Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/620/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205574 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115205574.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.Č.: X., X.. XX.XX.XXXX, H., X.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - H.. H. H., V. L. E.Á. S. XC, XXX XX R., zastúpená JUDr. Broňou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava, a otec - A.. H. H., V. L. F.Ľ. X, XXX XX L., zastúpený JUDr. Irenou Dubravčíkovou, advokátkou, so sídlom Slovinec 73, 841 07 Bratislava, v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave, zo dňa 24.09.2015 č.k. 3P/15/2015-230, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zmenil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.2015 v časti úpravy styku otca s maloletou X. H., X. G. XX.XX.XXXX tak, že otec je predbežne oprávnený stretávať sa maloletou každý utorok v párnom týždni od 16.00 hod. do 17.30 hod., bez prítomnosti matky, za asistencie psychológa Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, Fialkové údolie 5, Bratislava, matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť a v určenom čase ju odovzdať v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, dobu trvania predbežného opatrenia určil na tri mesiace odo dňa jeho vykonateľnosti a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/, § 77 ods. 1, § 171 ods. 1 O.s.p., dospejúc k záveru, že návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. Uviedol, že od nariadenia predbežného opatrenia zo dňa 04.05.2015, č.k. 3P/15/2015-122 nedošlo k zlepšeniu vzťahu maloletej X. so svojim otcom a vzhľadom na ďalšie procesné návrhy zo strany otca ( odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu, návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 12.08.2015) nebolo možné doposiaľ vykonať znalecké dokazovanie a rozhodnúť vo veci samej. Konštatoval, že na okamžité zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca predbežným opatrením bez vykonania riadneho dokazovania nemal osvedčený vážny dôvod takejto dočasnej úpravy. Preukázanú mal riadnu starostlivosť matky o maloleté deti s tým, že v konaní neboli doposiaľ osvedčené žiadne z otcom tvrdených skutočností. Vyslovil názor, že v tomto štádiu konania bez vykonania znaleckého dokazovania ďalšia dočasná zmena pomerov maloletých detí by ich vystavila neprimeranej záťaži. Na námietky otca týkajúce sa skôr nariadeného predbežného opatrenia zo dňa 04.05.2015 č.k. 3P/15/2015-122, neprihliadal pre preskúmanie uvedeného uznesenia v odvolacom konaní a jeho následnej právoplatnosti. Zdôraznil, že uznesením zo dňa 17.08.2015, č.k. 3P/15/2015 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých zamerané na zistenie príčin vedúcich k súčasnému stavu rodinných vzťahov, ako aj na zistenie predpokladov rodičov pre ich výchovné pôsobenie na maloleté deti. Vzhľadom na doterajšie zistenia v súvislosti s nerealizovaním styku otca s maloletou X. a súčasne doposiaľ nevykonaným dôkazom posúdenia odbornej otázky znalcom, dočasne upravil styk otca s maloletou v nevyhnutnom rozsahu za asistencie odborného personálu Linky detskej istoty pri UNICEF. Uviedol, že matka napriek apelu zo strany súdov nebola schopná doposiaľ zabezpečiť akýkoľvek kontakt otca s maloletou X., pričom pretrvávanie tohto stavu nie je v súlade so záujmami maloletej a preto vzhľadom na okolnosti daného prípadu ( najmä psychosomatické prejavy dieťaťa), ako jediná možnosť minimalizovania prípadného negatívneho dopadu na psychiku maloletej X., sa javí zabezpečenie asistovaného styku pod odborným vedením psychológa na neutrálnej pôde. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vydané v rozpore s ust. § 205 ods. 2 písm. c, d, f/ OSP, nakoľko bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, neboli preskúmané navrhnuté dôkazy a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s názorom súdu, že predlžuje svojimi procesnými návrhmi dobu na vypracovanie znaleckého posudku, keď súd mohol znalcovi vyhotoviť potrebnú fotokópiu spisu a zabezpečiť tak pre znalca možnosť oboznámenia sa so spisom. Uviedol, že z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Pozitívne hodnotil stanovisko súdu prvého stupňa, že ako najlepší záujem maloletej X. vidí zachovanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi, avšak jeho možnosť stretávať sa s maloletou pod dohľadom cudzej osoby nie je možné hodnotiť ako dostatočné a je zjavne nepostačujúce na zachovanie rovnocenného vzťahu X. k obom rodičom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bez