Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/166/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110241376 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110241376.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľky: D.. T. I. Á. R. A. B. Š. O. H. Á. , bytom R., R. Č.. X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Bratislava, Kadnárova č. 83, IČO: 47 232 765, za ktorú koná JUDr. Ivan Syrový, PhD., proti odporcovi: GLOBAL REAL, spol. s r.o., IČO: 35 777 265, Bratislava, Lazaretská č. 7, zastúpený spoločnosťami LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Bratislava, Lužná č. 1, IČO: 35 967 081, za ktorú koná Mgr. Bruno Žlnay, AK MS s.r.o., Bratislava, Galandova č. 3, IČO: 47 237 767, za ktorú koná JUDr. Miloslav Šimkovič, o zaplatenie sumy 354.177,34 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15. novembra 2012, č.k. 26 C 180/2010-218, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. januára 2013, č.k. 26 C 180/2010-228, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15. novembra 2012, č.k. 26 C 180/2010-218, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. januára 2013, č.k. 26 C 180/2010-228, p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 15.11.2012, č.k. 26 C 180/2010-218, v znení opravného uznesenia zo dňa 24.1.2013, č.k. 26 C 180/2010-228, návrh zamietol. Ním sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 354.177,34 € spolu s príslušenstvom. S odporcom uzatvorila dňa 22.3.2007 kúpnu zmluvu č. 1, na základe ktorej previedla na odporcu vlastnícke právo k pozemkom o celkovej výmere 4637 m2 vedených v LV č. XXXX pre katastrálne územie N. za dohodnutú kúpnu cenu 8.300.000,-- Sk, z nej časť v sume 3.300.000,-- Sk odporca uhradil dňa 12.2.2008, neskoro, pretože ju mal uhradiť podľa kúpnej zmluvy do 30.12.2007. Zmluvné strany si dohodli poplatok z omeškania vo výške 0,025 % z dlžnej čiastky za každý deň z omeškania, čo predstavuje ku dňu podania návrhu na súd sumu 1.177,34 €. Dohodnutá kúpna cena zohľadňovala skutočnosť, že navrhovateľka si v kúpnej zmluve č. l v osobitných dojednaniach dohodla, že odporca na ňu bezodplatne prevedie nehnuteľnosti špecifikované v čl. II. zmluvy za súčasného splnenia podmienok, a to nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby podľa "PD" a následného doriešenia majetkoprávneho vysporiadania dotknutého územia. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľka previedla na odporcu všetky svoje pozemky a následne mal tento povinnosť previesť na ňu dva pozemky vo výmere 1750 m2, bola skutočnosť, že pôvodné parcely, ktoré navrhovateľka previedla na odporcu, neboli vhodné svojimi rozmermi na výstavbu rodinných domov, pričom odporca postupne skupoval pozemky v okolí a plánoval vytvoriť viacero nových parciel vhodných na výstavbu bytov a rodinných domov. Odporca si svoju povinnosť previesť na navrhovateľku dohodnuté pozemky do 24.1.2009 nesplnil napriek výzve zo dňa 9.1.2009, ponúkol jej finančnú kompenzáciu vo veľmi nízkej sume, okrem iného tvrdiac, že neboli splnené podmienky, za ktorých je povinný previesť predmetné pozemky. Pozemky, ktoré mal odporca na ňu previesť, neboli presne definované tak, aby sa mohla domáhať nahradenia prejavu vôle; nechala si vyhotoviť znalecký posudok, ktorým bol ohodnotený pozemok najlepšie vyhovujúci dohodnutej podmienke v kúpnej zmluve, na sumu 353.000,-- €. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania, vrátane vyjadrenia odporcu, preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Navrhovateľka ako predávajúca uzatvorila dňa 22.3.2007 s odporcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu č. 1, ktorou odporcovi predala nehnuteľnosti vedené pre katastrálne územie N. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere 3149 m2, parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere 1159 m2, parcela č. XXXX/X-ostatné plochy vo výmere 103 m2, parcela č. XXXX/XX-lesné pozemky vo výmere 168 m2, parcela č. XXXX/XX-lesné pozemky vo výmere 58 m2 za kúpnu cenu 8.300.000,-- Sk (čl. II., III. zmluvy) dohodnutú podľa zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách zohľadňujúcu účel špecifikovaný v bode 3. preambuly zmluvy. Kúpna cena bola rozdelená na dve časti, pričom 1.