Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114220406 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114220406.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa G. Lehnert, k.s., Carlton Savoy Building, Mostová 2, Bratislava, IČO: 31 347 762, zast. Mgr. Tomáš Luščoň, advokát, Rajská 7, Bratislava, proti odporcovi Carlton Property, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 3, Bratislava, IČO: 36 860 492, práv. zast. Advokátska kancelária HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava o určenie, že právne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom zanikli dňa 30.06.2014 a iné a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/81/2014-227 z 13.10.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/81/2014-227 z 13.10.2014 m e n í t a k , že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil v zmysle §§ 102 ods. 1, 76 ods. 1 písm. f/, 76 ods. 2 predbežné opatrenie, ktorým tretej osobe, spoločnosti Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 zakázal, aby odporcovi plnila na základe záručnej listiny č. 603 693 zo dňa 22.4.2002 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a mal tak za osvedčenú danosť práva. Pri odôvodnení napadnutého uznesenia vychádzal z ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, navrhujúc ho zmeniť a návrh zamietnuť. Namietal, že súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie a to zrejme z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, stotožňujúc sa zo skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré navrhovateľ vo vzťahu k predbežnému opatreniu vôbec neuviedol. Namietal, že neboli ani osvedčené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Poukázal na to, že konanie samotného navrhovateľa odporuje jeho tvrdeniu, že predmetný nájom žalobcu zanikol k 30.6.2014, keď prenajaté priestory užíval aj po tomto termíne a za obdobie od 1.7.2014 do 30.9.2014 zaplatil prenajímateľovi aj faktúry za nájomné a služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., ktorý vymenúva taxatívne dôvody pre vypovedanie nájomnej zmluvy platne uzavretej na dobu určitú, skutočnosť, ktorá vylučuje dohodu o možnosti vypovedať zmluvu z iného dôvodu neupraveného v zák. č. 116/1990 Zb., pričom akákoľvek takáto dohoda obsiahnutá v nájomnej zmluve, je z toho dôvodu zo zákona absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že nájomný vzťah naďalej trvá a obdive zmluvné strany sú povinné plniť si povinnosti zo zmluvy. Vyslovil názor, že ani samotný výpovedný dôvod nebol naplnený a teda aj samotná výpoveď je, aj keby bola prípustná, neplatná a zmluva naďalej trvá. Navrhovateľ navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že si odporca po podaní odvolania uplatnil právo z bankovej záruky, teda požiadal spoločnosť Tatra banka, a.s., o plnenie z bankovej záruky, skutočnosť ktorú preukázal priloženým listom spoločnosti Tatra banka, a.s. z 3.2.2015. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je dané, keď odporca má úmysel uplatniť voči navrhovateľovi a to plnením z bankovej záruky nároky, ktoré vzhľadom na ukončenie nájomnej zmluvy neexistujú. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a§ 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke a dopustil sa aj procesného pochybenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že napadnuté uznesenie nebolo vyhotovené spôsobom zodpovedajúcim § 167 ods. 2 v spojení s § 157 a 76 ods. 4 O.s.p., keď sa súd prvého stupňa síce stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vzhľadom na túto skutočnosť neuvádzal v odôvodnení uznesenia v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie dôvody, avšak v napadnutom uznesení opomenul skutkové a právne dôvody, s ktorými sa stotožnil, uviesť. Jednak správnosť takéhoto rozhodnutia možno posúdiť len z ťažkosťami a vyznieva aj nepresvedčivo. Podľa § 313 Obch. zák., banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. Podľa § 321 ods. 3 Obch. zák., dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi. Z čl. 13 bod 3.1. nájomnej zmluvy vyplýva, že na zabezpečenie svojich záväzkov bol nájomca povinný zriadiť v banke nájomcu, t.j. v Tatra banke a.s., bankovú záruku v prospech prenajímateľa, podľa ktorej sa banka zaviaže uspokojiť akúkoľvek prenajímateľovu pohľadávku voči nájomcovi, ktorá vznikne na základe tejto zmluvy, najviac však do celkovej sumy 815.000,- Sk. Zo záručnej listiny musí vyplývať povinnosť banky uspokojiť prenajímateľa, do vyššie uvedenej sumy, oprávnenie prenajímateľa požadovať od banky uspokojenie jeho splatnej peňažnej pohľadávky voči nájomcovi na zaplatenie dohodnutého nájomného bez súdneho rozhodnutia, pričom banka bude povinná požadované peňažné prostriedky vydať prenajímateľovi na prvé požiadanie, a to za podmienky, že prenajímateľ preukáže banke doručenie písomnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy dohodnutého nájomného a osobitných a spoločných poplatkov nájomcovi najneskôr 7 dní pred vyzvaním banky na poskytnutie peňažného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou aktivácie bankovej záruky nie je preukázanie neplnenia povinnosti navrhovateľom. Z citovaného ustanovenia § 321 ods. 3 Obch. zák. vyplýva, že navrhovateľ nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, keďže ani len neosvedčil dohodu v zmysle § 321 ods. 3 O.s.p. Záručná listina musí byť nepochybne vystavená v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľom a Tatra bankou a.s. a v prípade, že by ju Tatra banka a.s. porušila, nepochybne by navrhovateľovi zodpovedala za škodu tým vzniknutú. Vychádzajúc z textu predloženej nájomnej zmluvy, sporné záväzky nájomcu, vyplývajúce z nájomnej zmluvy, nerobia sporným poskytnutia plnenia z bankovej záruky bankou odporcovi a preto odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ vo vzťahu k banke neosvedčil danosť práva, a tak neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Samotný navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že zo záručnej listiny vyplýva, že odporca je oprávnený si uplatniť bankovú záruku na základe žiadosti bez toho, aby sa požadovalo akékoľvek súdne alebo iné potvrdenie a ďalej potvrdil, že odporca ho vyzval na plnenie a to listom doručeným navrhovateľovi dňa 6.10.2014, čim bola splnená aj ďalšia podmienka uvedená v záručnej listine pre vznik povinnosti plniť z bankovej záruky. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.