KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava11. 5. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/156/2014 z 11. 5. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. mája 2015, sp. zn. 2Cob/156/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1111224844.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/156/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111224844
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111224844.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská 11, 821 03
Bratislava, IČO: 45 474 231, zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., Seberíniho 1, 821 03
Bratislava, IČO: 36 866 687, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka,
Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 1.386,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/140/2011-97 zo dňa 7.4.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/140/2011-97 zo dňa 7.4.2014
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 285,38 eur na účet právnej zástupkyne odporcu.

V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 1.8.2011
domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1386,- eur a
nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ prevzal na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.2.2011 pohľadávku spoločnosti ROEN, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, Bratislava,
IČO: 35 802 171 voči odporcovi, ktorá spočíva v neuhradenej časti poistného plnenia vo výške 1.386,-
eur. Poškodený si v dôsledku poistnej udalosti č. 9516893816 zo dňa 20.1.2011, ktorá mu vznikla na jeho
osobnom motorovom vozidle Audi A4, EČV: BA 689 RD, rok výroby 2001, uplatňoval nárok na náhradu
škody spočívajúcej v účelnom požičaní si náhradného motorového vozidla po nevyhnutnú dobu trvania
opravy poškodeného motorového vozidla za 29 dní požičania si motorového vozidla strednej triedy bez
obmedzenia počtu najazdených km, a to v celkovej výške 1.716,- eur. Na základe listu odporcu zo dňa
22.3.2011 bolo však poškodenému oznámené, že odporca uhradí zo sumy 1.716,- eur len sumu vo
výške 330,- eur. Zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1.386,- eur nebol zo strany
odporcu uznaný a vyplatený.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne dňa 16.2.2012. Vo svojom vyjadrení uvádza, že nárok
navrhovateľa čo do dôvodu a výšky neuznáva, má za to, že vyplatené poistné plnenie bolo vypočítané
správne a žiada návrh zamietnuť.

Podaním doručeným súdu dňa 13.9.2012 požiadal navrhovateľ o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že
okrem uplatnenej sumy 1.386,- eur si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.386,-
eur od 7.4.2011 do zaplatenia. Súd požadovanú zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 19.9.2012.

Odporca v konaní namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, nepreukázanie
vzniku škody ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 15.2.2011 s tým, že postupcovi
ku dňu postúpenia nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna škoda, keďže k platbe za zapožičanie



motorového vozidla došlo postupcom až v roku 2014 a preto nemohol postúpiť nárok na náhradu škody
15.2.2011, lebo žiadnu škodu nemal.

Súd v rozsudku poukázal na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka.

