Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/299/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207995 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118207995.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Jahnovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Y.. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX P., zastúpenej Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008 a otec - S.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX T., zastúpený JUDr. Tijanou Ćećezovou, LL.M., advokátkou so sídlom Drieňová 17, 821 03 Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/57/2018-215, zo dňa 24.04.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom, č.k. 3P/57/2018-215, zo dňa 24.04.2019, zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal úpravy vyživovacej povinnosti na maloletého E. K., nar. XX.XX.XXXX na sumu 80 eur mesačne od 01.01.2018 na zriadený osobný účet maloletého, okrem letných prázdnin v mesiacoch júl a august, kedy maloletý trávi pomernú časť s otcom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca. Poukázal na nevyhnutný predpoklad pre možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane rozhodnutia o výživnom, ktorým je zmena pomerov a povinnosť súdu skúmať túto zmenu skôr, ako pristúpi k samotnému prejednaniu veci. Návrh otca posúdil ako účelový, v snahe vyhnúť sa plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti, resp. túto povinnosť čo najviac obmedziť, nehľadiac ako rodič na záujem svojho maloletého dieťaťa. Dospel k záveru, že otec v konaní nepreukázal, že na jeho strane došlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine. Konštatoval, že v konaní bolo naopak nesporne preukázané, že otec sa od času ostatného rozhodnutia súdu o výške výživného na maloletého zamestnal, dosahuje čistý príjem vo výške 804,19 eur mesačne a má tak všetky predpoklady na to, aby si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Tvrdenia otca, ktorými odôvodnil podanie návrhu na zníženie výživného, vyhodnotil ako nedôvodné, nepreukázané a účelové. Ustálil, že návrhu otca nebolo možné vyhovieť, nakoľko v konaní nebola zistená zmena pomerov na strane otca, odôvodňujúca zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Namietal účelovosť a predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vec rozhodol na prvom pojednávaní, bez jeho prítomnosti, bez vykonania dôkazov a predvolania ním navrhnutých svedkov. Poukázal na predchádzajúce konania o výživnom, v ktorých sa opakovane domáhal zníženia výživného na maloletého a jeho nesúhlas s postupom súdu. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu, že súd sa nemohol oboznámiť s dôkazmi preukazujúcimi zmenu pomerov na strane jeho aj maloletého. Spochybnil matkou vyčíslenú výšku nákladov na maloletého, keďže pri analýze poplatkov za škôlku a školu zistil, že poplatky za predškolské zariadenie sú drahšie a tieto sa na strane maloletého nástupom do školy zmenili na mimoškolské aktivity. Uviedol, že výživné na maloletého mu bolo zvýšené na sumu 200 eur v čase, kedy ako samostatne zárobkovo činná osoba vykazoval straty zo živnosti zriadenej od 01.01.2013, vzhľadom na jeho príjmy za rok 2013, dosahované vo výške 1.491 eur a výdavky zahŕňajúce výživné vo výške 300 eur mesačne, 200 eur platby odvodov a nutnosť čerpania úveru. Od ÚPSVaR Malacky mu bol poskytnutý príspevok na podnikanie s dvojročnou viazanosťou, po uplynutí ktorej vzhľadom na stratovú živnosť, túto zrušil ku dňu 31.12.2014, avšak výživné mu nebolo súdom znížené. Z dôvodu nespravodlivých rozhodnutí súdov mal zdravotné problémy (psychické stresy, mozgovú príhodu a arytmiu srdca), navštevuje odborných lekárov, kardiológa, internistu, neurológa a pravidelne užíva lieky. Od 01.01.2018 sa zamestnal v spol. Salve Slovakia s.r.o., návrh na rozviazanie pracovného pomeru v spoločnosti zo dňa 28.02.2019 neakceptoval, ako nespĺňajúci podmienky podľa Zákonníka práce a so zamestnávateľom uzavrel Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.05.2019, z dôvodu porušenia dohody zo strany zamestnávateľa, ktorý mu nevyplatil mzdu za mesiac máj 2019. Od 01.06.2019 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v mesiaci júl mal možnosť požiadať o dávku v hmotnej núdzi a zároveň dňa 10.07.2019 zobral späť žiadosť o predčasný dôchodok pre nízke vymeranie jeho čiastky. V doplnení odvolania podaním zo dňa 18.09.2019 otec navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne vyhovieť jeho návrhu. Uviedol, že petit návrhu na zníženie výživného je so spätnou účinnosťou od 01.01.2018, čím by sa mu znížil dlh na výživnom vzniknutý z dôvodu jeho nesolventnosti vinou súdnych rozhodnutí vo veci výživného. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje genéza určenia výživného na maloletého, v konaní neboli vykonané dôkazy, ktorých vykonanie súd posúdil ako nadbytočné, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav a nesprávne posúdil vec, keď pri rozhodovaní vychádzal z nepravdivých tvrdení matky a ňou nesprávne rozpočítaných nákladov. Žiadal o oboznámenie sa s rozsudkom o určení otcovstva k maloletému, vedeným pod sp. zn. 7C 29/2007, v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 14C/478/2008 a ďalších rozhodnutí týkajúcich sa výživného na maloletého E.. Namietal, že súd prvej inštancie ignoroval jeho žiadosti o zabezpečenie dôkazov, mal odmietavý postoj k odročeniu pojednávania pre jeho neprítomnosť a predloženiu dokumentov o zmene jeho pomerov. Uviedol, že pre náhle ochorenie sa nemohol zúčastniť pojednávania z vážnych dôvodov a doklad o práceneschopnosti odoslal súdu ihneď po skonsolidovaní jeho zdravotného stavu. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý vyhodnotil jeho neprítomnosť na pojednávaní negatívne z dôvodu, že podal sťažnosť voči zákonnej sudkyni na Súdnu radu SR. Spochybnil nezaujatosť a nezávislosť súdu, ktorý napomáha matke dieťaťa a vstupmi do jej výpovedí ju zvýhodňuje. Zdôraznil, že aj napriek vstupu prokuratúry do konania na jeho žiadosť, mu bol zamietnutý ďalší návrh na zníženie výživného. Poukázal na príjem matky vo výške 1.200,17 eur mesačne a skutočnosť, že v jej domácnosti žijú ďalšie osoby druh Ing. J. Z., syn Z., dcéra F. a maloletý E., preto náklady na bývanie a domácnosť je potrebné počítať podielom 1/5. Vyslovil výhrady voči tomu, že súd sa nevysporiadal s výrokom matky z 10.11.2006 o vzdaní sa otcovstva, s prevodom bytu matky darom na sestru, predajom dvojgaráže v roku 2016, uvalenou exekúciou na rodinný dom matky v K., prevodom 1 podielu chaty na Y. darom na sestru matky, použitím úveru čerpaného v roku 2012 vo výške 8.000 eur na kúpu auta, vysvetlením zbavenia sa lukratívnej a ziskovej živnosti a rozdielnymi majetkovými pomermi rodičov maloletého. Namietal, že súd sa nevysporiadal so zmenou pomerov na strane maloletého a nepreukázanými a nesprávne vyčíslenými výdavkami matky na neho. Za nesprávny považoval výpočet nákladov na maloletého v prepočte na 10 mesiacov, podľa matky prestavujúce sumu 465,63 eur na mesiac, pričom tento výdavok po prepočte na 12 mesiacov činí 424,18 eur mesačne. Namietal, že matka do nákladov na E. zahŕňa i náklady na ďalšie deti Z. a F.. Za duplicitné považoval výdavky na pohonné hmoty, parkovné a doučovanie. Poukázal na to, že náklady na školu v prírode a zubný strojček sú jednorazovými, pričom platba za zubný strojček bola realizovaná v roku 2015. Vyčíslené výdavky na hygienické potreby, stravovanie, lieky a športové aktivity považoval za nadhodnotené. K výdavku na stravu dal do pozornosti, že podľa smernice schválenej vládou je stravovanie v škole zdarma. Poukázal na to, že synovi prispieva stravou, kúpou potrebných vecí, hradí mu telefón a cestovné prostredníctvom mobilného telefónu. Považoval za nutné prehodnotiť nevyhnutnosť niektorých výdavkov na maloletého, napr. športové tenisky, basketbal, nákupy potravín v Rakúsku, drahé dovolenky a zohľadniť daňový bonus a prídavky na dieťa. Podľa jeho výpočtu náklady na maloletého predstavujú sumu 142,53 eur mesačne, z toho reálne náklady na bývanie činia 29,77 eur. Porovnal prehľad výdavkov na maloletého v predchádzajúcich konaniach, kedy matka na neho vyčíslila náklady vo výške 663,14 eur mesačne. Mal za to, že poplatky za školu sú nemenné aj pri prechode na druhý stupeň ZŠ, keďže ide len o organizačné zatriedenie školského systému. Poukázal na zmenu jeho pomerov, v dôsledku očakávaného výmeru starobného dôchodku cca 300 eur mesačne majúceho vplyv na úsporný režim, pričom o starobný dôchodok už požiadal a bola mu priznaná suma 186,70 eur, ktorú bude musieť vrátiť. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca, prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne, navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletého nedošlo na strane otca, matky, ani maloletého k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak pomery na strane otca sa zlepšili, vzhľadom na jeho zamestnanie sa a výšku dosahovaného príjmu. Uvedená zmena by skôr odôvodňovala zvýšenie výživného na E., avšak nemá záujem o žiadne spory s otcom, preto o zvýšenie výživného nežiadala. Správanie otca, ktorý si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil ani v čase jeho zamestnania, považovala za účelové. Zdôraznila, že otec prispieva na výživu E. výživným vo výške 50 eur mesačne. 5. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava vo vyjadrení k odvolaniu otca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny. Námietky otca vo vzťahu k zmene pomerov na strane maloletého, považoval za námietky k vyčíslenej výške nákladov na dieťa. Nesúhlasil s námietkou o porušení práva otca na spravodlivý proces v súvislosti s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Uviedol, že otcovi bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie a postup súdu v súvislosti s jeho žiadosťou o odročenie pojednávania považoval za správny. Poukázal na to, že súd prvej inštancie otca riadne a včas upovedomil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 23.04.2019 neakceptuje, nakoľko dôvod uvádzaný otcom nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Okresná prokuratúra preto nemala dôvod pre nesúhlas s pojednávaním bez prítomnosti otca, ktorý doklad o jeho práceneschopnosti doručil súdu prvej inštancie až dňa 29.04.2019, t.j. päť dní po uskutočnení pojednávania a vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ ide o merito veci, pridržiaval sa svojho vyjadrenia predneseného v konaní. 6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na svojom stanovisku. 7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Bratislava I namietal, že zástupkyne prokuratúry sa nezaoberali genézou súdnych sporov týkajúcich sa maloletého E.. V minulosti neúmerné zvýšenie výživného na maloletého je jeho neprimeraným zaťažením, čo sa prejavilo v jeho platobnej neschopnosti. Zníženie výživného je iba korekciou pri jeho nezákonnom zvýšení prispôsobené k jeho súčasným podmienkam. Mal za to, že jeho analýza výdavkov na maloletého je správna. Určenie nákladov na maloletého považoval za smerodajné, aby výživné pokrývalo oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodnutia, čo matkou odprezentovaná tabuľka nákladov nespĺňa, pričom rastom dieťaťa je klesajúca aj starostlivosť matky o maloletého. Uviedol, že maloletému zriadil kreditnú kartu, z ktorej si kupuje desiatu do školy a platí mu paušál na telefón. Zdôraznil, že viedol usporiadaný spôsob života, nebol súdne trestaný za zvláštne delikty, vychoval dvoch synov a nemôže za to, že zmenou režimu sa pre intelektuálov zmenil spôsob života. Dal do pozornosti, že v novembri 2019 podal návrh na rozšírenie styku s maloletým, aby mal dostatok času synovi sa venovať, zabezpečiť mu dohľad a zlepšenie prospechu. 