Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/553/2014 z 15. 2. 2015

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/553/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244362
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244362.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Š.G. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX X. N., zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom
Radlinského 2, 811 07 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou
Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody vo výške
2.741,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
v Bratislave, zo dňa 22.05.2014, č. k. 16C/178/2011 - 278 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 22.05.2014, č. k.
16C/178/2011 - 278 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že nepožiada súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľa
zo dňa 10.01.2014 na prerušenie konania podľa § 209 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol. Zároveň súd
prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal náhrady škody vo výške 2.741,88 eur s úrokom z omeškania,
z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej
len NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ v písomne podanom návrhu uviedol, že ako člen
družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(ďalej len Družstvo), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci prospektu investície
schváleného NBS zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich
zhodnocovanie prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p. a.s. (ďalej len obchodník s CP),
s ktorým družstvo uzatvorilo zmluvu o správe portfólia cenných papierov. Táto zmluva bola následne
menená a doplňovaná. Nad činnosťou družstva mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS podľa
§ 136 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, ako aj zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom. Navrhovateľ sa v máji 2010 dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010
skončil činnosť, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio CP, ani zverené peňažné prostriedky a družstvo
nemá prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov družstvu, vrátane ich zhodnotenia.
V dôsledku konania Obchodníka s CP pre družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje
sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože túto sumu mu družstvo nevrátilo.

NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona tým, že dohľad nad činnosťou
dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou a nedostatky



vo výkone dohľadu, ktorých sa NBS dopustila komplexne a vo vzájomných súvislostiach naplňujú znaky
nesprávneho úradného postupu.

NBS nepostupovala v súlade s predpismi a navrhovateľovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila § 1 ods. 1 zákona
o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad obchodníkom s CP a nad družstvom tak, aby bol splnený
účel zákona o dohľade, pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s CP, ktorý vykonával pre družstvo
činnosť podľa zmluvy po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s CP
NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu zistených nedostatkov v činnosti obchodníka
s CP, pričom vedela, že zistené nedostatky v činnosti obchodníka s CP zasahujú do práv a právom
chránených záujmov družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorý mu zverili prostriedky na
ich zhodnotenie, vo vzťahu k družstvu nevykonala potrebné opatrenie na zabránenie vzniku škody na
majetku, ktoré zverilo obchodníkovi s CP, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov, najmä
neupozornila včas družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP po ich zistení, aby mohlo
družstvo a jednotliví členovia ochrániť svoje investície. NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi
s CP, aj keď o problémoch družstva bola informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník
s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až
do 01.03.2011, kedy NBS odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.
NBS nereagovala na list družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 zákona
o CP Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom
a NBS spôsobila, že družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok
zverený navrhovateľom obchodníkovi s CP u garančného fondu investícii a tak uspokojiť následne
nároky svojich členov. NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v
konaní voči obchodníkovi s CP vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že obchodník s CP
by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa,
resp. tretích osôb, aj keď musela vedieť, že obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon.
NBS o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s CP vedela minimálne na základe kontroly, ktorú vykonala
u Obchodníka s CP v roku 2007, keď vydala rozhodnutie,
dňa 08.01.2008, ktorým obchodníkovi uložila pokutu 500.000,- Sk a dňa 20.08.2008, ktorým
obchodníkovi uložila pokutu 300.000,- Sk.

Ku škode navrhovateľa by nedošlo, ak by NBS vykonávala dohľad nad obchodníkom s CP riadne, urobila
potrebné opatrenia na nápravu a to tak vo vzťahu Obchodníka s CP a aj Družstvu. NBS nepostupovala
v súlade s predpismi v oblasti jej právomocí pri výkone dohľadu a objektívne zodpovedá za škodu,
ktorá navrhovateľovi vznikla, pretože škoda mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS
porušením pre ňu záväzných ustanovení vzťahujúcich sa na výkon dohľadu.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne, návrh považoval za neopodstatnený a požadovanú
náhradu škody neuznal v celom rozsahu, ani čo do dôvodu, a ani čo do údajnej výšky a návrh ako
nedôvodný žiadal zamietnuť.

