Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247066 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110247066.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: 3čko, s. r. o., 908 88 Bílkove Humence 90, IČO: 43 824 226, právne zast.: Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: LUXOR TOUR, s. r. o., Novozámocká 136, 949 05 Nitra, IČO: 36 540 986, právne zast.: JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, zaplatenie primeraného zadosťučinenia a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 09. 2013 č. k. 32Cb/249/2010-280 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 09. 2013 č. k. 32Cb/249/2010-280 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal zdržania sa nekalosúťažného konania, spočívajúceho v napodobovaní humorného dizajnu tričiek žalobcu, zaplatenia sumy 12.000,- Eur titulom zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie, ako aj za porušenie autorských práv a zaplatenia náhrady škody vo výške 6.000,- Eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa od roku 1999 špecializuje na dizajn, potlač a predaj tričiek. Príznačné a charakteristické sa pre žalobcu stali tzv. "Super3čká", predstavujúce tričká s humornými nápismi, vyznačujúce sa extra kvalitou materiálu, šitia a prvotriednou potlačou, pri ktorej sú používané najmodernejšie technológie a značkové ekologické farby. Žalovaný je obchodná spoločnosť zaoberajúca sa okrem iného aj predajom darčekových predmetov. Od svojho vzniku v roku 2001 bol žalovaný jedným z predajcov žalobcu. Na základe objednávok žalovaného dodával žalobca žalovanému ako aj jeho maloobchodným predajniam v Nitre, Martine a Košiciach svoje výrobky. V júni roku 2009 žalovaný odber tričiek prerušil a svoje dovtedajšie podnikateľské aktivity rozšíril o predaj vlastných humorných tričiek, z ktorých väčšina je len napodobeninou Super3čiek žalobcu. Napodobeniny žalovaný uvádza na svojej internetovej stránke www.luxortour.sk v sekcii humorné oblečenie a prádlo a distribuuje do svojich maloobchodných predajní ako aj do veľkoobchodných distribučných firiem. Žalobca tvrdil, že výrobky žalovaného sú otrockou napodobneninou výrobkov žalobcu, prevzal od žalovaného pri výrobe svojich tričiek celý rad estetických prvkov tvoriacich žalobcovo dielo - humorný dizajn, ktorý je výsledkom jeho tvorivej duševnej činnosti a predmetom autorského práva v snahe priživiť sa na dobrom mene a povesti žalobcu. Žalovaný vyvoláva s ohľadom na dizajn tričiek, ako aj napodobneniny propagačných materiálov žalobcu nebezpečenstvo zámeny. Podľa žalobcu sa žalovaný dopúšťa jednočinného súbehu nekalosúťažného konania s porušením autorských práv, pričom za primerané zadosťučinenie považoval žalobca náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- Eur a súčasne ako náhradu škody si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za obdobných podmienok, a to vo výške 6.000,- Eur. Žalovaný žiadal nárok žalobcu zamietnuť, namietajúc tvrdenia žalobcu po skutkovej aj právnej stránke. Žalovaný kupoval až do marca roku 2008, kedy ukončil akékoľvek obchodné vzťahy so žalobcom, tričká žalobcu s rôznymi nápismi. V tejto súvislosti namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní. Od roku 2009 začal žalovaný odoberať tričká od iného výrobcu z Českej republiky, s ktorým začal spolupracovať v roku 2007. Dôvod, pred ktorý prestal žalovaný spolupracovať so žalobcom, sú priaznivejšie cenové relácie českého dodávateľa. Žalovaný odoberá 90 % predávaného tovaru od českého dodávateľa a 10 % tvorí na základe vlastného grafického návrhu, ktorý má vlastný dizajn tvorený rozdielnymi fontami a tvarovými a farebnými odlišnosťami motívov, ktoré sú pre produkt žalovaného typické a signifikantné. Výrobky žalovaného majú dostatočnú rozlišovaciu schopnosť. Nakoniec žalovaný namietol nedostatok registrácie ochrannej známky pre žalobcu a neunesenie dôkazného bremena žalobcom pokiaľ ide o jeho nároky na náhradu škody a ušlého zisku. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ku skutočnej zámene v tomto prípade neprišlo, pretože žalovaný začal vyrábať tričká s vlastnou potlačou až v októbri roku 2012; do toho času odoberal tovar od českého dodávateľa a ochranná známka žalobcu vzťahujúca sa výlučne na logo žalobcu - reprodukciu známky 3čko bola platná do 19. 09. 2012. Súd prvého stupňa zistil, že žalovaný nikdy nepoužil registrovanú ochrannú známku žalobcu a žalobca si ani pre seba neregistroval ochrannú známku na humorné texty uvedené na tričkách. Ďalej prvostupňový súd konštatoval, že priemerný spotrebiteľ je spôsobilý rozlíšiť tovary žalobcu od tovarov žalovaného, ku skutočnej zámene výrobkov - tričiek s humornou potlačou neprišlo a ku nezameniteľnosti tovarov napomáha použitie rôznych fontov. Zápisom do registra ochranných známok sa žalobca stal majiteľom ochrannej známky 3čko, a to od 03. 02. 2004 s predpokladaným dátumom platnosti ochrannej známky do 19. 09. 2012. Ochranná kombinovaná známka sa však vzťahuje výlučne a len na toto jeho logo a na tričká, ktoré žalobcu individualizujú na trhu, nemá žalobca autorské právo, pretože ochranná známka chráni označenie výrobku. Podľa súdu prvého stupňa žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nekalosúťažného konania žalovaného spočívajúceho v parazitovaní na dobrej povesti žalobcu podľa § 48 Obchodného zákonníka a to napriek tomu, že povesť nemusí byť všeobecne známou povesťou a postačuje aj využitie lokálnej povesti. Naopak prvostupňový súd bol toho názoru, že žalovaný si získal v oblasti predaja výrobkov - tričiek medzi spotrebiteľmi dobré meno a goodwill a odber tovaru žalovaným od dodávateľa s ponukou nižších cien nemožno žalovanému vytýkať a považovať takýto jeho postup za nekalosúťažné konanie. Pretože súd prvého stupňa nedospel k záveru o nekalosúťažnom konaní žalovaného, náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi nepriznal a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena nepriznal súd prvého stupňa žalobcovi ani nárok na náhradu škody. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil prvostupňový súd poukazom na § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 47 písm. c), § 48, § 53 a § 381 Obchodného zákonníka ako aj § 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 18 ods. 1 a 2 a § 56 z. č. 618/2003 Z. z. (autorského zákona). O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.445,58 Eur voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca odôvodnil odvolanie tým, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zopakoval svoje skutkové tvrdenia uvádzané v návrhu na začatie konania a ďalej uviedol, že na predchádzajúcu spoluprácu so žalovaným nepoukazoval preto, aby z jej ukončenia žalovaným, vyvodzoval dôsledky a domáhal sa vysporiadania dotknutých práv a ani nikdy v konaní pred súdom prvého stupňa netvrdil uzatvorenie zmluvy o výhradnom zastúpení so žalovaným, ani exkluzivitu žalovaného ako predajcu humorných tričiek žalobcom. Za nekalosúťažné konanie nepovažoval žalobca ukončenie obchodnej spolupráce žalovaného, ani samotnú výrobu tričiek s humornou potlačou, ale napodobovanie a kopírovanie tovaru, využívajúc jeho obľúbenosť u spotrebiteľov, ku ktorému podľa názoru žalobcu prišlo zo strany žalovaného. Na spoluprácu so žalovaným poukázal žalobca len za účelom preukázania vedomého a úmyselného dopustenia sa nekalosúťažného konania voči žalobcovi, keď počas niekoľkoročnej spolupráce mal žalovaný ako odberateľ žalobcu reálnu možnosť zistiť, ktoré humorné tričká sú u spotrebiteľov v obľube a sú najvyhľadávanejšie. Žalobca považoval