Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/422/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203820 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111203820.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K. I., bytom R. XX, V. C. S., proti odporcovi: Slovenská republika zast. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 4.248 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. marca 2014, č. k. 5C 42/2011-64, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia 4.248 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, spočívajúceho v zablokovaní jeho bankového účtu, hoci jeho námietkám proti exekúcii a jej trovám bolo vyhovené. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že konal a rozhodol v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil, a svoju neúčasť na ňom neospravedlnil. Vec posúdil po právnej stránke podľa ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na náhradu škody od skutočnosti, že upovedomením o začatí exekúcie, doručeným mu dňa 10.11.2005, začalo voči nemu exekučné konanie sp. zn. EX 294/2005, pričom súdny exekútor mu ešte pred jeho upovedomením o začatí exekúcie zablokoval bankové konto v B. H. G., čím mu vznikla škoda vo výške 4.248 eur, pričom jeho námietkám proti exekúcii a jej trovám Okresný súd Bratislava V uznesením sp. zn. 36Er 1471/2005 vyhovel. Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že súdny exekútor postupom podľa ust. § 95 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) upovedomením o začatí exekúcie č.k. EX 294/2005-28 zo dňa 10.11.2005 upovedomil navrhovateľa o tom, že dňa 04.10.2005 sa voči nemu začalo exekučné konanie, ktoré sa vykoná prikázaním pohľadávky z jeho účtu v banke, a zároveň mu ako povinnému zakázal, aby nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Z podania navrhovateľa, doručeného exekútorskému úradu N.. C. H. dňa 18.11.2005, ktorým navrhovateľ namietal výkon exekúcie, vyvodil, že navrhovateľ o skutočnosti, že jeho bankový účet bol zablokovaný, vedel (ako sám v podaní uvádza) už v čase podania námietok voči exekúcii. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er 1471/2005-26 zo dňa 23.01.2006, právoplatného dňa 23.02.2006, zistil, že tento súd námietkam voči exekúcii, ktoré podal navrhovateľ ako povinný, z časti vyhovel. Námietku premlčania, vznesenú odporcom, posúdil podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., a dospel k záveru, že je dôvodná. Ustálil, že deň kedy sa navrhovateľ bez akýchkoľvek pochybností dozvedel o vzniku škody, bol deň 18.11.2005, kedy podal námietky voči exekúcii, v ktorých na skutočnosť, že došlo k zablokovaniu jeho účtu sám poukázal. Vyhodnotil, že premlčacia doba uplynula dňom 18.11.2008, pričom navrhovateľ si uplatnil svoje právo na náhradu škody na súde až dňa 08.02.2011, a žiadosť na predbežné prerokovanie nároku bola odporcovi doručená až dňa 02.08.2013. Dospel potom k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody je premlčaný, a prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú odporcom, jeho návrh zamietol. Uviedol tiež, že vzhľadom na záver o premlčaní navrhovateľom uplatneného práva, ktorý ustálil ako dôvod pre zamietnutie jeho návrhu, v súlade so zásadou hospodárnosti konania ďalšie dokazovanie nevykonával. Považoval však za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by právo navrhovateľa nebolo premlčané, nemožno mu právo uplatnené návrhom priznať, nakoľko v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to existenciu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v konaní sp. zn. EX 294/2005, a už vôbec neosvedčil vznik škody a jej údajnú výšku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko súd nevzal do úvahy prvotnú príčinu spôsobenú porušením ústavných práv konaním Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 17P 169/2004, keď napriek ospravedlneniu z dôvodu náhlej choroby konal v jeho neprítomnosti, vydal rozhodnutie, a tým zmaril jeho účinnú obranu. Uviedol, že prvotný návrh na náhradu škody bol podaný v júni 2009 na Okresný súd Bratislava V, ktorý ho nepoučil o spresnení odporcu, nežiadal zmenu, a ani neupozornil na skutočnosť, že návrh nie je adresne správny, aj keď zo samotného návrhu jasne vyplývalo proti komu smeruje, a opomenul aj poučenie s odkazom na zákon č. 514/2003, pričom v tomto konaní Okresný súd Bratislava V vydal aj platobný rozkaz. Mal za to, že jemu spôsobená škoda vykonštruovanou exekúciou sa v roku 2009 navýšila o ďalšie finančné čiastky (1.022,50 eur). Poukázal aj na to, že v rozhodnutí o námietkach bolo rozhodnuté aj o trovách exekúcie, a súd sa zaviazal vyčísliť preukázateľné trovy, čo sa do dnešného dňa neudialo napriek skutočnosti, že poverenie exekučný úrad vrátil v novembri 2009. Ďalej uviedol, že na Okresnom súde Bratislava V bola prekročená lehota na rozhodnutie o námietkach, ktorá je 60 dní. Námietku premlčania, vznesenú odporcom, považoval s poukazom na ust. § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. za neudržateľnú a účelovú, nakoľko sa nejedná o uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Mal za to, že celé konanie má charakter nesprávneho úradného postupu od primárneho porušenia jeho ústavných práv z roku 2005 až do súčasnosti. Poukázal aj na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, a skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli vzaté do úvahy. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a § 8. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08.02.2011 od odporcu domáhal zaplatenia 4.248 eur spolu so 4,6 % úrokom odo dňa 07.02.2006 titulom náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, spočívajúceho v zablokovaní jeho bankového účtu, hoci jeho námietkám proti exekúcii a jej trovám bolo vyhovené. Po tom, čo navrhovateľ zostal v konaní nečinný, a odporca vzniesol námietku premlčania, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, keď svoje rozhodnutie založil s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v podstate len na konštatácii, že navrhovateľ sa o vzniku škody dozvedel dňa 18.11.2005, teda v deň, kedy podal námietky proti exekúcii, v ktorých poukázal na zablokovanie svojho účtu, pričom tento jeho nárok považoval prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania odporcom za premlčaný, nakoľko trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 18.11.2008, a návrh bol navrhovateľom podaný na súd až dňa 08.02.2011. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z dôvodu hospodárnosti ďalšie dokazovanie nevykonával, avšak skonštatoval, že navrhovateľ neosvedčil nesprávny úradný postup exekútora a ani vznik škody a jej výšku. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ktorý vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania najskôr z dôvodu hospodárnosti konania skúmal, či bol návrh na náhradu škody navrhovateľom na súde uplatnený včas. Nepreskúmateľný je však jeho záver, že navrhovateľ sa o vzniku škody dozvedel dňa 18.11.2005, kedy podal námietky proti exekúcii, ku ktorému dospel po vyhodnotení, že už v čase podania predmetných námietok mal navrhovateľ vedomosť o zablokovaní jeho bankového účtu exekútorom. Z predloženého spisu a ani z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, a už vôbec z neho nevyplýva súdom prvého stupňa tvrdená skutočnosť, že sa o nej dozvedel dňa 18.11.2005. Ak potom súd prvého stupňa bez akéhokoľvek dokazovania v tomto smere a bez odôvodnenia na základe akých skutočností stotožnil deň, kedy sa navrhovateľ dozvedel o zablokovaní jeho účtu exekútorom (teda o ním tvrdenom nesprávnom úradnom postupe exekútora) s dňom, kedy sa dozvedel o vzniku škody, nie je možné tento jeho záver preskúmať. Keďže naviac takýto záver nebolo možné prijať ani na základe vykonaného dokazovania, nemôže byť považovaný za správny, pretože je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Od nesprávne zisteného skutkového stavu sa potom odvíja aj zatiaľ predčasný záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku na náhradu škody, uplatnenej navrhovateľom. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Toto ustanovenie teda upravuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť dňom, kedy sa navrhovateľ dozvedel o tom, že mu v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekútora vznikla škoda. Ustanovenie § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zas upravuje objektívnu premlčaciu dobu tak, že najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Nakoľko odporca namietol premlčanie nároku navrhovateľa a navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že nárok premlčaný nie je (s odkazom na objektívnu premlčaciu dobu), bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť, či bol nárok navrhovateľom uplatnený včas, a to podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Bude preto nevyhnutné zistiť, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, uplatnenej v tomto konaní, posúdiť začiatok plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby, ustáliť či vôbec, a ak áno, kedy ktorá z nich uplynula, a vyhodnotiť či môžu plynúť nezávisle na sebe. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 430/2011, ktorý pojednáva práve o správnej aplikácii ustanovení pri posudzovaní premlčania práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, bude posudzovať prípadný nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Vzhľadom na odvolanie navrhovateľa, v ktorom uvádza aj s posudzovanou vecou nesúvisiace skutočnosti, dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa, že predmetom konania je výlučne návrhom uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 4.248 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť práve zablokovaním jeho účtu exekútorom, a mala by spočívať v zaplatenom nájomnom, hodnote investícií, kúpených sanitárnych zariadení, a cestovného a pohonných hmôt za dva mesiace, všetko v súvislosti s prenajatou nehnuteľnosťou, ktorej nájom mal navrhovateľ vypovedať pre nemožnosť platiť nájomné z dôvodu uvedeného zablokovania jeho účtu (č.l. 12). Odvolací súd s poukazom na skutočnosti uvedené vyššie konštatuje, že súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie nebolo dostatočným podkladom pre jeho rozhodnutie, ktoré možno považovať za predčasné, a preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom spoľahlivo zistí skutkový stav, keď si za týmto účelom v prvom rade pripojí spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36Er 1471/2005-26 a exekútorský spis sp. zn. EX 294/2005, výsluchom účastníkov (prípadne ďalším dokazovaním) ustáli kedy sa navrhovateľ dozvedel o ním tvrdenej škode, a vysporiada sa najskôr s námietkou premlčania, vznesenou odporcom, ako i s argumentáciou navrhovateľa, že nárok premlčaný nie je. Následne v nadväznosti na závery, ku ktorým dospeje, buď návrh z dôvodu premlčania zamietne, alebo vec v merite prejedná, vyhodnotí dôvodnosť nároku navrhovateľa, a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavku § 157 ods. 2 O.s.p.. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.