Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/337/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111210205 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111210205.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. X., J.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - K.. D. X., G. G., X. XX, zast. NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otca - F.. F. S., G. N., Slovenská XXX/XX, zast. AK JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Francisciho 1, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého, na odvolanie otca proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.04.2013, č.k. 1P 46/2011-985, jednohlasne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zročnom výživnom sa m e n í tak, že zročné výživné na maloletého O. X., J.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2012 do 30.09.2013 vo výške X.XXX € sa otcovi povoľuje splácať v XXX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.10.2013 pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I čiastočným rozsudkom zo dňa 29.04.2013, č.k. 1P 46/2011-985 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. X., J.. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne od 01.09.2012. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 30.04.2013 vo výške XXX € uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky zamietol, návrh otca na zníženie výživného zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2008, č.k. 7C 29/2007-177 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.05.2009, č.k. 14Co 478/2008-257 vo výroku o výživnom na maloletého. Vo výroku rozhodnutia vyslovil, že o zvyšku predmetu konania vedeného pod. sp.zn. 1P 46/2011 rozhodne v ďalšom konaní samostatným rozhodnutím. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2008 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to na strane maloletého. Za zmenu pomerov na strane maloletého považoval nárast jeho potrieb od posledného rozhodnutia o výživnom v súvislosti s pribúdajúcim vekom, ktoré sa v jeho súčasnom veku diametrálne líšia od potrieb X ročného dieťaťa, ktorým maloletý bol v čase pôvodného určovania výživného. Pri ustálení otázky zmeny pomerov prihliadol v zmysle ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine aj na vývoj životných nákladov, rovnako prihliadol na skutočnosť, že v čase podania návrhu na zvýšenie výživného maloletý nastúpil na povinnú školskú dochádzku. Pri určovaní výšky výživného sa riadil úvahou súladnou so zákonnou požiadavkou určovania výživného spočívajúcou okrem iného tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen skutočný príjem rodičov, ale aj skutočnosti odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodičov, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného dospel k záveru, že zvýšenie výživného je primerané ako vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého, tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti a schopnosti otca, súd mal síce z listinných dôkazov predložených otcom preukázané, že otec bol dlhodobo nezamestnaný a poberal dávky v hmotnej núdzi, v súčasnosti však od 01.01.2013 vykonáva podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej výrobe. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami otca v zmysle podnikateľského zámeru, na ktorý sa odvolával, podľa ktorého otec predpokladá negatívne výsledky podnikania v danej oblasti v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy a klimatických podmienok, nakoľko podľa súdu vo štvrtom mesiaci začiatku podnikania nemožno prezumovať, akým smerom sa bude podnikateľská činnosť vyvíjať. Samotná skutočnosť, že hospodárstvo vedené otcom bolo príslušnými orgánmi zaregistrované ako farma a produkcii z nej pochádzajúcej boli udelené príslušné certifikáty osvedčuje skutočnosť, že otec má všetky možnosti ako aj schopnosti zabezpečiť si svojou prácou dostatok finančných prostriedkov na platenie zvýšeného výživného a je