z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný nebol výrobcom humorných tričiek, ale ich len odoberal od dodávateľa z Českej republiky, kde si ich nechával vyrobiť. Podľa názoru žalobcu, súd prvého stupňa neprihliadol vôbec k výpovedi svedka N. D., ktorý výslovne uviedol, že v období rokov 2007 až 2009 dodával žalovanému tričká na fľaše s jeho vlastnými motívmi a od roku 2009 a 2010 začal pre žalovaného vyrábať humorné tričká na základe predlohy, ktorú mu žalovaný dodal a išlo výlučne o zákazkovú tlač, pričom všetky tričká, ktoré sú predmetom konania, identifikoval svedok ako tričká vyrobené pre žalovaného na zákazku. Žalovaný nebol teda odberateľom ale objednávateľom diela a tričká si nechával vyrobiť u českého dodávateľa podľa zaslanej špecifikácie odkopírovanej z tričiek žalobcu. Žalobca namietal v tomto smere skutkové závery súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalovaný nemal vedomosť o zámene, keď tričká nevyrábal, len odoberal. Žalobca poukázal, že sa nikdy v konaní nedomáhal ochrany práva k ochrannej známke ale ochrany svojich autorských práv, keď je presvedčený, že humorný dizajn jeho tričiek je výsledkom tvorivého spracovania zahrňujúceho dôvtipnosť a vynachádzavosť a vykazuje charakteristické prvky autorskoprávnej individuality a humorný dizajn tričiek možno jednoznačne klasifikovať ako dielo umelecké, dielo úžitkového umenia. Autorom humorného dizajnu tričiek je štatutárny zástupca žalobcu, ktorý v zmysle § 18 ods. 1, 2 autorského zákona udelil žalobcovi exkluzívne oprávnenie na výkon jeho výhradných majetkových autorských práv. Nakoniec žalobca uviedol, že je toho názoru, že dôkazné bremeno ohľadom nekalosúťažného konania a naplnenia skutkovej podstaty vyvolania zámeny a parazitovania na dobrej povesti sa žalovaný dopustil, keď použil humorný dizajn ako autorské dielo, čím porušil majetkové autorské práva, ktorých vykonávateľom je žalobca. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k obsahu odvolania žalobcu a žiadal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pričom si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny názor, podľa ktorého podnikateľské aktivity žalovaného boli ovplyvnené jedine trhovým mechanizmom a v rámci svojich obchodných rozhodnutí prestal spolupracovať so žalobcom len z ekonomických dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že so žalobcom nemal podpísanú žiadnu zmluvu a už vôbec nie zmluvu s právom exkluzivity a v prospech žalobcu je zaregistrovaná ochranná známka, ktorá sa vzťahuje výlučne len na logo žalobcu - reprodukciu známky 3čko a nie na jednotlivé humorné nápisy. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno využitia registrovanej ochrannej známky žalovaným. Podľa názoru žalovaného sa žalobca nemôže s úspechom domáhať nárokov špecifikovaných v žalobnom návrhu, pretože si nedal registrovať ochrannú známku na humorné texty uvedené v žalobe a naviac žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno preukázania výšky uplatnenej náhrady primeraného zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie, ani náhrady ušlého zisku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval žalovaný za skutkovo a právne opodstatnené. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal ochrany z titulu nekalosúťažného konania žalovaného, spočívajúceho v distribúcii tričiek s humornou potlačou typických pre žalobcu a súčasne zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy z tohto titulu, ako aj náhrady škody, ktorá vznikla porušením autorských práv, ktoré žalobca vykonáva na základe zmluvy uzatvorenej s autorom. Žalobca tvrdil, že po svoju desaťročnú históriu sa špecializoval a stal sa pre neho charakteristický tovar - tričká s humorným nápisom a motívmi tzv. „Super3čká“, ktorým tvoril dizajn, potlač a tieto distribuoval. Žalovaný bol najskôr pravidelným predajcom uvedeného tovaru žalobcu, ktorý od žalobcu odoberal a predával vo svojich maloobchodných predajniach a od roku 2009 distribuoval žalovaný vlastné humorné tričká, uvádzané pod svojim vlastným menom a to aj na internetovej stránke. Žalobca tvrdil, že tričká žalovaného sú napodobeninou jeho Super 3čiek, ktoré žalovaný obohatil len o iný font písma a drobné detaily, nemajúce rozlišovaciu schopnosť a napodobnil aj propagačný materiál a ponukový katalóg žalobcu. Žalobca ako dôkaz predložil súdu prvého stupňa katalóg Super 3čiek žalobcu na roky 2008-2009 a 2009-2010, katalóg tričiek žalovaného a ukážky z internetovej stránky žalovaného. Žalovaný namietal, že odoberá výrobky - tričká od českého dodávateľa za výhodnejších finančných podmienok ako mu ponúkal žalobca, čo predstavuje asi 90 % ním predávaného tovaru s tričkami a zvyšných 10 % predávaného tovaru síce tvorí žalovaný na základe vlastného grafického návrhu, v dôsledku vlastného dizajnu, rozdielnych fontov, tvarových a farebných odlišností motívov signifikantných a typických pre žalovaného, majú však výrobky žalovaného dostatočnú rozlišovaciu schopnosť. Ďalej žalovaný uviedol, že samotný žalobca používa motívy tričiek, ktoré sú len prekladom alebo napodobeninou motívom v Českej republike alebo iných európskych alebo amerických výrobcov tričiek. Prvostupňový súd v podstate konštatoval, že k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny neprišlo, pretože žalovaný, potom čo legitímne ukončil obchodné vzťahy so žalobcom, pre výhodnejšie finančné podmienky poskytnuté mu českým dodávateľom, odoberal tovar od českého dodávateľa a nemal teda vedomosť o možnej hrozbe zámeny tovarov účastníkov a naviac tovary pochádzajúce od účastníkov považoval súd prvého stupňa za dostatočne rozlíšiteľné. Vo zvyšku sa venoval súd prvého stupňa konaniu žalovaného vo vzťahu ku kombinovanej ochrannej známke, ktorej majiteľom bol žalobca. Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Podľa § 47 ods. 1 Obchodného zákonníka vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa. Podľa § 48 Obchodného zákonníka parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. Podmienkou pre vyhovenie návrhu žalobcu, pokiaľ ide o tvrdené nekalosúťažné konanie žalovaného spočívajúce vo vyvolaní nebezpečenstva zámeny a parazitovaní na povesti, je kumulatívne naplnenie kritérií generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Teda v prípade nekalosúťažného konania musí ísť o konanie v rámci hospodárskej súťaže, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a súčasne musí byť toto konanie spôsobilé objektívne privodiť ujmu súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Jednotlivými skutkovými podstatami nekalosúťažného konania je aj vyvolanie nebezpečenstva zámeny a parazitovanie na povesti iného súťažiteľa. Pokiaľ nie sú naplnené kritéria generálnej klauzuly, nie je potrebné skúmať ďalej znaky špeciálnych skutkových podstát podľa § 47 ods. 1 a § 48 Obchodného zákonníka. Prvá podmienka generálnej klauzuly nekalej súťaže, t. j. konanie účastníkov v hospodárskej súťaži bola naplnená, pretože žalobca a žalovaný vystupujú v tomto vzťahu ako súťažitelia - priami konkurenti s ohľadom na sortiment tovaru, ktorý distribuujú, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani spornou. Vo vzťahu k posúdeniu naplnenia ďalších dvoch podmienok nekalosúťažného konania nemal, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa dostatok skutkových zistení a niektoré skutkové zistenia, ku ktorým prvostupňový súd dospel, sú priamo v rozpore s vykonaným dokazovaním uskutočneným výsluchom svedka N. D., keď prvostupňový súd konštatoval, že až v čase po podaní návrhu začal žalovaný vyrábať a distribuovať tričká s humornou potlačou. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní je totiž možné posúdiť až na základe skutkových zistení týkajúcich sa zadania zákazky na výrobu tovarov - tričiek s konkrétnou potlačou špecifikovanou dizajnom, farbami prípadne inými znakmi a skutkových zistení týkajúcich sa následnej distribúcie týchto tovarov. Záver o zadaní zákazky na výrobu tričiek a ich následnej distribúcii žalovaným, by totiž založil pasívnu vecnú legitimáciu práve žalovaného a nie subjektu, ktorý tovar zhotovoval na zákazku, ale následne nedistribuoval. V tomto prípade je pre posúdenie či ide o prípadné nekalosúťažné konanie žalovaného rozhodná práve distribúcia predmetných tovarov a nie ich zhotovenie subjektom na základe objednávky distribútora. Prvostupňový súd sa obmedzil len na skúmanie skutočnosti, či žalovaný použil pri výrobe a distribúcii tričiek kombinovanú ochrannú známku - logo „3čko“, ktorá je registrovaná pre žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ochrana pred nekalosúťažným konaním nemusí byť nevyhnutne odvodená len zo špeciálnych právnych predpisov, ktorým je napríklad zákon o ochranných známkach. Právna úprava § 47 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka znamená doplnenie a rozšírenie úpravy špeciálnych práv k nehmotným statkom a ochranu pred nekalosúťažným konaním, ktorá je neformálna a bráni zneužitiu napodobnením cudzích výrobkov alebo výkonov práve v tých prípadoch, keď nie je daná ochrana produktu ochrannou známkou alebo iným priemyslovým právom. Výrobky musia byť označené tak, aby spotrebiteľ mohol odlíšiť výrobky rôznych súťažiteľov, ktorí uvádzajú na trh obdobné výrobky a umožnili tak spotrebiteľovi vedomú voľbu produktu. Ak tomu tak nie je, a niektorí zo súťažiteľov vyvolá dojem, že jeho výrobok je výrobkom iného súťažiteľa, popiera tak možnosť slobodnej voľby z ponuky výrobkov rôznych predávajúcich. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej zameniteľnosti výrobkov sa však súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevyjadril a v tejto časti je jeho rozhodnutie, ktorým zamietol návrh žalobcu nepreskúmateľným, keďže prvostupňový súd v tomto smere nedospel k žiadnym skutkovým zisteniam ani právnemu záveru ohľadom naplnenia, resp. nenaplnenia kritérií generálnej klauzuly nekalej súťaže ako aj jej jednotlivých skutkových podstát, na ktoré poukazoval žalobca. Vizuálna podoba produktu, ktorý účastníci distribuujú a jeho charakteristické črty, majú vplyv na spotrebiteľa a v konečnom dôsledku aj na postavenie na trhu. Je zrejmé, že ak žalovaný vyrába a distribuuje určité výrobky, robí tak so súťažným zámerom, rovnako ako žalobca a teda konanie žalovaného, pretože sú so žalobcom priami konkurenti, je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Pre záver o tom, či žalovaný sa dopustil alebo nedopustil nekalosúťažného konania, je potrebné zhodnotiť konanie žalovaného z hľadiska súladu s dobrými mravmi súťaže. Uvedené v odôvodnení súdu prvého stupňa úplne absentuje. Platí všeobecný záver, že v prípade dobrých mravov súťaže, ide o zvláštnu kategóriu odlišnú od dobrých mravov ako takých a spätú s princípmi poctivého hospodárskeho a obchodného styku. V tejto súvislosti sa neakceptuje, ani pri určitej miere agresivity v správaní súťažiteľov, ktorá je prípustná, podvodné, parazitujúce, klamlivé konanie alebo konanie vyvolávajúce nebezpečenstvo zámeny. Tovary oboch účastníkov bezpochyby vykazujú zhodné a podobné prvky. Bude teda úlohou súdu prvého stupňa tieto zistiť a vyhodnotiť ako sú tovary účastníkov a ich zhodné prípadne podobné prvky vnímané z pohľadu priemerného spotrebiteľa a či sú pre neho rozlíšiteľné a či nevedú k zámene výrobkov a parazitovaniu na povesti súťažiteľa. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.