časť v sume 2.000.000,-- Sk bola splatná pri podpise zmluvy a 2. časť bola splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa podľa zmluvy a po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavieb špecifikovaných v bode 2 preambuly, najneskôr do 30.12.2007. Splátka 2. časti kúpnej zmluvy mala byť zabezpečená zriadením záložného práva podľa samostatnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim a kupujúcim. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že v prípade, ak kupujúci nezaplatí riadne a včas kúpnu cenu, je povinný zaplatiť predávajúcemu poplatok z omeškania vo výške 0,025% z dlžnej čiastky za každý deň z omeškania. V čl. II. (osobitné dojednanie) sa kupujúci zaviazal, že najneskôr do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby podľa "PD" a následnom doriešení majetkoprávneho vysporiadania dotknutého územia podá návrh na príslušný kataster na bezodplatný prevod dvoch pozemkov o celkovej sumárnej výmere oboch pozemkov vo výmere 1750 m2 na predávajúceho, pričom pozemky budú lokalizované v západnej časti územia maximálne 100 m od hranice lesa. Kupujúci sa zároveň zaviazal, že bezodplatne vybuduje siete technickej infraštruktúry k týmto pozemkom a umožní napojenie dvoch rodinných domov o dvoch bytových jednotkách, a to súčasne s budovaním malopodlažnej zástavby podľa "PD". Katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa pod č. H.-XXXX/XX dňa 27.3.2007. Navrhovateľka dôvodila, že rokovala s B.. D. H. ohľadom predaja pozemkov, nakoľko mal v úmysle vykonávať na nich výstavbu. Vzhľadom k tomu, že mala ponuku na kúpu pozemkov vo vyššej sume (4.000,-- Sk/m2) od inej spoločnosti, rokovala s odporcom o cene, pričom nakoniec sa dohodli na cene, ktorá bola stanovená tak, že z ceny 4.000,-- Sk/m2 bola odpočítaná cena za pozemok o rozlohe 1750 m2, ako aj cena 1.200,-- Sk/m2 za vybudovanie inžinierskych sietí. Zmluvu vypracoval B.. D. H., po jej prečítaní navrhovateľka trvala na bližšej špecifikácii pozemkov, ktoré mali byť na ňu prevedené, zo strany odporcu však bola ubezpečená, že pozemky nemožno bližšie špecifikovať a že si svoju povinnosť zo zmluvy splní. V máji 2008 ju B.. D. H. informoval, že v septembri bude všetko hotové, potom však odmietol s ňou komunikovať. Svedok B.. D. H. dôvodil, že pri rokovaniach s navrhovateľkou mal na starosti technickú stránku veci, nakoľko v tom čase zastupoval odporcu. Navrhovateľka mala rôzne požiadavky pri uzatvorení zmluvy, najprv iba finančné, potom žiadala pozemok, alebo kombináciu oboch, a to v závislosti od požiadaviek jej dcér. Pred uzatvorením zmluvy existovali dve varianty, prvá bola zaplatenie kúpnej ceny v rozmedzí od 7 do 10 miliónov korún, druhá bola pozemok plus zaplatenie rádovo menšieho doplatku. Pozemky navrhovateľky neboli dispozične riešené na stavbu domov, nemali žiadnu infraštruktúru, možnosť prístupu k nim. Pokiaľ navrhovateľka mala požiadavku prevodu pozemku s tým, že sa na nich bude stavať rodinný dom, musel to odporca vyriešiť spôsobom, že uvedené pozemky vybuduje ako stavebné pozemky. Navrhovateľka mala atypické požiadavky oproti ostatným vlastníkom pozemkov, menila svoje návrhy, napríklad dohoda na cene 1.750,-- Sk/m2 druhý deň neplatila, žiadala nie cenu ale náhradu, napokon si presadila čl. II. kúpnej zmluvy č. l. K osobitným dojednaniam zmluvy sa nevyjadroval, pretože došlo k dohode na kúpnej cene 8.300.000,-- Sk, považoval dohodu za uzatvorenú, cena nezávisela od čl. II. kúpnej zmluvy č. l, ale mala väzbu na bod 3 preambuly. Rozsudok súd odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1, § 438 ods. l, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvodil ďalej, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť peňažným plnením vo forme náhrady škody. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Predpokladom priznania nároku na náhrady škody je existencia škody, porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Nárok navrhovateľky sa skladá z dvoch častí, prvou je poplatok z omeškania v zmysle kúpnej zmluvy č. l, ktorý navrhovateľka vyčíslila na sumu 1.177,34 € ako 0,025% z dlžnej čiastky za omeškanie odporcu zo zaplatením druhej časti kúpnej ceny. Poplatok z omeškania má podobnú funkciu ako úroky z omeškania, pričom povinnosť platiť poplatok z omeškania je daná len vtedy, keď to ustanovuje zákon (§ 517 ods. 2, § 697 a § 723 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k tomu, že nejde o prípad ustanovený v právnom predpise, navrhovateľke ako veriteľovi nevznikol nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, v tomto smere je dojednanie v kúpnej zmluve neplatné, nakoľko je v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov preto súd prvého stupňa v tejto časti nárok navrhovateľky zamietol ako nedôvodný. Druhým čiastkovým nárokom navrhovateľky bola náhrada škody, ktorú si vyčíslila na základe znaleckého posudku č. 25/2009 vypracovaný znalcom Ing. Naďou Antošovou na nehnuteľnosť vedenú v LV č. XXXX pre okres R. B.., Obec R. - m.č. N., katastrálne územie N. v sume 353.000,-- Sk. Stotožnil sa s argumentáciou odporcu v tom smere, že v rámci jedného dokumentu, ktorý uzatvorili účastníci ako kúpnu zmluvu č. 1, boli obsiahnuté dva právne úkony, a to kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky špecifikovaných v čl. I. zmluvy a ďalší právny úkon uvedený v čl. II. (osobitné dojednanie), predmetom ktorého bola povinnosť odporcu podať návrh na príslušný kataster na bezodplatný prevod dvoch pozemkov a vybudovanie siete technickej infraštruktúry. Pokiaľ by právny úkon obsiahnutý v čl. II. zmluvy predstavoval zmluvu o budúcej darovacej zmluve, ako sa napokon zhodli účastníci konania, absentuje jej podstatná náležitosť v zmysle ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vyhlásenie navrhovateľky prijať sľubovaný majetkový prospech, a teda z tohto dôvodu nemožno ju považovať za platný právny úkon. Ďalej v kontexte nároku navrhovateľky na náhradu škody nemožno vyvodiť, akého porušenia právnej povinnosti sa mal odporca dopustiť v súvislosti so spôsobením škody navrhovateľke. Nepodaním návrhu na príslušný kataster na bezodplatný prevod nehnuteľností nemožno považovať za také porušenie povinností, ktoré by boli v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorú prezentuje navrhovateľka, nakoľko v zmluve absentuje špecifikácia právneho úkonu, na základe ktorého by došlo k relevantnému nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľky k pozemkom. Ak by takýmto úkonom mala byť darovacia zmluva, v tejto súvislosti absentuje podstatná náležitosť a síce vyhlásenie navrhovateľky prijať sľubovaný majetkový prospech. Okrem iného uvedené ustanovenie nie je určité, pretože presne nešpecifikuje nehnuteľnosti, ktoré mali byť prevedené na navrhovateľku, táto skutočnosť nebola odstránená ani výsluchom navrhovateľky a svedka, ktorý bol pri uzatváraní zmluvy. Ak by uvedené ustanovenie predstavovalo zmluvu o budúcej darovacej zmluve, k porušeniu povinnosti odporcu by mohlo dôjsť iba v takom prípade, keby spočívala v porušení povinnosti uzatvoriť darovaciu zmluvu na presne špecifikované pozemky tak, aby návrh na vklad do katastra nehnuteľností mohol byť účinný a spôsobiť prevod nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľky. V danom prípade teda absentuje taká povinnosť odporcu, ktorej porušenie by zakladalo právo navrhovateľky na náhradu škody. V tejto súvislosti považoval za irelevantné, či kúpna cena zohľadňovala bezodplatný prevod nejakých pozemkov; súd sa z tohto dôvodu už nezaoberal dôkazmi týkajúcimi sa uvedenej skutočnosti, ktoré boli predložené účastníkmi konania. V čl. II. kúpnej zmluvy č. l (osobitné dojednanie) sa kupujúci zaviazal k podaniu návrhu na kataster až po súčasnom splnení dvoch podmienok. Prvou podmienkou bolo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby podľa "PD" a druhou bolo následné doriešenie majetkoprávneho vysporiadania dotknutého územia. Napokon súd dôvodil, že aj pri prípadnom vyhodnotení konania odporcu ako porušenia povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy v súvislosti s nepodaním návrhu na