Odporca uviedol, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktoré vyvíja svoju činnosť podľa
Obchodného zákonníka. Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do družstva a teda vedel,
že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu - družstva, pričom s
členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku
družstva. Za celkovú činnosť družstva zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo družstva ako
štatutárny orgán družstva. Navrhovateľ ako investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené
riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov, tak ako to ustanovuje § 129
ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 o cenných papieroch. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri
výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 Prospekt investície
podľa § 127 ods. 2 zákona 566/2001 Z.z. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácii pre ich investičné rozhodnutie.
Pri schvaľovaní Prospektu investície orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125
ods. 7 zákona 566/20001 Z. z. a posudzuje sa najmä jeho úplnosť teda, či prospekt investície obsahuje
všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov a
ich zrozumiteľnosť. Podľa § 128 ods. 1 písmeno h/ zákona č. 566/2001 Z.z. zodpovedá za pravdivosť
údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt.
Je zavádzajúce tvrdenie, že schválený Prospekt investície obsahoval samotnú Zmluvu o správe portfólia



alebo Zmluvu o riadení portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam
zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt pričom
zákon nepožadoval aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samostatné zmluvy, požadoval len
ich zoznam. Schválenie Prospektu investície neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu
investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah a teda eventuálne
nedodržiavanie povinnosti zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka
s CP by bolo vo všeobecnosti porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu
investície. Prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám, ani obchodníkovi s CP, ale zaväzuje
len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP zmluvu, ktorá obsahovala zásady správy
portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia vymáhať súdnou cestou
splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva - investorov.

NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože to by bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.
Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom
hospodárení, čo i predkladalo a z hospodárskych výsledkov uvedených v správach nevyplývali indície
a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích
podielov, či podielov na zisku jeho členom. Družstvo nemalo žiadne výhrady k Obchodníkovi s CP a
ani nikdy neoznámilo NBS, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu, alebo inak neplní
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a nikdy ani nepodalo žalobu z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná
v súlade so zmluvou prípadne že spôsobuje škodu.

NBS vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP vydala rozhodnutie č.
T.-XXXX/XXXX, zo dňa 12.07.2010 o predbežnom opatrení, ktorým uložila Obchodníkovi s CP zdržať sa
nakladania s majetkom klientov bez predchádzajúceho súhlasu NBS, rozhodnutie č. T.-XXXX-X/XXXX,
zo dňa 21.12.2010, ktorým odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb
uvedených v § 156 ods. 2 písm. a zákona 566/2001 Z.z.

NBS teda nebola nečinná, vydala relevantné rozhodnutia, nerobila prieťahy v konaní a postupovala v
súlade so zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj
právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi, tak ako sú uvedené v odôvodnení
rozsudku súdu prvého stupňa, zároveň sa oboznámil s obsahom spisu okresného súdu vedeného pod
sp. zn. 19C/56/2011, z ktorého zistil, že sa týka právnej veci navrhovateľa: PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti odporcovi SR - Národná banka Slovenska o náhradu škody vo výške
63.163.426,03 eur s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS podľa zák. č.
514/2003 Z.z., v ktorom navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup NBS, v dôsledku ktorého si
navrhovateľ uplatnil náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eur určenej ako skutočnej škody vo výške
26.575.807,88 eur a ako ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eur. V predmetnej veci nebolo rozhodnuté.

Zároveň súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011,
právoplatné 05.05.2011, ktorým uznesením pod sp. zn. 3K/95/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok
Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský, ktorý dňa 24.08.2011
podal správu o priebehu konkurzu a uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v
súlade s predmetnou zmluvou, pričom dôkazy potvrdzovali, že družstvo samo nakupovalo cenné papiere
a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý
potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval
obchody na účet družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho
činnosť je pod dohľadom NBS. V súvislosti s pohľadávkami prihlásenými do konkurzu, ich masa bola
vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov, pričom sa tam nachádzali i fiktívne pohľadávky.

Navrhovateľ ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na
Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010, navrhovateľ však nie je účastníkom konkurzného
konania a teda ani incidenčnú žalobu nepodal.



Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132
Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a
preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa súdom prvého stupňa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v odôvodnení
jeho rozhodnutia ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok a to:
1./ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
2./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS,
pričom však v návrhu nešpecifikoval, v čom konkrétne mal nesprávny úradný postup vo vzťahu k jeho
osobe spočívať, nakoľko neuviedol, akým konaním, resp. nekonaním mala NBS porušiť svoje povinnosti,
čo zanedbala napriek tomu, že to mala povinnosť vykonať a neuviedol, v ktorom období sa mala dopustiť
vytýkanej nečinnosti, či prieťahov v konaní a to v súvislosti s jeho osobou a vznikom majetkovej ujmy.
V doplnení návrhu zo dňa 11.04.2013 navrhovateľ špecifikoval postup NBS, ktorý považoval za
nesprávny úradný postup NBS z vecného a časového hľadiska a súd z tejto špecifikácie vychádzal.

Navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup
1. oneskorené zistenia neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície družstva a tým údajnej
neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva,
2. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní
nedostatkov,
3. prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči Družstvu.

Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu NBS, spočívajúcemu v oneskorenom
zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície
a následne oneskorení zakázanie činnosti Družstva súd prvého stupňa uvádza, že dohľad NBS nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch.
Družstvo bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt
investície, ktorý bol na základe žiadosti Družstva schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre
finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v prospekte
investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001
Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt.

Dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt vykonávala v obmedzenom,
resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom a to zverejnenie schváleného Prospektu investície
pred začatím verejnej ponuky(§ 126 ods. 2, § 127 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť
prospektu investície počas lehoty platnosti - trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 130 zákona č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti
predložiť na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu
poskytovať úvery a pôžičky z peňažných prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zákona
č. 566/2001 Z.z.).
Až od 01.06.2010 išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3
zákona č. 566/2001 Z.z.).
NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad obchodníkom s CP v roku 2007 boli predložené aj údaje
o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006, pričom boli zistené nedostatky v oblasti
dodržiavania prospektu investície. Podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v relevantnom znení účinnom v
roku 2007 však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie
prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola
vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba



na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom , ktorý ustanoví zákon a teda nemohla si ako
dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej úpravy.
Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom
prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán
Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu
investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom
uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby
verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1
písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj
schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb,
ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.);
NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010,
kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej
situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste
samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by
mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie
však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť
Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o
schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. T.-XXXX/
X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti
podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle
zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti
a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona,
ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. T.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu
predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených
zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov súd prvého stupňa
uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu a nie obchodníka
s CP. Navrhovateľ nebol v žiadnom záväzkovom, či inom vzťahu s obchodníkom s CP. Účastníkom
takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto
právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako už bolo uvedené
dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS
zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z.
o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade
Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom
vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,
prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k
31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa
právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť
dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná
článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto
zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho
orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom
období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať
predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup NBS spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu, súd uvádza,
že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa
08.01.2008, č. T. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. T.-XXXX-
X/XXXX) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s CP sledovala a nebolo jej povinnosťou informovať
Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2,



že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako
neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie, alebo opatrenia
na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť.
Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s CP a Družstvom
založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné
informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad
nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného
navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči
Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady „práva patria bdelým“ a zamedziť tak znehodnoteniu, príp.
nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd tiež poukázal i na tú skutočnosť, že vo veci je podstatný len prípadný nesprávny úradný postup,
ktorého by sa mohla dopustiť NBS zanedbaním dohľadu vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľom vznikla škoda. V priamej
príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným Obchodníkom s
CP by mohla vzniknúť prípadne škoda len Družstvu, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľa a
preto i prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP je v
danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľa by ani nedošlo k vzniku škody
v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom odporcu spočívajúcom
v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP a preto sa súd ani prípadným nesprávnym úradným
postupom nezaoberal.

Sumarizáciou vyššie uvedeného mal súd prvého stupňa za preukázané, že NBS dohľad nad
dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala a že by sa dopustila nesprávneho úradného postupu.

Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku
škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.741,88 eur.
Z predložených listinných dokladov vyplýva, že navrhovateľ sa stal členom Družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a vystupoval pod poradovým číslom člena 13002. Navrhovateľ
dňa 08.12.2010 požiadal Družstvo o zrušenie členského podielu a žiadal o vrátenie sumy 2.741,88 eur.
Z potvrdenia o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnávací podiel zo dňa 15.12.2010
vyplýva, že členstvo navrhovateľa v družstve zaniklo dňa 10.12.2010 a navrhovateľovi ako bývalému
členovi vzniklo voči družstvu PDSI právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 2.741,88 eur. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011,
sp. zn. 3K/95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol
ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote
45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ si formou prihlášky prihlásil voči Družstvu pohľadávku
spolu v sume 2.741,88 eur, avšak nie je účastníkom konkurzného konania.

Navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého mu v dôsledku
vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa prioritne musí domáhať zaplatenia
svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného.
Navrhovateľ si aj svoj nárok voči Družstvu uplatnil a to formou prihlášky v konkurznom konaní
vyhlásenom na majetok Družstva. V čase rozhodovania súdu, teda v rozhodujúcom čase v zmysle § 154
Občianskeho súdneho poriadku však navrhovateľ nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv
voči Družstvu nakoľko konanie o incidenčnej žalobe navrhovateľa voči správcovi konkurznej podstaty
úpadcu - Družstvu nie je doposiaľ právoplatne skončené. Na viac z vyjadrenia správcu konkurznej
podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 27.12.2013 vyplýva, že ani konkurzné konanie nie je právoplatne
skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými
nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca uplatňuje voči SR -
Národnej banke Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni Chartis Europe, členom
predstavenstva Družstva, obchodníkovi s cennými papiermi, a okrem toho, vedie i konania za účelom
prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov



úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými
úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol
navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka
uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd ani nemohol ustáliť, či vôbec a v akej výške navrhovateľovi vznikla
škoda a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči štátu. V tomto smere bol návrh navrhovateľa podaný predčasne.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
199/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1404/2004, podľa, ktorých nárok na
náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom
súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal
ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie
sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Súd v súvislosti s navrhovateľom uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo
4968/2009 uvádza, že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať v danej veci s poukazom na
vyjadrenie správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné konanie
nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie
možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v
prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody.

O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu,
teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je
preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu ku škode by nebolo bývalo došlo.

Navrhovateľom označené konanie i v prípade preukázania nesprávneho úradného postupu by však
podľa názoru súdu nebolo možné považovať bez ďalšieho, za konanie v dôsledku, ktorého by
navrhovateľovi prináležal nárok na náhradu ním uplatnenej škody.
Medzi navrhovateľom uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym postupom
neexistuje ani príčinná súvislosť.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia
§ 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.
Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu a v jeho doplnení,
ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať
výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4
Občianskeho súdneho poriadku).

Na základe uvedených právnych záverov za stavu, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie
všetkých zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup, nebol preukázaný
vznik škody a teda ani príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným
postupom, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

V priebehu konania navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie zabezpečením účtovníctva Družstva od
roku 2002 do roku 2010, výsluchom svedkov L.. B. J., R.. W. Š., R.. V. N. F. R.. M. J..



Súd od vykonania tohto dokazovania upustil z dôvodu, že vykonanie tohto dokazovania považoval za
nadbytočné a irelevantné, keď na preukázanie vzniku škody na strane navrhovateľa nebolo potrebné
oboznámiť sa s účtovníctvom Družstva a výsluch svedkov, ktorých výsluch navrhovateľ navrhol vykonať
na preukázanie nesprávneho úradného postupu NBS, súd považoval za bezpredmetný z dôvodu, že pri
posudzovaní vytýkaného nesprávneho úradného postupu NBS v súvislosti výkonom dohľadu vychádzal
z príslušných právnych predpisov a na viac svedkovia sa mali vyjadriť ku skutočnostiam, ku ktorým sa
už odporca vyjadril.

Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania v zmysle
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej, ktorý súd posúdil aj ako návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný.

