KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava20. 7. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/246/2015 z 20. 7. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júla 2015, sp. zn. 11CoP/246/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1114211383.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/246/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114211383
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114211383.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Ing. Mária Dubáňa, vo veci starostlivosti o maloletého
X. Y., I.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - B.. S. Y., Z. Y. XX, Z., zast. Niku & partners, s.r.o., AK
Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otec - R.. R. W., Z. Slovenská XXX/XX, M., o návrhu otca na zníženie
výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/57/2014-208, zo
dňa 22.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78
ods. 1, 3 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa konštatoval, že pre zmenu rozsudku o výživnom je potrebné
preukázanie zmeny pomerov, ktorá takúto zmenu odôvodňuje. Zmenu pomerov možno vymedziť ako
zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho
rozhodnutia súdu. Súd prvého stupňa sa preto zaoberal porovnaním pomerov od prechádzajúceho
rozhodnutia súdu a pomerov v súčasnosti. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu otca nie je
možné vyhovieť, otec maloletého nepreukázal, že skutočne na jeho strane došlo k tak závažnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine. Na
strane otca nenastala od posledného určeného výživného žiadna závažná zmena. Skutočnosti, ktorými
otec zmenu pomerov odôvodňoval, teda že sa určeným výživným dostal do nepriaznivej finančnej
situácie a tiež, že nemá dostatočný príjem na platenie určeného výživného, ktoré považuje za neúmerne
vysoké, tvrdil už v konaní o zvýšenie výživného vedenom na súde prvého stupňa pod sp.zn. 1P/46/2011,
v rámci ktorého bolo naposledy rozhodnuté o výživnom. Otec v konaní neoznačil žiadnu relevantnú
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala skutočnú zmenu pomerov na jeho strane od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom. Súd zamietol návrh matky maloletého na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne
bývalej manželky otca maloletého, keďže potom súd čo zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na
zmenu rozhodnutia o výživnom posúdil vykonanie tohto dôkazu ako nadbytočné. Súd zamietol aj návrh
otca maloletého na doplnenie dokazovania polročnou správou o vykonávaní samostatnej zárobkovej
činnosti za obdobie 01.01.2014 až 30.06.2014, pretože mal spoľahlivo zistené, že otec maloletého
aj naďalej podniká a v tomto smere sa pomery na jeho strane nezmenili a uvedená správa nie je
relevantným podkladom pre ustálenie otázky týkajúcej sa zmeny pomerov na strane otca. Naviac



konštatoval súd prvého stupňa, že návrh otca, ktorým sa domáhal, aby výživné bolo poukazované na
účet v banke, z ktorého sa budú kryť skutočné potreby dieťaťa, podliehajúce evidencii spotreby, okrem
mesiacov letných prázdnin, nemá oporu v hmotnom práve, teda v ust. § 62 a nasl. Zák. o rodine, v zmysle
ktorých sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a povinnosť
rodiča platiť určené výživné trvá bez ohľadu na rozsah styku povinného rodiča a dieťaťom. O trovách
konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Zotrvával na svojich tvrdeniach, k odvolaniu
žiadal pripojiť spis o určení otcovstva sp.zn. 7C/29/07 a spis rozvodu matky maloletého sp.zn. 8C/621/04
a brať do úvahy aj jeho doplnenia zápisníc. Sudkyňa nemala naštudovaný spis a vychádzala z klamlivých
prednesov protistrany. Priateľka jej kolegyne klame a zavádza súd. Sudkyňa nerešpektuje zákony,
pričom mu dala najavo svoju dôležitosť a neomylnosť z pozície svojej moci. Vo výživnom ide o hru o
peniaze a deti sú na poslednom mieste. Matka potrebuje peniaze na svoje účely. V konaní o určenie
otcovstva predložila výpočet nezmyselných položiek na pomaly 2 ročné dieťa, ako by to bolo jej
prvé, pričom je to jej štvrté dieťa a už vtedy plánovala míňať peniaze na dovolenkách. V konaní o
rozvode manželstva podala odvolanie, kde uvádza, že bola zaviazaná platiť na syna J. X.XXX,-Sk a
na pojednávaniach tvrdila, že nikdy nemal určenú súdom vyživovaciu povinnosť. Na ďalšej strane v
odvolaní žiadala na syna X. X.XXX,-Sk spolu so zročným výživným a znalečné. V konaní 1P/84/2010 -
návrh na striedavú osobnú starostlivosť predložila výdavky v sume XXX,XX €. V odvolaní ďalej popisoval
konania, ktoré vo veci predbiehali a výdavky, ktoré považuje za nezmyselné, ktoré matka maloletého
predkladala. Tiež neuznal výdavky matky XX € za naftu na auto, ktoré patrí jej sestre. Žiadal prehodnotiť
výživné v zmysle jeho návrhu, ktoré sa neposudzuje len zmenou pomerov, ale komplexným posúdením,
hlavne príjmovou stránkou, ktorú nemá. K odvolaniu priložil prehľad stretávania sa so synom, odvolanie
matky vo veci 8C/621/2004, mesačné výdavky na neho, ako aj na maloletého, stanovisko Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny k vyjadreniu na pojednávaní na súde prvého stupňa. K odvolaniu doplnil podanie
zo dňa 12.01.2015, kde poukázal na to, že pôvodná sudkyňa W.. Ž. bola z veci vylúčená, z dôvodu,
že právna zástupkyňa matky, priateľka pani sudkyne bude matku zastupovať aj v ďalších konania. Z
uvedeného dôvodu matka plnú moc najprv nepredložila a potom zrejme ju predložila na pojednávaní,
keďže na pojednávanie prišiel neskôr. Právna zástupkyňa matky pripravená nebola, klamala, zavádzala
a pri jej mamone nemôže chápať situáciu na pracovnom trhu a poľnohospodárstve. Podľa nej sa zvýšili
iba mimoškolské aktivity, ktoré sa však zvýšili tým, že umelo navyšovali potreby maloletého, maloletý
nenavštevuje tréningy, o šport nemá záujem, treba ho k tomu posmeľovať. Súd prvého stupňa nevzal v
úvahu relevantné dôkazy. Matka maloletého čerpá úver na auto, v júli 2014 rekonštruovala byt a odvtedy
maloletému chýba tablet, za ktorý ešte on platí poplatok. Kolízny opatrovník je preukázateľne zbytočný
inštitút a ten sa pričinil o zvýšenie výživného svojim odporúčaním, bez akéhokoľvek šetrenia pomerov.
Predložil dôkazy o zmene pomerov, keď ukončil podnikanie k 01.01.2015. Žiadal zmeniť rozsudok súdu
prvého stupňa tak, že bude znížené výživné na sumu XX €.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
s verejným vyhlásením v rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne.

Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, vyvodil z nej správny právny záver a svoje rozhodnutie
aj riadne zdôvodnil.

Odvolací súd konštatuje, že podľa § 214 ods. 2 O.s.p. boli splnené podmienky pre rozhodnutie veci bez
nariadenia pojednávania podľa § 156 ods. 3 O.s.p..

Predmetom konania je zníženie výživného na maloletého Daniela, nar. 27.04.2006.

Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodované na Okresnom súde
Bratislava I v konaní 1P/46/2011-985 zo dňa 29.04.2013, kde bol zmenený rozsudok Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 7C/29/2007-177 zo dňa 25.06.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 14Co/478/2008-257 zo dňa 19.05.2009 v časti výroku o výživnom na maloletého.
Rozsudok súdu prvého stupňa bol v časti zvýšenia výživného potvrdený Krajským súdom v Bratislave,
č.k. 11CoP/337/2013-1072 zo dňa 01.10.2013.



Návrhom zo dňa 15.04.2014 sa domáhal otec maloletého zníženia výživného, pretože výživné
stanovené týmto rozhodnutím bolo pre neho likvidačné a doviedlo ho do stavu núdze.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
Zmena pomerov musí existovať v čase rozhodovania súdu prvého stupňa - v čase vyhlásenia rozsudku.
Len vtedy môže byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejaví
v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha
súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov
a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie
a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. K zmene výšky výživného môže dôjsť len od času,
keď došlo k zmene pomerov, pričom túto skutočnosť musí súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí
byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Neprípustnosť reparácie predchádzajúceho
rozhodnutia vyplýva aj z § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo nemôže
sa prejednávať znova.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa má za to, že nedošlo k zmene pomerov
odôvodňujúcej zmenu vyživovacej povinnosti otca na maloletého. Zníženie výživného nie je nikdy v
súlade so záujmom maloletého, pretože plynutím času sa neustále zvyšujú potreby maloletých detí,
pričom je potrebné zdôrazniť, že výživné sa určuje u každého dieťaťa individuálne, s prihliadnutím
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Z uvedených dôvodov tvrdenie otca
maloletého, že jemu bolo určené výživné nesprávne neobstojí, pretože pokiaľ matka maloletého
dostáva výživné od otca svojich detí v inej výške, tieto boli posudzované podľa možnosti, schopnosti
a majetkových pomerov otca týchto detí. Uvedená námietka je právne irelevantná aj z toho dôvodu,
že nie je možné reparovať predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa o výživnom. Taktiež nie je
možné posudzovať podania a prejavy matky maloletého, na ktoré otec poukazuje v rôznych konaniach,
začínajúc konaním o určenie otcovstva, pretože pre dané konanie je rozhodujúce predchádzajúce
rozhodnutie a porovnanie pomerov v čase vyhlásenia rozhodnutia. V čase vyhlásenia rozhodnutia nemal
súd prvého stupňa preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu vyživovacej povinnosti. Naviac
odvolací súd konštatuje, že otec maloletého podal návrh na zmenu zverenia maloletého do svojej
starostlivosti, pričom vyvstáva otázka, že z akých prostriedkov chce otec zabezpečovať starostlivosť
o maloletého, keď tvrdí, že je v stave hmotnej núdze a nemá finančné prostriedky, pričom odvolací
súd konštatuje, že súvislá starostlivosť o maloletého vyžaduje podstatne vyššie náklady, ako platenie
výživného.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1114211383)

  1. 29. 7. 2014Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/320/2014 z 29. 7. 2014
  2. 22. 10. 2014Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1P/57/2014 z 22. 10. 2014
  3. 20. 7. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/246/2015 z 20. 7. 2015 (toto rozhodnutie)