dňa 17.07.2012 je uznaním nároku navrhovateľa, alebo ním nie je. Odvolací súd posúdil obsah písomného podania žalovaného zo dňa 17.07.2012, ktorým sa vyjadril k žalobe z hľadiska obsahu a konštatuje, že prejav vôle odporcu je zrejmý, jasný a určitý a je dané, nepochybne preukázané, že odporca uznal nárok navrhovateľa ako dôvodný, čím uznal v celom rozsahu ním prihlásenú pohľadávku v konkurze na majetok úpadcu GRUNTY s.r.o., v sume 3.320,- Eur, preto nemohol odvolaniu odvolateľa v tejto časti vyhovieť. Odvolací súd považuje odvolanie v časti napadnutého postupu súdu vo vzťahu k posúdeniu podania odporcu zo dňa 17.07.2012, ako nedôvodné. Odvolací súd však s poukazom na to, že najskôr je potrebné sa právne vysporiadať s otázkou prerušenia alebo neprerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP podľa návrhu navrhovateľa, je preto výrok súdu vydaný podľa § 153a ods. 4 OSP za predčasný, preto odvolací súd zrušuje aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým určil, že pohľadávka veriteľa je v celom rozsahu zistená, z dôvodu predčasného právneho záveru. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude preto tak, ako je vyššie uvedené, najskôr vecne a skutkovo ustáliť návrh na prerušenie konania navrhovateľa a následne vydať rozhodnutie o nároku navrhovateľa. Odvolací súd vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa objektívne nemôže odstrániť v rámci odvolacieho konania a na tomto základe, preto zrušuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil v súlade s § 221 ods. 2 cit. ustanovenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom po náležitom zistení skutkového stavu v naznačenom smere vydá nové rozhodnutie. Nakoľko v odvolacom konaní nevznikli účastníkom konania žiadne trovy, žiaden z účastníkov ich v odvolacom konaní neuplatnil, odvolací súd vo výrokovej časti rozhodnutia rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.