Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010353 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113010353.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a členov senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci proti obžalovanému Ing. V. P., stíhanému pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/32/2013 zo dňa 10.10.2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v celom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I zhora citovaným rozsudkom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. obžalovaného H.. V. P. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. 1Pv 433/09 podanej na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase, pravdepodobne v nočných hodinách, niekedy od 15.06.2009 do 16.09.2009 vykonal vlámanie a vniknutie do domu v O. na Q. ulici X-X vo vlastníctve spoločnosti A. s.r.o. a to cez okno v podkroví budovy, ktoré rozbil a tak vnikol dovnútra objektu, z ktorého následne odniesol zariadenie serverovne vrátane serveru a sieťového vybavenia v nezistenom množstve, nezistenej značky a nezistenej hodnoty vo vlastníctve nezisteného subjektu, ku ktorým mu konateľ spoločnosti A. s.r.o. Q. S. znemožnil prístup výmenou zámkov na objekte serverovne a následne z pomsty, že mu bol tento prístup znemožnený a spoločnosť A. s.r.o. nevyplatila spoločnosti O. s.r.o., ktorej bol obvinený v tom čase konateľom, za výkon správy objektu na Q. ul.č. X - X odmenu vo výške 734.925,- Sk, založil obvinený v tomto objekte na 4 miestach požiar, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu objektu, jeho podláh, dverí a stien, tiež boli poškodené niektoré dvere a zárubne ich páčením, čím poškodenej spoločnosti A. s.r.o. vznikla celková škoda vo výške 15.840,- € a zničením krištáľových pohárov, keramiky, obrusov, látok, odevov, dekorácií a aranžmánov, pripravených v objekte na charitatívnu akciu, ktoré mala v prenajatých priestoroch uložené spoločnosť J. s.r.o., vznikla v dôsledku úmyselne založeného požiaru škoda tejto spoločnosti v celkovej výške 16.777,- Sk, t e d a mal zničiť, poškodiť alebo urobiť neupotrebiteľnou cudziu vec a čin spáchať z osobitného motívu, z pomsty a spôsobiť ním značnú škodu a čin spáchať závažnejším spôsobom konania, vlámaním č í m m a l s p á c h a ť zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b/, § 138 písm. e/ tr. zák. a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení: ? A. s.r.o., so sídlom O., B. XX, H.: XX XXX XXX, ? LaDéesse s.r.o., so sídlom O., S. 7, H.: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 20.10.2014 na č.l. 565 odvolanie v neprospech obžalovaného okresný prokurátor, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo daň 09.12.2014 na č.l. 566-567. V úvode tohto najskôr poukázal na napadnutý rozsudok súdu I. stupňa. Následne uviedol, že s rozhodnutím súdu nie je možné sa stotožniť, pretože súd produkované a vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného. Predovšetkým poukázal na to, že súd sa vôbec nezapodieval ústredným a jediným možným motívom konania páchateľa tohto skutku. Jediným takýmto motívom, ktorý bol následne predmetom následných udalostí v danej kauze, bol totiž server nachádzajúci sa v objekte na Q. ulici, nainštalovaný a prevádzkovaný bez vedomia vlastníka objektu a na jeho náklady. Jednoznačne išlo o zariadenie prevádzkované a užívané v objekte poškodenej spoločnosti A. s.r.o. nelegálne a v tajnosti. Jeho inštaláciu bez vedomia vlastníka objektu, zabezpečil obžalovaný. Všetci svedkovia, ktorí boli v objekte nájomcami, popreli, že by k serveru mali akýkoľvek prístup, že by ho užívali, dokonca o ňom dlho ani nevedeli. Jedinou osobou, ktorá sa o jeho prevádzku zaujímala a mal k nemu prístup, bol len obžalovaný. Nikto zo