príslušný kataster na bezodplatný prevod pozemkov, nebola naplnená podmienka uvedeného záväzku odporcu. Kúpna zmluva č. l v preambule rozlišuje dve etapy výstavby, ku ktorým sa viažu dve projektové dokumentácie. Prvou je projekt Obytnej zóny R. - E., R., N., a druhou je projekt Obytná polyfunkčná zóna R. - E., ktorá svojim rozsahom predstavuje celé kompletné územie predpokladanej výstavby. V konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či pojem "PD" v súvislosti s rozhodnutím o umiestnení stavby sa týkalo prvej alebo druhej etapy výstavby. Vzhľadom na formuláciu zmluvy a vzájomné prepojenie jej ustanovení vyvodil, že projektová dokumentácia sa týkala prvej etapy výstavby. Z preambuly (bod 2) sa výslovne uvádza, že navrhovateľka bola oboznámená s projektovou dokumentáciou prvej etapy výstavby a (v bode 3) účastníci vyhlásili, že budú v zhode vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby v území špecifikovanom v „PD“ ako 1. etapa bolo možné realizovať investičný zámer v súlade s touto „PD“. V súvislosti s uvedeným, ako aj s vyhodnotením zámeru účastníkov, bolo možné vyvodiť, že čl. II. kúpnej zmluvy č. l sa viazal na projektovú dokumentáciu prvej etapy výstavby. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou odporcu, že v danom prípade ešte nenastala podmienka, na základe ktorej mu vznikla povinnosť podať návrh na kataster, nakoľko k právoplatnému rozhodnutiu o umiestnení stavby v rámci prvej etapy došlo. Čo sa týka druhej podmienky, v tomto ohľade v konaní nebolo preukázané, že k majetkovému vysporiadaniu dotknutého územia došlo, a to v žiadnej etape výstavby, preto druhá podmienka podľa názoru súdu nenastala, teda doposiaľ nevznikla ani povinnosť odporcu podať návrh na vklad. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 15.883,55 €, ktorých výšku a dôvodnosť v rozsudku podrobne odôvodnil. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Opravným uznesením zo dňa 24.1.2013, č.k. 26 C 180/2010-228, súd prvého stupňa opravil rozsudok zo dňa 15.11.2012, č.k. 26 C 180/2010-218, v sume uvedenej v predposlednom odseku na piatej strane odôvodnenia tak, že suma správne znie: 353.000,-- € (§ 164 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie navrhovateľka dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Jej nárok uplatnený na súde pozostáva z dvoch častí: l. suma 1.177,24 € ako poplatok za omeškanie odporcu s úhradou kúpnej ceny riadne a včas (denne v sume 27,38 € zo sumy 3.300.000,-- Sk pri dohodnutej sankcii 0,025 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania pri omeškaní 43 dní). Zo znenia čl. III.4 kúpnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli sankciu pre prípad omeškania odporcu ako kupujúceho s úhradou kúpnej ceny. V konaní pred súdom odporca tvrdil, že neuhradil časť kúpnej ceny včas, nakoľko mal pochybnosť o prehlásení navrhovateľky, že k pozemkom nie je vedené žiadne súdne konanie a až keď mu preukázala že nie, tak zvyšok kúpnej ceny uhradil. V konaní ale preukázala, že súdne konanie, ktoré sa týkalo pozemkov, sa skončilo dávno predtým, ako kúpnu zmluvu č. l podpísala. Poplatok z omeškania je nepochybne dojednanou sankciou, ktorá je jednoznačne určiteľná ako zmluvná pokuta. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že ustanovenie čl. III.4 kúpnej zmluvy č. l má odporca aj vo svojich iných kúpnych zmluvách a že jeho dojednanie je výsledkom dohody strán, že ak bude odporca v omeškaní, zaväzuje sa omeškanie kompenzovať majetkovou sankciou. Spôsob stanovenia výšky sankcie je celkom jednoznačný, a preto nebol dôvod jej nárok na zaplatenie sumy 1.177,34 € nepriznať, keďže ide o jednoznačnú vôľu zmluvných strán. 