Súd jednak nie je povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať prejudiciálne
konanie o navrhovateľom položených otázkach z dôvodu, že vo veci rozhoduje ako súd prvého stupňa
a navrhovateľ nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie a jednak mal súd za to, že
zodpovedanie prejudiciálnych otázok navrhovateľa nie je pre rozhodnutie súdu potrebné z dôvodov
uvedených bližšie v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa úspešnosti v konaní, ale
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania
výslovne neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ proti druhému výroku
rozsudku a žiadal, aby odvolací súd druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v sume 2.741,88 eur s príslušenstvom, vrátane trov
konania, alebo ak sú na to dané dôvody, aby odvolací súd napadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Poukázal na niektoré citáty
z rozhodnutí súdov, ako Ústavného súdu v náleze sp. zn. III ÚS 341/07, na nález sp. zn. I. ÚS
243/07 Ústavného súdu SR, ako aj nález sp. zn. PL ÚS 21/96 Ústavného súdu ČR. Považoval za
úplne irelevantný argument odporcu, že mal upozorniť družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad
činnosťou družstva, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Mal za to, že zákon č. 566/2001
Z.z. nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pritom
takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil
prospekt investície (2002) a družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Predmet dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa odôvodnene spoliehal, že
v rámci dohľadu bude odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok podľa zák. č. 566/2001 Z.z..
Konštatovanie súdu, že navrhovateľ sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že právo
patrí bdelým, považoval za nepochopiteľné, pretože ku škode navrhovateľa došlo v rámci porušenia
zákonnej povinnosti odporcu vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho,
že navrhovateľ nebol bdelý. Tým, že súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu nedostatku príčinnej
súvislosti, súd odobril výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý plne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.
Súd svojim výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov,
pričom takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankoviek a
investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných odporcom, pretože zákon, ktorý ich mal chrániť
aj prostredníctvom odporcu, ich nechráni.

Podľa § 135 ods. 2 ZCP mal odporca zisťovať - čo v prípade družstva, obchodníka ako ani navrhovateľa -
neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných
NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším
Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS.



V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011
bolo preukázané z výpovede svedka Ing. Zdenka Juricu, CSc., že NBS už v roku 2007 pri kontrole
družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio,
ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom
čase akcionársky vlastnil obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od
navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom.
V konaní 7C/206/2011 súd prvého stupňa ďalej zistil, že NBS sa po tomto vážnom zistení a rizikovosti
portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí
zo strany NBS, rozložené namiesto jednej do 3 zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI
HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť
100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých 3 spoločnostiach bol navyše či už
členom predstavenstva alebo konateľom R.. Y. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To
znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do
prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom.

Následne roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi označené v
žalobnom návrhu, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci
nich aj výslovne pre družstvo, porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch, ako napr.:
- poskytoval družstvu investičnú službu, ktorú podľa názoru NBS poskytovať družstvu nemohol,
- podstatne porušil povinnosti zo zmluvy o riadení portfólia, ktorú mal obchodník uzavretú s družstvom,
- porušil povinnosti ohľadne rozloženia investičného rizika portfólia, ktoré obchodník spravoval.

Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo roku 2010
do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou
a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám, zapríčinila taktiež to, že navrhovateľ už skôr nemohol
rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom NBS
ani v minimálnej možnej miere neochránila.
NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 č. T.-XXXXX-X/XXXX vydanom
v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len
„Rozhodnutie o zákaze činnosti“) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené.

Z výpočtu nedostatkov prospektu družstva uvedených v Rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné,
že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov, vrátane navrhovateľa rozhodujúcich
skutočnostiach. Samotná NBS v Rozhodnutí o zákaze výslovne uviedla, že na základe neaktuálneho
prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt, a ďalej (str. 4, piaty odsek),
že prospekt je neaktuálny a skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé.
Prípadné zistenie neaktuálnosti údajov v prospekte za obdobie pred začatím oficiálneho dohľadu na
mieste zo strany NBS by samozrejme vrhlo na NBS negatívne svetlo v podobe podozrení zo zanedbania
dohľadu nad družstvom.

Navrhovateľ uviedol, že práve tieto skutočnosti sa potvrdili a z dôkazov predkladaných navrhovateľom
v tomto konaní jednoznačne vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne
dlhodobo pred májom 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle
NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva, R.. E. V. F. R.. W. B.
za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v činnosti družstva v zmysle § 2 ods. 8 zákona o
dohľade z dôvodu nedodržania prospektu (ďalej len „Prerokovanie nedostatkov“).

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že družstvo svojim konaním porušovalo ustanovenie § 129
ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s
ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla
až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.