8. V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 10.03.2020 otec navrhol zmenu petitu návrhu, ktorým žiadal o zníženie výživného na maloletého E. na sumu 50 eur mesačne od 01.01.2018, bez úpravy výživného na mesiace júl a august, kedy syn trávi čas s ním. Návrh odôvodnil vážnou zmenou pomerov, jeho nástupom na starobný dôchodok a priznaním starobného dôchodku vo výške 392,20 eur, ako vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava. Poukázal na to, že v domácnosti žije sám, hradí si všetky náklady vrátane splátkového kalendára súdu a zdravotnej poisťovne, je pod kontrolou odborných lekárov a naďalej je voči nemu vedené trestné stíhanie a exekúcia. Svoje základné potreby vyčíslil sumou 334,84 eur mesačne, do ktorej započítal aj platby výživného po 50 eur mesačne, úvery vo výške 105,53 eur mesačne a náklady na bývanie 114,31 eur. 9. Otec vo svojej výpovedí pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 16.06.2020 zotrval na návrhu na zníženie výživného na sumu 50 eur mesačne, z dôvodu zníženia jeho príjmu. Uviedol, že zmena jeho pomerov nastala v roku 2013, kedy si musel zriadiť živnosť. V období od podania návrhu do 30.04.2019 bol zamestnaný, dosahoval príjem 840 eur mesačne netto, avšak je zadĺžený v súvislosti s neplatením výživného. Ďalej uviedol, že od 14.07.2019 má priznaný starobný dôchodok vo výške 381 eur mesačne, aktuálne v sume 392 eur mesačne. Poukázal na vedené exekučné konanie voči nemu a trestné stíhanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. E. má rád, vždy sa snažil synovi prispievať zdravou stravou z chovu zveri a pestovania produktov, keďže matka nechcela od neho prevziať tieto výrobky, musel si v roku 2013 zriadiť živnosť, ktorú v roku 2014 ukončil, čím mu vznikol nedoplatok na poistnom. Keďže nedokázal platiť výživné, bol nútený opakovane čerpať spotrebiteľské úvery, ktoré aktuálne spláca mesačne sumou 105 eur. Poukázal na svoj zdravotný stav, potrebu absolvovania kontrol u lekárov a užívania liekov. Potvrdil, že je vlastníkom jednoizbového rodinného domu s garážou a podielovým spoluvlastníkom ornej pôdy, ktorá je v nájme za poplatok 98 eur ročne, ktorý je príjmom jeho matky. Na E. prispieva výživným vo výške 50 eur mesačne, platí mu telefón po 30 eur mesačne, cestovné a zo svojho sporenia mu previedol na kartu 160 eur a ďalšie náklady na syna má počas realizácie styku cez víkendy, pričom v roku 2018 dostal maloletý od starej matky a neho počítač a v roku 2019 monitor. Spochybnil náklady na maloletého za stravu, holiča, cestovné, lieky, strojček na zuby, stravu v škole, doučovanie a bývanie ako nadhodnotené Poukázal na jeho výdavky na bývanie vo výške 284 eur s tým, že má menšie hospodárstvo a dopestuje si úrodu. Vklady v hotovosti vložené na jeho účet v sumách od 100 do 200, eur predstavujú finančné prostriedky z príjmu v roku 2019 a neskôr z dôchodku, ktorý je mu vyplácaný priamo a z financií, ktoré mu požičiava jeho matka. V prípade potreby navrhol vypočuť maloletého E.. 10. Právna zástupkyňa otca vo výpovedi pred odvolacím súdom poukázala na zmenu pomerov na strane otca jeho nástupom na starobný dôchodok. Uviedla, že maloletý je vo veku 14 rokov, otec mu zriadil platobnú kartu, prispieva mu naviac, má záujem sa podieľať na jeho výchove a zabezpečení potrieb, kúpiť mu darčeky. Zdôraznila, že s plnením vyživovacej povinnosti vznikli otcovi problémy, keď sa musel zaťažiť úvermi. Navrhla návrhu otca vyhovieť. 11. Matka vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom vyslovila nesúhlas so znížením výživného z dôvodu, že o E. sa stará od jeho narodenia, dieťa je už 14 rokov účastníkom súdnych konaní a ona je neustále otcom maloletého osočovaná. Uviedla, že E. uhrádza poplatok za stravu v škole 21,10 eur za obdobie 10 mesiacov, doučovanie momentálne nie je aktuálne, cestovné poistenie hradí synovi ročne. Od januára 2019 býva s maloletým sama, keďže dcéra F. sa odsťahovala, teda náklady na bývanie E. činia 111 eur. Maloletý má zdravotné problémy, nosí zubný strojček, za ktorý uhradila jednorázovo 156 eur, poplatok pri každej kontrole činí 6 eur, absolvuje rehabilitácie 4x do mesiaca, platba za hodinu predstavuje 12 eur, mesačný výdavok činí 48 eur. Maloletý nenavštevuje žiadne krúžky. Matka ďalej potvrdila, že otec prispieva na výživu maloletého výživným vo výške 50 eur mesačne, synovi prispieva i naviac, napr. mu otec airsoftovú zbraň a počítač, ktorý si žiadal preplatiť v sume 500 eur. Je zamestnaná, dosahuje príjem cca 1.400 eur netto, je spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý je predmetom súdneho sporu a má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére F., ktorej prispieva na základe dohody výživným vo výške 200 eur mesačne. 