Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219638 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210219638.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: G.. R. D., bytom G. A.. Č.. XXXXX/XX, J., zast. advokátkou JUDr. Ing. Evou Majdúchovou, Grösslingova ul. č. 50, Bratislava, proti žalovanému: Actavis s.r.o., Popradská ul. č. 34, Bratislava, zast. advokátom Mgr. Tomášom Rybárom, Advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., Štúrova ul. č. 4, Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 5. mája 2014, č. k. 8C/168/2010-667, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Odvolanie žalovaného sa o d m i e t a. Žalovanému súd náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného voči žalobkyni zo dňa 13.07.2010. Zároveň uviedol, že o zvyšku uplatnených nárokov a trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola jedinou konateľkou žalovaného od 28.11.2000 do 11.06.2010. Účastníci konania uzavreli dňa 01.01.2001 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej mala žalobkyňa ako zamestnanec pracovať u žalovaného v pracovnom zaradení: N. C. S. M. O.. Miesto výkonu práce bolo na ul. O. XX/A, XXX XX J.. Deň nástupu do práce bol dohodnutý na 01.01.2001. Pracovná zmluva bola za žalovaného podpísaná žalobkyňou, ako konateľkou spoločnosti. Žalovaný adresoval žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.07.2010, ktorého prevzatie žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. Žalovaný uviedol, že na základe internej kontroly sa zistilo množstvo porušení právnych predpisov, vnútorných pravidiel spoločnosti a povinností vedúceho zamestnanca, ktoré žalovaný kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V bode 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru sa uvádza, že žalobkyňa požiadala o preplácanie výdavkov a zároveň odsúhlasila výdavky v schéme, ktorá zahŕňala manžela žalobkyne p. D., pričom toto konanie bolo v rozpore so Zásadami pre udelenie právomoci a Kódexom správania v spoločnosti, ktorý zakazuje konanie v konflikte záujmov. Podľa bodu 2 žalobkyňa ako zamestnankyňa a N. C. podala žiadosti o preplatenie výdavkov a prijala náhradu za tieto údajné výdavky na reprezentáciu. Tieto výdavky týkajúce sa rôznych predmetov na súkromné účely, ktoré mali byť darované rôznym zdravotníckym pracovníkom a štátnym zamestnancom neboli v súlade so zákonnými obmedzeniami na dary pre verejných činiteľov a zdravotníckych pracovníkov. Podľa bodu 3 mala žalobkyňa dňa 17.06.2010 vymazať množstvo súborov z počítača, ktorý jej bol zverený ako majetok žalovaného, a to prostredníctvom vymazávacieho softvéru U. F.. Podľa bodu 4 mala žalobkyňa opakovane zvýšiť mzdy a udeliť bonusy niektorým zamestnancom vrátane seba, jej manžela a dcéry, čo bolo porušením vnútorných pravidiel a konaním v rozpore so záujmami žalovaného. Podľa bodu 5 mala žalobkyňa pripraviť dodatky k pracovným zmluvám s p. D.,
G.. T., G.. C., G.. W. a so sebou samou, ktorými im bolo priznané odstupné zodpovedajúce 24-mesačnej priemernej mzde a iné výhody, ktoré neboli odsúhlasené žiadnym zodpovedným nadriadeným, ale sa aj odchyľovali od pravidiel uplatňovaných u porovnateľných zamestnancoch. Podľa bodu 6 žalobkyňa dňa 01.09.2008 uzavrela zmluvu o marketingovej podpore so spoločnosťou S. G. D..O..M.., ktorá bola výrazne nevýhodná pre žalovaného. Schválením úhrad pre spoločnosť S. G. D..O..M.. mala porušiť nákupnú politiku žalovaného a zásady pre udelenie právomoci. Podľa bodu 7 žalobkyňa uzavrela dňa 02.01.2009 zmluvu so spoločnosťou S., D..O..M.., T. bola pre žalovaného značne nevýhodná. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa schvaľovala platby napriek tomu, že neexistovali dôkazy o skutočnom a úplnom plnení zmluvných povinností partnerom, ktoré by zodpovedalo platbám uhradeným partnerovi. Podľa bodu 8 žalobkyňa dňa 14.06.2010 ako zamestnankyňa, ktorej funkcia konateľky už skončila, uskutočnila bankové prevody do spoločnosti G. Q. D..O..M.. z dôvodu údajnej kúpy tričiek. Prevod bol schválený podpisom žalobkyne v rozpore s internými pravidlami pre podpisovanie, podľa ktorých boli potrebné minimálne dva podpisy. Podľa bodu 9 žalobkyňa dňa 18.11.2009 odsúhlasila predaj motorového vozidla pani D., príbuznej žalobkyne, pričom dojednaná cena mala byť nižšia ako skutočná hodnota. Táto skutočnosť