NBS sama vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, t.j. rozhodnutia NBS zo dňa 30.05.2011, č.
T.-XXXXX-X/XXXX o zákaze predaja majetkových hodnôt družstva potvrdila, že voči družstvu bola
povinná zakročiť už štyri roky pred vydaním tohto rozhodnutia a zamedziť situácii, v ktorej družstvo
napriek neaktuálnemu, nepravdivému, neúplnému, a tým neplatnému, prospektu pokračovalo vo svojom
podnikaní a neoprávnene zhromažďovalo finančné prostriedky od tretích osôb (členov družstva), vrátane



navrhovateľa a uvádzalo ich do omylu o absolútne rozhodujúcich skutočnostiach pre investovanie doň
alebo zotrvanie so svojou investíciou v ňom (viď napr. údaje uvádzané pod písmenami c/, d/ a f/ vyššie),
v čom navrhovateľ vidí závažný nesprávny úradný postup NBS.

Navrhovateľ taktiež upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že konanie NBS o dohľade nad družstvom
z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo samotné družstvo podnetom z 15.04.2010
„Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon dohľadu
na mieste“, a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu.

Navrhovateľ ďalej upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že žiadna platná právna norma
neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal
možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako aj prvostupňového
súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto závere nie je v súlade s platnou legislatívou Slovenskej
republiky.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o ktorý navrhovateľ opiera svoju žalobu, neustanovuje,
nevyžaduje a dokonca, ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Názor odporcu týkajúci sa okamihu vzniku škody,
ktorý podľa tvrdenia odporcu má nastať, až potom, ak sa navrhovateľ nedomôže svojich pohľadávok
voči družstvo PDSI, je nepresný. Ak berieme do úvahy, že škoda prestavuje majetkovú ujmu v podobe
skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym
ukončením konkurzného konania, tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce
konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon o konkurze“) fakticky suspendoval
občiansky zákonníka, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i zákon č. 300/2005 Z.z trestný zákon v
platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania (čo by mohlo trvať i
niekoľko rokov). Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či
trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento
záver je celkom neprijateľný a scestný, avšak bol by logickým vyústením právneho názoru odporcu v
tejto veci. Pripustením tohto názoru by nasledovala praktická nemožnosť po prehlásení konkurzu začať
trestné stíhanie pre trestné činy, ktorých znakom je spôsobenie škody.

Navrhovateľ ďalej uvádza, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné
dôkazy, vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a
rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p. (v zápisniciach nie je
uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti). Skutkové
zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov, nemohli byť preto pre
súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Najvyšší súd (sp. zn. 6M Cdo 11/2010, zo dňa 31.01.2012) vyslovil, že pokiaľ v zápisniciach nie
je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ani
z nich nevyplýva, že sudca oznámil ich obsah, tak skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne
vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov, nemôžu byť preto pre súd prvého stupňa podkladom pre
právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. Pokiaľ súd založí svoje právne závery na týchto
zisteniach, konanie pred ním sa považuje za postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 25.07.2014 a žiadal, aby odvolací súd zamietol
odvolanie navrhovateľa v celom rozsahu a ako vecne a právne správny potvrdil odvolaním napadnutý
prvostupňový rozsudok, t.j. druhý výrok predmetného rozsudku.

Odporca mal za to, že súd prvého stupňa pri svojom konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil dôkazné listiny a dostatočne a
správne zistil skutkový aj právny stav veci. Odporca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ
nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadnu žalobu
proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, pokiaľ navrhovateľ ako neznalý právnych predpisov mohol požiadať odporcu o vyjadrenie



jeho zákonom zverených kompetencií ohľadom dohľadu nad finančným trhom, muselo mu byť známe,
že s jeho investíciou je spojené aj riziko a doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich
výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 b) zákona o cenných papieroch. Zároveň odporca poukázal
na svoje písomné vyjadrenia k doplneniu žaloby zo dňa 11.04.2013. Odporca uviedol, že až od účinnosti
novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch (zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch o investičných službách) v znení neskorších predpisov, t. j. od 01.06.2010 boli
povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI, ako
vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Až odvtedy mohol odporca NBS dohliadať, či družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, teda či si PDSI plní
povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125 c) ods.
1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4
zákona o cenných papieroch, v znení zákona 558/2008 Z.z. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej
ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zákona o cenných
papieroch. Uviedol, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt ani
družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov a preto údajné reálne neexistujúce povinnosti družstva nemohol odporca
kontrolovať. Za činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo
družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva rozhoduje o všetkých
záležitostiach pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému
orgánu družstva.

