Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/180/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247066 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1110247066.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: HS stav plus s.r.o., Mánesovo námestie 1, 851 01 Bratislava, IČO: 50 348 663 proti žalovanému: LUXOR TOUR, s.r.o., Novozámocká 136, 949 05 Nitra, IČO: 36 540 986, zast.: JUDr. Helena Dobosová, advokátka, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava o zdržanie sa nekalosúťažného konania, zaplatenia primeraného zadosťučinenia, náhrady škody a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/249/2010-380 zo dňa 30.1.2017 takto r o z h o d o l : I. Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou HS stav plus s.r.o., Mánesovo námestie 1, 851 01 Bratislava, IČO: 50 348 663. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/249/2010-380 zo dňa 30.1.2017 p o t v r d z u j e . III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2010 domáhal voči žalovanému zdržania sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v napodobovaní humorného dizajnu tričiek žalobcu, zaplatenia sumy 12.000 eur titulom zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie a za porušenie autorských práv, ako aj zaplatenia náhrady škody vo výške 6.000 eur. 3. Prvoinštančný súd mal z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade neboli splnené znaky nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda to, že nekalou súťažou je konanie, ktoré kumulatívne napĺňa tieto znaky - ide o konanie v hospodárskej súťaži - konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže - a konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom až splnenie týchto znakov kvalifikuje konanie ako zákonom zakázané a spája s ním následky vymedzené v § 53 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním a po zvážení všetkých skutkových a právnych okolností prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalobca v konaní nepreukázal nekalosúťažné konanie zo strany žalovaného. 4. Pri posúdení podobnosti a zameniteľnosti tovarov strán sporu konajúci súd vychádzal z toho, že za zhodné alebo podobné tovary a služby sú považované tie, ktoré majú rovnaké alebo blízke podstatné znaky a v dôsledku toho môžu u relevantnej časti spotrebiteľskej verejnosti vyvolať predstavu o tom, že pochádzajú od jedného a toho istého výrobcu či poskytovateľa. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že tričká, ktoré na trh distribuuje žalobca a žalovaný vykazujú dostatočné množstvo znakov, prostredníctvom ktorých je možné posúdiť riziko zámeny bežným spotrebiteľom. Prvým takýmto znakom je stojan, v ktorom sú tričká umiestnené u predajcov. Vrch stojanu s tričkami je označený samolepkou, na ktorej je uvedený slogan „originálne Funny Tričká“. Druhým znakom je obal trička, ktorý je dostatočným rozlišujúcim prvkom, aby nedochádzalo k riziku zámeny bežným spotrebiteľom. Každé jedno tričko je balené a má svoju etiketu a zákazník má možnosť hneď vidieť, že ide o originálne funny tričko, tak ako je to uvedené na etikete. Žalobca má označené svoje tričká znakom, ktorý je prišitý na tričku, čo je tretí rozlišovací znak. Žalovaný takýto vôbec nepoužíva. Ďalším znakom č. 4 je v grafickom prevedení žalobcu jeho logo vedľa fontu písma. Žalovaný takéto nič nepoužíva. V danom spore sa nejedná ani zameniteľnosť a ani o zhodnosť tovarov žalobcu a žalovaného. Súd prvej inštancie zastával názor, že priemerný slovenský spotrebiteľ je spôsobilý rozlíšiť tovary žalobcu od tovarov žalovaného, takže nevzniká nebezpečenstvo zámeny medzi výrobkami žalobcu a výrobkami žalovaného. Nemohol sa stotožniť s názorom žalobcu, že bežní spotrebitelia sú uvádzaní do omylu, nakoľko si myslia, že si kupujú výrobky osvedčeného a im známeho výrobcu, resp. že bežný slovenský spotrebiteľ bude považovať výrobky distribuované žalovaným za ďalšie z radu výrobkov žalobcu. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca veľmi podceňuje schopnosti slovenského spotrebiteľa rozlíšiť výrobky žalobcu od výrobkov žalovaného. V súčasnosti je slovenský spotrebiteľ veľmi pozorný a má vedomosť, aký tovar kupuje a v neposlednom rade pozná aj svoje práva, ktoré dôsledne uplatňuje. Aj zo svedeckej výpovede svedkyne Q. A. vyplynulo, že si spotrebitelia všimli rozdielnosť tovarov, nakoľko jej telefonovali a dožadovali sa informácie, kde si môžu kúpiť tričká žalobcu. Nebezpečnou zámenou je taká zámena, ktorú postrehne priemerný spotrebiteľ. Podľa judikatúry českých súdov (napr. rozsudok Vrchního soudu v Prahe, sp. zn. 3 Cno 813/93) nie je pri posúdení zameniteľnosti rozhodujúce iba úplné doslovné znenie, ale je nutné prihliadať na celkový dojem, ktorý vzniká u priemerného zákazníka. 5. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný svojim konaním neprimerane „lákal“ zákazníkov, svoje výrobky na slovenský trh neuvádza pod nákupnú cenu, žalovaný svoje výrobky na slovenský trh uvádza v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca súčasne nepreukázal, že by žalovaný mal maloobchodné predajne v mestách Bardejov a Martin, maloobchodnú predajňu prevádzkoval v Košiciach, avšak s iným sortimentom tovaru. V súčasnosti ju už neprevádzkuje. Žalobca počas súdneho konania nepreukázal parazitovanie žalovaného na jeho výrobkoch, naopak súd prvej inštancie bol názoru, že žalovaný si získal v oblasti predaja výrobkov - tričiek medzi spotrebiteľmi dobré meno a good will. 6. Prvoinštančný súd tiež uviedol, že žalovaný v konaní preukázal, že jeho tovar - tričká s rôznymi humornými nápismi obsahujú dostatočné množstvo rozlišovacích prvkov a ako také nie sú pre priemerného spotrebiteľa spôsobilé zámeny s tričkami žalobcu, nemôžu v ňom dôvodne vyvolať dojem, že sa jedná o „nový výrobok alebo novú radu výrobkov žalobcu“. Preto konštatoval, že tvrdenie žalobcu o ochrane tvaru výrobku cez ochrannú známku je nedôvodné, nakoľko ochranné známky chránia len rozlišovacie označenie výrobku a nie jeho tvar. Pri rozlišovaní výrobkov rôznych výrobcov ich spotrebiteľ v prvom rade rozlišuje na základe tých prvkov, ktoré sú odlíšiteľné, teda dominantné prvky od nepodstatných prvkov. Vychádzajúc z uvedeného mal konajúci súd za to, že najpodstatnejšími rozlišovacími prvkami je názov výrobku, stojan, na ktorom sú umiestnené, etiketa na stojane, obal, etiketa na obale, znak, ktorý má na tričkách prišitý len žalobca, logo žalobcu, ktorý žalovaný taktiež nepoužíva a v neposlednom rade aj font a grafika, čo podľa názoru súdu znamená, že tieto prvky dostatočne zabezpečujú rozlišovaciu spôsobilosť tovarov žalobcu od žalovaného. 7. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené primerané zadosťučinenie súd prvej inštancie uviedol, že keďže k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného vôbec nedošlo a žalobca nie je nositeľom autorských práv podľa Autorského zákona, preto mu súd nemajetkovú ujmu vo výške 12.000 eur nepriznal. Žalobca má v registri ochranných známok zapísanú ochrannú známku 3čko odo dňa 3.2.2004 s predpokladaným dátumom platnosti ochrannej známky do 19.9.2012 a stal sa jej majiteľom v súlade s § 12 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z.z. Ochranná kombinovaná známka sa však vzťahuje výlučne a len na toto jeho logo. V priebehu konania, resp. po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie si dal žalobca zaregistrovať aj ďalšie ochranné známky - jednotlivé slogany, ktoré sú uvádzané na tričkách, a to dňa 10.9.2013. 8. Žalobca požadoval aj náhradu škody v podobe ušlého zisku, ktorý by žalobca reálne dosiahol nebyť nekalosúťažného konania žalovaného. Žalobca uviedol, že nemá prístup k hospodárskym výsledkom žalovaného, preto stratu zisku nie je možné presne vyčísliť. Žalobca si uplatnil v súlade s § 381 Obchodného zákonníka náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za obdobných podmienok, a to vo výške 6.000 eur. Keďže žalobca nepreukázal vznik nekalosúťažného konania podľa § 44 - 52 Obchodného zákonníka, škodu nevedel preukázať, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nekalosúťažným konaním a ušlým ziskom, preto súd prvej inštancie žalobcovi ani tento ním uplatňovaný nárok nepriznal. 9. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca v zmysle § 132 CSP neuniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, teda že tričká s humornou potlačou sú pre neho charakteristické, čo malo za následok nevyhovenie žalobnému návrhu súdom v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), e) a h) CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že jeho tovar - tričká s humornými nápismi obsahujú dostatočné množstvo rozlišovacích prvkov, ktoré pre priemerného spotrebiteľa nie sú spôsobilé zámeny s našimi tričkami. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že v danom spore sa nejedná ani o zameniteľnosť a ani o zhodnosť tovarov žalobcu a žalovaného. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a v ktorom odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu, aby zistil zhodné a podobné prvky tovarov oboch procesných strán a vyhodnotil, ako sú tovary žalobcu a žalovaného a ich zhodné prípadne podobné prvky vnímané z pohľadu priemerného spotrebiteľa, či sú pre neho rozlíšiteľné a či nevedú k zámene výrobkov a parazitovaniu na povesti. V rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie absolútne zisťovaním zhodných a podobných prvkov žalobcu a žalovaného tričiek nezaoberal. Nezaoberal sa ani hodnotením, ako sú zhodné prípadne podobné prvky tovarov žalobcu vnímané z pohľadu priemerného spotrebiteľa. Celú svoju pozornosť upriamil súd prvej inštancie len na zisťovanie rozlišujúcich prvkov a ich vnímanie priemerným spotrebiteľom. 11. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie opomenul, že žalovaný ponúka tričká s humornými nápismi aj v rámci internetového predaja. Ukážky internetových stránok žalovaného s ponukou jednotlivých tričiek žalobca založil do súdneho spisu už na začiatku súdneho sporu pri podávaní žaloby. Pri internetovom predaji tričiek všetky žalovaným označované rozlišovacie prvky, ktoré súd prvej inštancie považoval za najpodstatnejšie, t.j. etiketa na stojane, obal, etiketa na obale, absentujú. 12. Žalobca tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že odmietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by objasnilo existenciu zhody alebo podobnosti prvkov vzájomných tričiek, ako aj vnímanie z pohľadu priemerného spotrebiteľa. 13. Žalobca namietal konštatovanie konajúceho súdu, že žalobca neuniesol svoju procesnú povinnosť a nepreukázal, že tričká s humornou potlačou sú pre neho charakteristické, pričom na druhej strane súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si získal v oblasti predaja výrobkov - tričiek medzi spotrebiteľmi dobré meno a good will. Súd prvej inštancie nepripustil, že by žalovaný spotrebiteľov zavádzal. Náležité nevyhodnotil skutočnosť, že žalovaný distribuoval napodobeniny tričiek žalobcu do tých istých svojich maloobchodných predajní, do ktorých mu predtým tričká dodával žalobca. 14. S ohľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že v celom rozsahu uniesol dôkazné bremeno a dostatočne preukázal, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania, že svojim konaním naplnil tak skutkovú podstatu vyvolania nebezpečenstva zámeny v zmysle § 47 písm. c) Obchodného zákonníka, ako aj skutkovú podstatu parazitovania na povesti podľa § 48 Obchodného zákonníka. Rovnako sa domnieva, že nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia a náhradu škody v súlade s § 53 Obchodného zákonníka, § 56 ods. 1 písm. f) Autorského zákona a § 381 Obchodného zákonníka vznikol a jeho výšku žalobca riadne preukázal. Z daných dôvodov žalobca navrhoval, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel. 