mala predstavovať poškodenie žalovaného, konflikt záujmov, uprednostnenie záujmov príbuznej osoby a porušenie zákonnej povinnosti konať v súlade so záujmami zamestnávateľa a chrániť jeho majetok pred stratou a zneužitím. Žalobkyňa listom zo dňa 14.07.2010 oznámila žalovanému, že s dôvodmi porušenia pracovnej disciplíny nesúhlasí, a okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného považuje za neplatné. Súčasne mu oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával v súlade s príslušnými právnymi predpismi a podmienkami dojednanými v pracovnej zmluve zo dňa 01.01.2001. Žalovaný pokynom zo dňa 15.06.2010 uložil žalobkyni, aby sa s účinnosťou od 15.06.2010 až do odvolania nedostavovala na pracovisko a nevykonávala akékoľvek činnosti pre alebo v mene zamestnávateľa. Zároveň ju požiadal, aby odovzdala všetok majetok, ktorý jej bol poskytnutý pri podpise pracovnej zmluvy alebo pri vykonávaní pracovných povinností a listom zo dňa 23.01.2013 ju vyzval na náhradu škody v celkovej sume 812.736,30 EUR. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Vec právne posúdil podľa § 29 ods. 1, § 33 ods. 1, § 242 ods. 1 písm. a) zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce (v znení účinnom ku dňu uzavretia pracovnej zmluvy), § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 17 ods. 2, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, §6 8 ods. 1 písm. b), § 70, § 77, § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru), § 13 ods. 4, § 27 ods. 5, § 132 ods. 1 prvej vety, § 133 ods. 1, ods. 3 a § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nikdy platne nevznikol pracovný pomer, a pracovnú zmluvu zo dňa 01.01.2001 považoval za neplatnú. Pracovná náplň funkcie N. C., ktorú mala žalobkyňa vykonávať pre žalovaného sa kryje s pôsobnosťou konateľa obchodnej spoločnosti (žalovaného), pričom žalobkyňa funkciu konateľky vykonávala v čase uzavretia pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2001. Na vzťahy medzi účastníkmi konania v čase výkonu funkcie konateľky žalobkyňou bolo preto potrebné aplikovať predpisy obchodného práva a nie pracovného práva. Predmetnú pracovnú zmluvu je nutné považovať za neplatnú aj s poukazom na § 242 ods. 1 písm. a) zákona č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia pracovnej zmluvy, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti. Skutočnosť, že pracovná zmluva bola za obidve zmluvné strany podpísaná tou istou osobou, nevyhnutne zakladá rozpor so záujmami žalovaného. Medzi účastníkmi konania nevznikol po odvolaní žalobkyne z funkcie konateľky žalovaného ani faktický pracovný pomer, keďže žalovaný výslovne prejavil svoju vôľu neprideľovať žalobkyni prácu. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nikdy nevznikol vzťah, na ktorý by sa vzťahovali ustanovenia pracovnoprávnych predpisov, nemohlo dôjsť ani k platnému okamžitému skončeniu pracovné pomeru zo strany žalovaného v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobkyni zo dňa 13.07.2010 je neplatné. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný. Podaním z 27.03.2015 doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.03.2015 žalobkyňa vzala žalobu späť a žiadala, aby odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil a konanie zastavil. Trovy konania si neuplatnila. Žalovaný podaním zo dňa 27.03.2015 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a navrhol, aby odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil a konanie zastavil. Trovy konania si neuplatnil. Keďže žalobkyňa vzala žalobu späť, odvolací súd postupoval v zmysle § 208 O.s.p., späťvzatie žaloby pripustil, zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil. Vzhľadom na späťvzatie žaloby a zrušenie napadnutého rozsudku, treba vychádzať z toho, že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý žalovaný napadol odvolaním, zanikol inak. Preto odvolaciemu súdu nezostalo iné, než odvolanie žalovaného odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Žalobkyňa neuviedla žiadny dôvod späťvzatia žaloby. Žalobkyňa teda tým, že vzala žalobu späť, z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania a je preto povinná nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Žalovaný si však trovy konania neuplatnil a preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.