Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/207/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216588 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112216588.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Bratislava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a. s., Prievozská č. 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o zaplatenie 34.760,38 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 19C/48/2012-41 zo dňa 13. novembra 2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v spojení s opravným uznesením, č. k. 19C/48/2012-47 zo dňa 14. januára 2013, p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, č. k. 19C/48/2012-47 zo dňa 14. januára 2013 (týmto bolo v zmysle § 164 O. s. p. opravené záhlavie napadnutého rozsudku v časti označenia právneho zástupcu navrhovateľa), súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v konaní 15C/61/2010, spočívajúcimi vo vydaní výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku a jej následného zrušenia.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ dňa 14. 07. 2010 podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, kde si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu Okresného súdu č. k. 15C/61/2010. Právnemu zástupcovi navrhovateľa bola doručená výzva Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. 11. 2010 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ písomným podaním oznámil súdu, že predmetom konania je náhrada škody, spôsobnej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a jeho nesprávnym úradným postupom, a toto konanie je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené od poplatku. Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie zo dňa 15. 3. 2011, ktorým rozhodnutie zo dňa 26. 11. 2010 zrušil. Uvedeným nesprávnym postupom vznikla navrhovateľovi majetková škoda vo výške 34.540,38 €, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej pomoci - porada s klientom a odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 15. 12. 2010. Navrhovateľ si v konaní 19C/48/2012 uplatňuje aj nemajetkovú škodu vo výške 220,- € za zbytočné prieťahy v trvaní 4 mesiacov.
Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 1; § 3 ods. 1; § 4 ods. 1 písm. a/; § 5 ods. 1; § 6 ods. 1; § 9 ods. 1; § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci v príslušnom platnom znení zastávajúc názor, že žaloba nie je dôvodná, pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup a ani existenciu nezákonného rozhodnutia.
Konštatoval, že navrhovateľ vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku, vydaná v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, má charakter rozhodnutia vydaného v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Za takéto rozhodnutie možno považovať však až prípadné uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. V danom prípade v konaní sp. zn. 15C/61/2010 tunajší súd výzvou zo dňa 26. 11. 2010 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 16.596,50 €, podľa pol. č. 1a sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 7. 12. 2010. Ten prostredníctvom právneho zástupcu, listom doručeným súdu dňa 17. 12. 2010, namietal postup súdu s tým, že predmetné konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Konajúci súd uznesením zo dňa 15. 3. 2010 predmetnú výzvu zrušil s použitím analogie legis § 210a O. s. p. pre "zachovanie právnej čistoty predmetného sporu". Výzva ako taká nie je spôsobilým rozhodnutím, voči ktorému je prípustné podať opravný prostriedok, s poukazom na príslušné citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch. Za takéto rozhodnutie sa považuje len uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, alebo uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Ani jedno z uvedených rozhodnutí však nebolo v konaní sp. zn. 15C/61/2010 vydané. Okresný súd Bratislava I teda nevydal nezákonné rozhodnutie a ani sa nemohol dopustiť navrhovateľom namietaného nesprávneho úradného postupu. Prieťahy v súdnom konaní je oprávnený konštatovať len Ústavný súd SR, a až na základe jeho rozhodnutia vo veci, je možné zaoberať sa prípadným nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Vydanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku v konaní sp. zn. 15C/61/2010 nemohlo ovplyvniť plynulosť súdneho konania, medzi doručením výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a vydaním uznesenia o zrušení výzvy uplynulo obdobie 3 mesiacov. Žiadne zákonné ustanovenie nedáva právnemu zástupcovi navrhovateľa povinnosť reagovať na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, podávať voči nemu námietky a pod. Podanie námietok navrhovateľom bolo nadbytočné a nemá oporu v akomkoľvek zákonnom ustanovení. Využiť opravný prostriedok je možné len podaním odvolania voči rozhodnutiu súdu, ktorým je zásadne len uznesenie alebo rozsudok. Preto navrhovateľovi nemohla vzniknúť, v príčinnej súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu súdu, akákoľvek škoda.
Prvostupňový súd ďalej dôvodí, že pokiaľ sa právny zástupca navrhovateľa rozhodol analyzovať obsah výzvy na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 26. 11. 2010 vo veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 15C/61/2010, jej dôsledkov, navrhovať skutkové a právne riešenia konzultovanej situácie, formulovať a pripraviť ďalšie právne postupy formou porady s klientom, prípadné náklady vzniknuté s touto poradou si podľa názoru súdu musia znášať sami. Naviac navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu bol jeho právnym zástupcom vystavený riadny daňový doklad, v súvislosti s poskytnutou službou právnej pomoci a dôkaz o tom, že táto čiastka bola navrhovateľom aj uhradená. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal naplnenie ani jedného z predpokladov, potrebných na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., prvostupňový súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne procesne úspešný odporca si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich nepriznal.
Rozsudok odvolaním napadol navrhovateľ dôvodiac, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku nadobudla právoplatnosť už v momente jej doručenia z dôvodu, že právny poriadok voči nej nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku. Prvostupňový súd na viacerých miestach uvádza, že nezákonným rozhodnutím, spôsobilým spôsobiť navrhovateľovi škodu a nemajetkovú ujmu, by bolo len uznesenie o zastavení konania, konštrukcia ktorá nemá oporu v právnom poriadku. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje výpočet rozhodnutí, ktoré môžu spôsobiť škodu. Nesúhlasí taktiež so záverom súdu prvého stupňa, že vydanie uznesenia o zrušení výzvy bolo nadbytočné, že žiadne ustanovenie nedáva účastníkovi povinnosť reagovať na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku. V prípade, ak by navrhovateľ nebol namietal zaplatenie súdneho poplatku, súd by nepristúpil k jej zrušeniu a bola by nútene vymáhaná. Vydanie uznesenia o zrušení výzvy preto nepredstavovalo úkon v záujme
zabezpečenia „právnej istoty“ konania, ale predstavovala nevyhnutný krok k odstráneniu nesprávneho - nezákonného rozhodnutia súdu. Prvostupňový súd tiež dospel k nesprávnemu záveru, že prieťahy v konaní, je oprávnený skúmať a konštatovať jedine Ústavný súd SR, záver ktorý nemá oporu v právnom poriadku. Každý všeobecný súd je povinný pri rozhodovaní dodržiavať a dohliadať nad dodržiavaním základných práv účastníkov v prebiehajúcich súdnych sporoch. Ak všeobecný súd môže vykonať nápravu porušeného základného práva v rámci svojho konania, je povinný tak vykonať. Nie je možné postup súdu hodnotiť ako správny, keď boli vykonané kroky, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom, vyžadujú si reakciu účastníkov konania v záujme ochrany ich legitímnych práv a nedôvodne predĺžia súdne konanie. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť ako právoplatne zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v prieťahoch v konaní, odkázal na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., z citácie ktorého vyplýva nemožnosť riešenia otázky existencie prieťahov v konaní všeobecným súdom ako otázky predbežnej. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a žiadal ho potvrdiť.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, keďže prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody, v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ako aj na opodstatnenosť tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O. s. p.). Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O. s. p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku. Na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 1; § 3 ods. 1; § 4 ods. 1 písm. a/; § 5 ods. 1; § 6 ods. 1; § 9 ods. 1; § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci v príslušnom platnom znení, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj riadne, vyčerpávajúcim spôsobom, v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnil.
Navrhovateľ v odvolaní už len zrekapituloval svoje námietky a argumenty, prednesené pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd dôsledne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé a vyčerpávajúce. So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.).
Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie prvostupňového súdu je zbytočné v odvolacom konaní sa zaoberať identickými námietkami navrhovateľa, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery prvostupňového súdu, sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 O. s. p.), a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v spojení s opravným uznesením, č. k. 19C/48/2012-47 zo dňa 14. 1. 2013, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. absentoval návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zákonov).
Poučenie:
Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.