Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/865/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201820 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208201820.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľky: H. R., N.. H., Q.. XX.X.XXXX, U. N. X, U., zastúpenej JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 603 481, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.6.2014, č.k. 8C/20/2008-490, pomerom hlasov 3:0 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.6.2014, č.k. 8C/20/2008-490 p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nahradil vyhlásenie vôle odporcu ako predávajúceho, uzavrieť s navrhovateľkou ako kupujúcou, zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží domu na N. X, Y.. Č.. XXX, postavenom na pozemku - parcele č. XXX, evidovaného ako parcela registra "., druh stavby: bytový dom, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom U., Katastrálny odbor, obec U. - J.. Č.. N., okres U. Z., katastrálne územie N. a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku nachádzajúcom sa na parcele č. XXX, evidovanej ako parcela registra "O., o výmere 1222 m2, zapísanom na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria, vedeného Okresným úradom U., Katastrálny odbor, obec U. - J.. Č.. N., okres U. Z., katastrálne územie N., za kúpnu cenu 586,35 eur; s tým, že písomné vyhotovenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu je súčasťou rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 99,58 eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.858,44 eur. Z rozsudku vyplýva, že navrhovateľka odôvodnila žalovaný nárok tým, že je nájomníčkou bytu č. XX na N. X T. U. na základe nájomnej zmluvy zo dňa 14.11.2001. Dňa 19.9.2005 doručila Miestnemu úradu mestskej časti U. N. žiadosť o prevod vlastníctva k predmetnému bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „BtZ“), ktorej odporca nevyhovel vzhľadom na špecifický charakter predmetného domu, v ktorom sa byt nachádza, ako domu s opatrovateľskou službou. Podľa navrhovateľky však dom nie je domom osobitného určenia. Bol skolaudovaný v roku 1980 na bytový účel a právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia potvrdil Okresný úrad U. Z. dňa 15.4.2002. Odporca sa stal vlastníkom domu v zmysle zákona o majetku obcí, pričom správu tohto domu istý čas vykonávala Mestská časť U. - N.. V zmysle Stavebného zákona sa účel užívania stavby určuje kolaudačným rozhodnutím, pričom v danom prípade bolo užívanie domu povolené na účel bytový.
Pokiaľ odporca tvrdí, že predmetný dom je domom osobitného určenia, a v roku 1984 uznesením Rady národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy nadobudol charakter domu s opatrovateľskou službou, nie je tomu tak. Takéto uznesenie nemôže zmeniť účel užívania domu z bytového na výkon opatrovateľskej služby bez rozhodnutia príslušného stavebného úradu, a rovnako sa to týka aj Štatútu Domu pre starších občanov. Podľa zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, je domom osobitného určenia dom, ktorý je stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania určený pre vymedzený okruh osôb. Tieto náležitosti zákonnej definície predmetný dom nespĺňa. Ďalej v zmysle zákona je domom osobitného určenia dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, pričom ani túto definíciu predmetný dom nespĺňa, nakoľko všetkých 240 bytových jednotiek v dome slúži podľa kolaudačného rozhodnutia na účel bytový. Ďalej nájomcom takéhoto domu môže byť len osoba, ktorá spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu, pričom v predmetnom dome nájomcami nikdy neboli výlučne takéto osoby vyžadujúce opatrovateľskú službu. Naopak, bývajú tu aj mladé rodiny s deťmi. Žiadnemu z nájomníkov nebola a nie je poskytovaná zo strany vlastníka opatrovateľská služba, ani žiadna bezplatná služba sociálneho či zdravotného charakteru. Nájomník, ktorý