svedkov, ani poškodení ho počas jeho existencie nevideli, všetci však jeho existenciu tušili, až nakoniec 15.06.2014 sa svedok S. definitívne presvedčil, že v jeho dome skutočne server je. Jeho existencia v objekte bola zistená najprv svedkom A. Z., konateľom spol. U. s.r.o. náhodne, keď pri výmene osvetlenia bola vypnutá elektrina v objekte a zistilo sa, že i napriek tomu sa v objekte elektrina spotrebúva. Išlo však len o podozrenie. Podozrenie, že v budove je nainštalovaný server s klimatizáciou potvrdila aj svedkyňa P. S., ktorá taktiež registrovala neúmerne vysokú spotrebu elektriny v objekte, ktorý mala v istej časti v prenájme. Keď elektrinu v objekte vypla, jediný, kto sa vzápätí domáhal jej zapnutia, bol obžalovaný. Nikto iný. O server v objekte sa nikto nezaujímal, okrem obžalovaného a nikto nemal do serverovne ani prístup, jedine obžalovaný. Svedkovia Y., V. a Z. spojitosť so serverom a prístup do serverovne nepotvrdili. Jediný, kto uvádzal, že server patrí „nepočujúcim“ bol výlučne obžalovaný. Je zaujímavé, že obžalovaný vždy, keď niektorý z nájomcov (Z., S.) v objekte vypol elektrinu a teda server prestal fungovať, hoci v objekte na Q. nebol fyzicky prítomný a v tom čase tam už neboli prítomní ani zástupcovia deaflimpijského výboru, tak obžalovaný vždy túto skutočnosť postrehol a dožadoval sa ako jediný jej zapnutia. Samozrejme kvôli serveru, z čoho vyplýva, že práve on bol jeho užívateľom a bol na neho napojený. Z uvedeného vyplýva, že kľúčom k celému skutku je teda práve a jedine server. Keď svedkyňa S. znovu vypla objekt na Q. od elektriny, v deň skutku 15.06.2009, jediný kto prišiel kvôli jej znovuzapnutiu bol práve obžalovaný. Domáhal sa aj vstupu do serverovne, hoci objekt už nespravoval. Vstup mu nebol umožnený. V ten deň svedok Q. S. vymenil na serverovni zámok a v tento deň serverovňu aj prvýkrát objavil a jej zariadenie uvidel. Okrem iného tam videl množstvo písomností s logom firmy O. s.r.o. Na druhý deň mal v úmysle celú serverovňu zdokumentovať a presne zistiť, aké zariadenie a čo za dokumenty sa v nej presne nachádzajú, pretože za toto zariadenie, vrátane klimatizácie, platila spotrebovanú elektrinu jeho spoločnosť. No ešte v tú noc niekto server ukradol a na zahladenie stôp a zrejme aj z pomsty časť objektu podpálil. Podpálená bola najmä serverovňa a priestory v prenájme svedkyne S., ktorá existenciu serverovne pomohla odhaliť a aktívne vypínala istič elektriny, aby odhalila príčinu vysokej spotreby elektriny. Odcudzené z objektu nebolo vôbec nič. Len server. Ten, čo sa do objektu vlámal, cez strešné okno (jedno z viacerých), presne poznal cestu do serverovne v tomto rozsiahlom objekte, lebo vylámal len dvere vedúce k ne. Iné nie. Práve na týchto dverách a inkriminovanom okne sa našla krvná a biologická stopa patriaca obžalovanému. Nebolo nijako preukázané, že práve toto okno, cez ktoré páchateľ vnikol do objektu a zanechal na ňom stopy, bolo tým istým oknom, ktoré v minulosti už bolo na objekte rozbité a ktoré údajne obžalovaný osobne opravoval. Identita okna nebola totiž súdom nijako presne skúmaná a zisťovaná. Išlo by o nezvyčajnú zhodu okolností, že práve na tomto okne obžalovaný zanechal svoje stopy niekedy v minulosti, keď do objektu ako jeho správca chodieval. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že len ten, kto vedel o serveri, jeho presnom umiestnení v objekte, poznal cez strešné okno cestu k nemu. Ten, kto server odcudzil, mohol byť jedine tou istou osobou, ako je tá, ktorá ho užívala a bol pre túto osobu mimoriadne dôležitým zariadením. A takou osobou bol výlučne obžalovaný. Pracovníci z deaflimpijského výboru v tom čase už objekt nevyužívali, v deň skutku už do neho nemali ani prístup pre vymenené zámky svedkom S., ktorý opatril serverovňu 15.06.2009 bezpečnostným zámkom a pred výmenou zámku bola serverovňa kompletná. V tom čase už bola predmetom vyšetrovania kauza spreneverených finančných prostriedkov určených na deaflimpijádu, za ktorú je svedok Y. právoplatne odsúdený a nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody. Čiže v deň skutku si pracovníci deaflimpijského výboru nemohli z objektu vziať server, ako je to uvedené v zázname z 19.06.2009, lebo sa do objektu a serverovne nemali ako dostať. Naviac sa k serveru nikdy a nikto z nich nehlásil. Podľa výpovede svedka Y., ktorú súd neakceptoval, lebo bola vykonaná pred vznesením obvinenia, prestali užívať objekt na Q. ulici v marci 2009 a kľúče odovzdali obžalovanému. Server v objekte ich organizácia nevyužívala. Zápis zo stretnutia jeho, pána V. a obžalovaného z 19.06.2009 podľa vyjadrenia svedka Y., formuloval obžalovaný. Vo výpovedi tohto svedka z 27.02.2013 uviedol aj ďalšiu dôležitú skutočnosť, že práve tento záznam z 19.,06.2009 je kľúčom ku všetkému. Tým jednoznačne potvrdil dôležitú indíciu, keďže tento záznam formuloval obžalovaný, že práve obžalovaný, sformulujúc záznam, predovšetkým bod 6, sa snažil písomne deklarovať súvislosť medzi zväzom nepočujúcich a serverom v objekte na Q., teda, že server patril im a nikomu inému. Po vznesení obvinenia obžalovanému ako svedok Y. následne odmietol k veci vypovedať a na hlavnom pojednávaní svoj postoj, keď opätovne odmietol bez zákonného dôvodu vypovedať, vysvetlil tým, že mal s pánom P. vždy korektné vzťahy. Z toho jeho vysvetlenia teda vyplýva len jedno, že obžalovanému jednoducho nechcel svojou výpoveďou poškodiť. Svedok S. jednoznačne poprel tvrdenia obžalovaného, že vedel o zriadení serverovne a klimatizačnej jednotky v objekte na Q.. Svedok S. objavil serverovňu až 15.06.200 a považoval ju za ilegálnu, zriadenú bez jeho vedomia a jeho súhlasu. Tento svedok potvrdil, že po skutku sa 24.08.2009 osobne stretol so svedkom Y. a tento mu povedal, že v priestoroch na Q. nikdy nemali deaflimpijonici server a bod 6 záznamu z 19.06.2009 osobne vraj formuloval obžalovaný. Takže jedine obžalovaný mal výsostný záujem o predmetný server z dôvodu, ktorý pozná len obžalovaný, no muselo ísť o zariadenie mimoriadnej dôležitosti, pretože ako náhle sa jeho existencia vyzradila a bolo m u znemožnené sa k nemu fyzicky dostať, ešte v tú noc bol server odcudzený a objekt na niektorých miestach podpálený. Boli zistené až štyri ohniská. Server zmizol a najväčšie škody na majetku utrpela firma svedkyne S.. Za záhadných okolností nebola však vykonaná riadna ohliadka miesta činu, pretože v dokumentácii sa nenachádzajú zadokumentované všetky priestory zničené či už požiarom alebo rozliatym benzínom. V priestoroch užívaných poškodenou S. nebola napríklad vôbec zdokumentovaná jej kaviareň, vybavený luxusným nábytkom, ktorú pri príležitosti chystanej charitatívnej akcie mienila otvoriť. Nebola zdokumentovaná zrejme preto, lebo v tomto priestore oheň nevzbĺkol, nedošlo teda k požiaru, no všetok nábytok a kožené sedacie súpravy boli zaliate benzínom a museli sa vyradiť z užívania. Ďalšou záhadou je skutočnosť, že v podpálenej serverovni sa nachádzali obhorené a celkom ohňom nezničené písomnosti s logom firmy O. a menami P., P. Y.. Z neznámych dôvodov tieto zvyšky dokumentov neboli políciou zadokumentované a ako dôležitá stopa zaistené. Pri ohliadke bola osobne prítomná vyšetrovateľka E., ktorá kauzu ako prvá v poradí vyšetrovala. Tejto vyšetrovateľke boli následne tieto obhorené dokumenty osobne prinesené svedkyňou S. a tejto vyšetrovateľke sa tieto dokumenty následne „stratili“. Táto istá vyšetrovateľka spôsobovala prieťahy v trestnom konaní, pri vyšetrovaní danej veci a nakoniec z OR PZ Bratislava I odišla. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú z doposiaľ vykonaných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na ktoré odvolateľ poukázal. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú odvolateľ napadol rozsudok odvolaním je to, že po vyhlásení rozsudku sudca následne zistil, že pri nahrávaní priebehu pojednávania dňa 10.10.2014 zlyhala nahrávacia technika a neboli nijakým spôsobom zaznamenané výpovede svedkov a znalcov. Z týchto dôvodov sudca tieto dôkazy nemal k dispozícii a nemohol ich zahrnúť do odôvodnenia rozsudku. Uvedené dôkazy, najmä výpoveď svedka Z. je však pre prokuratúru pomerne dôležitým dôkazom a stav veci je pre zlyhanie techniky taký, akoby uvedené dôkazy neboli vykonané alebo vôbec neexistovali. Ide však o dôkazy pre spravodlivé a objektívne rozhodnutie dôležité. Z týchto dôvodov je preto tiež potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a uvedené dôkazy zopakovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odvolateľ toho názoru, že súd nerozhodol objektívne, spravodlivo, dôkazy vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného a nedostatočne sa vysporiadal s tými, ktoré svedčia v jeho neprospech. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolateľ Krajskému súdu v Bratislave, príslušnému na konanie v zmysle § 315 Tr. por. navrhol, aby na podklade tohto odvolania v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/,písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresnému súdu Bratislava I, číslo konania T/32/2013 z 10.10.2014 v celom rozsahu a oprávnený ustanovením § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil späť Okresnému súdu Bratislava I na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné, i keď na základe iných skutočností, než boli v ňom vytýkané. Podľa § 46 ods. 1 Tr. por. poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej zákonom chránené práva a slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanoveným týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Podľa § 240 ods.1 písm. b/ Tr. por. po doručení obžaloby súd bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby poškodenému a jeho splnomocnencovi. Podľa § 240 ods. 3 Tr. por. spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Podľa § 247 ods. 2 Tr. por. o hlavnom pojednávaní sa upovedomí aj zákonný zástupca, poškodený a zúčastnená osoba. Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený splnomocnenca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní len splnomocnenec. Podľa rozhodnutia NS ČSSR č. R II/1965 Zbierky rozhodnutí v konaní pred súdom je povinnosťou súdu včas, najmenej tri dni vopred, upovedomiť poškodeného o hlavnom pojednávaní a to aj vtedy, keď poškodený neuplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úvodom odvolací súd poznamenáva, že Okresná prokuratúra Bratislava I pod sp. zn. 1Pv 133/09 dňa 24.04.2013 podala na Okresný súd Bratislava I obžalobu na obžalovaného H.. V. P. pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a, písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozhodnutia. I. procesné pochybenia v prípravnom konaní. Orgány prípravného konania v danej trestnej veci nesprávne určili okruh poškodených, keď tvrdili, že v konaní vystupujú iba dve poškodené spoločnosti a to A. s.r.o. a J. s.r.o., ktorým bola spôsobená škoda, s ktorými následne aj konali. Odvolací súd však konštatuje, že priestory na adrese O., Q. ulica č. X-X patriace do vlastníctva spoločnosti A. s.r.o. mali prenajaté viaceré ďalšie nižšie špecifikované spoločnosti, z čoho vyplýva mimoriadne dôležitý záver, že v prejednávanej trestnej veci vystupuje viacero poškodených spoločností a to: a/ A. s.r.o. so sídlom O., B. č. XX, H.: XX XXX XXX. Podľa výpisu z obchodného registra na č.l. 111-112 sú spoločníkmi v uvedenej spoločnosti Q. S. a A. S. a štatutárny orgánom a konateľkou A. S.. Uvedenú spoločnosť na základe plnej moci zo dňa 28.12.2010 zastupuje ako splnomocnenec X.. V. B.. Poškodenej spoločnosti prejednávaným skutkom vznikla aj škoda, v dôsledku čoho si uplatnila nárok na náhradu škody na č.l. 100 v sume 15.840,-€. Táto poškodená spoločnosť má procesné postavenie strany v trestnom konaní a orgány prípravného konania, ako aj súd I. stupňa s touto aj konali. b/ J. s.r.o. so sídlom O., S. č. 7, H.: XX XXX XXX. Podľa výpisu z obchodného registra na č.l. 147-148 sú spoločníkmi v uvedenej spoločnosti P. S. a H.. A. Z., ktorí sú zároveň obaja aj štatutárnymi orgánmi a konateľmi s tým, že každý z nich koná samostatne. Uvedenú spoločnosť zastupuje v tomto trestnom konaní P. S.. Poškodenej spoločnosti prejednávaným skutkom vznikla aj škoda, v dôsledku čoho si P. S. uplatnila nárok na náhradu škody na č.l. 140 v sume 16.777,-€. Táto poškodená spoločnosť má taktiež procesné postavenie strany v trestnom konaní a orgány prípravného konania, ako aj súd I. stupňa s touto aj konali. c/ U. W. spol. s.r.o. so sídlom S., K. cesta č. /XXXX, H.: XX XXX XXX. Dňa 26.02.2009 uzavrela spoločnosť A. s.r.o. a U. W. spol. s.r.o. zmluvu o nájme nebytových priestorov na č.l. 310-314, ktorej predmetom bol prenájom nehnuteľnosti na adrese O., Q. č. X-X, v objekte ktorej došlo neskôr k trestnej činnosti. Podľa výpisu z obchodného registra na č.l. 234-235 je jediným spoločníkom v uvedenej spoločnosti H.. A. Z., ktorý je zároveň aj štatutárnym orgánom a konateľom. Uvedenú spoločnosť zastupuje v tomto trestnom konaní H.. A. Z., ktorý k nároku na náhradu škody na č.l. 229 uviedol, že k tomuto už vypovedala P. S. a táto mala aj uplatniť nárok na náhradu škody, pretože spoločnosti trestnou činnosťou vznikla aj reálna škoda. V tejto súvislosti však odvolací súd dáva do pozornosti podstatnú skutočnosť a to, že v spisovom materiály absentuje plnomocenstvo na zastupovanie poškodenej spoločnosti U. W. spol. s.r.o. pre P. S.. Bez tohto plnomocenstva nemôže P. S. po právnej stránke účinne zastupovať túto poškodenú spoločnosť, pretože nie je ani jej spoločníčkou a ani konateľkou. I keby si uplatnila nárok na náhradu škody aj za túto poškodenú spoločnosť, tak by ostal právne neúčinný. Orgány prípravného konania teda postupovali v rozpore s § 46 a nasl., keď s touto poškodenou spoločnosťou nekonali ako s procesnou stranou. d/ P. P. V., s.r.o. so sídlom O., J. X/B, H.: XX XXX XXX. K tejto spoločnosti je potrebné uviesť, že v čase spáchania skutku, t.j. ku dňu 16.06.2009 táto spoločnosť mala iný názov a to O. s.r.o. so sídlom O., J. X/B, H.: XX XXX XXX a to až do 19.10.2010 (výpis z obchodného registra na č.l. 406-408). Dňa 29.07.2004 uzavrela spoločnosť A. s.r.o. a O., s.r.o. zmluvu o riadení a správe nehnuteľností na č.l. 280-282, ktorej predmetom bola správa a riadenie nehnuteľnosti na adrese O., Q. č. X-X, v objekte ktorej došlo neskôr k trestnej činnosti. Podľa výpisu z obchodného registra na č.l. 241-243 boli v čase spáchania skutku spoločníkmi v uvedenej spoločnosti P. Y. a H.. V. P., pričom P. Y. bola zároveň aj štatutárnym orgánom a konateľkou. Za uvedenú spoločnosť bol v tomto trestnom konaní vypočutý v procesnom postavení svedka- poškodeného dňa 27.04.2010 H.. V. P., ktorý k nároku na náhradu škody opakovane uvádzal, že tento si uplatňuje v plnej výške a upresní ho dodatočne. Ak bol obvinený v čase spáchania skutku stále spoločníkom (už nie konateľom) obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, majetok spoločnosti nie je majetkom tohto spoločníka, pretože ide o rozdielne právne subjekty (právnickú osobu a fyzickú osobu). Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je majiteľom obchodného podielu, predstavujúceho práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti (§ 114 ods. 1 Obchodného zákonníka). To však neznamená majetkovú identitu so spoločnosťou. Okrem práv rozhodovania na valnom zhromaždení (§ 126, §127 ods. 2 Obch. zák.) a iných má spoločník aj právo na podiel na zisku (§ 123 ods. 1 Obch. zák.). Jeho majetkom sa však stávajú až prostriedky vyplatené spoločnosťou z tohto titulu (teda až po ich vyplatení). Majetok spoločnosti nie je majetkom jej spoločníka, ale „cudzou vecou“ v zmysle ustanovenia § 212 Tr. zák. (R 48/2013 Zbierky). Inými slovami povedané, skutočnosť, že H.. V. P. v tejto trestnej veci neskôr začal vystupovať v procesnom postavení obžalovaného, nemá absolútne žiaden vplyv na procesné postavenie spoločnosti O., s.r.o. ako poškodenej spoločnosti, pretože ako v čase spáchaného skutku, tak i teraz s poukazom na citované rozhodnutie NS SR je majetok spoločnosti O., s.r.o. pre neho cudzou vecou. Formálny znak cudzia vec je totiž uvedený aj v ustanovení § 245 ods. 1 Tr. zák. Bez ohľadu na to, či sa v rámci dokazovania podarí alebo nepodarí preukázať spáchanie skutku obžalovaným, je každopádne však jednoznačne preukázané, že spoločnosti O. s.r.o. vyššie popísaným skutkom vznikla reálna škoda a teda má všetky práva vyplývajúce z ustanovenia § 46 a nasl. Tr. por. Orgány prípravného konania teda postupovali v rozpore s § 46 a nasl., keď s touto poškodenou spoločnosťou nekonali ako s procesnou stranou. e/ O. Y., s.r.o. so sídlom O., J. X/B, H.: XX XXX XXX. Podľa výpisu z obchodného registra na č.l. 239-240 sú spoločníkmi v uvedenej spoločnosti P. Y. a H.. V. P., pričom obaja sú zároveň aj štatutárnymi orgánmi a konateľmi. Za uvedenú spoločnosť bola v tomto trestnom konaní vypočutá v procesnom postavení svedkyne dňa 07.12.2010 H.. P. P. Y., ktorá sa však k nároku na náhradu škody vôbec nevyjadrila. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že podľa výpisu z obchodného registra bola táto spoločnosť zapísaná dňa 16.06.2010, t.j. až po dátume spáchania skutku. Zdanlivo by teda táto spoločnosť nemala vystupovať v procesnom postavení poškodenej spoločnosti. Na č.l. 322 a nasl. sa však nachádza vo fotokópiách mailová komunikácia medzi spoločnosťou O. s.r.o. a ďalšími tam uvedenými subjektmi, kde na konci mailov sa nachádza vyobrazenie názvu O. Y. a to z obdobia, ktoré predchádzalo ako deň spáchania skutku (16.06.2009), tak aj deň zápisu tejto spoločnosti do obchodného registra (16.06.2010). Táto preukázaná skutočnosť vyvoláva oprávnené pochybnosti, či spoločnosť O. Y., s.r.o. naozaj vznikla až 16.06.2010, ako aj o tom, že či vôbec a ak áno, od kedy a akú vôbec vykonávala činnosť. Inými slovami povedané, preukázala sa existencia nevyjasnenej okolnosti, ktorá má za následok vznik pochybnosti o tom, či má alebo nemá spoločnosť O. Y., s.r.o. procesné postavenie poškodenej spoločnosti. Súd I. stupňa bude musieť postupovať v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 Tr. por. a prejudicuálne sa vysporiadať s otázkou, či spoločnosť O. Y., s.r.o. existovala už v čase spáchania skutku, taktiež aj s otázkou prečo spoločnosť O., s.r.o. komunikovala v uvedenej mailovej komunikácii s vyobrazeným názvom O. Y. aj pred spáchaním skutku. Ak sa prípadne preukáže existencia tejto spoločnosti pred spáchaním prejednávaného skutku, bude potrebné zistiť, či vyššie popísaným skutkom jej vznikla reálna škoda a teda či v konečnom dôsledku má alebo nemá všetky práva vyplývajúce z ustanovenia § 46 a nasl. Tr. por. Orgány prípravného konania tieto závažné fakty odignorovali. Vyššie uvedené skutočnosti ohľadne poškodených spoločností boli známe už orgánom prípravného konania a majú ďalekosiahle a fatálne dôsledky pre ďalšie konanie. Orgány prípravného konania nerešpektovali dôsledne