len na ňom, aké úsilie vynaloží a ako tieto možnosti a schopnosti využije v rámci svojho podnikania. S poukazom na uvedené preto tvrdenie otca o predpokladanom negatívnom výsledku podnikania posúdil ako účelové, s cieľom znížiť možné príjmy, prípadne podľa názoru súdu uvedený prístup otca možno zhodnotiť ako neuvážlivý vstup do podnikateľskej činnosti, ktorý je v rozpore okrem iného i so záujmami maloletého, ktorý je prípadnou platobnou neschopnosťou otca vystavený riziku zníženia životnej úrovne v súvislosti s neschopnosťou otca adekvátne sa podieľať na jeho potrebách. Na strane otca v rámci rozhodovania zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec maloletého je v produktívnom veku, žije v meste na západnom Slovensku neďaleko hlavného mesta Bratislavy, kde je množstvo pracovných príležitostí, ak nie trvalého, tak aspoň dočasného charakteru. V rámci hodnotenia majetkových pomerov otca prihliadol aj na tú významnú skutočnosť, že otec v roku 2008 prijal od bývalej manželky majetkové vyrovnanie vo výške XX.XXX,XX € titulom vysporiadania BSM. Tvrdeniu otca, že uvedené finančné prostriedky minul neuveril, vzhľadom na skutočnosť, že otec tieto minul v pomerne krátkom čase, pričom si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému aj v budúcnosti, a to aj vzhľadom na ním uvádzaný argument, že sa blíži k veku, kedy klesajú jeho možnosti uplatnenia na trhu práce. Po zvážení zárobkových a majetkových pomerov rodičov výživné na maloletého zvýšil, a to zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne od 01.09.2012, považujúc uvedenú výšku primeranú odôvodneným potrebám maloletého, reálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletého. Vo zvyšku návrh matky zamietol s odôvodnením, že v konaní preukázané skutočnosti, najmä súčasné zárobkové pomery otca neodôvodňujú zvýšiť výživné na požadovanú sumu XXX € mesačne. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného, tento zamietol ako nedôvodný, nakoľko otec maloletého si vyživovaciu povinnosť vo výške XXX € mesačne doposiaľ riadne plnil aj napriek jeho nepriaznivej zárobkovej situácii počas niekoľkých rokov, kedy bol nezamestnaný a poberal sociálne dávky, a v čase, keď začal vykonávať podnikateľskú činnosť, paradoxne žiadal o zníženie výživného o XX €. Napriek tomu, že otec dôvodil tým, že sa mu minuli úspory, z ktorých doposiaľ hradil svoje výdavky, nemal za preukázané, že po začatí podnikania došlo k zhoršeniu jeho príjmu, navyše v čase, kedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého nastúpením na základnú školu a s tým súvisiacemu zvýšeniu výdavkov na maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti uvedenému čiastočnému rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, súčasne žiadal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému O. na sumu XX € mesačne od 01.09.2012, s jeho záväzkom k vecným plneniam dodávaním domácich produktov, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tiež z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu veci. Podľa názoru otca súd konal v rozpore s ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine, podľa ktorého ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Nepoprel, že u maloletého došlo k statusovej zmene pomerov, a to k nástupu na základnú školskú dochádzku. Podstatou celého konania a vykonaného dokazovania súdom však malo byť zhodnotenie životných nákladov a ich porovnanie so stavom v čase vydania pôvodného rozsudku. Súd prvého stupňa uvedené zhodnotenie nevykonal náležite, nezobral do úvahy všetky vykonané dôkazy najmä na jeho strane, nevykonal navrhované dokazovanie a jednostranne vyhodnotil všetky kritériá v prospech matky. Ďalšou podstatnou okolnosťou je rozpor napadnutého rozhodnutia s ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, v zmysle ktorého pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V zmysle uvedeného súd prvého stupňa aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu objektívne nezohľadnil pomery na jeho strane a rozhodnutie ktoré vydal je pre neho likvidačné. Zároveň podľa jeho názoru súd prvého stupňa postupoval aj v rozpore s ust. § 154 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Napriek tomu bol pre súd podstatným argumentom ktorým odôvodnil svoje rozhodnutie predpoklad pozitívneho výsledku podnikateľskej činnosti, ktorý môže pozitívne zmeniť pomery na jeho strane a teda odôvodniť zvýšenie výživného. Súhlasil s tvrdením súdu, že podnikanie je spôsob na dosiahnutie zisku, čo je tiež jeho cieľom, ten však môže nastať a nemusí, a ak aj nastane, tak až v prípade úspechu podnikateľského zámeru. Súd vo svojom rozhodnutí vychádza z predpokladaného zisku v budúcnosti, ktorý nemôže akokoľvek objektívne vyhodnotiť. Už vôbec sa nedá konštatovať, ako to vyplýva z citácie odôvodnenia, že sa vystavil riziku zníženia svojej úrovne tým, že začal podnikať. Súd teda v žiadnom pozitívnom zmysle nevyhodnotil jeho snahu zaobstarať si finančné prostriedky na živobytie podnikaním. Rovnako nesprávne postupoval, keď vo svojich záveroch vychádzal z predpokladaného zisku z podnikania i napriek tomu, že v podnikateľskom zámere je finančná prognóza uvedená. Súd vo svojom rozhodnutí pochybil aj tým, že sa pri vyhodnocovaní dôkazov nespravoval ust. § 132 O.s.p., v zmysle ktorého súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Súd v rozpore s uvedenými zásadami neporovnal životnú úroveň jeho a matky, nevysporiadal sa s tým, že matka býva v trojizbovom byte v starom meste Bratislavy, on v starom rodinnom dome, nezohľadnil pravidelný rast príjmu matky oproti jeho nemožnosti získať pravidelný príjem, nezohľadnil, prečo matka v návrhu uviedla, že na výživu maloletého ničím neprispieva, nevyhodnotil zdroj príjmov matky na luxusnú dovolenku v O., nezahrnul iné zdroje príjmu matky podľa výpisu z účtov za roky 2011 až 2013, nevysporiadal sa s mimoriadnymi a zbytočnými výdavkami matky, s tým, že poskytuje matke okrem vecných plnení i stravu a živočíšne produkty, kupuje synovi oblečenie, obuv, športové veci, rovnako sa nevysporiadal s tým, či je objektívne schopný platiť zvýšené výživné o 100%, ako aj s pravidelným mesačným výdavkom v sume XXX € mesačne za platby na sociálne poistenie vyplývajúce z podnikania. Súd sa rovnako nedostatočne vysporiadal preukazovaním a opodstatnením každého jednotlivého výdavku na maloletého Daniela podľa návrhu matky tak, ako to on rozporoval, nevysporiadal sa s výdavkami, ktoré sú nevyhnutné pre matku a neho, rovnako sa uspokojil so stručným a nekompetentným vyjadrením kolízneho opatrovníka. Pokiaľ ide o výšku výživného ktorú mu súd zvýšil o 100% poukázal aj na súdnu prax v susednej Českej republike, keď podľa tabuľky predloženej Ministerstvom spravodlivosti ČR z roku 2010 pri jeho príjme cca XXX € mesačne by mal platiť výživné maximálne vo výške XX € mesačne. Pri náležitom posúdení všetkých výdavkov na maloletého mal dospieť k záveru, že reálna suma na jeho náklady je cca XXX € mesačne a že so zohľadnením všetkých ním poskytovaných vecných plnení synovi je návrh matky na zvýšenie výživného z tohto dôvodu nedôvodný. Navyše pri zohľadnení súčasných pomerov rodičov a v súlade s pravidlami pre určovanie výšky výživného i blízkom zahraničí mal vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného a jeho vyživovaciu povinnosť znížiť na navrhovaných 80 € mesačne. Z rozhodnutia súdu je zrejmé, že určené výživné nezodpovedá jeho príjmom a výdavkom, rozsudok ho existenčne ohrozuje a v podstate je aj reálne nevykonateľný. Opätovne uviedol, že sa nebráni skutočnosti riadne si plniť vyživovaciu povinnosť, v súčasnosti je však bez akéhokoľvek príjmu a z dôvodu vyčerpania doterajších finančných prostriedkov z BSM je vo vážnej finančnej tiesni. Za nesprávny považoval aj výrok o zročnom výživnom ktoré má byť splatné do 30 od právoplatnosti. Z vykonaného dokazovania a zo zistených pomerov je zrejmé, že nemá objektívnu možnosť zročné výživné uhradiť jednorazovo. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval aj za rozhodnutie v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 Ústavy SR. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, toto považoval za odôvodnenie v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu práva účastníkov na riadny proces, keďže títo majú podstatne sťažené postavenie pri napadnutí rozsudku odvolaním práve vzhľadom na absenciou dôvodov rozhodnutia. Podaním zo dňa 01.08.2013 otec doplnil svoje odvolanie, v rámci ktorého žiadal odvolací súd nariadiť v predmetnej veci pojednávanie, nakoľko je potrebné vykonať navrhované dôkazy a vypočuť účastníkov konania k predmetu veci tak, aby mohol odvolací súd rozhodnúť nestranne, objektívne a nezaujato. Taktiež považoval za nevyhnutné vyjadriť sa k nepravdivým a zámerne vymysleným tvrdeniam matky uvedeným vo vyjadrení k jeho odvolaniu. Rovnako žiadal, aby odvolací súd v rámci preskúmania napadnutého rozsudku vyžiadal od kolízneho opatrovníka detailnú odpoveď k nákladovým položkám predloženým matkou, stanovisko k trhu práce a o situácii so zamestnaneckým trhom v rámci jeho možností a schopností a stanovisko, prečo kolízny opatrovník nevykonal šetrenie na zistenie majetkových a osobných pomerov rodičov. Následným podaním zo dňa 12.09.2013 opäť otec opätovne žiadal o nariadenie odvolacieho pojednávania, nakoľko chce vyvrátiť veľa vymyslených klamstiev uvádzaných matkou. Matka sa ho všemožne snaží pred očami hlavne súdu cielene očierňovať, osočuje ho bez akýchkoľvek dôkazov. Matka vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu všetko neguje, zmieňuje sa o vlastníctve áut, ale on auto nevlastní, nerobí ani v poľnohospodársku výrobu ako je uvedené v rozsudku, obrába pre vlastné potreby záhradku o výmere XXX m2. Pokiaľ ide o jeho podnikanie, uviedol, že podnikaním hlavne v poskytovaní záhradníckych služieb sa dostal do platovej neschopnosti a opäť si hľadá zamestnanie. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletého. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, mal za to, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Podľa názoru kolízneho opatrovníka od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, na úpravu výživného sú aj objektívne dôvody spôsobené rastom cien a životných nákladov. Dal do pozornosti tiež tú skutočnosť, že otec maloletého nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a doposiaľ uhrádzané výživné a nepeňažné plnenia nie sú úmerné potrebám maloletého. Matka maloletého vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu navrhla taktiež rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní, keď namietal postup súdu prvého stupňa v súvislosti s nedostatočným zhodnotením vykonaného dokazovania a nevykonania ďalšieho dokazovania. Podľa jej názoru v konaní na súde prvého stupňa bolo riadne preukázané, že na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca došlo k zásadnej zmene pomerov, keďže maloletý O. od 01.09.2012 nastúpil do prvého ročníka základnej školy a otec od januára 2013 sa stal podnikateľom, t.j. po viac ako XX rokov svojej dobrovoľnej nezamestnanosti začal oficiálne vykonávať registrovanú činnosť, ktorá by mu mala zabezpečiť aj primeraný a oficiálny zdroj príjmov. Obidve uvedené okolnosti súd starostlivo zobral do úvahy a tieto zohľadnil práve s poukazom na § 154 O.s.p. na ktorý otec poukazoval v odvolaní. Pokiaľ otec v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou vyjadril pochybnosť o možnosti dosiahnutia zisku a tento podmienil iba úspešnosťou podnikateľského zámeru uviedla, že za X rokov nepretržitého vedenia množstva súdnych konaní otec všetkých, vrátane súdu presvedčil o svojej vytrvalosti, cieľavedomosti, dôslednosti, pričom ak všetky svoje vlastnosti otec využije aj v podnikateľskej činnosti v rozsahu ako ich využíval doteraz v konaniach pred súdmi voči jej osobe, nemožno pochybovať o tom, že otec bude vo svojom podnikaní úspešný. Tvrdenie, že otec