Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/295/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111237206 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111237206.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): Bayer Pharma Aktiengesellschaft, so sídlom Műllerstrasse 18, 13353 Berlín, Nemecko, reg. č. B 283 B, zast.: JUDr. Andrea Šupáková, advokátka, Nobelova 1/A, 831 02 Bratislava, proti odporcovi (žalovanému): 1/ Gedeon Richter Plc., so sídlom Gyömrői út 19-21, 1103 Budapešť, Maďarsko, reg. č. Cg. 01-10-040944, 2/ Gedeon Richter Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova, 821 08 Bratislava, IČO: 45 869 146, obaja zast.: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, o žalobe na ochranu proti porušovaniu práv k patentu a proti nekalosúťažnému konaniu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 CbPv/8/2011 - 797 zo dňa 30.07.2014 v časti náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 CbPv/8/2011 - 797 zo dňa 30.07.2014 v časti výroku o náhrade trov konania (II.) potvrdzuje a v časti výroku o náhrade trov štátu (III.) zrušuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovaným k rukám ich právneho zástupcu trovy konania vo výške 132 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 360,08 eur ako aj o povinnosti žalobcu nahradiť na účet konajúceho súdu trovy štátu vo výške 2.589,60 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasne rozhodol, že žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 1.312,74 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že o zastavení konania rozhodol v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. v dôsledku skutočnosti, že žalobca podaním, súdu doručeným dňa 24.06.2014, zobral návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. a žalovaným priznal právo na náhradu trov konania. Žalobca, využitím svojho práva disponovať s návrhom, zobral svoju žalobu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania a nárok na náhradu trov tak vznikol žalovaným. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by viedli k tomu, že súd žalovaným právo na náhradu trov konania neprizná. K späťvzatiu žaloby došlo potom, čo Úrad priemyselného vlastníctva SR právoplatne zrušil patent č. XXX XXX patriaci žalobcovi. Súd, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia Ú. R. T. M.. R. XXX-XXXX/P XXXXXX Z.-XXXX M. D. XX.XX.XXXX, mal za preukázané, že žalobca mal ešte pred podaním žaloby na súd vedomosť o podanom návrhu na zrušenie patentu, keďže tento mu bol 14.07.2011 zaslaný na vyjadrenie. Aj napriek tejto skutočnosti žalobca, vedomý si spochybnenia svojho práva k patentu, pristúpil k podaniu žaloby na súd, čím na seba zároveň prevzal riziko možného neúspechu v konaní v prípade, ak počas konania bude jeho patent č. XXX XXX zrušený. Súd mal za to, že vzhľadom na uvedené nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvoliť postup v zmysle § 150 O.s.p.. Okresný súd Bratislava I ustálil, že výška náhrady trov konania žalovaných pozostáva z náhrady súdneho poplatku z návrhu na zrušenie predbežného opatrenia vo výške 132 eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 360,08 eur vyčíslených v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z., pozostávajúcich z 3 úkonov právnej služby, ktoré považoval za preukázané a účelne vynaložené. Ďalej súd podľa výsledku konania v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vyplatením prekladateľskej odmeny prekladateľovi R.. A.Q. R., zapísanému v zozname prekladateľov na MS SR pod evidenčným číslom XXXXXX vo výške 2.589,60 eur. Posledným výrokom svojho rozhodnutia súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 1.312,74 eur žalobcovi, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, v súlade s ustanovením § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1990 Zb.. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti výrokov o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (navrhovateľ). Odvolateľ uviedol, že rozhodnutie súdu v časti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania, považuje za nesprávne, a to z dôvodu, že súd podľa jeho názoru neaplikoval príslušnú právnu normu (§ 150 O. s. p.), keďže žalobca nezavinil zastavenie konania, pretože pri podaní žaloby vychádzal z prezumpcie správnosti verejnoprávneho aktu. V čase podania žaloby bol patent žalobcu č. XXXXXX platný, žalobcovi ako majiteľovi patentu patrili práva k nemu, vymedzené obsahom jednotlivých patentových nárokov a každý, t. j. aj žalovaní boli povinní tieto práva rešpektovať. Vzhľadom na tieto skutočnosti zastáva žalobca názor, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ktoré dostatočne odôvodňujú nepriznanie náhrady trov právneho konania vrátane trov právneho zastúpenia žalovaným. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.07.2014 č. k. 35 CbPv/10/2011 - 426, v ktorom Okresný súd Bratislava I v obdobnej právnej veci žalobcu proti inému žalovanému aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p., nakoľko prihliadol na existenciu skutočnosti hodných osobitného zreteľa. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť trovy štátu vo výške 2.589,60 eur s odôvodnením tohto rozhodnutia súdu ustanovením § 148 ods. 1 O. s. p. žalobca uviedol, že aj toto rozhodnutie považuje za nesprávne, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v aplikácii nesprávnej právnej normy zo strany súdu. Odvolateľ poukázal na ustanovenie § 141 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát. Z citovaných ustanovení O. s. p. jednoznačne vyplýva, že trovy štátu spojené so zabezpečením práva účastníka konania konať v občianskom súdnom konaní vo svojom materinskom jazyku znáša v každom prípade štát, čo potvrdzuje aj konštantná judikatúra, napr. judikát uverejnený pod R 21/1986. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku II. zmenil tak, že žalovaným náhradu trov konania neprizná a v časti výroku III. napadnuté uznesenie zrušil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. V časti odvolania navrhovateľa, týkajúceho sa náhrady trov konania (druhý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa), sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom a právnou argumentáciou Okresného súdu Bratislava I. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. V prejednávanej veci je nesporné, že návrh nebol zobratý späť z dôvodu správania na strane odporcu, rovnako nebolo preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ mal ešte pred podaním žaloby na súd vedomosť o podanom návrhu na zrušenie patentu, keďže 14.07.2011 mu bol zaslaný na vyjadrenie. Napriek tejto skutočnosti, vedomý si spochybnenia svojho práva k patentu, podal žalobu na súd. Týmto konaním prevzal na seba riziko možného neúspechu v konaní, t. j. prevzal na seba procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. K návrhu navrhovateľa na použitie ustanovenia § 150 O. s. p. považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaným náhrady trov dotknutá a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa má za to, že v prejednávanej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvoliť postup podľa § 150 O. s. p.. Na uvedenej skutočnosti nič nemení fakt, že takýmto spôsobom rozhodol Okresný súd Bratislava I vo veci 35 CbPv/10/2011 zo dňa 07.07.2014, nakoľko jeho rozhodnutie nie je pre odvolací súd záväzné. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 CbPv/8/2011 - 797 zo dňa 30.07.2014 v II. výroku rozhodnutia, ktorým prvostupňový súd rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovaným k rukám ich právneho zástupcu trovy konania vo výške 132 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 360,08 eur, potvrdil ako vecne správne. V ďalšej časti odvolania, t. j. v časti týkajúcej sa náhrady trov štátu, považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné. Zo zásady, že počas konania si každý účastník platí všetky svoje trovy konania, pripúšťa zákon výnimku. Tá spočíva v tom, že v taxatívne stanovených prípadoch platí namiesto účastníkov konania trovy konania štát. V zmysle uvedeného platí štát tlmočné, spojené s právom účastníka konať vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18, § 141 ods. 2 O. s. p.). Rovnako podľa R 21/1986: „Náhradu nákladov spojených s pribratím tlmočníka na to, aby účastník v občianskom súdnom konaní mohol konať vo svojej materčine, nemožno účastníkovi konania uložiť. Platí to aj o tlmočníkovi ustanovenom súdom na dorozumievanie s hluchonemým účastníkom konania.“ Uvedená úprava je reakciou na článok 9 Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Predmetný článok požaduje od zmluvných strán, aby v občianskom konaní umožnili účastníkovi použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez vzniku dodatočných nákladov pre účastníka. Úprava v § 18 toto právo účastníkovi garantuje. Vo vzťahu k úhrade trov výbor expertov poukázal na § 141 ods. 2, ktorý zakotvuje, že trovy spojené s tým, že účastník konal vo svoje materčine, platí štát. Regionálny alebo menšinový jazyk nemusí byť vždy totožný s materským jazykom účastníka. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozšíriť aplikáciu § 141 ods. 2 aj na trovy spojené s tým, že účastník koná v jazyku, ktorému rozumie (Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár autorov Jaroslav Krajčo, Daniela Sučanská, Agnesa Čierna, Ondrej Krajčo, 549 st.). Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. i/ uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 CbPv/8/2011 - 797 zo dňa 30.07.2014 v časti III. výroku zrušil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.