ustanovenie § 46 Tr. por. určili a následne konali len s časťou poškodených, ktorých okruh určili nesprávne. II. procesné pochybenia v konaní pred súdom I. stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa si nekriticky osvojil podanú obžalobu so spisovým materiálom a to i napriek tomu, že tento vykazuje rozsiahle vyššie podrobne špecifikované pochybenia a ktoré mali v konečnom dôsledku za následok také závažné porušenia, ktoré by odôvodňovali postup súdu I. stupňa podľa § 244 ods. 1 písm. g/ Tr. por., t.j. odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. Súd I. stupňa však takto nepostupoval, ba práve naopak. Len časti poškodených doručil obžalobu a výzvu na vykonanie dôkazov , následne vo veci postupne určoval termíny hlavných pojednávaní, pričom o týchto termínoch upovedomoval selektívne iba časť poškodených a hlavné pojednávania vykonával bez toho, že by druhú časť okruhu poškodených vôbec o tomto termíne hlavných pojednávaní upovedomil, resp. doručil obžalobu alebo výzvu. Napokon, bez toho, že by mal splnené zákonné podmienky na vykonanie posledného hlavného pojednávania dňa 10.10.2014 vyhlásil napadnutý rozsudok. Súd I. stupňa mal podľa správnosti po podaní obžaloby vec vrátiť prokurátorovi a odmietnuť obžalobu a ak tak neučinil mal prejudiciálne určiť presný okruh všetkých poškodených, týmto doručiť v súlade s § 240 ods. 1 Tr. por. obžalobu, v súlade s § 240 ods. 3 Tr. por. výzvu na vykonanie dôkazov a napokon všetkých riadne a včas upovedomiť o termíne hlavného pojednávania. Keďže tieto vyššie uvedené kroky nesplnil, neboli v konečnom dôsledku splnené podmienky na vykonanie ani jedného z hlavných pojednávaní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Trestným poriadkom č. 301/2005 Z.z. sa zaviedlo kontradiktórne konanie, ktoré zakotvilo procesným stranám, ktorou poškodené spoločnosti bezpochyby sú, celý rad procesných oprávnení. Poškodeným spoločnostiam nebola teda vôbec doručená obžaloba ani výzva podľa § 240 Tr. por. a postupom súdu I. stupňa im teda bola odobratá možnosť vyjadriť sa k obžalobe (§ 240 Tr. por.), navrhnúť dôkazy na ich vykonanie (§ 240 ods. 3 Tr. por.), uplatniť si nárok na náhradu škody (§ 256 ods. 2 Tr. por.), vyjadriť sa k prehlásenie obžalovaného a navrhnúť ich prijatie či neprijatie (§ 257 ods. 5 Tr. por.) a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom (§ 271 ods.1 Tr. por.). Možno teda uzavrieť, že postupom súdu I. stupňa boli poškodené spoločnosti o tieto práva ukrátení tak závažným spôsobom, že to malo za následok nezákonnosť celého vykonaného dokazovania a to od samého počiatku hlavného pojednávania. Úlohou súdu I. stupňa bude: ? prejudiciálne ustáliť, či vôbec a ak áno, presne ktorým spoločnostiam prináleží procesné postavenie poškodeného podľa § 46 ods. 1 Tr. por., ? po ustálení presného okruhu poškodených je potrebné s nimi konať ako so zákonnou procesnou stranou, ? doručiť obžalobu sp. zn. 1Pv 433/09 tým poškodeným, ktorým ešte nebola doručená, ? doručiť tým poškodeným, ktorým nebola ešte doučená výzvu podľa § 240 ods. 3 Tr. por., ? následne určiť termín hlavného pojednávania, riadne a včas predvolať procesné strany, najmä upovedomiť všetkých poškodených a to o každom hlavnom pojednávaní zvlášť a umožniť im uplatniť si ich práva uvedené vyššie, ? následne vo veci vykonať celé dokazovanie od úplného začiatku, vrátane úkonov uvedených v § 240 Tr. por., § 255 a nasl. Tr. por. s tým, že nebude môcť prihliadnuť na žiadne dôkazy vykonané doposiaľ v konaní pred súdom I. stupňa, ani ich čítať, či poukazovať na ne pri rozporoch. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhovel podanému odvolaniu a postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v celom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.