Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/421/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114208574 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114208574.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, Bratislava, zastúpenej: SODOMA VULGAN, spol. s.r.o., IČO: 47 254 084, Kominárska 2, Bratislava, proti odporcovi: 1/ Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. februára 2015, č. k. 24C/58/2014-90, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa vo výroku o náhrade trov konania zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.553,63 Eur a žiadnemu z účastníkov náhradu trov v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 96 O.s.p. a vecne späťvzatím žalobného návrhu v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.553,63 Eur na pojednávaní dňa 06.02.2015, s ktorým odporcovia 1/ a 2/ súhlasili. Rozhodnutie o náhrade trov konania právne odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Predmetné rozhodnutie napadla v celom rozsahu odvolaním navrhovateľka, toto žiadala zmeniť a konanie zastaviť iba v časti o zaplatenie 2.296,59 Eur a odporcom uložiť povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 397,67 Eur (1 úkon právnej služby á 121,17 Eur + režijný paušál, za prevzatie zastupovania, žalobu, doloženie dokumentov a účasť na pojednávaní), alternatívne zrušiť výrok uznesenia, ktorým bolo konanie v časti zastavené a odporcom uložiť povinnosť na náhradu trov konania v sume 397,67 Eur, alternatívne výrok o zastavení konania potvrdiť a v časti o náhrade trov konania zmeniť a odporcom uložiť povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľky v sume 517,19 Eur (1 úkon právnej služby á 121,17 Eur + režijný paušál, za prevzatie zastupovania, podanú žalobu, doloženie dokumentov a účasť na pojednávaní). Súdu prvého stupňa vytkla, že sa v odôvodnení uznesenia vôbec nevysporiadal so späťvzatím čiastočného späťvzatia návrhu, súdu doručeným dňa 23.02.2015 s odôvodnením, že Občianskym súdnym poriadkom nie je expresis verbis upravené späťvzatie čiastočného späťvzatia návrhu, navrhovateľovi je však umožnené vziať späť návrh vo veci samej, a to sčasti alebo celkom. Občiansky súdny poriadok súčasne umožňuje rozšírenie návrhu, ktoré je možné len vtedy, ak daný nárok nie je predmetom konania. Podľa názoru navrhovateľky v danej veci rozšírenie návrhu neprichádzalo do úvahy, nakoľko uznesenie o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania nie je doposiaľ právoplatné a v ňom uvedený nárok je stále predmetom konania. Z uvedeného dôvodu bolo po späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie 3.553,63 Eur, dňa 23.02.2015 doručené čiastočné späťvzatie späťvzatia s tým, aby predmetom konania ostala suma 1.605,51 Eur. Prípustnosť späťvzatia navrhovateľka odvodzovala aj zo zásady, že v súkromnom práve je povolené, čo nie je zakázané. V odvolaní tiež spochybnila aj správnosť výroku o náhrade trov konania, a to s poukazom na uplatnenie ich náhrady navrhovateľom a skutočnosť, že dôvodom čiastočného späťvzatia žalobného návrhu bola úhrada časti žalovaného nároku odporcami po začatí konania. Súd prvého stupňa mal preto na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Odporcovia 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné len v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 3 veta prvá O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvztatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom navrhovateľa, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle navrhovateľa, že na prejednaní svojho návrhu celkom, prípadne v presne vymedzenej časti nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu meritórne rozhodnuté. Vzhľadom na to, že sa jedná o jednostranný procesný úkon, jeho účinky nastávajú v okamihu, kedy sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. Po doručení späťvzatia návrhu súdu nie je možné toto odvolať, resp. následne ďalším úkonom vziať späť (viď napr. uznesenie NS SR zo dňa 28.05.1998, sp. zn. 6Obo/27/1998, uznesenie NS SR zo dňa 20.08.2010, sp. zn. 6Sžo/372/2009). V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade s ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p., keď konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.553,63 Eur zastavil na základe navrhovateľom uskutočneného čiastočného späťvzatia žalobného návrhu. Navrhovateľ v postavení dominus litis (pán sporu) uvedeným spôsobom využil svoje dispozičné oprávnenie, v dôsledku ktorého došlo k zastaveniu konania v navrhovateľkou vymedzenej časti žalovaného nároku, a to bez potreby súhlasného stanoviska odporcov 1/ a 2/, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo skôr než sa začalo pojednávanie (§ 96 ods. 3 O.s.p.). V zmysle vyššie uvedeného, na zastavenie konania zostalo bez vplyvu následné späťvzatie čiastočného späťvzatia návrhu, doručené súdu dňa 23.02.2015, ktoré súdna prax zhodne nepripúšťa a ktorým nie je možné odvolať, resp. meniť záväzné právne účinky prejavu vôle navrhovateľa, ktorým návrh zobral späť v časti o zaplatenie 3.553,63 Eur. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením (pri procesnom zavinení) upravuje ustanovenie § 146 ods. 1 a 2 O.s.p. V prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v zásade platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorého preto bude zaťažovať náhrada trov konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Rozhodnutie podľa všeobecného ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy nie sú splneného podmienky pre aplikáciu ods. 2 uvedeného ustanovenia, ktoré je svojou povahou špeciálnou úpravou k ods. 1 § 146 O.s.p. Zo zápisnice z pojednávania konaného pred súdom prvého stupňa dňa 06.02.2015 vyplýva, že navrhovateľka pred otvorením pojednávania zobrala návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie sumy 3.553,63 Eur z dôvodu čiastočnej úhrady uplatneného nároku žalovanou stranou. Z procesného hľadiska tak dôvodom pre čiastočné zastavenie konania bolo správanie žalovanej strany, ktorá po podaní návrhu na začatie konania uhradila časť žalovanej pohľadávky, vo vzťahu k čomu možno mať za splnenú aj podmienku dôvodne podaného návrhu v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Odvolací súd ale s ohľadom na skutočnosť, že po čiastočnom zastavení konania súd ďalej v pokračuje v meritórnom prejednávaní veci, vykonávaní dokazovania, vyhodnotenie ktorého sa premietne do výsledku sporu, od ktorého bude závislý výrok o náhrade trov konania, rozhodovanie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania po čiastočnom späťvzatí návrhu v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p., o ktorom je potrebné rozhodnúť, považuje za nadbytočné a v tomto štádiu konania aj predčasné a to aj s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka si pri úkone čiastočného späťvzatia návrhu ( do zápisnice súdu na uvedenom pojednávaní) nárok na náhradu trov konania neuplatnila. V prejednávanej veci treba teda aplikovať ust. § 151 ods.1 O.s.p. podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zmysle uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie i z dôvodu, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom tento aplikoval v tejto časti ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a z akého dôvodu náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti tak trpí nielen nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ale v dôsledku toho aj vecnou nesprávnosťou (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.). V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný a v konečnom rozhodnutí bude jeho úlohou rozhodnúť o trovách konania v zmysle ust. § 151 O.s.p. vzhľadom na úspech či zavinenie účastníkov v konaní a toto svoje rozhodnutie aj riadne v zmysle ust. § 157 O.s.p. aj riadne odôvodní. V tomto rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné