Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/138/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213113 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111213113.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Home CREDIT Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petr Pečený, advokát, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: V. V., T. XXXX/X, XXX XX F., o vymoženie uloženej povinnosti istiny s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. ING. Jozef Buri, so sídlom úradu Ku Bratke 3, 934 05 Levice pod č. EX 2508/2011 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Er 619/2011-33 zo dňa 23.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Er/619/2011 -33 zo dňa 23.01.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením opakovane zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je nadelený právomocou, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), preskúmavať takýto exekučný titul. Súd prvého stupňa mal nesporne preukázané, že pohľadávka oprávneného vyplýva zo zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou súčasťou ktorej boli Zmluvné dojednania ( alebo Všeobecné obchodné podmienky ) v ktorej bola dohodnutá v hlave 13 § 18 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. rozhodcovská doložka, s tým, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom, JUDr. Radimom Kuchtom, Sibírska 1329, 908 51 Holíč a to zo zoznamu rozhodcov. Súd prvého stupňa v zmysle zrušujúceho rozhodnutia KS BA sp.zn. 20CoE/290/2011-28 zo dňa 26.04.2012 opakovane vo veci rozhodol, s tým že mal preukázané, že vzhľadom na charakter zmluvy ako takej, ako aj na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa služieb a účastníkov zmluvného vzťahu dospel k záveru, že nesporne sa jednalo o spotrebiteľský zmluvný vzťah, na základe čoho bolo potrebné aplikovať vnútroštátne právne predpisy vrátane Smernice Rady č. 87/102/EHS a Smernice 93/13 EHS na ochranu spotrebiteľa. Súd prvého stupňa vzhľadom na uvedené pristúpil ku skúmaniu rozhodcovskej doložky a skúmaniu exekučného titulu ako takého. Súd prvého stupňa pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku poukazujúc na prijaté rozhodnutia NS SR 3MCdo/20/2008 , 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. októbra 2011 6MCdo/9/2012, 2/Cdo/245/2010 skonštatoval, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná nie je osobitne podpísaná, nakoľko samotné VOP súčasťou ktorých je dohoda o prejednaní možných sporov rozhodcovským súdom tvoria samostatný dokument a nie sú osobitne podpísané. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom a preto musí byť dojednaná a podpísaná samostatne, pričom nie je možné akceptovať odkaz hlavnej zmluvy na Zmluvné dojednania, súčasťou ktorých je aj rozhodcovská doložka ako taká. Na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy vo vopred pripravenej, formulárovej zmluve o úvere, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto vydaný rozhodcovský rozsudok je nevykonateľným exekučným titulom, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci konať, na základe čoho opakovane žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola riadne dojednaná s účastníkom zmluvy, povinným dokument s rozhodcovskou doložkou je riadne podpísaný a zmluva jednoznačne spĺňa požiadavku na dokument podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. Oprávnený má za to, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Má za to, že záver súdu prvého stupňa mená oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom ochrana spotrebiteľa má mať pri skúmaní okolností uzatvorenia zmluvy o úvere svoje medze. Poukázal na to, že povinný s oprávneným dobrovoľne, bez nátlaku uzatvoril označenú zmluvu o úvere s následným poskytnutím finančných prostriedkov, ktoré v dohodnutom čase nevrátil. Povinný možnosť podať námietky o predpojatosti rozhodcu nevyužil, námietky nepodal s tým, že taktiež mal možnosť dosiahnuť v prípade výhrad voči vydanému rozhodcovskému rozhodnutiu niekoľko inštitútov, ktorými by mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, pričom ani jeden z nich nevyužil. Má za to, že zo strany súdov SR prišlo k nesprávnej transpozícii dotknutého ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pri výklade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvy o úvere v chápaní Smernice 93/13 EHS, nakoľko pri preklade originálu verzie „ excluding or hindering the costumer´s right to take legal action ar exercise any other legal remedy, particulery by requiring the costumer to take legal disputes exclusively to arbitration not covered by any legal provision,“ význam a zmysle v českej verzii prekladu a slovenskej verzii je odlišný. Smernica nezakazuje podriaďovanie spotrebiteľských sporov pod rozhodcovské súdy, ale skôr konštatuje, aby sa nepodriaďovali pod rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené legislatívnou formou v príslušnom štáte. Má za to, že v SR zákon o rozhodcovskom konaní jasne upravuje tento proces a preto nie je možné konštatovať neplatnosť rozhodcovskej doložky ako uviedol súd prvého stupňa, s tým že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Povinný svojim podpisom na zadnej strane žiadosti, zmluvy jednoznačne potvrdil zmluvné dojednania, prejav vôle s uzatvorenými VOP a teda objektívne podľa § 35 OZ je potrebné vykladať, že obidve zmluvné strany s uzatvorenou rozhodcovskou doložkou súhlasili. Vydané rozhodnutie súdu prvého stupňa žiadal zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je potrebné postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Z predloženého spisového materiálu mal odvolací súd zistené, že svojim návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený, na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom sp.zn. 4653/2008/S zo dňa 15. decembra 2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 16.12.2009 a vykonateľným dňa 20.12.2009, domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému zaplatiť istinu vo výške 373,09 EUR s príslušenstvom predstavujúcim zmluvnú pokutu vo výške 4,88 Eur ako aj úroku z omeškania vo výške 65,02 Eur a úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne z čiastky 438,11 Eur odo dňa 28.06.2006 do zaplatenia. Súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu ako takého, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2005, ako aj z výpisu z obchodného registra oprávneného dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto je potrebné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa vrátane Smernice č .93/13 EHS z 5. apríla 1993, ako aj Smernice č. 87/102/ EHS. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že so záverom súdu prvého stupňa, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania je možné súhlasiť. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích dôvodov ako aj vydaného rozhodnutia poukazuje na ust. § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní, s tým, že súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov, ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie: - podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a nesporové, - podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne). Teda v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom, tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne odlišných. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už judikovaného. Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej a jednak materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí preto každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP). Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 159 ods. 2 OSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmito zákonnými ustanoveniami i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Ďalej, bez návrhu, skúma, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú: - predmetom skúmania (vyplývajúcim z § 45 ods. 1 písm. b/) je rozhodcovský rozsudok a len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a/ a b/, čo na strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod inými písmenami. Tento výpočet je pozitívny a striktný. Exekučný súd, ako každý iný orgán, je viazaný doručeným rozhodcovským rozsudkom, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK. Ustanovenie § 159 ods. 2 OSP tu platí podporne a svedčí tomu i dikcia § 40 ods. 2 ZoRK, kedy v základnom konaní (v žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku) súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť, teda musí rozhodnúť, pričom tak nemôže urobiť z vlastného popudu. Viazanosť ostatne vyplýva priamo z ustanovenia § 106 ods. 1 OSP pokiaľ súd nezistí, že vo veci existujú v tomto paragrafe vypočítané okolnosti, nemôže vec prejednať a konanie zastaví. - predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie skúmanie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Skúmanie okolností, aj to len v rozsahu návrhu a pozitívneho výpočtu obsiahnutého v § 40 ods. 1 ZoRK (výnimkou je písm. a/ a b/), je umožnené len súdu v základnom konaní pri podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. - predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Predmetom tohto prieskumu je rozhodcovské rozhodnutie v striktne vymedzenom rozsahu a plnenie z rozhodnutia vyplývajúce. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nielen spotrebiteľa). Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku záväzku zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Absencia riadnej argumentácie súdu bráni následne účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa, v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, taxatívne určenou pozitívnou enumeráciou stanovuje rozsah materiálnych podmienok, ktoré je exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia oprávnený, resp. povinný skúmať, nakoľko sám Zákon o rozhodcovskom konaní ochranu spotrebiteľa zabezpečuje v § 31 ods. 3, stanovuje materiálne požiadavky pre rozhodovanie rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach. Podľa tohto ustanovenia, rozhodcovský súd použije rovnako ako všeobecný súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a v § 33 ods. 2 ZoRK, podľa ktorého, nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu. Z preskúmavania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu tak ako to predpokladá § 44 EP potom vyvstávajú rôzne modality postupu exekučného súdu od vydania poverenia na vykonanie exekúcie v požadovanom rozsahu, cez rozhodnutie, ktorým sa v časti poverenie vydá a v časti sa žiadosť o vydanie poverenia zamietne, až po zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia, ako takej. Kompetencia exekučného súdu preskúmať validitu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v rigorózne vymedzenom rozsahu kladie zvýšený dôraz pre kvalitu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorým exekučný súd nevyhovie celkom, či v určitom rozsahu, žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Mimo odvolania treba uviesť, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je formálnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy majúcou za následok pri jeho absencii neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Touto formálnou náležitosťou platnosti rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma, ktorú zákon formuluje benevolentne (... je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb /nie ich podpis/, ktoré ju dohodli.), ktorej nedostatok môže byť dokonca následne konvalidovaný (§ 4 ods. 3 ZoRK). So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore smerujúcom ku zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo i len do elementárnej časti, svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Najmä uviesť: - V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nie zmluva, predmetom záujmu exekučného súdu má byť len plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Plnenie z exekučného titulu zaväzujúce na vrátenie dlhu s príslušenstvom nik nespochybnil, z hľadiska § 35 ZoRK je vecou rozhodnutou a z tohto pohľadu nie je zrejmé, čo viedlo exekučný súd k nerešpektovania tejto procesnej prekážky vedenia konania. - Ak bude exekučný súd naďalej toho názoru, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta sú, vo svojej akejkoľvek výške, neprimerané, vo vzťahu k poskytnutému peňažnému plneniu, keďže ide o plnenie deliteľné, bude jeho povinnosťou moderovať výšku vymáhaného nároku a poverenie v ostatnom rozsahu vydať. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol a preto, o náhrade týchto trov rozhodne, podľa § 224 ods. 3 OSP, súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.