Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/471/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244807 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244807.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: T.. T. W., B.. XX.X.XXXX, X. D.. Ľ.. U. XX, O., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody vo výške 10.043,37 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 3.4.2014, č.k. 21C/207/2011-158 a proti uzneseniu zo dňa 20.6.2014, č.k. 21C/207/2011-200, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 3.4.2014, č.k. 21C/207/2011-158 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 20.6.2014, č.k. 21C/207/2011-200 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku I.: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (v prvom výroku) zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 15.10.2013 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Po zastavení konania v časti o zaplatenie 1.692,89 eur podľa § 96 ods. 1 O.s.p., druhým a tretím výrokom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 8.350,48 eur s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu v merite veci odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a vecne tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody, ani namietaný nesprávny úradný postup odporcu, a tým ani príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom odporcu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko ich náhradu si neuplatnil, a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“) Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku, a to so zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9.1.2003, podľa ktorej mal Úrad pre finančný trh schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pričom Úrad pre finančný trh v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil Družstvo o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a upozornil Družstvo, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich Prospekt, z dôvodu, že vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 828 749, (ďalej „obchodník s CP“) Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s CP, ako obhospodarovateľ, zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investície a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz, a obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Poukázal na skutočnosť, že NBS rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. C.-XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z., pričom po jeho zrušení rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. C.-XXXX-X/XXXX uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu vo výške 300.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z., a rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. C.-XXXX-X/XXXX-L. zmenila obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, a povolila mu, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), c) zák. č. 566/2001 Z.z., s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s CP zo Zmluvy o riadení portfólia požiadalo Družstvo listom zo dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s CP zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov a iné, a listom zo dňa 23.4.2010 požiadalo Družstvo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s CP, pretože tento si neplnil voči nemu svoje základné povinnosti, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. Poukázal na skutočnosť, že NBS rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.7.2010, č. C.-XXXX/XXXX podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s CP, a rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. C.-XXXX-X/XXXX, potvrdeným Bankovou radou NBS (rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. R.-XXX/XXXX), odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2 v spojení s ust. § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z.. Rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. C.- XXXX/X-X/XXXX zastavila konanie o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dostatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť Družstva neobsahovala náležitosti stanovené zákonom, čo potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 7.12.2010, č. R.-XXXX/XXXX. Rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. C.-XXXXX-X/XXXX, právoplatným dňa 18.7.2011, zakázala NBS Družstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, predaj majetkových hodnôt s tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento Prospekt nedodržiavalo, stal sa neaktuálny, a neurobilo žiadne kroky k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS podala dňa 27.7.2010 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa po tom, čo zistila skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu skutku, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu. Mal tiež za preukázané, že NBS podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.8.2007 zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť, a že nakoľko v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície, by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, Prospekt investície nebol zo strany Družstva dodržaný. NBS preto považovala za vhodné v aktívach družstva umiestniť finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika, a odporučila zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007. Splnomocnený zástupca Družstva na to v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona ani Prospektu investície, nakoľko jeho znenie umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného eminenta. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, aké skutočnosti zistil z listinných dokladov, a z dokladov, predložených na CD nosiči, týkajúce sa najmä postupu Družstva vo vzťahu k obchodníkovi s CP. Súd tiež zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.4.2011, sp.zn. 3K 95/2010 (právoplatným dňa 5.5.2011), vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu, a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil T.. T. I., ktorý vo vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že konkurz nie je právoplatne skončený. V záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú tie, ktoré sú uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni Chartis Europe, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, voči obchodníkovi s CP, a i voči advokátskej kancelárii FUTEJ & Partners, s.r.o., pričom tieto súdne konania nie sú právoplatne skončené, preto je o prípadnej miere uspokojenia predčasné špekulovať. Súd tiež zistil, že navrhovateľ si neprihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že navrhovateľ sa stal členom Družstva na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva o prijatí za člena družstva zo dňa 6.9.2007. Navrhovateľ uzatvoril s Družstvom dňa 30.8.2007 zmluvu o vystavení zmeniek. Družstvo vystavilo dňa 30.8.2008 navrhovateľovi zmenku na sumu 200 000,- Sk so splatnosťou 30.8.2009. Následne dňa 10.1.2011 uzatvorili dohodu o znížení členského podielu a Družstvo vystavilo navrhovateľovi zmenku dňa 10.1.2011 na sumu 1.711,70 eur so splatnosťou na videnie. Súd prvého stupňa následne vyhodnotil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, ktorými sú existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom nepreukázanie čo i len jedného z týchto predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu. Čo sa týka škody, podľa súdu navrhovateľ v konaní nepreukázal jej vznik. V tejto súvislosti súd poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Vyvodil, že ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech, a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, a tým ani predpoklad existencie škody. Navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu, z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná jej vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ však svoje právo nevyužil a pohľadávku voči Družstvu si neuplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva. V čase rozhodovania