Odporca zároveň reagoval podľa neho na hrubo nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že
odporca vraj v súdnom konaní namietal, že obchodník CI a družstvo PDSI nepatria medzi dohliadané
subjekty. Naopak práve navrhovateľ počas celého konania uvádzal rôzne nepravdivé tvrdenia.
Odvolanie navrhovateľa obsahuje nepravdivé a klamlivé tvrdenia o výpovediach predstaviteľoch
družstva PDSI a správcu konkurznej podstaty v úpadku, pretože žiadnou svedeckou výpoveďou sa
nepreukázalo, že odporca mal širšie kompetencie ako mu vyplývali z platných právnych predpisov.
Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti,
odporca mohol kontrolovať len to, či si družstvo PDSI plní informačné povinnosti podľa bývalých
ustanovení § 126 - 130 Zákona o cenných papieroch o verejných ponukách majetkových hodnôt a
to, či informácie zverejňované družstvom PDSI obsahujú náležitosti predpísané bývalým ustanovením
§ 129 zákona o cenných papieroch a či družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého
ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. Pokiaľ zástupca navrhovateľa pri popieraní reálnej
predčasovosti žalobného návrhu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, tým že
tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, žalobu
o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Odporca uviedol, že neobstojí tvrdenie
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že nie je možné vznik škody spojiť s formálnym ukončením
konkurzného konania. Z obsahu spisu, ale aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ nie
je účastníkom konkurzného konania, navrhovateľ teda nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči
družstvu PDSI a nepreukázal, že táto bezúspešnosť bola ním zavinená. Tým navrhovateľ nepreukázal
hneď prvotný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to vznik škody. Ak si navrhovateľ riadne a
včas neuplatnil svoju pohľadávku voči svojmu dlžníkovi - družstvu PDSI, v takom prípade sa nemôže
úspešne domáhať náhrady škody od štátu, v tejto súvislosti odporca poukázal na nález Ústavného súdu
SR z 13.02.2013, č.k. II. ÚS 165/2012-45, v zmysle ktorého kým žalobca má pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zák.
č. 58/1969 Zb. a to existencia samotnej škody (k tomu rozhodnutie NS SR 4Cz 110/84 zo 16.04.1985,
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2005 z 31.05.2006). Navrhovateľ nepreukázal teda bezúspešné
domáhanie sa svojej pohľadávky od svojho dlžníka družstva PDSI a nepreukázal, že táto bezúspešnosť
nebola ním zavinená. Tiež odporca poukázal i na existujúcu judikatúru súdu, napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.04.2012, v ktorom Najvyšší súd ČR judikoval,
„že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v §
3 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, teda českého zákona 328/1991 Zb.“ Uvedený rozsudok sa
zaoberal náhradou škody, v ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu jednej