potrebuje opatrovateľskú službu, si musí jej poskytovanie zaobstarať sám. Pre prevod bytu do vlastníctva navrhovateľky sú splnené aj podmienky podľa BtZ, kedy po požiadaní navrhovateľky doručenej prenajímateľovi dňa 19.9.2005 uplynula zákonná dvojročná lehota, a zároveň počet žiadateľov - nájomcov o prevod vlastníctva prekročil k tomuto dňu polovicu z celkového počtu nájomcov bytov v dome. Odporca vo vyjadrení k žalobe uviedol, že BtZ sa nevzťahuje na byty osobitného určenia, ani byty v domoch osobitného určenia. Predmetný dom bol skolaudovaný rozhodnutím zo dňa 5.11.1980 na bytový účel, pričom sa povolilo užívanie stavby - 240 bytových jednotiek. Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. XXX/XX sa dňa XX.X.XXXX začalo preberacie konanie 240-tich malometrážnych bytov, určených ako domov dôchodcov s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu, ktoré bolo ukončené dňa 30.6.1980. Dňa 3.4.1984 prijala Rada Národného výboru hl. mesta SR Bratislavy uznesenie, v rámci ktorého uložila radám ObNV venovať pozornosť výberu vhodných žiadateľov o pridelenie bytov v domoch s opatrovateľskou službou na Y. G. N. I.. Je nepochybné, že základným účelom existencie predmetného domu na N. X je zabezpečenie bytových potrieb vopred presne určených skupín obyvateľov U., čo kolaudačnému rozhodnutiu nijako neodporuje. Počas celej existencie mal dom špeciálny režim a špecifický okruh nájomcov. Už zo stavebno-technického usporiadania domu je to zrejmé. Ide o malometrážne byty s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu. Bývanie bolo poskytované len uchádzačom, ktorí spĺňali vopred určené podmienky rozhodnutím o pridelení bytu v dome s opatrovateľskou službou, vydávaného ObNV. Aj po novej úprave sociálnej starostlivosti boli obce povinné zabezpečiť starostlivosť o občanov v životne ťažkej situácii. Odporca tak vyčlenil 5% zo svojich bytov na zabezpečenie bývania sociálne slabších vrstiev a uložil tak konať aj mestským častiam. Upravil tiež podmienky pri postupe uzatvárania zmlúv o nájme bytov v domoch s opatrovateľskou službou, rozhodnutia prijímal Všeobecne záväznými nariadeniami. O výbere a poradí uchádzačov rozhodovala celomestská komisia v zmysle rokovacieho poriadku a prijatých zásad výberu nájomcov. Z uvedeného vyplýva, že dom na Rezedovej 3 nie je bytovým domom, ale ide o dom osobitného určenia, na ktorý sa BtZ nevzťahuje. Svedčí o tom aj žiadosť navrhovateľky o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou službou spolu so záznamom o sociálnej situácií dôchodcu a zhodnotenie zdravotného stavu, ďalej jej žiadosť o nájom garzónky v DOS, súhlas s nájmom vydaný MČ U. - N., ako vtedajším správcom predmetného domu a zápis zo zasadnutia celomestskej komisie DOS. Osobitný a špeciálny režim podstatne odlišný od režimu bežných bytových domov potvrdzuje aj stanovisko Ministerstva financií SR - navrhovateľa, tvorcu a gestora BtZ. Opačný záver by odporoval nielen účelu predmetného domu, ale bol by na úkor iných občanov, ktorí sa ocitnú v rovnakej neľahkej životnej situácii, v akej sa pred časom ocitla samotná navrhovateľka. Ako vyplýva zo spisu, súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom zo dňa 20.6.2012, č.k. 8C/20/2008-424 (doručeným odporcovi dňa 17.10.2012), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2012, rozhodol, že je daný nárok navrhovateľky na rozhodnutie, ktoré nahradí vyhlásenie vôle odporcu ako predávajúceho uzavrieť s navrhovateľkou ako nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí domu na N. X T. U. spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku. V odôvodnení medzitýmneho rozsudku súd konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že predmetný dom a rozsah poskytnutých služieb navrhovateľke, ako užívateľke bytu, nespĺňa vymedzenie pojmových znakov bytu v dome osobitného určenia. Z kolaudačného rozhodnutia a odôvodnení rozhodnutí stavebných úradov bolo preukázané, že stavebným usporiadaním je predmetný dom „panelák“ s trinástimi nadzemnými a jedným