2/ Suma 353.000,-- Sk predstavuje sumu, ktorá zodpovedá v zmysle znaleckého posudku znalkyne Ing. Nade Antošovej, PhD., č. 25/2009, hodnote pozemku č. XXXX/X v katastrálnom území N. vo výmere 1733 m2 s privedenými inžinierskymi sieťami v danej lokalite a spĺňa kritériá dohodnuté zmluvnými stranami (100 m od lesa, pozemky v dotknutom území). Zdôraznila, že odporcovi počas rokovaní oznámila, že má záujem o dva pozemky so sieťami pre svoje dcéry na výstavbu rodinných domov. Pozemky, ktoré ale previedla kúpnou zmluvou na odporcu, neboli vhodné na výstavbu, a teda nebolo možné odčleniť pozemky, ktoré chcela. Odporca uvádzal, že skupuje pozemky v danej lokalite, tieto scelí a následne rozparceluje, čím sa vytvorí priestor na vyhovenie jej požiadavke; podrobnosti navrhovateľka uviedla v osobitnom podaní. Kúpna cena uvedená v čl. III. kúpnej zmluvy č. 1 bola dojednaná aj s prihliadnutím na čl. II. kúpnej zmluvy č. l (osobitné dojednania). Celý čas bola v dobrej viere, že odporca po tom, čo získa právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby v zmysle „PD“ a vykúpi pozemky v danej lokalite, prevedie na ňu vlastníctvo k dvom pozemkom vo výmere 1750 m2, k nim privedie inžinierske siete a že teda splní záväzok vyplývajúci mu z čl. II. kúpnej zmluvy č. 1. Z jeho znenia je zrejmé, že sa jedná o dojednanie, s ktorým sama súhlasila, že tieto pozemky mala dostať darom aj so sieťami. Dojednanými podmienkami, za splnenia ktorých mal odporca previesť na ňu dojednané pozemky, sú právoplatnosť rozhodnutia o umiestnení stavby podľa „PD“, čo splnené bolo (pod „PD“ sa zmluvnými stranami myslela prvá etapa výstavby), a majetkoprávne vysporiadanie dotknutého územia. Odôvodnenie súdu v tom, že táto druhá podmienka splnená nie je, je zmätočné bez uvedenia, čo nie je vysporiadané. Odporca v konaní dokladal kúpnu zmluvu na kúpu parcely č. XXXX/X v katastrálnom území N.Ú., ktorou sa snažil preukázať, že v čase podania návrhu na súd nemal vo vlastníctve ani len pozemky vymedzené v I. etape podľa „PD“. Zavádzal, pretože daná parcela sa ani len nenachádzala v prvej etape a nie je predmetom ani rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 17.8.2007, č. D-2007-06/10103-1298/U/20/Ro. Ak odporca dokladá, že na Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy predložil žiadosť o odpredaj pozemku parcela č. XXXX/X vo výmere 3651 m2, uvádzal, že išlo o prírodný zberný jarok na prirodzený povrchový odtok zrážkových vôd a mal by slúžiť ako odvodňovacie koryto; daný pozemok nebol určený na výstavbu bytov, resp. rodinných domov. Splnenie podmienky majetkoprávneho vysporiadania dotknutého územia mal mať súd za preukázané z rozhodnutia o umiestnení stavby, ako aj zo spisu stavebného úradu, kde ako jeden z predpokladov vydania rozhodnutia o umiestnení stavby je uvedené splnenie podmienky vzťahu k pozemkom, ktorých sa týka územné rozhodnutie, vrátane vlastníckych vzťahov. Ak súd nevyhovel jej nároku na náhradu škody, mal jej vyhovieť z titulu bezdôvodného obohatenia. Nemožno úplne izolovať dve dojednania v kúpnej zmluve č. 1, nakoľko obe sú spísané na jednej listine, ich obsah je vzájomne previazaný. Dohoda o kúpnej cene bola daná s prihliadnutím na to, že odporca na ňu bezodplatne prevedie pozemky vo výmere 1750 m2 s vybavenými inžinierskymi sieťami. Výsledkom dohody bola druhá možnosť, a síce nižšia kúpna cena. Ak by v kúpnej zmluve č. l nebolo dojednanie v čl. II., tak výsledná kúpna cena by bola vyššia. Odporca sa tak obohatil o hodnotu dvoch pozemkov so sieťami v katastrálnom území N.. Zdôraznila, že právne posúdenie veci je na súde. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť (§ 220 O.s.p.) a jej návrhu vyhovieť; žiadala náhradu trov konania. Hoci navrhovateľka odvolanie podala aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, vo svojom odvolaní jeho vecnú a právnu správnosť vôbec nenamietala, nenamietala výšku priznaných trov konania odporcovi, dôvodnosť, spôsob výpočtu. Odporca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 967 081, dôvodil, že súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie vo veci, poskytol obom stranám dostatočný priestor na to, aby predložili nimi navrhované dôkazy a súčasne poskytol dostatočný priestor na to, aby sa účastníci mali možnosť vyjadriť ku všetkým prejednávaným skutočnostiam. Bola zachovaná „rovnosť zbraní“ aj z pohľadu toho, že obaja účastníci od samého začiatku boli zastúpení advokátmi. Navrhovateľka nespochybňuje úplnosť vykonaného dokazovania, ani vyhodnotenie jednotlivých dôkazov na zistenie rozhodných