obchodnej spoločnosti, teda nie proti štátu preto lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene
splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti, pričom
v predmetnom konaní pred Najvyšším súdom ČR sa žalobcovia nedomáhali náhrady celej výšky
škody a tiež sa nedomáhali náhrady škody proti štátu. Zodpovednosť týchto osôb je všeobecnou
občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu založenú na prezumpcii zavinenia s možnosťou týchto
osôb sa tejto zodpovednosti zbaviť. V tomto rozhodnutí súd jednoznačne uviedol, že posúdenie otázky
vzniku škody je v prípade iných subjektov (nie štátu) zodpovedných za škodu úplne odlišné, ako
posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nie je možné ich navzájom zmiešavať.
Posúdenie tejto otázky musí byť iné, pretože zodpovednosť štátu, ak existuje iný dlžník (PDSI) je
zodpovednosť subsidiárna a naviac je to zodpovednosť objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť a preto
musí byť jednoznačne preukázaná a nie navrhovateľmi iba predpokladaná. Až po vyčerpaní všetkých
zákonných možností veriteľov (navrhovateľov) úpadcu - PDSI k uspokojeniu nárokov zo svojich právnych
vzťahov proti súkromnej právnickej osobe a jej zodpovednostným predstaviteľom môže byť nastolená
otázka vzniku škody a prípadnej zodpovednosti štátu za ňu.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.,
odporca uvádza, že zo zápisnice prvostupňového súdu jasne vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé
dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval,
o aké jednotlivé doklady išlo a aký je ich obsah. Súdu, právnemu zástupcovi navrhovateľa ako aj
odporcovi bol obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti prvostupňového
súdu, keď na rovnakom skutkovom a právnom základe je podaných cca 800 žalôb, pričom od roku 2012
sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo právne identických veciach, pričom podľa uznesenia NS
SR 1Obo 283/2006 z 27.02.2008 netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti. Dôkazy, na ktoré navrhovateľ dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože
navrhovateľ viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom,
takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať. Navrhovateľ tvrdí, že je nedostatkom pokiaľ
v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené
časti, ak ani z nich nevyplýva, že sudca oboznámil ich obsah. Navrhovateľ zavádzajúco poukazuje na tú
časť judikatúry NS SR podľa ktorej je nedostatkom pokiaľ v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané
určité presne označené listiny, ale navrhovateľ tendenčne zamlčiava tú časť judikatúry NS SR, podľa
ktorej nevyhnutným predpokladom pre nedostatok je aj to, že ani z nich (t.j. zo zápisníc) nevyplýva, že
sudca oznámil ich obsah. Pri tom zo zápisníc prvostupňového okresného súdu jasne vyplýva, že súd
oboznámil a vykonal jednotlivé listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania,
podľa § 212 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, prejednal
odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania podľa § 156 ods 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť, len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, správne
vec právne posúdil a správny je aj záver súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva.
Zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak,
že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.
Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť,
spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi:
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v
konaní nebolo preukázané, že by odporca nesprávne úradne postupoval tým, že riadne nevykonával



bankový dohľad nad uvedenými subjektmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že až
od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň
povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001
Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových
hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.)
pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá o vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto
neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej
investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov
(ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.07.2013; § 126
až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z.,
účinným dňa 22.07.2013). Ak si tejto skutočnosti navrhovateľka nebola vedomá, nemožno to pričítať na
ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje.
To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou
družstva nemala vedomosť. Z uvedeného možno uzavrieť, že v konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu, zastúpeného Národnou bankou
Slovenska. K odvolacej námietke navrhovateľky, ktorá poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka tento rozsudok
interpretovala nesprávne. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú
veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto
povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal
na rozhodnutie R48/2011, týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa
ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky
poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal
plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia, čo však nie je prípad navrhovateľky, keďže
si pohľadávku v konkurze neuplatnila. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so
závermi rozhodnutia R48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R33/2008, podľa ktorého otázka
nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému
ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že miera možného uspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok z peňaženia konkurznej
podstaty nebude stačiť, ani na plné uspokojovanie pohľadávok za podstatou, tak že nezaistení veritelia
druhej triedy neobdržia nič pri rozvrhu. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
teda nevyplýva záver, že návrh na náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu
konkurzného konania. Z tohto rozsudku vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než
pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu
majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to, nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.
V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu
majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to, nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.
Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu, ktoré spočíva v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po tom, ako odporca zistil pochybenie obchodníka s cennými papiermi



pri činnosti voči družstvu, odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa a v tomto smere poukazuje na jeho dostatočné odôvodnenie.
K ďalšej námietke na navrhovateľky, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa v tom
zmysle, že súd prvého stupňa na pojednávaní nevykonal riadne v zákonom stanovenom rozsahu
dokazovanie listinnými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice zo dňa 11.03.2013 vyplýva,
že účastníci boli súdom riadne oboznámení z obsahom predložených listinných dôkazov. Z obsahu
predmetnej zápisnice na str. 5 jednoznačne vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu ako aj listinné dôkazy
predložené účastníkmi konania tak navrhovateľom ako aj odporcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa odvolacieho súdu odvolacia námietka navrhovateľa v tejto
veci neobstojí.
Rozsudok súdu prvého stupňa je v jeho napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa o
náhradu škody vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti s poukazom na ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.
Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie prejudicionálneho konania
pred súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.