podzemným podlažím s 240-timi malometrážnymi bytovými jednotkami. Spôsob užívania zodpovedá bežnému režimu bytového domu. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by dom na N. X z tohto pohľadu nespochybniteľne vymedzoval oproti bežným bytovým domom len pre užívanie vymedzeného okruhu osôb. Vybavenie stavby bytového domu účelovými spoločnými priestormi (sušiareň, práčovňa, vrátnica, spoločenské priestory) je dnes samozrejmou súčasťou výbavy bytového domu. Prítomnosť stanice zborovej diakonie, prípadne klubu dôchodcov, vrátane možnosti donášky jedál rozširujú síce možnosti nájomcov, nemenia ale spôsob užívania bytov pre výlučne vymedzený okruh osôb, a už vôbec nespĺňajú potrebný zákonný rozsah poskytovania opatrovateľskej služby, na ktorý má byť dom výlučne určený. Absenciu výkonu opatrovateľskej služby potvrdzuje nielen výpoveď samotného odporcu (v súčasnosti nefungujúca ambulancia, strážna služba), ale aj zhodné tvrdenia nájomkýň v iných súdnych konaniach (13C/26/2008, 13C/20/2008, 45C/26/2008, 51C/26/2008, 18C/20/2008, 52C/20/2008). Ak teda dom na N. X T. U. nespĺňa účel, na ktorý je podľa odporcu výlučne určený, nemôže byť domom osobitného určenia. Na tom nemení nič ani selektívny a špeciálne upravený výber jeho nájomcov. Sám osebe, pri nenaplnení oprávnených očakávaní služieb pre nájomcov, nezakladá bezobsažnú fikciu domu osobitného určenia. V neposlednom rade nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že navrhovateľka spĺňa potrebný stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. Konštatovaný záver zároveň korešponduje aj s rozhodnutiami stavebných úradov, v ktorých kompetencii je v prípade nejasností rozhodnúť. Konkrétne ide o rozhodnutia Mestskej časti U. - N. zo dňa 6.9.2010 a Krajského stavebného úradu v U. zo dňa 10.1.2011, ktoré určili, že predmetný dom nie je domom osobitného určenia. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 19.1.2012, č.k. 1S 60/2011-249 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu. Splnenie podmienky, že o prevod bytu v dome požiada najmenej 50% nájomcov bytov, navrhovateľka preukázala doložením konkrétne 143 žiadostí z obdobia od 19.9.2005 do 28.11.2005, z maximálneho možného počtu 240 nájomcov. Obrana odporcu, že v súčasnosti je v dôsledku nových žiadostí, zmien v osobách a režime nájmu stav iný, nemá oporu v zákone. Podmienka polovičného počtu žiadostí bola v uvedenom období splnená a s reštitúciou pôvodného stavu zákon odporcom tvrdenými úkonmi nespája. Súd preto ďalej konštatoval, že predmetom konečného rozhodnutia bol uplatnený nárok na nahradenie vôle uzavrieť konkrétnu zmluvu s presne špecifikovaným predmetom prevodu vlastníctva. Svoje rozhodnutie, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľky, súd odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 1 ods. 2, § 5 ods. 1, § 18 ods. 1 až 4, § 18a ods. 1, § 29a ods. 1 BtZ, § 3 ods. 1 až 3, 5 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že navrhovateľka splnila všetky podmienky pre prevod bytu č. XX na N. X T. U. do jej vlastníctva, určila cenu bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku v súlade s § 18 a § 18a BtZ. Predložený návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti vyžadované príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľka bola nájomníčkou bytu č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome na N. X T. U. na základe Zmluvy o nájme bytu uzavretej podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 14.11.2001. Dňa 19.9.2005 požiadala o prevod bytu, ktorého bola nájomníčkou, do jej vlastníctva. Súdu predložila aj fotokópie 143 žiadostí ďalších nájomcov bytov v bytovom dome na N. X T. U. z celkového počtu 240 bytov (počet aktuálny v čase podania žiadostí). Bytový dom na N. X T. U. nemožno považovať za dom osobitného určenia, k čomu už súd zaujal stanovisko v medzitýmnom rozsudku. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že bytový dom na N. X T. U. nemal charakter domu osobitného určenia ani v čase podania žiadosti o prevod vlastníctva k bytu č. 31. Uvedené vyplýva z rozhodnutia MČ U. - N. zo dňa 6.9.2010, č.j.: Y., ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v U. zo dňa 10.1.2011, č. G.. Následná žaloba odporcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bola zamietnutá. Predmetné rozhodnutie stavebného úradu má deklaratórny charakter, t.j. nevytvára (nekonštituuje) nový právny stav. Z dikcie § 3 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. vyplýva, že v prípade pochybností o tom, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o charaktere domu stavebný úrad po vyjadrení vlastníka alebo nájomcu domu. Podmienky rozhodujúce pre určenie, že posudzovaná stavba spĺňa, resp. nespĺňa znaky domu osobitného určenia, musia byť dané už v čase rozhodovania stavebného úradu o charaktere stavby. Stavebný úrad tak následne svojím rozhodnutím len deklaruje už existujúci stav, ktorý tu bol predtým, ako vznikli pochybnosti o charaktere stavby, čo viedlo k rozhodovaniu príslušného stavebného úradu. MČ U. - N. ako príslušný stavebný úrad vo svojom rozhodnutí konštatoval, že predmetná stavba spĺňa kritéria bytovej budovy a je bytovým domom podľa § 43b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, nakoľko nadpolovičná väčšina podlahovej plochy je v zmysle stavebného povolenia, ako aj kolaudačného rozhodnutia č.j. T. zo dňa 5.11.1980, určená na bývanie. Stavbu možno pritom užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí. Bytový dom na N. X T. U. nespĺňa predpoklady domu osobitného určenia. S poukazom na rozhodnutie stavebného úradu č.j.:
Y.Ú., ktorý vychádzal z údajov vyplývajúcich z kolaudačného rozhodnutia, predmetný dom uvedené predpoklady nespĺňal ani ku dňu vydania kolaudačného rozhodnutia, nakoľko dom bol určený výlučne na bývanie. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani to, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia právny poriadok nedefinoval kategóriu domov osobitného určenia, keďže ani v čase povolenia užívania stavby bytový dom nevykazoval charakteristické znaky domu osobitného určenia tak, ako to predpokladá súčasná právna úprava. Vzhľadom na deklaratórny charakter rozhodnutia s účinkami ex tunc, stavebný úrad deklaroval už existujúci právny stav, ktorý tu bol od času povolenia užívania stavby na N. X T. U.. Z uvedeného dôvodu sa podmienky prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XX na N. X T. U. spravujú príslušnými ustanoveniami BtZ. Navrhovateľka splnila všetky podmienky pre prevod bytu č. XX do jej vlastníctva, ktoré upravuje ust. § 29a od. 1 BtZ. Splnenie podmienky, že o prevod vlastníctva požiada najmenej 50% nájomcov bytov, súd posudzoval ku dňu XX.X.XXXX, kedy navrhovateľka požiadala o prevod vlastníctva bytu. Argumentácia odporcu, že v čase rozhodovania súdu o prejednávanej veci bol v dôsledku nových žiadostí, zmien v osobách nájomcov a režime nájmu stav iný, je pre právne posúdenie veci irelevantná. Vzhľadom na to, že odporca si nesplnil povinnosť uzavrieť s navrhovateľkou zmluvu o prevode bytu č. XX do jej vlastníctva do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti, navrhovateľka si dôvodne uplatnila svoj nárok na súde. Čo sa týka určenia ceny bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, navrhovateľka uviedla presný výpočet ceny bytu a spoluvlastníckeho podielu. Všetky vstupné parametre rozhodné pre určenie konečnej ceny predmetu prevodu vlastníctva vyplývajú z LV č. XXXX, k.