12. Právna zástupkyňa matky navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď mal v čase rozhodovania preukázaný príjem otca vo výške 800 eur mesačne netto. V súvislosti s otcom uzatvorenou Dohodou o skončení pracovného pomeru navrhla aplikovať ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. K argumentom otca vo vzťahu k zníženiu výživného, vzhľadom na poberanie starobného dôchodku otcom, poukázala na skutočnosť, že v roku 2013 súd zvýšil výživné na E. na 200 eur mesačne, v tom čase otec vykonával podnikateľskú činnosť z dôvodu legalizácie svojej činnosti. Uviedla, že nezodpovedné konanie otca súdy už posudzovali v rámci predchádzajúcich rozhodnutí o výživnom na maloletého, pričom z odôvodnenia posledného rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného vyplýva, že aj keď otec poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 117 eur, uvedená skutočnosť nie je spôsobilá na zmenu rozhodnutia o výživnom. Zdôraznila, že v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom sa príjem otca zvýšil a otec nepreukázal jeho neschopnosť plniť vyživovaciu povinnosť k E. z dôvodu zdravotných problémov. Dala do pozornosti, že majetkové pomery otca, jeho námietky k trestnému konaniu a exekúcii už boli vyhodnotené v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. Uviedla, že na strane maloletého prirodzene nastala zmena pomerov od rozhodnutia súdu, ktorým bolo výživné naposledy zvýšené, t.j. pred siedmimi rokmi. Navrhovaný petit návrhu na zníženie výživného, s výnimkou letných mesiacov, považovala za rozporný s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Zdôraznila, že otec po celú dobu súdnych konaní od roku 2013 nepreukázal všetky svoje príjmy, sám však uviedol, že má hospodársky dvor a chová zvieratá. V prípade potreby, navrhla vyžiadať zo Slovenskej sporiteľne a z Tatra banky výpisy z účtu otca za obdobie od septembra 2018 doposiaľ, nakoľko aj v čase, kedy otec dostal na účet príjem od zamestnávateľa, realizoval vklady na účet. Vyslovila názor, že je potrebné hodnotiť aj správanie otca, ktorý po celú dobu nepracoval, a aj v čase, kedy dosahoval príjem z práce 800 eur, výživné riadne neplatil a vznikol mu dlh na výživnom vo výške 6.900 eur. 13. Kolízna opatrovníčka sa vo vyjadrení pred odvolacím súdom pridržiavala svojich prednesov odprezentovaných pred súdom prvej inštancie. Uviedla, že náklady na dieťa stúpli už aj vzhľadom na jeho vek a zníženie výživného nie je v jeho záujme. V prípade, ak by mal súd za to, že je potrebné zohľadniť nové skutočnosti vzniknuté v odvolacom konaní, rozhodnutie ponechala na úvahu súdu. Poukázala na to, že v rodine otca vykonali šetrenie pomerov, nejde o veľký hospodársky dvor, ale malý priestor v dvore, v ktorom chová zvieratá. Otec je starostlivý, s E. je pravidelne v kontakte. 14. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava vyslovila názor, že podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov na strane otca dovŕšením dôchodkového veku a skutočnosťou, že je poberateľom starobného dôchodku. Uviedla, že je potrebné prihliadať na nižší príjem otca v porovnaní s príjmom matky. Nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného na 50 alebo 80 eur, ktorú výšku považovala za neprípustnú, pričom matkou vyčíslenú a preukázanú výšku nákladov na maloletého vyhodnotila ako reálnu. Nestotožnila sa s názorom matky, že otec má povinnosť pracovať, pokiaľ je starobný dôchodca. 15. V priebehu odvolacieho konania otec doložil do spisu listinné dôkazy vzťahujúce sa k obdobiu pred rokom 2018, súvisiace s predchádzajúcimi konaniami o výživnom na maloletého E.. Z predložených dokladov otcom v priebehu odvolacieho konania vyplýva, že dňa 4.12.2019 uzavrel Zmluvu o prenájme pozemkov v celkovej výmere 14 527 m2 za nájomné vo výške 94,17 eur ročne, s uzavretím nájomného vzťahu do 31.12.2028. Darovacou zmluvou zo dňa 16.05.1997 nadobudol otec do výlučného vlastníctva rodinný dom so záhradou v Stupave. Osvedčenie o dedičstve č.k. 10D 877/2001 z 10.02.2004 preukazuje nadobudnutie podielu na rodinnom dome v Stupave a pozemkov (záhrady, orné pôdy, trvalé trávnaté porasty, podiel zo spoločného lesa, lesné pozemky, v katastrálnom území Stupava a trvalé trávnaté porasty v kat. území Mást III a Vysoká pri Morave) so zriadením vecného bremena, v prospech spoludedičov s právom ich doživotného užívania s tým, že v prípade ich predaja sa S. zaviazal vyplatiť každému z ustupujúcich dedičov 1 kúpnej ceny. Zo Zmluvy o spotrebiteľských úveroch z 29.11.2018, z 21.11.2016 a ďalších zmlúv, ktoré sú nekompletné bez identifikácie dátumu ich uzatvorenia a z uznanie dlhu vo vzťahu k Všeobecnej zdravotnej poisťovni s výkazom nedoplatkov za rok 2017 vyplývajú finančné pohľadávky otca. Otec preukázal výšku svojich nákladov na bývanie, listami vlastníctva poukázal na vlastníctvo nehnuteľností matky a jej sestry. Z dokladov o jeho príjmoch vyplýva, že v roku 2013 vykazoval základ dane nula, daňová strata mínus 697 eur a v roku 2014 základ dane 439, 06 eur (potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby). Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.09.2019 mu bol priznaný starobný dôchodok od 14.07.2019 vo výške 381,90 eur, z ÚPSVaR Malacky z 09.09.2019 mu bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi od augusta 2019 v sume 186,70 eur. Dňa 05.03.2019 ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom Salve Slovakia s.r.o. dohodou ku dňu 31.05.2019 a od 01.06.2019 bol ÚPSVaR Malacky zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že otec je sledovaný kardiológom, je nastavený na medikamentóznu liečbu (hypertenzia, arytmia srdca) a sledovaný neurológom pre chronický únavový syndróm s normálnym neurologickým nálezom (správy z roku 2017 a 2018). Matka doložila potvrdenie o návšteve školy E., ktorý je žiakom 8. ročníka ZŠ, doklady o platbách za stravu v škole cca 20 eur mesačne, platbách za poistku vo výške 12,58 eur, potvrdenie o zdravotnom stave maloletého, doklady o úhrade platieb za rehabilitácie mesačne sumou 48 eur a cestovné poistenie, platby za bývanie, potvrdenie o príjme matky (dosahuje príjem 1.800 eur brutto), list vlastníctva preukazujúci vlastníctvo rodinného domu zaťažené exekúciou a rodný list maloletej F. K., nar. XX.XX.XXXX. 16. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť. 17. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkami otca, ktorými namietal porušenie jeho práv ako účastníka konania na spravodlivý proces. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.04.2019, predvolanie na pojednávanie otec prevzal dňa 13.03.2019. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.04.2019 otec žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňom 26.02.2019 rieši Súdna rada SR jeho podanie voči zákonnej sudkyni a dňom 24.02.2018 požiadal o vstup do konania aj Okresnú prokuratúru Bratislava I. Dňa 23.04.2019 bolo otcovi elektronicky oznámené, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania bola posúdená ako nedôvodná, nakoľko ním uvedený dôvod odročenia pojednávania nie je možné posúdiť ako dôležitý s poukazom na ust. § 183 ods. 1 CSP a tento nepredstavuje prekážku v účasti otca na pojednávaní. Zo spisu vyplýva, že otec dané oznámenie prečítal dňa 23.04.2019 o 10.38 hod. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 24.04.2019 je zrejmé, že otec sa pojednávania nezúčastnil, súd konal v súlade s ust. § 180 CSP, vo veci vykonal dokazovanie, prítomných účastníkov vypočul, vysporiadal sa s návrhmi otca na dokazovanie a vo veci rozhodol. Po pojednávaní dňa 29.04.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené ospravedlnenie otca pre jeho neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa 24.04.2019, s doloženým dokladom o práceneschopnosti vystaveným ošetrujúcim lekárom dňa 23.04.2019. Ustanovenie § 183 ods. 1, 3 CSP presne zakotvuje povinnosti účastníka konania žiadajúceho o odročenie pojednávania, o ktoré môže žiadať len z dôležitých dôvodov. Návrh na odročenie pojednávania musí súdu oznámiť bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Z obsahu spisu vyplýva, že dôvodom žiadosti otca o odročenie pojednávania boli skutočnosti týkajúce sa riešenia jeho žiadosti na Súdnej rade SR, pričom je potrebné konštatovať, že otec mal vedomosť o tom, že danú žiadosť podal už 26.02.2019, mal teda dostatok času požiadať o odročenie pojednávania už skôr. Pokiaľ ide o samotný dôvod, pre ktorý žiadal pojednávanie odročiť, tento správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvej inštancie je potrebné konštatovať, že od prevzatia predvolania na pojednávanie otcom a dátumu pojednávania uplynula doba viac ako jeden mesiac. Vo vzťahu k otcom doloženému ospravedlneniu jeho neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, na ktorú mal nastúpiť v deň pojednávania, odvolací súd udáva, že dôvod odročenia pojednávania bol jednoznačne uvedený v žiadosti otca, pričom vystavenie práceneschopnosti a jej doručenie 5 dní po pojednávaní nemajú vplyv na nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý v čase rozhodovania nemohol mať vedomosť o práceneschopnosti otca. Odvolací súd za daných okolností vyhodnotil námietku otca týkajúcu sa nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý pojednával dňa 24.04.2019 v neprítomnosti otca, za nedôvodnú. Pokiaľ ide o ďalšie námietky otca týkajúce sa nedostatočne vykonaného dokazovania, odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie a rozhodnutie založil na dostatočných dôkazoch potrebných pre jeho závery v čase rozhodovania vo veci. Rovnako nie je dôvodná námietka otca vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa kritériá podľa § 220 CSP, keďže z rozhodnutia vyplýva, akými úvahami sa riadil a dané rozhodnutie obsahuje podstatné dôvody, na základe ktorých rozhodol. Zároveň je potrebné konštatovať, že zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj návrhmi otca na doplnenie dokazovania, ktorým nevyhovel. Pokiaľ otec namietal, že nebol súdom prvej inštancie v konaní vypočutý, odvolací súd prihliadajúc na nové skutočnosti a okolnosti, ktoré nastali v odvolacom konaní na strane otca, vo veci nariadil pojednávanie, čím mu poskytol dostatočný priestor na vyjadrenie sa, či už ústnym prednesom alebo písomnou formou. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že námietky otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces sú nedôvodné. 18. Podľa § 78 Zákona o rodine a v spojení s § 121 Civilného mimosporového poriadku je podstatná zmena pomerov podmienkou pre možnosť zmeniť výšku výživného, určeného predošlým súdnym rozhodnutím o výživnom. Táto zmena pomerov musí byť podstatná a preukázaná. Musí sa týkať okolností odôvodňujúcich výšku výživného za podmienky, že sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Táto zmena musí byť podstatnou oproti pomerom, za ktorých bolo stanovené predošlé výživné. Môže ísť nielen o pomery na strane povinného, teda toho, kto výživné má plniť, ale aj na strane oprávneného, teda dieťaťa, pre ktoré je výživné určené. Tiež môže ísť o okolnosť objektívnu, a teda nezávislú od oprávneného alebo povinného, napríklad zvýšenie životných nákladov (zvýšenie nákladov na bývanie, potravín a pod.). 19. Súd porovnáva zmenu potrieb dieťaťa najmä vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na zdravotný stav, vek, schopnosť starať sa o seba. Tiež zohľadňuje pravidelné aj náhodné výdavky dieťaťa, v súvislosti so školou, zdravotnou starostlivosťou, ale aj výdavky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami. Rovnako aj pri povinných osobách súd porovnáva a preukazuje ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery, dosiahnuté vzdelanie, pracovnú kvalifikáciu, alebo aj objektívne možnosti dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením. V neposlednom rade je to doterajšia celková životná úroveň každého z rodičov a to všetko s prihliadnutím k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného, ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. To všetko za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k podstatnej zmene pomerov nedošlo. 20. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. 21. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutočný stav, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Zníženie výživného nie je nikdy na prospech maloletého dieťaťa, pretože potreby dieťaťa neustále rastú. Odvolací súd zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie potrieb týkajúcich sa bývania (pomerná časť nákladov), stravovania, zdravotnej starostlivosti, poplatkov za návštevu školského zariadenia a aktivít maloletého. Nie je povinnosťou rodiča predkladať všetky pokladničné bločky o nákupoch vecí pre dieťa, súd vychádza z poznatkov o všeobecných cenách tovarov s prihliadnutím na vek dieťaťa. Takýmito nákladmi sú výdavky na stravu, ošatenie a zabezpečenie hygienických potrieb. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nárast potrieb maloletého a výdavkov na jeho zabezpečenie je nesporný, či už v porovnaní s jeho výdavkami v roku 2017, v čase rozhodovania súdu o návrhu otca na zníženie výživného (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3P/41/2015-440 zo dňa 14.10.2016, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/6/2017-634, zo dňa 02.05.2017), alebo v roku 2013, kedy súd zvýšil výživné na E. na sumu 200 eur mesačne (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1P/46/2011-985 zo dňa 29.04.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/337/2013-1073 zo dňa 01.10.2013). Len plynutím času dochádza k prirodzenému rastu dieťaťa a nárastu jeho nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb, ktoré jeho vekom menia svoj charakter. V danom prípade bolo naposledy súdom zvýšené výživné na E. v roku 2013, kedy bol maloletý vo veku 7 rokov, navštevoval 1. ročník základnej školy, mal oslabenú imunitu a s tým súvisiace zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, pričom matka náklady na maloletého vyčíslila sumou 461,08 eur (uvedené vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P/46/2011-985, zo dňa 29.04.2013). Aktuálne je maloletý vo veku 14 rokov, a je nesporné, že za obdobie 7 rokov sa výdavky na jeho potreby navýšili. Odvolací súd konštatuje, že matka riadne vyčíslila a preukázala náklady na maloletého, platby za stravu v škole vo výške cca 20 eur mesačne, náklady súvisiace so zabezpečením jeho zdravotnej starostlivosti, platby za rehabilitácie v sume 48 eur mesačne, poplatky súvisiace s návštevou dentálneho ortopéda a náklady na bývanie v pomernej časti vo výške 111 eur mesačne. Odvolací súd akceptuje námietku otca, že pri prepočte nákladov vyšpecifikovaných matkou na maloletého, tieto sú vo vzťahu k výdavkom na školu vyčíslené za obdobie 10 mesiacov, dané náklady však nesporne vznikajú a je potrebné ich hradiť. Pokiaľ otec namieta, že platba za školu v prírode je jednorázovou, odvolací súd na danú námietku prihliadal, avšak znovu poukazuje na to, že matka danú platbu spriemerovala za obdobie jedného školského roka. Odvolací súd po posúdení výdavkov na maloletého dospel k záveru, že ich výška, vzhľadom na vek maloletého a náklady na zabezpečenie jeho potrieb ,nie je v žiadnom prípade nadhodnotená. Je potrebné konštatovať, že len náklady na dieťa vo veku 13 rokov (aktuálne 14 rokov) na stravu predstavujú minimálne 130 eur mesačne, čo činí na deň 4,33 eur denne. Poplatky za stravu v školskom zariadení sú síce nižšie, ale spotreba stravnej jednotky dieťaťa neustále narastá, pričom dieťa sa nestravuje len v škole, ale aj v domácom prostredí. Odvolací súd neprihliadal na námietku otca o neprimeranom poplatku za stravu v škole maloletého z dôvodu, že matka riadne preukázala zrealizovanie týchto platieb. Odvolací súd akceptoval matkou vyčíslené mesačné náklady na hygienické potreby v sume 5 eur, oblečenie 70 eur, zdravotnú starostlivosť 48 eur a ďalšie poplatky 15 eur, bývanie 111 eur, stravu v škole 20 eur, rodičovský príspevok a triedny fond 5 eur mesačne, výdavky spojené s trávením voľného času vo výške 25 eur mesačne, ktorých výška spolu činí 429 eur mesačne. Je nesporné, že okrem týchto výdavkov má maloletý aj ďalšie, napr. za holiča, spoločenské, kultúrne a športové aktivity, výlety a podujatia organizované školou. Pokiaľ otec namieta, že výdavky na maloletého za škôlku sa len preklopili do školských nákladov, resp. na mimoškolskú činnosť, odvolací súd udáva, že nástupom dieťaťa do predškolského zariadenia, do školy alebo jeho postupom do vyšších ročníkov, vznikajú náklady súvisiace s platbami poplatkov v týchto zariadeniach a poplatkov za školské a mimoškolské aktivity, resp. aktivity vo voľnom čase. Pokiaľ otec namieta nadštandardné výdavky maloletého súvisiace s dovolenkami, na tieto odvolací súd neprihliadal, keďže ich nezapočítal do nákladov na maloletého, nakoľko úhrada dovolenky dieťaťa je v réžii každého z rodičov samostatne. Výhrady otca voči športovej činnosti maloletého a s tým súvisiace náklady, odvolací súd nevzal v úvahu, keďže z výpovede matky pred odvolacím súdom nesporne vyplýva, že maloletý aktuálne nemá žiadne krúžky. Po komplexnom posúdení veci je nesporné, že náklady maloletého, či už od poslednej úpravy výživného alebo od posledného rozhodovania súdu o výživnom (o znížení výživného) vzrástli. Súd prvej inštancie správne posúdil, že pomery na strane dieťaťa, sa vzhľadom na jeho vek a plynutie času od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšili. Tiež správne posúdil a vyhodnotil pomery na strane otca, keď mal v konaní jednoznačne preukázané, že otec bol v čase podania návrhu na zníženie výživného a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, zamestnaný, dosahoval príjem vo výške cca 800 eur mesačne netto, ktorá skutočnosť pri porovnaní zmeny pomerov s predchádzajúcim rozhodovaním o výživnom nezakladala dôvod pre vyhovenie jeho návrhu v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu otca, u ktorého sa zmenili pomery zvýšením jeho príjmu z výkonu práce, ktorý príjem mu dovoľoval prispievať na výživu maloletého určeným výživným (dané hodnotenie sa vzťahuje na obdobie ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie). 