Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/88/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205216048 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1205216048.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ K. Č., B.. XX.X.XXXX, X. V. XXX, P., 2/ T. L., B.. XX.X.XXXX, X. G. XX, X., 3/ H.X. Č., B.. X.XX.XXXX, X. Š. XXX/XX, U., zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudkova 22, Bratislava, proti odporkyni: T. U., naposledy bytom J. XX, X. X., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom Obec Donovaly, zastúpenému advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 37.874,26 eura s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/370/2008-171, zo dňa 11.5.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/370/2008-183, zo dňa 2.7.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť pôvodným navrhovateľom 1/ (K. Č., nar. X.X.XXXX) a 2/ (H. Č., súčasná odporkyňa 3/) sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť pôvodným navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 33,19 eura. V odôvodnení uviedol, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojim návrhom domáhali zaplatenia 37.874,26 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ uzavreli s odporkyňou dňa 19.6.2002 zmluvu o vzájomnom záväzku, ktorej predmetom bol záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu k špecifikovanej nehnuteľnosti (bytu č. 5, na 3. poschodí obytného domu na X. ulici č. XX v X.) s kúpnou cenou a cenou vyrovnania spolu 1.350.000,- Sk. Kúpna zmluva mala byť uzatvorená najneskôr dňa 15.7.2002. Zmluvné strany sa dohodli na zálohe kúpnej ceny v sume 50.000,- Sk, ktorá mala byť vyplatená ako súčasť kúpnej ceny v realitnej kancelárie IMPERIA. Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ vyplatili IMPERIA, s.r.o. podľa príjmového dokladu vyhotoveného dňa 19.2.2002 sumu 50.000,- Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.6.2002 odporkyňa ako predávajúca predala kupujúcim (pôvodným navrhovateľom 1/ a 2/) predmetný byt; kúpna cena bola dohodnutá na 276.000,- Sk s povinnosťou kupujúcich vyplatiť ju predávajúcej po podaní návrhu na vklad do katastra proti podpisu na výdavkovou doklade, ktorý vystavia kupujúci. Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ vyplatili odporkyni podľa príjmového dokladu vyhotoveného dňa 28.6.2002 sumu 276.000,- Sk. Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ ako veritelia s odporkyňou ako dlžníčkou uzavreli dňa 28.6.2002 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej vyplatili pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ odporkyni sumu 1.075.000,- Sk s tým, že odporkyňa je povinná sumu vrátiť dňom právoplatnosti nepovolenia vkladu vlastníckeho práva k špecifikovanému bytu. Dňa 28.6.2002 podala odporkyňa ako predávajúca návrh na vklad vlastníckeho práva k špecifikovanému byt v prospech kupujúcich pôvodných navrhovateľov 1/ a 2/. Pôvodný navrhovateľ 1/ vybral podľa dokladu výberu hotovosti z Tatra banky, a.s., zo dňa 28.6.2002 hotovosť v sume 650.000,- Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 5SžoKS/20/2005, zo dňa 16.2.2006, odmietol odvolanie pôvodných navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Sp/5/2004, zo dňa 28.10.2004, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva pôvodných navrhovateľov 1/ a 2/. Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 18C/138/2002, zo dňa 30.1.2004 určil, že zmluva o prevode vlastníckeho práva k špecifikovanému bytu uzavretá medzi odporkyňou a Hlavným mestom SR Bratislava je neplatná; určil, že Z. U. a odporkyňa T. U. sú spoločnými nájomcami predmetného bytu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Co/242/2005, zo dňa 9.2.2006, uvedený rozsudok potvrdil. Na uvedenom základe mal súd prvého stupňa preukázané, že odporkyňa ako predávajúca neplatne uzavrela kúpnu zmluvu s pôvodnými navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol špecifikovaný byt, keď rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C/138/2002, zo dňa 30.1.2004 bola určená neplatnosť predchádzajúcej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu na odporkyňu. Odporkyňa je preto v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinná vydať pôvodným navrhovateľom 1/ a 2/ všetko, čo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, od pôvodných navrhovateľov 1/ a 2/ obdržala. Súd prvého stupňa záverom uviedol, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ osobne odovzdali odporkyni sumu 276.000,- Sk, ktorá skutočnosť vyplývala z príjmového dokladu. Dospel k záveru aj o vyplatení sumy 1.075.000,- Sk, keď vychádzal z výpovedí pôvodných navrhovateľov 1/ a 2/ a výpovede svedkyne Š., ktorá potvrdila, že bez vyplatenia kúpnej ceny by nedošlo k odovzdaniu bytu. Skutočnosť, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ vyplatili 28.6.2002 sumu 1.075.000,- Sk mal za podporenú aj výberom hotovosti v ten istý deň v sume 650.000,- Sk ako aj tým, že pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ disponovali potrebným zvyškom hotovosti z predaja ich bytu na W. ulici v Bratislave. Návrh v časti zaplatenia sumy 50.000,- Sk zamietol, nakoľko túto sumu ako zálohu kúpnej ceny pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ zaplatili nie odporkyni ale realitnej kancelárii IMPERIA. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 9.161,52 eura počnúc dňom 29.6.2002, teda dňom nasledujúcim po uzatvorení neplatnej kúpnej zmluvy; úrok z omeškania bol ku dňu 29.6.2002 vo výške 16,5 %. So zaplatením sumy 35.683,46 eura sa odporkyňa dostala do omeškania dňom 4.1.2005, teda dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia katastra nehnuteľností o nepovolení vkladu vlastníckeho práva, ktorá skutočnosť bola podmienkou pre vrátenie peňazí pôvodným navrhovateľom 1/ a 2/. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Proti zaväzujúcej časti rozsudku (o zaplatenie 6.970,72 eura) podala odvolanie odporkyňa a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že jej bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom 37.874,26 eura a úrok z omeškania 16,5 % ročne zo sumy 9.161,52 eura od 19.6.2002 do zaplatenia a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 35.683,46 eura od 4.1.2005 do zaplatenia. Uviedla, že navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali zaplatenia 1.141.000,- Sk (37.874,26 eura) s 20 % úrokom z omeškania takto: 50.000,- Sk (1.659,69 eura) odo dňa 20.6.2002, 276.000,- Sk (9.161,52 eura) odo dňa 28.6.2002 a 1.075.000,- Sk (35.683,46 eura) odo dňa 30.6.2002. Skutočnosť, že sa navrhovatelia domáhali zaplatenia sumy 37.874,26 eura skonštatoval aj súd prvého stupňa v prvej vete odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na uvedenom základe je rozpor medzi uplatnenou sumou 37.874,26 eura a priznanou sumou 44.844,98 eura; súd prvého stupňa tak v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. prekročil návrh o sumu 6.970,72 eura. Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali odvolanie zamietnuť. Navrhovateľka 3/ (pôvodná navrhovateľka 2/) v podaní zo dňa 30.10.2014 uviedla, že v podanom odvolaní sa nespochybňuje právna a skutková stránka veci. V napadnutom rozsudku je uskutočnený len matematický úkon sčítania istín, ktoré mal súd prvého stupňa za preukázané na základe dokazovania (35.683,46 eura + 9.161,52 eura = 44.844,98 eura), čo je v kontexte s opravným uznesením. Na uvedenom základe žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Pôvodný navrhovateľ 1/ dňa 10.3.2013 zomrel. Konanie o dedičstve po ňom bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 3D/101/2013-27, zo dňa 12.2.2014, zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p.; podľa odôvodnenia uznesenia by prichádzali do úvahy ako dedičia syn poručiteľa K. Č., dcéra poručiteľa T. L. a manželka poručiteľa H. Č. (pôvodná navrhovateľka 2/), s ktorými odvolací súd ako právnymi nástupcami pôvodného navrhovateľa 1/ pokračoval v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. v konaní ako s navrhovateľmi 1/, 2/ a 3/ (táto zároveň ako pôvodná navrhovateľka 2/). Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. v časti, ktorou bola pre porušenie zásady viazanosti súdu petitom návrhu na začatie konania, a tým pre nemožnosť oddelenia sumy 6.970,72 eura od priznaných súm, odporkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojim návrhom zo dňa 20.6.2005 domáhali zaplatenia 1.141.000,- Sk s 20 % úrokom z omeškania takto: 50.000,- Sk odo dňa 20.6.2002, 276.000,- Sk odo dňa 28.6.2002 a 1.075.000,- Sk odo dňa 30.6.2002. Súd prvého stupňa však napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť im sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia, pričom vo zvyšku, t.j. v sume 50.000,- Sk s prísl. a v ďalšej časti uplatneného príslušenstva návrh zamietol. Súčet priznaných súm 9.161,52 eura a 35.683,46 eura však predstavuje 44.844,98 eura, pričom pri pripočítaní sumy 1.659,70 eura, ohľadom zaplatenia ktorej bol návrh zamietnutý, rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom o celkovej sume 46.504,68 eura bez tohto, aby počas konania došlo k zmene návrhu a pripustenia takejto zmeny návrhu súdom prvého stupňa v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum) vyžaduje, že súd nemôže prekročiť návrh navrhovateľa a prisúdiť viac, než čoho sa domáha, resp. že nemôže prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa navrhovateľ domáha. Výnimku zo zásady ne ultra petitum pripúšťa zákon iba v prípade, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O.s.p.), príp. v spore zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.). V predmetnej právnej veci však nejde o žiaden z týchto prípadov. Súd prvého stupňa prisúdil viac, než čoho sa pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali, t.j. rozhodol ne ultra petitum. Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť, pretože rozsudok vydaný v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za správny. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa opisu rozhodujúcich skutočností v časti II. návrhu na začatie konania pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ zložili sumu 50.000,- Sk ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o vzájomnom záväzku zo dňa 19.6.2002 a dňa 28.6.2002 poskytli odporkyni pôžičku 1.075.000,- Sk. V časti III. návrhu na začatie konania skonštatovali, že z uvedených skutočností vyplýva, že majú voči odporkyni pohľadávku 1.141.000,- Sk; súčet súm 50.000,- Sk a 1.075.000,- Sk, ktoré mali pôvodní navrhovatelia poskytnúť, však predstavuje 1.125.000,- Sk. Ďalej pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ uviedli, že odporkyni postupne zaplatili okrem uvedených 50.000,- Sk (na preukázanie ktorej založili zmluvu o vzájomnom záväzku zo dňa 19.6.2002, podľa čl. III. ods. 2 ktorej pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ pri podpise zmluvy zložia uvedenú sumu v RK IMPERIA ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti) a 1.075.000,- Sk (na preukázanie ktorej založili zmluvu o pôžičke zo dňa 28.6.2002, podľa čl. I. ktorej pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ dňom podpísania zmluvy požičiavajú odporkyni uvedenú sumu) aj sumu 276.000,- Sk dňa 28.6.2002 (na preukázanie ktorej založili kúpnu zmluvu zo dňa 27.6.2002, podľa čl. II ods. 2 ktorej pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ kúpnu cenu v uvedenej výške zaplatia odporkyni po podaní návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností). Súčet uvádzaných súm 50.000,- Sk, 1.075.000,- Sk a 276.000,- Sk predstavuje 1.401.000,- Sk. Na základe uvedeného opisu rozhodujúcich skutočností sa potom pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali jednak podľa označenia návrhu na začatie konania a jednak podľa navrhovaného petitu zaplatenia istiny 1.141.000,- Sk a úroku z omeškania zo sumy 50.000,- Sk, 1.075.000,- Sk a 276.000,- Sk (t.j. úroku z omeškania z celkovej sumy 1.401.000,- Sk). Pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ následne v podaniach zo dňa 6.9.2005, 29.5.2006 a 22.3.2007 uviedli, že sa domáhajú zaplatenia 1.141.000,- Sk, čím potvrdili výšku žalovanej istiny uvedenej v návrhu na začatie konania. Na pojednávaní dňa 23.11.2007 pôvodný navrhovateľ 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že žiada zaviazať odporkyňu na zaplatenie 1.141.000,- Sk s 20 % úrokom z omeškania zo sumy 50.000,- Sk odo dňa 20.6.2002, 276.000,- Sk odo dňa 28.6.2002 a 1.075.000,- Sk odo dňa 30.6.2002; pôvodná navrhovateľka 2/ sa k uvedenej výpovede pridržala. Je teda zrejmé, že zaplatenia úroku z omeškania sa pôvodní navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali z celkovej sumy 1.401.000,- Sk, pričom žalovanou istinou bola suma 1.141.000,- Sk. Domáhali sa teda zaplatenia úroku z omeškania nielen zo žalovanej istiny, ale aj zo sumy, ktorá nebola predmetom konania, pričom dôvod uvedeného neobjasnili ani návrhu na začatie konania a ani neskôr. Rovnako súd prvého stupňa ponechal uvedený petit návrhu na začatie konania a s tým súvisiacu otázku jeho vykonateľnosti (v prípade uloženia povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zo sumy, na zaplatenie ktorej povinná nebola zaviazaná) bez povšimnutia. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu 9.161,52 eura so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2002 a sumu 35.683,46 eura s 8 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa prioritne vyhodnotí špecifikáciu návrhu na začatie konania v zostávajúcej časti o zaplatenie istiny 36.214,56 eura (pôvodne uplatnených 1.141.000,- Sk - 50.000,- Sk, v ktorej časti bol návrh zamietnutý = 1.091.000,- Sk, t.j. 36.214,56 eura) a úroku z omeškania 16,5 % ročne zo sumy 9.161,52 eura (276.000,- Sk) odo dňa 19.6.2002 do zaplatenia a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 35.683,46 eura (1.075.000,- Sk) odo dňa 4.1.2005 do zaplatenia (vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva bol návrh zamietnutý) vo vzťahu k jeho vykonateľnosti (v prípade uloženia povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zo sumy, na zaplatenie ktorej povinná nebola zaviazaná) a následne vec opätovne prejedná a rozhodne viazaný petitom, pričom svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.