ďalšieho zdôvodnenia považoval za arbitrárne a v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné. Namietal tvrdenie súdu, že pre prijatie ním navrhovaného opatrenia nemal osvedčený vážny dôvod, ktorý by bez ďalšieho odôvodňoval vyňatie oboch maloletých detí zo starostlivosti matky a ich odovzdanie do starostlivosti otca. Tvrdil, že matka tým, že nevytvára priestor pre realizáciu styku jeho s maloletou X. koná proti jej záujmom a odôvodnenie súdu, ktoré obsahuje tvrdenie, že matka sa o deti riadne stará, je tak v príkrom rozpore so zistenou skutočnosťou. To, či sa matka o deti riadne stará, nie je možné hodnotiť iba ako zabezpečovanie nevyhnutných fyziologických potrieb dieťaťa ale aj ako súhrn potrieb maloletej s prihliadnutím na jej vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Neschopnosť matky dohodnúť sa, podľa jeho názoru ilustruje aj snaha mediátorky J.. K.Á.V. X.Á.B., ktorú oslovil a matka s ňou komunikáciu odmietla. Za absurdné považoval tvrdenie prvostupňový súdu, že neboli otcom osvedčené žiadne jeho tvrdenia, keďže súdu doložil úradný záznamom policajta z G. H.Ý.Z., ako aj vyjadrenie OR PZ Bratislava IV, z ktorého vyplýva, že nebol počas prítomnosti hliadky na H. X.Á.H.Í. v detskom centre a v priestoroch DFNsP Kramáre agresívny na žiadnu zo zúčastnených strán. Namietal, že súd svojim necitlivým rozhodnutím 3P 15/2015-122 vystavil obe deti neprimeranej záťaži, kedy ich zo dňa na deň vytrhol z takmer 4 roky trvajúcej SOS a razantne a necitlivo jedno dieťa - X. odstrihol od možnosti kontaktu s ním a druhému - H. výrazne a zásadne negatívne obmedzil možnosti styku s ním. Namietal nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď neskúmal, či dôvody pre ktoré bolo pôvodné predbežné opatrenie vydané aj trvajú. Úvahy prvostupňového súdu o tom, že dôvody otca boli v minulosti v prvotnom rozhodnutí preskúmané, sú irelevantné a sú porušením ustanovení OSP. Poukázal na to, že obmedzenie jeho kontaktu sa týka aj maloletej Michaely a v tomto kontexte dal do pozornosti, že psychický stav maloletej Michaely nebol skúmaný ani inak riešený, ani k nemu neboli vykonané žiadne dôkazy, pričom neboli dokazované ani len osvedčované skutočnosti ohľadne súrodeneckého vzťahu obidvoch sestier z pohľadu maloletej H.. Jeho vzťah s maloletou H. prebiehal a prebieha bez problémov a nie je dôvod na pokračovanie tak razantného zásahu do jeho a jej práv. Uviedol, že tak okresný ani krajský súd nezdôvodnili svoj rozdielny prístup v hodnotení vyjadrení maloletej X. voči svojej sestre a voči nemu, čím porušil §132 OSP, Článok 46 ods. 1 Ústavy a článok 6 ods. 1 Dohovoru. Preto sa podľa jeho názoru v zmysle zásady logiky a pravidiel hodnotenia a osvedčovania dôkaznej situácie javí za súčasného poznania ako najpravdepodobnejšie, že práve výchovné prostredie u matky je nedostatočné a nesúladné so záujmami maloletej X.. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že po návrhu matky boli uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.05.2015, č.k. 3P/15/2015-123 maloleté deti do rozhodnutia o veci samej predbežne zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca bol upravený iba s maloletou Michaelou, styk otca s maloletou X. vzhľadom na jej psychosomatické prejavy a odmietanie kontaktu s otcom ponechal bez úpravy. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 17.08.2015, č.k. 3P/15/2015-226 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi. V konaní starostlivosti o maloleté deti je preto nariadenie predbežného opatrenia namieste najmä ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a ak si vyžaduje záujem dieťaťa jeho odovzdanie do starostlivosti druhému rodičovi, alebo do starostlivosti toho koho označí súd , alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Rovnaké zásady platia aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia úpravou styku rodiča s maloletým dieťaťom, pričom treba zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži len na zabezpečenie kontaktu rodiča s maloletým dieťaťom tak, aby nedošlo k prerušenie citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom, a aby do rozhodnutia o veci samej ( v tomto prípade do rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému ) nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď nemal v prebiehajúcom konaní o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom po opätovnom návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, preukázané zákonné podmienky na zmenu dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, nariadenej uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.05.2015, č.k. 