nemá žiaden príjem sa nezakladá na pravde, dôkaz opaku predložil sám otec prostredníctvom výpisu zo svojho účtu. Naviac jeho bezprostredné okolie vie, že otec v skutočnosti žije z nelegálnych príjmov tzv. brigád, ktoré spočívajú v tom, že otec obrába a udržiava záhrady fyzickým osobám, ktoré mu vyplácajú ním nezdanené príjmy. Ďalším zdrojom otcových príjmov sú tržby z doteraz vykonávaného nelegálneho predaja živočíšnych produktov z jeho, do roku 2013 neregistrovaného hospodárstva. Otec v konaní pred súdom prvého stupňa nedokázal súdu dôveryhodne vysvetliť a objasniť zdroj svojich príjmov, ktoré mu vyplývajú z výpisu z jeho účtu, rovnako nedokázal vysvetliť rozdiely medzi ním vyčíslenými osobnými výdavkami a príjmami, keďže otec tvrdil, že úspory sa mu už minuli, avšak jeho výdavky prevyšujú ním deklarované príjmy. Čo sa týka námietky otca, že súd nevyhodnotil zdroj jej príjmu na jej údajne luxusnú dovolenku v O., na súde prvého stupňa jasne uviedla, že tento rok oslavuje okrúhle výročie a zájazd do O. dostala ako dar od rodiny. S kozmetikou ani s autorskými dielami nepodniká. Pokiaľ otec poukazuje na skutočnosť, že jej poskytuje vecné plnenia vo forme stravy a živočíšnych produktov uviedla, že je to výlučne z iniciatívy otca, nie po vzájomnej dohode a nie všetky produkty sú použiteľné. Čo sa týka porovnania životnej úrovne rodičov zdôraznila, že otec žije v rodinnom dome s pozemkom, ona býva v byte svojej sestry, otec vlastní motorové vozidlo, ona má k dispozícii vozidlo od svojej sestry, riadne pracuje, v práci zastáva vedúce postavenie a zabezpečuje starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa okrem O.. Otec pravidelne 2 x do roka jazdí na dovolenku do U. autom, aspoň 2 x v zime na lyžovačku do V., dieťaťu aj sebe zakupuje značkové oblečenie. Otec nepracuje, celú svoju energiu vkladá do jej osočovania prostredníctvom podávania nových návrhov, návštevy jej zamestnávateľa, podávania sťažností na jej osobu, pracovníčky Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, sudcov, podávania trestných oznámení na jej osobu. Jeden z dôkazov o vyššie opísaných aktivitách je aj skutočnosť, že aktuálny právny zástupca otca je v poradí už šiesty. Otec svojimi opísanými aktivitami zaťažuje celé svoje okolie po dobu X rokov. Pre ňu to znamená veľké množstvo hodín povinného odpovedania a reakcií spojených so stresom a napätím. Pokiaľ otec poukázal na aplikačnú prax českých súdov pri rozhodovacej činnosti vo veciach výživného, zdôraznila, že tak právny poriadok v Rakúsku aj v Českej republike pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzajú pri použití percentuálnej sadzby nie z výšky reálne dosiahnutého príjmu, ale zohľadňujú možnosti a schopnosti a bežný príjem, ktorý je schopný povinný rodič pri jeho schopnostiach a možnostiach dosiahnuť na trhu práce. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca je dôvodné len vo vzťahu k výroku o zročnom výživnom. Pokiaľ ide o žiadosť otca o nariadenie odvolacieho pojednávania, tejto nevyhovel, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nebolo potrebné doplniť, ani zopakovať dokazovanie. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s názorom otca, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tiež z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1, 2 O.s.p. ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti v konaní oboch uplatnených návrhov rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p. ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Vo vzťahu k odvolacej námietke otca o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa odvolací súd udáva, že vnútorné presvedčenie súdu ako výsledok hodnotenia dôkazov by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotilo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Kontrola výsledkov hodnotenia dôkazov ku ktorým dospel súd sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáha, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V danej veci súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s zhodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom okolnosti namietané otcom vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov súvisiacich so zisťovaním zárobkových a majetkových pomerov rodičov a posúdením a zistením zmeny pomerov odôvodňujúcich zníženie, resp. zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného na maloletého a čiastočnému vyhoveniu návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého sa odvolací súd plne stotožňuje, poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživu je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na budúce povolanie a pod.. V zmysle uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom zmysle. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, túto vyjadruje v ust. § 78 od. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého O., ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava I rozsudkom zo dňa 25.06.2008, č.k. 7C 29/2007-177 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 19.05.2009, č.k. 14Co 478/2008-257, právoplatným dňa 22.05.2009, ktorým bolo určené výživné na maloletého sumou XXX € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že na strane maloletého od posledného určovania výživného v roku 2009 došlo k podstatnej zmene pomerov, t.j. k zmene, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. V čase určovania výživného mal maloletý X roky, navštevoval materskú školu, t.č. od 01.09.2012 navštevuje základnú školu. S námietkou otca, že nástupom maloletého do základnej školy sa jeho náklady nezvýšili sa odvolací súd nestotožnil. Je nesporné, že vekom sa potreby dieťaťa zvyšujú, a to či už ide o bežné potreby, ako je strava, oblečenie, zvyšujú sa náklady aj na záujmovú činnosť, t.j. činnosť, ktorá prispieva k celkovému rozvoju osobnosti dieťaťa. Výraznou zmenou je nástup do základnej školy, keď vyučovací proces všeobecne je spojený s nákupom školských pomôcok, platenia poplatkov, platenia akcií poriadaných školou, financovania výletov a pod.. Výdavky sú pravidelné i nepravidelné, nie všetky sú preukázateľné, čo odvolací súd zdôrazňuje vo vzťahu k žiadosti otca o preukazovanie a zisťovanie opodstatnenosti každého jednotlivého výdavku. Dokazovanie v uvedenom rozsahu nie je na mieste, naviac treba uviesť, že zmeny v odôvodnených potrebách detí sú závislé na mnohých faktoroch, ktorých vyhodnotenie spôsobom tak, ako to žiadal otec nie je objektívne možné. Odvolací súd v tejto súvislosti ako príklad uvádza futbal, ktorý matka uviedla v návrhu, zaplatila poplatok za mesiac september, október, november 2012, vo vzťahu ku ktorému otec namietal jeho nedôvodnosť, keďže maloletý na futbal nechodí. V čase podania návrhu však maloletý na futbal chodil, v zime pre vysokú chorobnosť túto činnosť prerušil, čo však neznamená, že v nej nebude pokračovať. K športovej činnosti nakoniec vedie maloletého aj sám otec, ktorý mu kúpil bicykel, korčule, potápačskú výstroj. Tak ako už bolo uvedené, náklady detí treba rozdeliť na pravidelné, nepravidelné, ktorú v súhrne tvoria odôvodnené potreby dieťaťa, pričom účelom výživného je úhrada nielen priebežne sa vyskytujúcich potrieb ( bežné potreby ), ale všetkých potrieb prospešných k všestrannému rozvoju maloletého dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu matka dostatočným spôsobom preukázala odôvodnené potreby maloletého, t.j. potreby súvisiace s vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom, záujmovou činnosťou, preto správne postupoval súd prvého stupňa, keď z nich pri rozhodovaní vychádzal. Pri rozhodovaní správne zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloletého, ktorá starostlivosť o dieťa vo veku maloletého ešte čiastočne nahrádza finančnú povinnosť podieľať sa na krytí jeho potrieb. Pokiaľ ide o vecné plnenia zo strany otca nad rámec výživného, tieto možno rozdeliť do dvoch kategórií. Prvú tvorí nákup oblečenia a športových potrieb u ktorých zostal sporný ich rozsah, vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa zaujal u vecí na oblečenie a šport stanovisko, že za situácie, keď väčšina otcom zakúpených vecí zostáva u otca, nie je možné pri určovaní výšky výživného na tieto prihliadať. Svoju úvahu odvolací súd oprel o vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 18.01.2013, keď na základe šetrenia u otca maloletého uviedol, že maloletý má u otca celú skriňu vecí, ako aj športové potreby, ako je bicykel a korčule. Z obsahu spisu vyplýva, že otec kúpil maloletému aj tablet za XXX €. V súčasnej dobe, keď väčšina detí tablet má, možno ho uznať za odôvodnený výdavok, nie však za situácie, ak má pri otcom navrhovanom znížení výživného na XX € mesačne predstavovať trojmesačné výživné zo strany otca. Rovnaký charakter možno pripísať aj potápačskej výstroji, keďže maloletý v prvom rade potrebuje finančné prostriedky na krytie potrieb vyplývajúcich z jeho bežného každodenného života. Druhú kategóriu tvoria naturálne produkty od otca - vajcia, syr, mlieko, mäso a pod., t.j. produkty dopestované a dochované otcom na jeho farme. Keďže ide o bioprodukty, v každom smere by boli v záujme maloletého, avšak za situácie, ak by sa rodiča boli schopní dohodnúť v rámci vzájomnej komunikácie o potrebe množstva, druhu a frekvencie dodávok. Pokiaľ väčšia časť vecí je z dôvodov neschopnosti rodičov sa dohodnúť nepoužiteľná, ide o zbytočný výdavok otca, ktorý za tejto situácie naviac nie je možné na strane otca zohľadniť. Vo vzťahu k námietke otca o neprimeranom určení výšky výživného k jeho príjmu, keď ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia k odvolaniu pripojil tabuľku Ministerstva spravodlivosti Českej republiky o spôsobe výpočtu výživného, odvolací súd dodáva, že paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázaného príjmu povinného rodiča Zákon o rodine platný na území Slovenskej republiky nepozná. Určené - zvýšené výživné súdom prvého stupňa napriek námietkam otca zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom na strane rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správnu úvahu súdu prvého stupňa, keď pri určení výživného na maloletého vychádzal nielen z reálneho príjmu otca, ale z jeho schopností a možností, keď zohľadnil jeho vzdelanie, príjmové a majetkové pomery, prístup k hľadaniu si zamestnania a vyhodnotil ich spôsobom, ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozsudku ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Skutočnosť, že sa otec s právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožnil, samo o sebe nemôže viesť k záveru o zjavnej k neodôvodnenosti, či arbitrárnosti tohto názoru. Ako vyplýva z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine ( § 62, § 75 ), rozhodovanie o výživnom nie je vždy mechanické a súdu umožňuje odchýliť sa od povinným rodičom preukazovaných skutočností, prípadne tieto nezohľadniť. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom s jeho názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil. Na doplnenie k námietke otca o jeho nepriaznivých finančných pomeroch, nevyhodnotení zvyšujúceho sa príjmu matky, neporovnaní ich životnej úrovne uvádza, že matka riadne pracuje, a pokiaľ sa jej príjem zvyšuje, využíva svoje dosiahnuté vzdelanie a kvalifikáciu na zabezpečenie finančných prostriedkov predovšetkým na krytie potrieb maloletého ( okrem osobnej starostlivosti ), keďže doposiaľ otcom zasielané výživné vo výške XXX € mesačne pokrývalo iba časť odôvodnených potrieb dieťaťa. Rovnaký prístup nemožno hodnotiť na strane otca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, v podstate od roku 2000, keď od 01.01.2000 do 31.04.2004 bol poberateľom dávky sociálnej pomoci, od 01.01.2004 do 30.09.2007 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny S., od 01.10.2007 je naďalej evidovaný bez nároku na výplatu dávok, žijúci z úspor predstavujúcich vyplatené finančné prostriedky z titulu