22. Prihliadajúc na nové skutočnosti, ktoré nastali v odvolacom konaní (§ 63 CMP), odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, doplnil dokazovanie (§ 68 CMP) a vec prejednal. Zároveň vzal v úvahu zmenu návrhu otca, o ktorej nerozhodol, keďže nie je povinnosťou súdu v mimosporovom konaní rozhodovať o pripustení zmeny návrhu. Za nové skutočnosti v odvolacom konaní považoval odvolací súd otcom prezentované a preukázané rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku od 14.07.2019 vo výške 381 eur, aktuálne 398 eur. V kontexte danej okolnosti sa odvolací súd zameral na porovnanie zmeny pomerov nielen na strane oprávneného, t.j. maloletého dieťaťa, ale aj na strane povinného, teda otca. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletého, odvolací súd poukazuje na bod 22 tohto rozhodnutia, v ktorom ich podrobne vyhodnocuje. 23. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, odvolací súd konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P/46/2011-985, zo dňa 29.04.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/337/2013-1073, zo dňa 01.10.2013, súd zvýšil výživné na E. na sumu 200 eur mesačne. V tom čase bol otec na základe oznámenia ÚPSVaR Malacky vyradený ku dňu 31.12.2012 z evidencie uchádzačov o zamestnanie, dňom 01.01.2013 začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť s poskytnutým príspevkom vo výške 2.647,73 eur, s oprávnením vykonávať živnosť v oblasti poskytovania služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, pričom od 08.02.2013 mal registrovanú prevádzkareň potravinárskeho podniku pre potraviny živočíšneho pôvodu a od 06.02.2013 bol zapísaný do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka. Z tejto činnosti, ktorú vykonával do od 31.04.2014 vykazoval v daňovom priznaní za rok 2013 stratu. Otec býval v rodinnom dome, iné vyživovacie povinnosti nemal. Matka v tom čase dosahovala príjem vo výške 930 eur mesačne brutto, žila v domácnosti s maloletým E. a zabezpečovala starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa F. K. a dohliadala na výchovu plnoletého Z. K.. Rovnako je treba konštatovať, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3P/41/2015-440, zo dňa 14.10.2016, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/6/2017-634, zo dňa 02.05.2017, súd konal o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého E., ktorý návrh súd zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v tom čase maloletý nastúpil na II. stupeň základnej školy, ktorú skutočnosť vyhodnotil ako odôvodňujúcu pre zvýšenie výživného. Na strane otca uznal zmenu pomerov a súčasne konštatoval nevyužívanie jeho potenciálnych možností pre dosahovanie príjmu v súvislosti s jeho dobrovoľne ukončeným podnikaním a verejným prezentovaním postoja k určitému výkonu práce. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že samotné zaevidovanie otca na úrade práce, s poberaním dávky v hmotnej núdzi na základe podmienok splnených v súlade s príslušnými právnymi predpismi, je z hľadiska hmotnoprávneho predpisu určujúceho podmienky priznania nároku na primerané výživné na maloleté dieťa právne bezvýznamné. Otcovi bolo vytýkané, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že z hľadiska vlastníckych vzťahov a nízkej bonity ornej pôdy, ktorú vlastní, nie sú jeho majetkové pomery súladné s doposiaľ určeným výživným. Rovnako v danom konaní nepreukázal z hľadiska posudzovania možnej zárobkovej aktivity nepriaznivý zdravotný stav ako prekážku výkonu fyzickej práce, keď už nie je spôsobilý uplatňovať svoje vysokoškolské vzdelanie. 24. Porovnaním pomerov na strane otca je nepochybné, že v roku 2013 mal nulový príjem, v roku 2017 poberal dávky v hmotnej núdzi, v roku 2018 do mája 2019 jeho príjem predstavoval 800 eur mesačne netto a od júla 2019 mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške aktuálne 389 eur mesačne. Za danej situácie je potrebné konštatovať, že napriek tomu, že otec poberá starobný dôchodok sa jeho príjem od poslednej úpravy výživného zvýšili. Odvolací súd súhlasí s názorom zástupkyne Krajskej prokuratúry Bratislava, že na strane otca došlo ku zmene pomerov v dôsledku jeho veku a nároku na starobný dôchodok. Daná skutočnosť je aj podľa názoru odvolacieho súdu objektívnou skutočnosťou, ktorou sa súd musí zaoberať. Odvolací súd mal preukázanú zmenu pomerov na strane otca, ktorému dovŕšením veku 63 rokov a pomerný počet dní vznikol nárok na starobný dôchodok. Sledujúc prvoradý a najlepší záujem maloletého dieťaťa pri vyhodnotení danej zmeny pomerov je potrebné konštatovať, že samotná skutočnosť priznania nároku na starobný dôchodok nezakladá nemožnosť vykonávať prácu s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, podľa ktorého je povinnosťou rodiča plniť si túto povinnosť a podľa svojich schopností a možností vykonávať prácu a zariadiť si svoje záležitosti tak, aby na výživu maloletého dieťaťa prispel primeranou výškou zodpovedajúcou jeho odôvodneným potrebám. Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou, či má otec schopnosti a možnosti na výkon práce a po preskúmaní spisu dospel k záveru, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, do mája 2019 vykonával prácu v spol. Salve Slovakia s.r.o. a dosahoval príjem vo výške 800 eur netto, pričom pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu 31.05.2019 s tým, že po dobu dvoch mesiacov bol nezamestnaný a následne od 14.7.2019 mu bol priznaný starobný dôchodok. Zároveň je potrebné konštatovať, že otec už skôr podával žiadosť o priznanie predčasného dôchodku. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že otec bez ohľadu na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu sa vzdal svojho príjmu a súčasne podnikal kroky na ukončenie výkonu svojej práce už pred dovŕšením dôchodkového veku. Odvolací súd nespochybňuje nárok otca využiť a čerpať starobný dôchodok, avšak vzhľadom k jeho zákonnej povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopný samé sa živiť, je nevyhnutné posúdiť i schopnosti otca. Z lekárskych správ vyplýva, že otec je sledovaný v kardiologickej a neurologickej ambulancii, absolvuje pravidelné kontroly a má nasadenú medikamentóznu liečbu. Zo správ nie je zrejmé obmedzenie otca vo výkone práce, resp. nemožnosť pracovať. Napokon treba konštatovať, že predložené správy sú vystavené v roku 2017, 2018 a 2019, teda v čase, kedy otec riadne pracoval, pričom od doby priznania starobného dôchodku nepreukázal zmenu zdravotného stavu, ktorá by mu bránila pracovať. Odvolací súd zdôrazňuje, že nespochybňuje objektívnu skutočnosť na strane otca súvisiacu s jeho nástupom na starobný dôchodok, avšak s prihliadnutím na jeho rodičovskú povinnosť voči maloletému dieťaťu je namieste konštatovať, že otec má schopnosti a možnosti zabezpečiť si príjem, aj prípadnou brigádnickou činnosťou, v rozsahu, aby dokázal uspokojiť nielen svoje potreby, ale aj potreby svojho maloletého dieťaťa. V neposlednom rade nemožno ponechať bez povšimnutia aj konanie otca, ktorý dlhoročne nepracoval, zamestnal sa až po 14. rokoch, ktoré okolnosti mali vplyv na výpočet výšky jeho dôchodku. Tiež nemožno akceptovať tvrdenia otca, že znížením výživného by sa mu znížil dlh na výživnom, ktorý mu vznikol v období, kedy bol v produktívnom veku a bol povinný zabezpečiť si prácu s primeraným príjmom a zodpovedajúcu jeho možnostiam a schopnostiam. Na odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k prebiehajúcemu exekučnému konaniu titulom výživného nemožno prihliadať, keďže výživné na maloleté dieťa je prvoradou pohľadávkou a má prednosť pred inými pohľadávkami. Skutočnosť, že otec výživné neplatil a dlh mu narastal, nie je dôvodom pre vyhovenie jeho návrhu. Odvolací súd neprihliadal ani na argumenty otca týkajúce sa trestného stíhania pre zanedbanie povinnej výživy z dôvodu, že vzniknutý dlh na výživnom nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného na maloleté dieťa. Uvedené by nebolo súladné so záujmom maloletého. Z porovnania majetkových pomerov otca vyplýva, že tieto sa nezmenili, avšak otec prenajíma pozemky, z ktorých príjem nadobúda podľa jeho vyjadrenia jeho matka. Je potrebné konštatovať, že otec má možnosť nakladať s nehnuteľným majetkom pozostávajúcim z ornej pôdy, záhrad nachádzajúcich sa v T. a využiť prípadný finančný výnos z týchto nehnuteľností pre seba aj pre maloletého. Pokiaľ otec poukazuje na plnenia poskytované maloletému nad rámec výživného, odvolací súd udáva, že za okolností, kedy si otec riadne neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému a výživné platí len vo výške 50 eur mesačne, nemožno na tieto prihliadať. Odvolací súd konštatuje, že pomery na strane matky sa od poslednej úpravy výživného na maloletého zmenili, jej príjem sa zvýšil, avšak daná okolnosť nemá vplyv na zníženie výživného, keďže matka po celú dobu sanuje potreby E. a hradí jeho náklady aj za otca, ktorý si vyživovaciu povinnosť neplní riadne. Naviac, vzhľadom na vek maloletého a zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb odvolací súd považuje aj naďalej výšku výživného 200 eur mesačne za primeranú. Na námietky otca vo vzťahu k majetkovým pomerom matky, jej vyjadreniam z obdobia roku 2006, kúpe vozidla v roku 2012 a nakladaní s nehnuteľnosťami, odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že namietané okolnosti už boli predmetom rozhodovania súdu pri zvýšení výživného na maloletého v roku 2013 a napokon aj pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného v roku 2017. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď zamietol aj návrh otca na zníženie výživného spätne od 01.01.2018, keď jeho návrh nespĺňa zákonné požiadavky. Návrh na zníženie výživného na sumu 50 eur považoval odvolací súd za neprijateľný, vzhľadom na vek a potreby maloletého. Rovnako nemožno akceptovať návrh otca, ktorým žiadal o zníženie výživného len na obdobie 10 mesiacov v roku bez letných prázdnin z dôvodu, že dieťa trávi čas aj s otcom. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine nepripúšťa úpravu výživného len za vymedzené časové obdobie v jednom roku, keďže výživné je spotrebného charakteru a slúži na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa počas celého kalendárneho roka. 25. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že na ním podanú námietku zaujatosti voči senátu 11CoP, vzťahujúcu sa najmä k členke senátu Mgr. Patrícii Železníkovej, neprihliadal s poukazom na ust. § 53 ods. 3 CSP. O uvedenom bol otec upovedomený listom zo dňa 21.11.2019. Vo vzťahu k danej námietke zaujatosti je potrebné uviesť, že v priebehu odvolacieho konania došlo ku zmene členov senátu rozhodnutím predsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.09.2019, sp. zn. 11CoP/299/2019-269, ktorým bola sudkyňa Mgr. Patrícia Železníková vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 11CoP/299/2019 a náhodným výberom pomocou technických prostriedkov schválených MS SR, došlo ku zmene členky senátu nahradením Mgr. Patrície Železníkovej JUDr. Ivanou Jahnovou. Dodatkom č. 7 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2020 zo dňa 27.05.2020 bol s účinnosťou od 01.06.2020 namiesto predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej (odchod do dôchodku), zaradený do senátu 11CoP JUDr. Roman Bolebruch. 26. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).