ú. N. a ďalších listinných dôkazov predložených súdu v priebehu konania. Súd preskúmal výpočet ceny predmetu prevodu vlastníctva a zistil, že je v súlade s § 18 a 18a BtZ. Obranu odporcu v konaní považoval súd za účelovú, a to najmä vzhľadom na záznam zo stretnutia primátora s obyvateľmi domu na N. X T. U. konaného dňa 22.2.2012 a návrh na riešenie domu na N. X T. U. zo dňa 26.4.2012. Podľa záznamu zo stretnutia s obyvateľmi domu ich primátor informoval, že hlavné mesto pristúpi na základe žiadostí nájomcov k odpredaju nájomcom, ktorí majú uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. V dôvodovej správe k návrhu na riešenie domu na N. X (č.l. 418) sa uvádza, že pokiaľ Hlavné mesto SR Bratislava pristúpi k prevodu bytov do vlastníctva nájomcov, je tento ústretový krok potrebné podmieniť rovnako ústretovým krokom nájomcov, ktorí by sa vzdali náhrady súdnych trov a trov právneho zastúpenia a tieto by od hlavného mesta nepožadovali a tento svoj postoj prezentovali pri späťvzatí žalobných návrhov. Z uvedeného vyplýva, že odporca v minulosti prejavil vôľu previesť predmetné byty do vlastníctva nájomcov, ktorí o prevod požiadajú. Mal však v úmysle tento svoj krok podmieniť späťvzatím návrhov na začatie súdneho konania podaných nájomcami bytového domu a neuplatňovaním si náhrady trov konania. Takýto rozdielny prístup k nájomcom, ktorí voči odporcovi iniciovali súdne konanie, súd považuje za diskriminačný. Navrhovateľka mala zákonné právo uplatniť svoj nárok na súde a v prípade úspechu by jej vzniklo aj právo na náhradu trov konania. Tým, že odporca podmieňoval predaj bytu späťvzatím návrhu na začatie konania a neuplatňovaním si trov konania, vytváral na nájomcov nátlak, pričom takýto postup odporcu nemá oporu v právnom poriadku. Súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal v konaní neúspešného odporcu k náhrade trov navrhovateľky s tým, že tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,58 eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.858,44 eur za 29 úkonov právnej služby. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie stavebného úradu č.k. Y. zo dňa 6.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2011, o tom, že dom na N. X T. U. nie je domom osobitného určenia, nesmeruje naspäť v čase, ale pôsobí odo dňa vydania právoplatného rozhodnutia dopredu. Stavebné úrady nemajú právomoc spätne určovať charakter domu. Z dikcie zákona č. 189/1992 Zb. je zrejmé, že ak sú pochybnosti o tom, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o charaktere domu stavebný úrad po vyjadrení vlastníka alebo nájomcu domu. Úrad teda rozhodne, nie deklaruje daný stav, a jeho rozhodnutie preto nemôže vyvolávať účinky retroaktívne. Až od momentu právoplatnosti tohto rozhodnutia vzniká nárok na uplatnenie si práva na prevod bytu do vlastníctva, pričom musia byť splnené všetky požadované podmienky, vrátane potrebného počtu podaných žiadostí k príslušnému dňu. Na žiadosti podané pred právoplatným rozhodnutím o tom, že dom nie je domom osobitného určenia, nie je možné prihliadať, lebo všetky podmienky na vznik nároku na prevod bytu do vlastníctva je potrebné splniť kumulatívne a v tom istom čase. Súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či došlo kumulatívne k naplneniu všetkých podmienok na prevod bytu v zmysle BtZ. K 27.6.2006 bolo podaných 140 žiadostí o prevod bytu, pričom 58 z nich bolo nahradených novými žiadosťami s oveľa neskorším dátumom (v rokoch 2010, 2011), takže na pôvodne podané nemožno prihliadať.
Ku dňu uplatnenia nároku navrhovateľkou tak nebola splnená podmienka nadpolovičnej väčšiny zo všetkých bytov, lebo platne bolo podaných len 82 žiadostí. K 1.12.2012 bola z celkového počtu bytov 244, uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú už s menej ako 90-timi nájomcami, z ktorých len 50 podalo žiadosť o odkúpenie bytu. Možno konštatovať, že podmienka potrebného počtu žiadateľov za novokonštituovaného právneho stavu nie je splniteľná. Od roku 2006 sa už zmluvy na dobu neurčitú na byty v dome na N. X T. U. neuzatvárajú. Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobný návrh zamietol. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka písomne, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. S postupom súdu prvého stupňa sa v plnej miere stotožňuje, skutkové a právne zdôvodnenie rozsudku považuje za správne. Tvrdenia odporcu v jeho odvolaní považuje za účelové, nakoľko už v čase rozhodovania súdu vo veci samej prevádzal odporca byty do vlastníctva nájomcov. Teda konanie odporcu je v rozpore s jeho tvrdeniami, pričom však navrhovateľke aj naďalej odmieta previesť byt do vlastníctva. Dom na N. X nebol skolaudovaný ako dom osobitného určenia, prípadne dom opatrovateľskej služby. Navrhovateľka v konaní predložila a relevantnými dôkazmi preukázala splnenie všetkých podmienok, ktoré BtZ vyžaduje pre prevod bytu do vlastníctva nájomcu. Dňa 19.9.2005 požiadala písomnou žiadosťou Miestny úrad mestskej časti U. N. o prevod vlastníctva k bytu, ktorého bola a je nájomcom. V priebehu súdneho konania doložila do spisu 143 písomných žiadostí o prevod vlastníctva k bytom, ktoré nájomcovia bytov doručili Miestnemu úradu mestskej časti U. N.Z. dňa 19.9.2005 a 28.11.2005. Je nepochybné, že táto, ako aj všetky ostatné zákonom určené podmienky potrebné k uskutočneniu prevodu vlastníctva bytu na navrhovateľku boli splnené. Odporca počas súdneho konania spochybnil 6 žiadostí, o ktorých tvrdil, že sa jedná o žiadateľov, s ktorými mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu určitú. Uvedené však ostalo v rovine jeho tvrdení, nakoľko sporné žiadosti bližšie neidentifikoval a svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Jeho tvrdenia v odvolaní o tom, že v roku 2010 a 2011 mali nejaké žiadosti nájomcov nahradiť skoršie žiadosti, a preto nie je splnená zákonná podmienka, že o prevod bytov v istom časovom okamihu požiadala nadpolovičná väčšina nájomcov, nemá oporu v zákone, a sú účelové. Navrhovateľka vo svojich písomných podaniach doručených do súdneho spisu poukazovala na to, že podľa § 5 odsek 6 Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavy č. XX/XXXX o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, v prípade, že primátor do jedného mesiaca odo dňa prijatia žiadosti starostu o predchádzajúci súhlas k prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, súhlas nevydá alebo neoznámi nesúhlas, znamená to, že súhlas je udelený. V priebehu konania odporca nepredložil jediný listinný dôkaz z roku 2005, z ktorého by vyplývalo udelenie nesúhlasu s prevodom vlastníctva bytu na navrhovateľku. Súčasne miestny úrad nijakým spôsobom nevyrozumel navrhovateľku o prijatí jej žiadosti (§ 5 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/1996). Je preto potrebné vychádzať z toho, že súhlas s prevodom vlastníctva bytu na navrhovateľku udelený bol. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby spolu vo výške 83,89 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu, lebo odvolacie námietky odporcu nie sú dôvodné. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok odporcu, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť nasledovné: Odporca v odvolaní namieta, že súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či došlo kumulatívne k naplneniu všetkých podmienok na prevod bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.. V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľka ako nájomníčka bytu v dome na N. X T. U. podala dňa 19.9.2005 písomnú žiadosť o prevod bytu do jej vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. (č.l. 206 spisu). Nesporné je tiež, že bytový dom, v ktorom sa nachádza byt v nájme navrhovateľky, nie je domom osobitného určenia, keďže nespĺňa zákonné požiadavky na dom osobitného určenia. Konštatoval to aj stavebný úrad v rozhodnutí zo dňa 6.9.2010, č.j.: Y.. Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 10.1.2011, č. G. /. S., právoplatným dňa 1.2.2011, bolo zamietnuté odvolanie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie zo dňa 6.9.2010, č.j.: Y.. Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v U., bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.1.2012, č. k. 1S/60/2011-249. Odvolaciemu súdu