Súd uviedol, že prioritne sa zaoberal otázkou platnosti právneho úkonu týkajúceho sa nadobudnutia
pohľadávky, ktorej sa navrhovateľ v konaní domáha. Rozhodnutie o tejto otázke je totiž určujúce z
hľadiska aktívnej legitimácie navrhovateľa. Navrhovateľ pôvod svojej pohľadávky odvodzuje zo zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 15.2.2011 od spoločnosti Roen s.r.o. Z ust. § 524 a 530 Obč. zák., ktoré
upravujú postúpenie pohľadávky vyplýva, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Z čestného
prehlásenia spoločnosti Roen s.r.o. a z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.1.2014 vyplýva,
že spoločnosť Roen s.r.o. - postupca, faktúru č. 110201 vo výške 1.716,- eur za zapožičanie vozidla
uhradil až dňa 13.1.2014, tzn., že ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. k 15.2.2011 mu žiadna škoda
nevznikla, a teda takáto pohľadávka neexistovala. Na základe uvedeného, s poukazom na § 39 Obč.
zák. súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.2.2011 je absolútne neplatná,
pretože išlo o postúpenie neexistujúcej pohľadávky, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, ktorý mu
však nepatrí. Na základe uvedeného je podľa súdu nesporné, že navrhovateľ v predmetnom spore nie je
aktívne vecne legitimovaný. Nedostatok aktívnej legitimácie je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho,
aby sa súd zaoberal vecou v jej merite.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a),
b) a f) O.s.p. Uviedol, že v priebehu pojednávania založil do spisu Zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 13.1.2014, a to za účelom preukázania aktívnej legitimácie navrhovateľa v spore. Súd toto
podanie vyhodnotil ako zmenu žalobného návrhu, pričom takýto návrh zmeny žalobného návrhu bol
zo strany súdu zamietnutý. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že predmetná zmena návrhu by bola
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, a to s ohľadom na štádium vykonaného dokazovania
v predmetnom spore. S rozhodnutím súdu navrhovateľ nesúhlasí, nakoľko dokazovanie, ktoré bolo
vykonané do podania návrhu na zmenu žalobného návrhu sa týkalo len listinných dôkazov, ktoré
neboli nijak ovplyvnené Zmluvou o postúpení pohľadávky. Rovnako tak prednesy právnych zástupcov
sporových strán žiadnym spôsobom neriešili otázku Zmluvy o postúpení pohľadávky. Preto je podľa
názoru navrhovateľa jednoznačné, že v prípade pripustenia zmeny návrhu by nič nebránilo použitiu
výsledkov doterajšieho konania ako podkladov pre konanie o zmenenom návrhu. Dokazovanie sa totiž
zaoberalo najmä otázkou oprávnenosti dĺžky zapožičania náhradného vozidla, ako aj výšky požičovného
za jeden deň zapožičania, a žiadna z týchto riešených vecí nie je ovplyvnená prípadnou zmenou návrhu
s pripustením uplatňovania nárokov na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.1.2014.
Navrhovateľ tiež uviedol, že jedinou zmenou je iba dátum postúpenia pohľadávky z poškodeného na
navrhovateľa, ktoré preukazuje navrhovateľovu aktívnu legitimáciu.

Navrhovateľ vytkol, že v napadnutom rozsudku sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s predloženým
dôkazom preukazujúcim aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní, a to Zmluvou o postúpení
pohľadávky, a teda žiadnym spôsobom neriešil, že dňa 13.1.2014 bola uzavretá nová Zmluva o
postúpení pohľadávky, ktorá bola na pojednávaní dňa 7.4.2014 založená do súdneho spisu. Navrhovateľ
k tomu tiež uviedol, že existencia aktívnej legitimácie je v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodná ku dňu
rozhodovania vo veci, a v predmetnom spore ide o dátum 7.4.2014.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.



Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Je pravdou, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.2.2011 nebola založená aktívna
vecná legitimácia navrhovateľa v predmetnom spore, keďže bolo preukázané, že spoločnosti ROEN
s.r.o. ako postupcovi vznikla predmetná pohľadávka až dňa 13.1.2014, t.j. úhradou sumy 1.716,- eur
na základe faktúry č. 110201. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa je však jednoznačne preukázaná
v súdnom spise založenými listinnými dôkazmi, a to čestným prehlásením spoločnosti ROEN s.r.o.,
príjmovým pokladničným dokladom č. 14/1/13/1 zo dňa 13.1.2014 a Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 13.1.2014.

Odvolací súd preto s poukazom na cit. ust. § 154 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že súd prvého stupňa
pochybil, keď pri rozhodovaní a posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa neprihliadol na
uvedené listinné dôkazy, predovšetkým Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.1.2014, predložené
navrhovateľom na pojednávaní dňa 7.4.2014, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku,
a teda na aktuálny stav v čase jeho vyhlásenia svedčiaci v prospech aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľovi sa postupom súdu
prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov
prvostupňového a odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 30Cb/140/2011

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1111224844)

  1. 11. 5. 2015Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/156/2014 z 11. 5. 2015 (toto rozhodnutie)
  2. 28. 9. 2015Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/140/2011 z 28. 9. 2015potvrdené
  3. 6. 3. 2017Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/145/2016 z 6. 3. 2017