skutočností, ani akékoľvek iné vady konania. Odvolacie dôvody zakladá na tom, že súd prvého stupňa mal nesprávne posúdiť, že stranami neplatne dojednané ustanovenie o poplatku z omeškania je vlastne platne dojednané ustanovenie o zmluvnej pokute, že nárok na náhradu škody, ktorý počas celého konania až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej obhajovala, zdôvodňovala a na doloženie ktorého dokladala dôkazy, je vlastne bezdôvodným obohatením. Zjednodušene sa možno nazdávať, že vada rozhodnutia súdu prvého stupňa spočíva v tom, že nepodchytil - celkom nevyslovené a protichodné - myšlienkové pochody navrhovateľky a tieto nepremietol do výsledku podľa jej očakávania. Alebo sa možno nazdávať, že navrhovateľka si je vedomá skutočnosti, že vecne ani právne neustála ňou požadovaný nárok a deklarované pochybenie prvostupňového súdu uvádzané ako domnelý odvolací dôvod je v skutočnosti pokusom o zmenu právnej kvalifikácie a účelové rozširovanie pôvodne podaného návrhu spôsobom, ktorý absolútne nevyplýva z vykonaného dokazovania, ale navrhovateľke vyhovuje. V odvolaní uvádza dôvody a skutočnosti, z ktorých vyvodzuje závery a na základe ktorých demonštruje údajné pochybenie súdu, ktoré ale vôbec nevyplývajú z vykonaného dokazovania, dokonca sú skôr v protiklade s ním. Navrhol odvolanie navrhovateľky odmietnuť podľa ustanovenia § 218 ods. l písm. d/ O.s.p. Pokiaľ odvolací súd má za to, že nie sú dôvody pre odmietnutie odvolania navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť. Dôvody pre podanie odvolania sú iba domnelé, odvolací dôvod neobstojí a v skutočnosti dôvod pre odvolanie daný nie je. Súd nemohol opravovať nesprávne závery navrhovateľky, opravovať jej nesprávne právne kvalifikácie a usmerňovať ju v tom, ako mala viesť spor, resp. dokonca zasahovať v jej prospech. Každý súd je v civilnom konaní viazaný zásadami, ktoré vylučujú, aby do konania vstupoval na prospech ktoréhokoľvek účastníka. Akýkoľvek iný postup by bol porušením najmä práva na spravodlivý proces, práva na spravodlivé súdne konanie, princípu právnej istoty, princípu predvídateľnosti rozhodnutia a tiež princípu rovnosti a kontradiktórnosti. Z odvolania nemožno vyvodiť, v čom by nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa malo spočívať. Právny predpis zjavne použil správny, nedokáže vyvodiť, žeby ho na základe zistených skutkových okolností súd nesprávne interpretoval, resp. žeby zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Účastník konania (najmä navrhovateľka) je povinný pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a z návrhu resp. prednesov musí byť zrejmé, čoho sa domáha a na základe čoho, je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak si účastník túto povinnosť nesplní, nemožno v konaní začatom na návrh takéto pochybenie pripisovať na vrub súdu. Súd prvého stupňa vyvodil závery, ktoré bolo možné vyvodiť z podaného návrhu, z prednesov, z vyjadrení, z dôkazov, z výsluchov účastníkov, z vykonaných dôkazov, z nich ustálil a vyhodnotil skutkový stav a následne aplikoval konkrétnu právnu normu a vyvodil právne závery. Podľa jeho názoru jedná sa o zjavne účelovú taktiku zvolenú do odvolacieho konania, ktorá však generálne trpí vadou spočívajúcou v tom, že nezakladá skutočné splnenie podmienok pre podanie odvolania, a teda kvalifikovanie sa do druhostupňového konania. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu AK MS s.r.o., Bratislava, IČO: 47 237 767, k odvolaniu navrhovateľky odporca navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť. Súd prvého stupňa rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu, na základe vyhodnotenia všetkých relevantných dôkazov a v súlade s návrhom, ktorým je súd viazaný, rovnako tak s právnou argumentáciou navrhovateľky. Riadne rozsudok odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými relevantnými dôkazmi, vyvodil správne právne závery a na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu a správne ju interpretoval. Navrhovateľka svoje tvrdenie nepreukázala, celý čas trvala na zaplatení poplatku z omeškania a náhrady škody; v žiadnom svojom