Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/342/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112207293 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112207293.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, Metodova ul. č. 8, Bratislava, proti odporcovi: N. N., R.. XX. XX. XXXX, D. T. B.. Č.. XXXX/XX, D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká ul. č. 16, Prešov, zastúpený advokátom: JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. Hrdinov č. 163/66, Svidník, o zaplatenie istiny 374, 10 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. októbra 2013, č. k. 8C/102/2012 - 102, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku súdu prvého stupňa o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 374, 10 eur s 8, 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 03. 07. 2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 61 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 51 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané uzavretie Zmluvy o pripojení medzi účastníkmi konania, č. O. XXXXXXX v znení jej dodatku dňa XX. XX. XXXX, v zmysle ktorej vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby v mesiacoch riadne a včas v súlade so zmluvne dojednanými podmienkami, pričom odporca navrhovateľovi nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 06. 02. 2008 do 18. 04. 2008 spolu vo výške 374, 10 eur, z dôvodu ktorého návrhu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté služby. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne omeškaním odporcu s plnením od 03. 07. 2008. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník z dôvodu, že podaním zo dňa 22. 11. 2012 vzniesol námietku premlčania sumy 374, 10 eur a preto nemohol súd prvého stupňa tento nárok podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu právo na náhradu trov celého konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a vydaný v súlade so zákonom s tým, že rozhodnutie o odvolaní ponecháva na úvahe súdu. Odporca proti prvostupňovému rozsudku odvolanie nepodal a k odvolaniu vedľajšieho účastníka na jeho strane, ktoré mu bolo doručené dňa 07. 02. 2014, sa nevyjadril. Vedľajšiemu účastníkovi a odporcovi bolo vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu doručené dňa 27. 03. 2014, avšak vyjadrenie k nemu nepodali. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je nutné odmietnuť. Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia na podanie odvolania je oprávnený účastník konania, pričom účastníkmi sú žalobca a žalovaný alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 O. s. p.). V sporovom konaní okruh účastníkov konania určuje žalobca, čo znamená, že okrem neho je ním ten, koho žalobca v návrhu ako žalovaného označí. Súd môže pripustiť, aby po začatí konania do konania vstúpil ďalší účastník a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného (§ 92 ods. 1 O. s. p.). V zmysle citovaného ustanovenia § 201 O. s. p. odvolanie môže podať aj vedľajší účastník za splnenia tam uvedeného predpokladu s obmedzením, že jeho úkon nemôže odporovať úkonu účastníka, na strane ktorého vystupuje. Pokiaľ ide o legitimáciu na podanie opravného prostriedku platí, že pri podaní odvolania je vedľajší účastník legitimovaným subjektom na podanie odvolania v prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník v takýchto prípadoch môže podať odvolanie aj keď s tým nesúhlasí hlavný účastník, na ktorého procesnej strane vstupuje. Typickým príkladom je vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom, keď z právneho predpisu konkrétne z predpisu hmotného práva civilného (Občiansky zákonník, resp. Obchodný zákonník) vyplýva tzv. zákonná cesia, zákonný vstup do právneho postavenia dlžníka zo strany ručiteľa v prípadoch, ak ručiteľ za dlžníka plnil. Ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (tzn. právnické osoby, legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným zákonným ustanovením), môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Ak by hlavný účastník súhlas nevyjadril, prípadne ho odvolal, bude sa táto situácia posudzovať ako nesplnenie subjektívnej podmienky na podanie odvolania, čo znamená, že v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník svojím menom. Vedľajší účastník je oprávnený robiť všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr. späťvzatie žaloby) alebo s predmetom konania (zmena žaloby, uznanie nároku, uzavretie zmieru a pod.) a úkonov, ktoré urobil sám účastník. Vedľajší účastník môže tiež v rozsahu legitimácie účastníka podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám; ak však účastník odmietne vysloviť súhlas s opravným prostriedkom podaným iba vedľajším účastníkom, treba mať za to, že opravný prostriedok podal neoprávnený subjekt. Vedľajšiemu účastníkovi beží samostatná odvolacia lehota, ale iba v prípade, že sa účastník, ktorému v spore pomáha, po vyhlásení rozsudku nevzdal práva odvolania. Ak vedľajší účastník ohlási vstup do konania až po vyhlásení rozsudku, resp. v priebehu odvolacieho konania, platí, že jeho odvolanie je podané včas iba vtedy, keď ešte beží odvolacia lehota účastníkovi, na ktorého strane vedľajší účastník v konaní vystupuje. Podľa § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a). Podľa § 93 ods. 3 O. s. p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov a vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. V posudzovanej veci rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom dňa 15. októbra 2013 a odporcovi bol doručený dňa 16. 12. 2013 do vlastných rúk, pričom odporca proti rozsudku odvolanie nepodal. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania písomným oznámením, doručeným súdu prvého stupňa dňa 04. mája 2012. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na podanie odvolania je oprávnený predovšetkým účastník, keďže ide o jedno z jeho základných práv v občianskom súdnom procese a je jedným z prostriedkov právnej istoty. Nie každý z účastníkov konania však môže podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Je nesporné, že ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účasť vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa alebo odporcu ako právnickej osoby odkazuje na Obchodný zákonník, zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), zák. č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a pod. V prejednávanej veci vstúpil vedľajší účastník do konania v súlade s ust. § 93 ods. 2 O. s. p. a na jeho odvolanie (keďže vystupuje na strane odporcu) sa vzťahuje vyššie citované zákonné ust. § 201 O. s. p., t. j. vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v prípade, ak by z hmotnoprávneho predpisu výslovne vyplýval spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi s tým, že právo podať odvolanie prináleží iba tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. V danej právnej veci však vedľajšiemu účastníkovi nielen žiadna ujma napadnutým rozsudkom spôsobená nebola, ale dokonca odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodal ani odporca, na ktorého strane vedľajší účastník do konania vstúpil. V prípade, ak by odporca vedľajšieho účastníka splnomocnil na základe plnomocenstva na jeho zastupovanie, by bolo nutné sa odvolaním vedľajšieho účastníka zaoberať, avšak o takýto procesný prípad v posudzovanej veci nejde. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď odvolanie vedľajšieho účastníka doručil na vyjadrenie odporcovi, ktorý však súhlas k podanému odvolaniu nedal a ani sa k odvolaniu nevyjadril. V prípade, ak účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu v súlade s citovaným zákonným ustanovením odmietol. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.