vyporiadania BSM s bývalou manželkou a z príležitostných príjmov uvedených otcom vo výške cca XXX € mesačne. Pokiaľ ide o tvrdenia otca o jeho nemožnosti získať pravidelný príjem ( na rozdiel od matky ), táto skutočnosť zo spisu nevyplýva, keď otec v konaní okrem evidencie na úrade práce nepredložil žiaden dôkaz, či, kedy a akým spôsobom sa snažil nájsť si zamestnanie, t.j. svoje tvrdenia o neschopnosti zamestnať sa a tak dosahovať príjem nepodložil žiadnym relevantným - objektívnym dôkazom, na ktorý by bolo možné v konaní prihliadať. Pokiaľ ide o podnikanie otca, od 01.01.2013 mu bolo udelené osvedčenie na vykonávanie živnosti a poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, na kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi ( maloobchod - veľkoobchod ), sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb. Uvedenú činnosť otec vykonával aj do 01.01.2013, keď otec sám v konaní uviedol, že predáva doma vychované zvieratá, resp. ich živočíšne produkty, pričom sám konkretizoval, že má dve dospelé kozy, z ktorých je 5 - 6 mladých, z čoho je 50 kíl mäsa, cca 800 litrov mlieka, ďalej 15 -20 sliepok na vajcia ročne cca 2.500 ks, 7 samíc a samcov zajacov, z čoho sa ročne vyprodukuje 150 jatočných zajacov x 1,5 kg, t.j. 200 kg zajačieho mäsa, ďalej chová aj mäsové holuby, moravské pštrosy cca 30 kusov, ktoré dávajú 3 - 4 znášky ročne, ďalej získava príjem z predaja mäsa, mlieka, dopestovaných domácich plodín, ovocia, syrov, vajec a pod.. Príjem ktorý z uvedeného predaja vzhľadom na ním uvedený rozsah predávaných produktov, ktoré sú na trhu vzhľadom na to, že ide o bioprodukty žiadané vo výške XXX € mesačne sa javí nevieryhodné, naviac je v nepomere aj s otcom uvádzanými a vyčíslenými nákladmi založenými v spise. Naviac pokiaľ otec legalizoval svoje podnikanie za situácie, keď mal dostatok vedomostí o ponuke a dopyte na trhu, treba mať za to, keďže podnikanie tak, ako to uviedol aj súd prvého stupňa sa vykonáva za účelom získania zisku, že jeho podnikanie bude i naďalej vykazovať zisk, t.j. otcovi zabezpečí príjem, z ktorého bude schopný platiť výživné určené súdom prvého stupňa. Z tohto pohľadu neobstojí ani námietka otca o porušení ust. § 154 O.s.p. súdom prvého stupňa za situácie nezmenenej, iba legalizovanej podnikateľskej činnosti otca, z ktorej má príjem. Vo vzťahu k dôvodom uvedeným v písomnom vyhotovení rozhodnutia správne postupoval súd prvého stupňa, keď spolu s vyhodnotením zmeny pomerov na strane maloletého v zmysle zvýšenia jeho potrieb, zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď na strane otca nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by takýto postup v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa odôvodňovala. Návrhu otca na doplnenie dokazovania v rámci odvolacieho konania odvolací súd nevyhovel, nakoľko súd prvého stupňa mal dostatok skutkových podkladov pre svoje rozhodnutie, tieto zohľadnil, vyhodnotil a uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného, určenia počiatku zmeny pomerov, vyčíslenia zročného výživného je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa len vo výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť uhradiť zročné výživné vo výške XXX € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, posúdiac dôvodnosť odvolania otca v tejto časti napadnutého rozhodnutia. Aj keď ide o výnimočné opatrenie, keďže výživné na maloleté dieťa má spotrebný charakter a v zásade má byť uhradené v čo najkratšom čase, odvolací súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. na strane otca zohľadnil minutie úspor, jeho súčasný príjem, ktorý mu neumožňuje platiť bežné výživné XXX € mesačne a súčasne uhradiť do 30 dní zročné výživné v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výške XXX €. Tým, že odvolací súd rozhodol vo veci 01.10.2013, dopočítal zročné výživné za obdobie od 01.05.2013 do 30.09.2013, t.j. 5 x XXX €, spolu X.XXX €. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.