vyjadrení neprekvalifikovala tieto nároky na zmluvnú pokutu a bezdôvodné obohatenie, alebo zmenila návrh. Zmluvná pokuta je v občianskom práve a obchodnom práve založená na inom princípe zodpovednosti -za zavinenie a objektívna. To absolútne vylučuje možnosť, aby súd v občianskoprávnom vzťahu posudzoval poplatok z omeškania podľa princípov obchodného práva. Nepreukázala ďalej v konaní existenciu porušenia právnej povinnosti na jeho strane a v príčinnej súvislosti s tým vznik akejkoľvek škody a už vôbec nie v ňou uplatňovanej sume. Bezdôvodné obohatenie je vecne a právne založené na iných právnych podmienkach a skutočnostiach než uplatňovanie náhrady škody, navrhovateľka neodôvodnila, v čom malo alebo má spočívať bezdôvodné obohatenie a aká je jeho výška. Pozemok, od ktorého si navrhovateľka uplatňuje náhradu škody, je v jeho vlastníctve, nadobudol ho na základe platnej kúpnej zmluvy a riadne ho zaplatil, vynaložil náklady na vybudovanie technickej infraštruktúry nevyhnutnej na využite tohto pozemku ako stavebného. Súd správne posúdil čl. II. kúpnej zmluvy č. l (osobitné dojednania zmluvy) ako absolútne neplatné, pretože chýba podstatná náležitosť - výslovné prijatie darcu. Dojednanie formuluje jednostrannú povinnosť kupujúceho a nie dvojstranný právny úkon - darovanie; obsahuje nedostatok určitej a jasnej formulácie predmetu práva. V súlade s katastrálnym zákonom sa pozemok definuje presnou výmerou, druhom, parcelným číslom, listom vlastníctva, v ktorom je zapísaný; takto označený pozemok v čl. II. kúpnej zmluvy č. l uvedený nie je; neobsahuje ani povinnosť previesť pozemok bezodplatne so sieťami. V neštandardnej prílohe k odvolaniu navrhovateľka tvrdí: „Zo sumy, ktorá by prináležala za predaj, si odpočítali 4.000,-- Sk za meter štvorcový plus 1.200,-- Sk za zaplatenie inžinierskych sietí na jej budúcich 1750 metrov štvorcových.“ Z toho vyplýva, že ak niečo malo byť dohodnuté, tak nie bezodplatný prevod, resp. darovanie pozemku, ale kúpa pozemku za 4.000,-- Sk + 1.200,-- Sk, teda 5.200,-- Sk. Z tohto pohľadu teda čl. II. mal byť dojednaním o budúcej kúpnej zmluve, kde kúpna cena za pozemok zo strany navrhovateľky mala byť zaplatená. V takom prípade sa právny vzťah spravuje ustanovením § 50a Občianskeho zákonníka. Čl. II. kúpnej zmluvy však nemal ani náležitosti tohto právneho úkonu. Uplatňovanie náhrady škody po márnom uplynutí lehoty je konaním, ktoré nepožíva právnu ochranu. Tvrdenie navrhovateľky, že zo sumy, ktorá prináležala za predaj, si odpočítali (zrejme kupujúci) 4.000,-- Sk/m2 pozemku a 1.200,-- Sk za privedenie inžinierskych sietí, je nepravdivé. Kúpnou zmluvou navrhovateľka prevádzala pozemky o celkovej výmere 4637 m2. V prípade, že kúpna cena mala byť 4.000,-- Sk/m2, tak celková cena za pozemky by bola 18.548.000,-- Sk (615.680,81 €). Z tejto ceny za pozemky sa malo odpočítať 1750 m2 (4.000,-- Sk + 1.200,-- Sk) celkom 9.100.000,-- Sk (302.064,66 €). Rozdiel týchto dvoch súm je 9.448.000,-- Sk. V zmluve je uvedená a zaplatená kúpna cena 8.300.000,-- Sk. Navrhovateľka dokumentuje svoju účelnosť a právnu a vecnú nedôvodnosť podaného návrhu a odvolania. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľka sa k vyjadreniu odporcu k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa už nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. júna 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, keďže odporca odvolanie nepodal a navrhovateľka nesprávnosť rozsudku v tomto rozsahu vôbec nenamietala. Odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nie je daný. Vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, keď základom konania bol návrh navrhovateľky na začatie konania a v ňom prezentované skutkové dôvody, nezmenené v konaní pred súdom prvého stupňa, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vec rozhodol správne aj po právnej stránke. V konaní neboli zistené žiadne vady, také ani sama odvolateľka netvrdila, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Vo vzťahu k uplatňovanému poplatku z omeškania je potrebné pripomenúť, že zákonodarca síce účastníkom súkromnoprávnych vzťahov dáva širokú zmluvnú voľnosť, avšak otázky, ktoré výslovne sám upravuje, nemožno upraviť inak, už vôbec nie dohodou účastníkov zmluvného vzťahu. Poplatok z omeškania, ako súd prvého stupňa správne uviedol, dovoľuje len ustanovenie § 517 ods. 2, § 697 a § 723 Občianskeho zákonníka za existencie právnych skutočností tam uvádzaných; o čo nepochybne nejde v prejednávanej veci. V konaní nebolo preukázané, žeby pre úspešnosť navrhovateľky na náhradu škody boli splnené všetky podmienky predpokladané Občianskym zákonníkom (vznik škody, porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, zavinenie). Je notorietou, že pre úspešnosť nároku musia byť splnené všetky podmienky súčasne. Zhodne s názorom súdu prvého stupňa aj odvolací súd dôvodí, že v konaní nebolo preukázané, žeby odporca porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z kúpnej zmluvy č. l. Zmluva o budúcej darovacej zmluve bola neurčitá, nepresná, neplatná z toho dôvodu, že neboli presne uvedené, označené, nehnuteľnosti, ktoré v budúcnosti mali byť predmetom darovacej zmluvy; ide pritom o podstatné náležitosti. Z kúpnej zmluvy č. l nevyplýva, žeby kúpna cena bola ovplyvnená čl. II. Už súdom prvého stupňa uvedené dôvody boli spôsobilé odôvodniť zamietnutie návrhu v tomto rozsahu. Okrem toho bol daný aj ďalší rovnako podstatný dôvod, a síce ten, že pre začatie katastrálneho konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľky neboli splnené zákonné podmienky, pretože doteraz neexistuje dvojstranný právny úkon, nehnuteľnosť, vlastníčkou ktorej sa mala stať, doteraz nie je presne špecifikovaná tak, aby ju nebolo možné zameniť s inými (parcelné číslo, druh, výmera, katastrálne územie, obec, okres, list vlastníctva, v ktorom by mala byť vedená). Bolo by absolútne nadbytočné, aby sa potom súd zaoberal aj splnením ďalších troch podmienok. K tvrdeniu odvolateľky v tom, že súd prvého stupňa mal z obsahu jej podania za predpokladu, že nejde o poplatok z omeškania a škodu, vyvodiť zmluvnú pokutu a bezdôvodné obohatenie, stačí povedať len toľko, že tieto dôvody odvolateľka uvádzala až v odvolacom konaní. Súd prvého stupňa dal účastníkom (o.i.) aj poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. (č.l. 81 spisu), podľa ktorého účastník môže dôvody, skutočnosti, označiť najneskôr na pojednávaní, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok, pretože na iné dôkazy a skutočnosti v ďalšom období už prihliadať nebude; napriek tomuto poučeniu odvolateľka žiadne iné skutočnosti, dôvody (skutkové, právne), najneskôr na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, neuvádzala. Z tohto dôvodu potom odvolací súd sa už (inými) dôvodmi prednesenými odvolateľkou až v odvolacom konaní nezaoberal. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že zmluvná pokuta a bezdôvodné obohatenie sú založené na inom právnom režime, na iných právnych skutočnostiach. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom súd prvého stupňa poskytol jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď, prečo návrh navrhovateľky zamietol. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odporca žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré však nevyčíslil do vyhlásenia rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol dňa 24.6.2015 tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, ods. 3, § 151 ods. 1, ods. 5 veta druhá O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť do troch dní odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania na adresu jeho právneho zástupcu LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Bratislava, Lužná č. 1, IČO: 35 967 081, s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však odporca trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Z tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi a napokon o náhrade trov odvolacieho konania odporcovi rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu nevyplýva, žeby odporcovi na úspešné uplatňovanie, bránenie práva v odvolacom konaní vznikli okrem trov právneho zastúpenia aj iné trovy. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.