súdu navrhovateľ nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu. Súd konštatoval, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka prípadne i po skončení konkurzného konania uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovateľ zároveň nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Súd zdôraznil, že navrhovateľ mal primárne uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu). Navrhovateľ zároveň v konaní nepreukázal, že zmenky boli predložené Družstvu na vyplatenie a s akým výsledkom. Z týchto dôvodov nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne. Na argumentáciu navrhovateľa, ktorý poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, súd uviedol, že uvedené rozhodnutie nie je možné na posudzovanú vec aplikovať, a to práve z dôvodu, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené, a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. Podľa súdu tak navrhovateľ nepreukázal existenciu škody ako jeden z predpokladov zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ nepreukázal ani namietaný nesprávny úradný postup NBS, ktorý mal podľa neho spočívať v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým údajnej neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, a tiež v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, ako aj po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstvu, súd prvého stupňa uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom, a k takým povinnostiam patrila až od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a až od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z.. V zmysle relevantného znenia zákona č. 566/2001 Z.z. účinného v roku 2007 nebolo možné vyhlasovateľovi ponuky majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie Prospektu investície, a ani za jeho neaktualizovanie, pretože takéto povinnosti neboli vyhlasovateľovi v predmetnom období zákonom uložené. Dospel preto k záveru, že povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Keďže tak neurobilo, mohla NBS nové významné skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva, s tým, že nie je možné opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investícií, pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva s tým, že Družstvo až do 15.4.2010 nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s CP, a až pri výkone dohľadu na mieste samom, od 20.4. do 6.5.2010, NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. Súd poukázal na skutočnosť, že NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície, ktorú síce predložilo, táto však (ako vyplýva z rozhodnutia banky č. C.- XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010) neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a keďže tieto nedostatky neboli odstránené, bolo konanie zastavené. NBS ukončila aj ňou iniciované konanie o uložení sankcie podľa ust. § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. vydaním rozhodnutia č. C.-XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.5.2011, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom, a v jej postupe namietaný nesprávny úradný postup súd nezistil. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcom v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu, súd uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s CP, a preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie navrhovateľovi, ktorý nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom s CP, keďže zmluvnou stranou Zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo. Súd poukázal na skutočnosť, že dohľad NBS bol limitovaný zák. č. 566/2001 Z.z., a informácie a podklady zistené v rámci predmetu dohľadu podľa ust. § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu, ktorému zákon neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika, a NBS podľa platnej úpravy v danom období (rok 2007) nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa na Družstvo v tom čase nevzťahovala, a preto nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom. NBS zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007, a dala odporúčania na nápravu tohto stavu, pričom v danom období nemohla uložiť peňažnú sankciu, alebo pozastaviť, prípadne zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s argumentáciou navrhovateľa, pokiaľ išlo o tvrdený nesprávny úradný postup závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, a to z dôvodu absencie priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane navrhovateľa. Zároveň súd poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä z rozhodnutí NBS o uložení pokút vo výške 500.000,- Sk a vo výške 300.000,- Sk vyhodnotil, že NBS činnosť obchodníka s CP sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach, nakoľko dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný, ako aj konanie vo veciach dohľadu, a účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie, alebo opatrenia na nápravu, je len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia, uložiť. Bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s cennými papiermi, zabezpečiť priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu, pričom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa mal ako člen Družstva aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom, a zamedziť tak znehodnocovaniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Navrhovateľ tak v konaní nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a preto súd jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku (jeho zamietavému výroku vo veci samej) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na náhradu škody vyhovie, alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedol niektoré citáty z rozhodnutí súdov, a to z nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, nálezu Ústavného súdu I. ÚS 243/07, ako aj z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 21/96. Odporcov argument o tom, že upozornil Družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, je úplne irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V tejto súvislosti poukázal na zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zák. č. 566/2001 Z.z.. Z toho dôvodu nie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením zákonných povinností odporcom, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Za nepochopiteľné preto považuje konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Navrhovateľ nemal zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s CP, ktorými mohol zabezpečiť dodržiavanie zák. č. 566/2001 Z.z.. Tým, že došlo k zamietnutiu jeho návrhu aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo, súd odobril výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Navrhovateľ poukázal na to, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci odporca tvrdil celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. mal odporca zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. zisťovať všetky informácie a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotného navrhovateľa. Poukázal na skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka N.. Z. Y. S.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že Družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s CP, t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP a Družstvom. V uvedenom konaní bolo ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené namiesto jednej do troch zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva, alebo konateľom, N.. I. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Teda NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zák. č. 566/2001 Z.z. vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. existujúce už od roku 2007, a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa zák. č. 566/2001 Z.z., ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom C.