je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol síce napadnutý odvolaním, ale odvolacie konanie bolo zastavené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.8.2012, sp. zn. 3Sžp/13/2012 v dôsledku späťvzatia odvolania. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2012. Odporca namieta, že rozhodnutie stavebného úradu o charaktere domu nesmeruje naspäť v čase, ale pôsobí odo dňa vydania právoplatného rozhodnutia. Tento názor však nie je správny, lebo týmto rozhodnutím boli len odstránené skoršie pochybnosti o tom, či ide o dom osobitného určenia. Charakter tejto stavby ako bytového domu sa nikdy nezmenil a vyplýval už z kolaudačného rozhodnutia vydaného ObNV Bratislava II, č.j. T../. zo dňa 5.11.1980 (č.l. 25 spisu), ktoré povolilo užívanie stavby na bytový účel bez bližšej špecifikácie (špeciálneho určenia). Je právne bezzákladné tvrdenie odporcu, že dom na N. X T. U. je domom osobitného určenia, pretože právne takýto charakter dom nikdy nemal. Rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 6.9.2010, č.j.: Y. nedošlo k žiadnej zmene charakteru stavby (bytového domu) a stavebný úrad rozhodol len o tom, že bytový dom nie je domom osobitného určenia. Charakter domu nemenil a pôvodné kolaudačné rozhodnutie nezrušil. V tomto rozhodnutí stavebného úradu sa nejedná o konštitutívny, ale deklaratórny akt správneho orgánu, pretože toto rozhodnutie nevytvára nový právny stav (nezmenilo sa kolaudačné rozhodnutie). Deklaratórne akty len zisťujú existenciu alebo neexistenciu určitej právnej skutočnosti, a ich vydaním sa dotknutý právny vzťah nemení, a preto majú účinky ex tunc. Tieto pôsobia aj do minulosti, od okamihu vzniku vzťahov, avšak na samotných právnych vzťahoch nič nemenia. Ďalšia odvolacia námietka spočíva v tvrdení, že v čase podania žiadosti navrhovateľky na prevod bytu do jej vlastníctva, nebola splnená ďalšia zákonná podmienka - podanie žiadostí o prevod bytov zo strany viac ako 50 % nájomcov bytového domu. Sú správne závery prvostupňového súdu, že splnenie tejto požiadavky musí nastať práve v tomto rozhodnom čase, a na ďalšie zmeny už nemožno prihliadať. Preto prípadná neskoršia zmena pomerov v dome na už raz vzniknutú povinnosť odporcu nemá žiaden vplyv. Vyplýva to zo znenia ustanovenia § 29a ods. 1 BtZ. Iný výklad by bol vo vzťahu k žiadateľom o prevod bytu do vlastníctva neprípustný, pretože by to umožňovalo majiteľom domov svojou pasivitou pri vybavovaní žiadostí o prevod bytov vždy využívať taký právny stav v nasledujúcom období, kedy počet žiadostí v dome nedosiahne potrebné zákonné kvórum. Obrana odporcu v tejto súvislosti je právne irelevantná, pretože navrhovateľka v konaní predložila dôkazy o tom, že v rozhodnom čase bolo podaných 143 žiadostí o prevod vlastníctva bytu v dome z celkového možného počtu, keďže v dome je 240 bytov. Aj táto zákonná podmienka tak bola splnená. Pretože odporcovi vznikla povinnosť uzavrieť s navrhovateľkou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle § 29 a ods. 1 BtZ, ale túto v zákonnej lehote nesplnil, prvostupňový súd správne a v súlade so zákonom návrhu navrhovateľky vyhovel. Odvolací súd preto odvolacie námietky odporcu vyhodnotil ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom, bola v odvolacom konaní úspešná, a riadne si uplatnila právo na náhradu trov za právne služby, ktoré vyčíslila v podanom vyjadrení k odvolaniu za tento 1 úkon právnej služby v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - vo výške odmeny 61,87 eur, paušálnu náhradu 8,04 eur a 20 % DPH (13,98 eur), a preto jej odvolací súd priznal túto náhradu spolu vo výške 83,89 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.