3P/15/2015-123, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.07.2015 č.k. 11CoP/285/2015-194. Odvolací súd sa v tejto časti rozhodnutia plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne odôvodnil a využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. V záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca poukazuje na to, že akékoľvek zmena výkonu rodičovských práv je vždy výnimočným zásahom, ktorý predpokladá jednoznačne ustálený skutkový stav z ktorého vyplýva, že zmena, alebo obmedzenie výkonu práv rodiča je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V prejednávanom prípade nie je možné s prihliadnutím na skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa a i odvolacieho súdu bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť, že v najlepšom záujme maloletých detí je v tomto štádiu konania ich zverenie do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd podotýka, že za daného stavu, kedy z obsahu spisu tiež vyplýva, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na preskúmanie a vyhodnotenie psychického stavu maloletých detí, ich vzťahu k obom rodičom a posúdenia rodičovských schopností a kompetencií, nie je možné bez jeho vykonania a oboznámenia sa s jeho závermi konštatovať, či nastala zmena vyžadujúca si prehodnotenie už nariadeného predbežného opatrenia. Tento názor odvolací súd už uviedol a do pozornosti rodičov dal v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 13.07.2015 č.k. 11CoP/285/2015-194. Odvolací súd preto opäť zdôrazňuje, že za danej dôkaznej situácie, návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia a prípadné rozhodnutie súdu o zmene výchovného prostredia maloletých detí by bolo predčasné. Účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa, s cieľom umožniť nerušené konanie vo veci samej. Z uvedených dôvodov preto bude potrebné a vhodné, aby bol daný priestor súdu prvého stupňa na konanie vo veci samej a realizáciu nariadeného dokazovania. V prejednávanom prípade do vzájomného vzťahu otca s maloletými deťmi bolo zasiahnuté tým, že po predchádzajúcom výkone striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti, boli obe maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, bez určenia styku otca s maloletou X.. Je však treba zdôrazniť, že popri hľadisku zdravého psychického a fyzického vývoja dieťaťa musí v rámci najlepšieho záujmu dieťaťa byť v súdnom konaní zohľadňované aj hľadisko právne a musí byť rešpektované právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Odvolací súd pri hodnotení okolností prípadu konštatuje objektívne existujúce signalizované psychosomatické prejavy dieťaťa, ktoré však nemusia byť v priamej príčinnej súvislosti so správaním otca k maloletej. Zo skutkového stavu vyplývajúceho z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné bez akejkoľvek pochybnosti určiť a ustáliť príčiny psychosomatických prejavov maloletej X., ktoré môžu byť viazané na iné dôvody súvisiace s narušením pocitov istoty a bezpečia v rámci rodičovských vzťahov a vtiahnutia maloletej do vnútorného konfliktu rodičov. Prihliadajúc na záujem maloletého dieťa, správne postupoval súd prvého stupňa, keď dočasne zabezpečil asistovaný styk otca s maloletou na neutrálnej pôde, za asistencie odborného personálu psychológov Linky detskej istoty pri UNICEF. Nariadený asistovaný styk maloletej X. s otcom, je v danom prípade i podľa názoru odvolacieho riešením, zohľadňujúcim najlepší záujem dieťaťa a zároveň i potrebou udržania a rozvoja vzťahu maloletej s otcom. Odvolací súd dodáva, že navonok prezentované psychosomatické prejavy maloletej sú v jej veku neprirodzené a môžu znamenať, že obaja rodičia nezvládajú svoj vzájomný vzťah a prenášajú ho na deti. V tomto prípade je z obsahu spisu v danom štádiu konania bez pochybnosti, že zosúladenie vzájomných vzťahov s rodičovským vzťahom k maloletým deťom v istej miere nezvládajú obaja rodičia. Je preto na súde prvého stupňa, aby do rozhodnutia vo veci samej ( v ktorom aj podľa názoru odvolacieho súdu je nutné na posúdenie odbornej otázky nariadiť znalecké dokazovanie ) sledoval vzájomné správanie sa rodičov a ich vplyv na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí a svoju rozhodovaciu činnosť naďalej prispôsoboval výlučne najlepšiemu záujmu maloletých detí. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, rovnako neobstojí odvolacia námietka o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa zodpovedá náležitostiam v § 157 ods. 2 O.s.p.. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.