Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106219747 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1106219747.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: O.. I.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. nám. XX/XXX, T., zastúpená: JUDr. Iva Lukačovičová, Na Riviére 22, 841 04 Bratislava proti žalovaným: v 1. rade: Hlavné Mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO 00 603 481 a v 2. rade Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábr. 3, 814 21 Bratislava, IČO 00603 147, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., Lubinská 18, 811 03 Bratislava, o návrhu na nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26C/195/2006-317 zo dňa 4.12.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26C/195/2006-317 zo dňa 4.12.2012 p o t v r d z u j e. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný v 1. rade nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní v 1. a 2. rade nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo veci zamietol. Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania vo výške 430,54 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 16.06.2006 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaných v 1. a 2. rade tak, že uzatvárajú so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. X. na 1. poschodí o výmere XX,XX m2, ktorý sa nachádza na U. námestí č. XX v T., súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX, k.ú J. E. ako stavba súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných priestoroch (ďalej len „Nehnuteľnosť“) za cenu určenú podľa §18a a §18b zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej len „ZOB“) dňom právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa nárok na prevod bytu odôvodnila tým, že na základe nájomnej zmluvy č. XXXX/XXXX-XXX. sa dňa 9.4.2001 stala nájomníčkou Nehnuteľnosti, pretože po smrti rodičov prešlo nájomné právo na ňu. Pôvodná nájomná zmluva s jej rodičmi a žalovaným bola uzatvorená v roku 1964. V zmysle ZOB dňa 10.2.1993 požiadala o prevod bytu do osobného vlastníctva. Žalovaný jej žiadosti nevyhovel a preto ho opätovne ho oslovila so žiadosťou listom zo dňa 31.12.2003. Podľa §16 ods. 1. ZOB je vlastník domu v jej prípade povinný previesť byt do jej vlastníctva. 2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Poukázali na to, že čase konania o žalobe je Nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve spoločnosti U. námestie XX v podiely XX/XXX a Hlavného mesta SR Bratislavy, v správe mestskej časti Bratislava - Staré mesto, v podiely XX/XXX. V danom prípade si podielový spoluvlastník dňa 8.12.2005 uplatnil predkupné právo vyplývajúce z ustanovenia § 16 os. 1 ZOB. Žalovaný v 1. rade nie je preto výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti a žaloba nie je opodstatnená. 3. K týmto námietkam sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobykne tak, že ak má nehnuteľnosť charakter bytového domu, nakladanie s obytným domom je možné len spôsobom uvedeným v ZOB. Ak osoby zo zákona oprávnené uplatnia svoje právo, takýto vlastník obytného domu nemôže s týmto domom nakladať ako s celkom, ale len samostatne s bytmi, nebytovými priestormi a s nimi spojenými spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami. Žalobkyňa požiadala o prevod vlastníctva listom zo dňa 10.02.1994, pričom právny predchodca spoluvlastníka domu spoločnosť FUN AIR, s.r.o., požiadal o kúpu spoluvlastníckeho podielu XX/XXX vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, v správe odporcu v 2. rade, až dňa 8.12.2005. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní poukázal na ustanovenia § 16 ods. 1 a 29a ods. 1 ZOB a konštatoval, že žaloba nebola podaná dôvodne. Rozhodujúca je skutočnosť, že podľa výpisu z LV č. XXXX je predmetná Nehnuteľnosť od roku 1991 v podielovom spoluvlastníctve. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia sa jedná o podielového spoluvlastníka spoločnosť U. námestie XX, spol. s r.o., ktorá má spoluvlastnícky podiel XX/XXX a Hlavné mesto SR- Mestská časť Staré Mesto podiel XX/XXX. Nejedná sa teda o bytový dom, ktorý by bol vo výlučnom vlastníctve obce. Podľa právneho názoru súdu za daného skutkového a právneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia (4.12.2012) nemôže obec (Hlavné mesto SR Bratislava) bez súhlasu druhého podielového spoluvlastníka Nehnuteľnosti (U. nám. XX s.r.o.) prevádzať predmetné byty, ktoré navyše nie sú ku dňu vydania rozhodnutia na príslušnom liste vlastníctva uvedené. Spoločnosť U. nám. XX s.r.o. nebola účastníkom tohto súdneho konania, napriek tomu, že je prenajímateľom predmetného bytu, čo vyplýva z predloženej nájomnej zmluvy z 9.4.2001 (uzatvoril ju právny predchodca tejto spoločnosti spoločnosť SATEL), čo je ďalším nedostatkom žaloby. Zákonná povinnosť previesť byt podľa § 29a ZOB sa v tomto prípade vzťahuje len na jedného podielového spoluvlastníka - na obec, nie však na druhého podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorý s poukazom na § 16 os. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. tak môže, ale nemusí urobiť. Súd poukazuje aj na nevykonateľnosť žalobného petitu na nahradenie prejavu vôle na prevod vlastníckeho práva k bytu, ktorý musí obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu v zmysle príslušných ustanovenia §5 ZOB. V žalobe absentuje aj kúpna cena bytu, a to aj po úprave petitu vykonanom na základe výzvy súdu. Navrhovateľka podľa názoru súdu nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby voči žalovaným, ktorí nemajú za súčasného právneho stavu právnu povinnosť previesť Nehnuteľnosť do jej vlastníctva. Na tomto závere nič nemení ani fakt, že tunajší súd v konaní 32Cb 83/2009 dňa 3.12.2012 vyporiadal predmetné podielové spoluvlastníctvo, pričom po prípadnom nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku bude založený nový právny stav týkajúci sa tejto Nehnuteľnosti. Súd preto žalobu zamietol. 5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a procesne úspešnému žalovanému v 2. rade priznal trovy konania vo výške 430,54 eur podľa §§ 11,13, 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci. Právny zástupca žalovaného v 2. rade si vyúčtoval aj náhradu za súdny poplatok vo výške 99,50 eur, ale z obsahu spisu nevyplýva, že by tento súdny poplatok aj zaplatil, preto mu tento uplatnený nárok súd nepriznal. Jeho trovy konania pozostávajú celkom zo 6-tich úkonov právnej pomoci : prevzatie a príprava dňa 12.04.2012, vyjadrenie dňa 20.09.2012, rokovanie s klientom dňa 29.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 30.10.2012, rokovanie s klientom dňa 31.10.2012 a účasť na pojednávaní dňa 4.12.2012, po 79,58 eur, vrátane režijného paušálu a DPH vo výške 20%. Procesne úspešný žalovaný v 1. rade si trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal. 6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 11.2.2013. Namietla, že postupom súdu boli porušené jej procesné práva, pretože súd jej doručil vyjadrenie žalovaného v 2. rade až na pojednávaní dňa 4.12.2012, hoci ním disponoval od 20.9.2012. Na pojednávaní súd navyše nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania za účelom prípravy v súvislosti s obsahom tohto vyjadrenia žalovaného. K veci samej uviedla, že obrana žalovaného v 1. rade o nemožnosti previesť Nehnuteľnosť do jej vlastníctva neobstojí, pretože ZOB a Občiansky zákonník upravujú možnosti vyporiadania spoluvlastníctva tak, aby obce mohli splniť svoju povinnosť podľa § 29a ZOD. Bolo by v rozpore s ústavným princípom rovnakých predpokladov práva nadobudnúť veci do vlastníctva, ak by nájomníci v podielových domoch boli oproti nájomcom bytov vo výlučnom vlastníctve obce diskriminovaní a vylučovaní z práva nadobudnúť byty len preto, že obec ako podielový spoluvlastník nie je ochotná alebo schopná riešiť spoluvlastnícke vzťahy v zmysle § 141 a nasl. OZ. Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zistila, že jeho hlavným argumentom je nadradenosť vlastníckeho práva nad nájomným vzťahom. Je to však v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú žalobkyňa chcela súdu predložiť, ale nebolo jej to umožnené. Žalobkyňa sa listom zo 16.6.2006 domáhala v súlade s § 29a ZOB svojho práva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ktorý užíva. Právny názor súdu prvej inštancie, že je dôvodná obrana žalovaných, že im nevznikla povinnosť uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu, je v rozpore s citovaným ustanovením. Žalobkyňa namietla aj správnosť výroku o náhrade trov prvostupňového konania žalovanému v 2. rade za poskytnutú právnu pomoc, pretože nie je jasné o aké dve ďalšie rokovania s klientom malo ísť a či ide o účelne vynaložené trovy. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade podaním z 22.4.2013. Predovšetkým nesúhlasil s porušením procesných práv žalobkyne z dôvodu, že spor trvá už 7 rokov a namietané podanie žalovaného v 2. rade neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené už skôr. Žalobkyňa predovšetkým neupravila žalobný petit tak, aby sa ním vôbec súd mohol zaoberať a nepreukázala ani svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Znovu zdôraznil, že sporný byt sa nachádza v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1. rade ako obce a súkromnej spoločnosti. To má zásadný význam pre posúdenie práv a povinností žalovaného vo vzťahu k nájomníkom bytov, ktoré sa nachádzajú v spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa síce stále tvrdí, že jej právo na prevod Nehnuteľnosti vyplýva z § 29a ZOB, ale úplne opomína ustanovenie § 16 ods. 1 ZOB, podľa ktorého týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu, ktorý má právo uplatniť ho v prípade každého scudzenia spoločnej nehnuteľnosti. Predajom čo i len jedného bytu by sa od základov zmenil právny status Nehnuteľnosti, dom ak celok by prestal existovať de iure a právne by existovali len byty, nebytové priestory a im zodpovedajúce spoločné časti a zariadenia domu. Navyše podľa žalobného petitu, by mali celý byt previesť na žalobkyňu v 1. a 2. rade, čo je v rozpore so zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má. Z tohto dôvodu trvá aj na námietke pasívnej legitimácie označených žalovaných. Žiadal preto napadnutý rozsudok potvrdiť. Náhradu trov konania si neuplatnil. 8. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30.4.2013 v podstate uviedol rovnaké argumenty ako žalovaný v 1. rade. Navyše uviedol, že žalovaný v 2. rade nemôže zneužívať svoje práva na ujmu práv iného a je povinný rešpektovať spoluvlastnícke právo druhého vlastníka. K rozhodnutiam ESĽP, na ktoré poukazovala žalobkyňa v súvislosti s dodržiavaním Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, uviedol, že tieto nemajú žiadny vzťah k prebiehajúcemu sporu. Výklad ESĽP smeruje k interpretácii ustanovení pri zbavení majetku, resp. vyvlastnenia, a nie prevodu predmetu vlastníctva z vlastníka na nájomcu. Pre vznik kontraktačnej povinnosti žalovaného by musela byť splnená podmienka, že žalovaný v 1. rade by bol výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. 9. O odvolaní žalobkyne rozhodol odvolací súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 14Co/381/2013 - 342 zo dňa 29.10.2013, ktorým napadnutý rozsudok potvrdil. Žalobkyňu zaviazal nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému v 2. rade vo výške 81,46 Eur a žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Konštatoval, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 OSP), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 OSP), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd navyše zdôraznil, že podľa § 212 ods. 3 OSP odvolací súd prihliada len na také vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o namietané porušenie procesných práv žalobkyne v súvislosti s nevyhovením jej žiadosti na odročenie termínu pojednávania zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd takúto vadu konania nezistil. Žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa dostali možnosť oboznámiť sa s novým podaním žalovaného v 2. rade, ktoré bolo na pojednávaní aj prečítané, pričom nešlo o takú zmenu dôkaznej situácie, ktorá by si vyžadovala osobitnú prípravu navrhovateľky na jej reakciu. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, platí zásada „Iura novit curia“, súd pozná právo, a je výlučne na súde, aby aj bez návrhov procesných práv zohľadnil všetky právne predpisy a judikatúru, ktorá je relevantná pre posúdenie veci. Okrem správne vytýkaných nedostatkoch žalobného petitu žalobkyne vo vzťahu k uplatnenému nároku zo strany žalovaných a aj súdu prvej inštancie, bola pre meritum veci podstatná aplikácia ustanovenia § 16 ods. 1 ZOB. Fyzická osoba, ktorá má uzavretú zmluvu o nájme bytu s vlastníkom domu na neurčitý čas a zároveň ide o prvý prevod tohto bytu z vlastníctva vlastníka domu ako celku, má táto osoba výlučné právo na nadobudnutie tohto bytu. Vo veci nebolo sporné, že bytový dom, v ktorom sa nachádza sporná Nehnuteľnosť, je v podielovom spoluvlastníctve obce a súkromnej spoločnosti. Nebola tak splnená uvedená zákonná podmienka. Navyše, v zmysle § 159 ods. 2 OSP rozsudok by musel byť záväzný pre všetkých vlastníkov bytového domu, teda aj druhého podielového spoluvlastníka, ktorého žalobkyňa neoznačila v spore ako žalovaného, hoci ide o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p. Už tento procesný nedostatok by sám osebe zakladal dôvod na zamietnutie žaloby. Odvolací súd nezistil dôvody ani na zmenu výroku o náhrade trov konania žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade založil do spisu (č.l.314 a 315) zápisnice z rokovania so svojím právnym zástupcom, z ktorých možno zistiť obsah a čas trvania rokovaní, pričom nie sú dôvody posúdiť tieto úkony ako neúčelne vynaložené trovy konania. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správny. 10. Na základe podaného dovolania žalobkyne Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Cdo/198/2015 zo dňa 26.11.2015 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako, ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 318-323) bolo doručené žalovanému v 1. rade 17. apríla 2013 a žalovanému v 2. rade (v tom čase jeho právnemu zástupcovi) 18. apríla 2013 (č.l. 324). Písomné vyjadrenie žalovaného v 2. rade z 30. apríla 2013 bolo doručené súdu 2. mája 2013 v troch vyhotoveniach (č.l. 327-328) a vyjadrenie žalovaného v 1. rade z 22. apríla 2013 bolo doručené súdu 10. mája 2013 v štyroch vyhotoveniach (č.l. 329-331). Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že vyjadrenia žalovaných boli formulované ako právna a skutková argumentácia a žalobkyni mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmito vyjadreniami. V danom prípade táto možnosť nebola žalobkyni vytvorená, čo vyplýva z toho, že v spise nie je žiadna dispozícia konajúceho sudcu týkajúca sa zaslania týchto písomností žalobkyni a všetky rovnopisy podaní sa doteraz nachádzajú v súdnom spise. Týmto postupom bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ OSP). Skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ OSP, je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto opätovne prejednal odvolanie žalobkyne ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 12. Vytknutá procesná vada dovolacím súdom bola vo veci odstránená súdom prvej inštancie, ktorý vyjadrenia žalovaného v 2. rade z 30.4.2013 a žalovaného v 1. rade z 22.4.2013 doručil právnej zástupkyni žalobkyne dňa 24.2.2016, a súčasne ich doručil aj vzájomne obom žalovaným. Žiadna strana sporu nepodala vo veci ďalšie vyjadrenie a ani návrh na vykonanie prípustných dôkazov v odvolacom konaní. 13. Odvolací súd preto po odstránení procesnej vady v jeho predchádzajúcom postupe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie opätovne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny z rovnakých dôvodov ako uviedol v zrušenom rozsudku zo dňa 29.10.2013. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Na základe podaného dovolania bol rozsudok odvolacieho súdu Najvyšším súdom SR zrušený len z dôvodu procesnej vady, ktorá nemala vplyv na správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného a odvolacieho súdu v napadnutých rozsudkoch. V dovolacom konaní žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania nevznikli, a súd im nárok na ich náhradu nepriznal. Keďže o odvolaní žalobkyne bolo opätovne rozhodnuté tak, že bol potvrdený zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie, možno konštatovať, že žalovaní v 1. a 2. rade boli plne úspešní aj obnovenom odvolacom konaní, a majú plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v 1. rade v odvolacom konaní však žiadne trovy nevznikli a odvolací súd mu takýto nárok nepriznal. Žalovanému v 2. rade priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 15. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).