-XXXXX-X/XXXX, ktorý bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Navrhovateľ tiež uviedol, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom roku 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva N.. Z. Y. H. N.. T. L. za účelom prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. od 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť. K predčasnosti žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/49678/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody totiž povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Ďalej uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ale i zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný. Navrhovateľ zdôraznil, že jeho pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu so správcom incidenčnú žalobu. V danom konkurze ani viac ako dva roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky, pričom samotný správca sa vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva v 100 % rozsahu, resp., že šance na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho stavu konkurzu je zrejmé, že je vylúčená možnosť navrhovateľa uspokojiť sa z výťažku z konkurzu v rozsahu, v akom si uplatnil svoju pohľadávku. Zároveň navrhovateľ v odvolaní namietol, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdil. Podľa odporcu súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázal na to, že podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v skutkovo a právne identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia navrhovateľa nasvedčujú, že tento sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K námietke navrhovateľa, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu uviedol, že jeho kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a mal za to, že postupoval v súlade s ústavou, nebol nečinný, a ani nespôsobil žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči Družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiaval zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a zák. č. 566/2001 Z.z.. Zároveň odporca uviedol, že od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohol odporca dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie odporcu, ktorým by odporca určil, alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. v znení zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných subjektov, a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) Družstva nemohol odporca kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo Družstva ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi jeho činnosť, rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu Družstva, t.j. za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v zák. č. 566/2001 Z.z.. Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet činnosti. Odporca mohol kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z., a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané bývalým ust. § 129 zák. č. 566/2001 Z.z., a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. Odporca nebol a ani nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.4.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, má za to, že toto jeho tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV (českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti (teda nie proti štátu) preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto subjektov, t. j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia pohľadávok navrhovateľa a ich výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy mu môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (navrhovateľa) voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľovi zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože má ako veriteľ vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu Družstvu ako dlžníkovi, a jeho žaloba je jednoznačne predčasná, čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd. K tvrdeniu navrhovateľa, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., odporca uviedol, že aj keď v zápisnici z pojednávania nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, zo zápisnice jasne vyplýva (a skutočnosťou je), že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval, o aké doklady išlo. V tejto súvislosti odporca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1 Obo 283/2006 z 27.2.2008, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe súdu z jeho činnosti. Aj v tomto prípade (navrhovateľa, ktorý je veriteľom Družstva) boli tieto dôkazy súdu známe z jeho činnosti. Známe boli aj právnemu zástupcovi navrhovateľa a odporcovi, pretože na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči odporcovi stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov (veriteľov Družstva) advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o.. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 29.9.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil, a svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko, a že dovtedajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo zák. č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou - zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí, aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporcu. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená, keďže nie je zrejmé, že v konkurznom konaní navrhovateľ nedostane nič. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne. V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil ani procesné pochybenia alebo vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že súd nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.3.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise, ako aj opakujúcimi sa dôkazmi, spoločnými pre všetky konania o náhradu škody proti Slovenskej republike - Národnej banke Slovenska, predloženými právnym zástupcom navrhovateľa, a založenými v súdnom spise sp. zn. 4C/176/2011. Po poučení zástupcov účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. na pojednávaní konanom dňa 3.4.2014 títo zhodne uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Tvrdenie navrhovateľa o riadnom nevykonaní listinných dôkazov súdom prvého stupňa odvolací súd vyhodnotil ako účelové a nemajúce oporu v predloženom spise. Navyše, aj keby súd prvého stupňa všetky listinné dôkazy podrobne nečítal, v zmysle ust. § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V posudzovanej veci je nepochybné, že obsah listinných dôkazov je účastníkom konania, ich zástupcom i súdu prvého stupňa (i odvolaciemu súdu) všeobecne známy z jeho činnosti, nakoľko bývalí, resp. súčasní členovia Družstva vedú pred Okresným súdom Bratislava I (a konkrétne aj pred sudkyňou Y.. D.) desiatky, ba až stovky sporov voči rovnakému odporcovi, na rovnakom skutkovom a právnom základe, v zastúpení rovnakým právnym zástupcom, a poukazujúc na rovnaké listinné dôkazy, takže dokazovanie ich podrobným čítaním, ani nebolo potrebné vykonať. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. K výroku II.: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch účinného do 1.10.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázal aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch účinného k 1.10.2012 (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012) s tým, že poplatok za odvolanie nie je navrhovateľ povinný zaplatiť, pretože konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj toto napadnuté uznesenie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolacia námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podal na súd pred 1.10.2012 (konkrétne dňa 30.12.2011), je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 3.4.2014, č.k. 21C/207/2011-158. Tento právny názor navrhovateľa však nie je správny. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo bolo predmetom konania v prejednávanej veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že navrhovateľ by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 3.4.2014, č.k. 21C/207/2011-158 až dňa 6.5.2014, t.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., navrhovateľovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. Keďže odvolacia námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.