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 6.4.2017 uviedol, že návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania považuje za účelový, nakoľko bol navrhnutý skoro po siedmych rokoch konania. Takisto uviedol, že žalobca mal možnosť z vlastnej iniciatívy zabezpečiť dôkaz podľa § 209 CSP, pričom túto možnosť nevyužil. Žalovaný v tomto smere vyjadril súhlas s procesným postupom súdu prvej inštancie a má za to, že konajúci súd postupoval správne a aj bez znaleckého posudku správne vec posúdil a rozhodol. 16. Žalovaný ďalej trvá na tom, že jeho tovar - tričká s humornými nápismi - obsahujú dostatočné množstvo rozlišovacích prvkov, ktoré nie sú pre priemerného spotrebiteľa spôsobilé zámeny s tričkami žalobcu. Súd prvej inštancie i poukázal na znak, prostredníctvom ktorého je možné posúdiť riziko zámeny bežným spotrebiteľom (bod 38. odôvodnenia rozsudku). Priemerný spotrebiteľ je nakoľko vyspelý, že je schopný rozlíšiť tovar žalobcu od tovaru žalovaného a v prípade sporových strán nešlo o tak nebezpečnú zámenu, ktorú postrehne priemerný spotrebiteľ. 17. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 18. Žalobca vo svoje replike zo dňa 1.6.2017 zotrval na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Súčasne uviedol, že s argumentmi žalovaného prezentovanými v jeho vyjadrení nemôže súhlasiť. 19. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 20.6.2017 zotrval na svojej právnej argumentácii. 20. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra žalobcu spoločnosti 3čko s.r.o. zistil, že táto bola dňa 16.5.2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť HS stav plus s.r.o., Mánesovo námestie 1, 851 01 Bratislava, IČO: 50 348 663. S poukazom na uvedenú skutočnosť preto odvolací súd podľa § 64 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom spoločnosti 3čko s.r.o., a to s obchodnou spoločnosťou HS stav plus s.r.o., Mánesovo námestie 1, 851 01 Bratislava, IČO: 50 348 663. 22. Odvolací súd ďalej prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 24. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zdržania sa nekalosúťažného konania žalovaného, zaplatenia primeraného zadosťučinenia, ako aj náhrady škody. 25. Žalobca v odvolaní namietal záver prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného nedošlo, keďže tovar žalovaného obsahuje dostatočné množstvo rozlišovacích prvkov, ktoré pre priemerného spotrebiteľa nie sú spôsobilé zámeny s tovarom žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti vytýkal tiež konajúcemu súdu, že zamietol jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. 26. V kontexte zamietnutia návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania odvolací súd poznamenáva, že žalobca mohol byť aktívny a mohol sám podľa § 209 CSP zabezpečiť súkromný znalecký posudok, pričom procesný postup vykonávania takéhoto dôkazu by bol rovnaký ako pri znaleckom posudku vypracovanom znalcom ustanoveným súdom. Žalobca však takýto listinný dôkaz v konaní nepredložil. Je nutné poznamenať, že právna úprava Civilného sporového poriadku kladie oproti právnej úprave v Občianskom súdnom poriadku väčší dôraz na procesnú aktivitu strán sporu, pričom súd vystupuje v pozícii arbitra. 27. Pokiaľ ide o samotné posúdenie podobnosti tovarov žalobcu a žalovaného odvolací súd poukazuje na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, z ktorého vyplynulo, že priemerný spotrebiteľ bol schopný rozlíšiť tovar žalobcu od tovaru žalovaného. Na základe uvedeného možno mať za to, že žalobca nepreukázal také konanie žalovaného, ktoré vykazuje zjavné znaky vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku alebo ktoré môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využívajúc najmä omyl alebo lesť. 28. Na základe uvedených skutočností možno považovať konštatovanie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého v konaní nebolo preukázané, že boli splnené znaky nekalej súťaže v zmysle § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, za správne. 29. Prvoinštačný súd správne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).