Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/552/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220546 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210220546.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej právnej veci navrhovateľky: B. T., E.. XX. XX. XXXX, T. - Č.Z. Č.. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková č. 22, Bratislava proti odporcovi: BILLA, s. r. o., Bratislava, Bajkalská č. 19/A, IČO: 31 347 037, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 17C/179/2010-74 zo dňa 16. júna 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 636,87 €, na účet Advokátskej kancelárie SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej č. 14, Bratislava, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke listom odporcu zo dňa 09. 09. 2010 je neplatné a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 370,20 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 21. 03. 2007 pracovnú zmluvu, podľa ktorej bola zaradená ako vedúca oddelenia potravín BILLA, s. r. o., s dohodnutým miestom výkonu práce BILLA, s. r. o, filiálka 211, Nitra. Navrhovateľka zamestnávateľa písomne žiadala o zmenu pracovného zaradenia, na funkciu pokladník, zo zdravotných dôvodov - výmeny kolenného kĺbu a s tým spojenej čiastočnej invalidity, žiadosť, ktorú prevzal dňa 30. 09. 2009. A.. A. O., všeobecný lekár, vydala dňa 12. 10. 2009 lekársku správu - nález, z obsahu ktorej súd zistil, že navrhovateľka bola dňa 19. 01. 2009 prejednaná v posudkovej komisii Nitra so záverom: pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu zárobkovej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 45 %. Navrhovateľka je z uvedeného dôvodu schopná vykonávať ľahšie práce, spojené so šetrením pohybového aparátu, hlavne dolných končatín, prácu spojenú so skráteným pracovným úväzkom (4 - 6 hodín). Sociálna poisťovňa, vystavila dňa 28. 09. 2009 potvrdenie, že navrhovateľka je uznaná za invalidnú, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. Uvedené potvrdenie, ako aj žiadosť navrhovateľky o preradenie na inú prácu, prevzal dňa 30. 09. 2009 za zamestnávateľa A. G.. Listom zo dňa 13. 10. 2009 reagoval odporca na písomnú žiadosť navrhovateľky o preradenie na inú prácu, konštatujúc, že na základe ňou podloženej "lekárskej správy - nálezu", nie je možné žiadosti vyhovieť, pretože lekárska správa nespĺňa požiadavky lekárskeho posudku, v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.
Navrhovateľka dňa 30. 08. 2010 predložila svojmu zamestnávateľovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, zo dňa 01. 01. 2010, z ktorého vyplýva, že sa v marci 2009 podrobila výmene kolenného kĺbu a pre pretrvávajúce subjektívne ťažkosti jej určila Sociálna poisťovňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, s dátumom vzniku invalidity ku dňu 01. 01. 2010 s tým, že navrhovateľke bolo odporučené vykonávať fyzicky nenáročnú prácu, prevažne v sede, aj na skrátený úväzok. Predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne prevzal za zamestnávateľa A. G.. Výzvou zo dňa 02. 09. 2010 odporca upozornil navrhovateľku na jej neprítomnosť v práci dňa 01. 09. 2010, zároveň navrhovateľku vyzval, aby do práce nastúpila, resp. oznámila dôvod svojej neprítomnosti, v opačnom prípade bude jej konanie hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a pristúpi k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Dňa 13. 09. 2010 bol navrhovateľke doručený list odporcu zo dňa 09. 09. 2010, ktorým skončil s navrhovateľkou pracovný pomer okamžitým zrušením s odôvodnením, že v dňoch 01. 09. 2010, 02. 09. 2010, 03. 09. 2010, 06. 09. 2010, 07. 09. 2010, 08. 09. 2010 a 09. 09. 2010 sa navrhovateľka bez ospravedlnenia, resp. bez závažného dôvodu, nedostavila na pracovisko na výkon práce podľa pracovnej zmluvy a odmietla vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu posúdil zamestnávateľ neprítomnosť navrhovateľky v uvedené dni na pracovisku ako neospravedlnenú absenciu. V okamžitom skončení pracovného pomeru odporca spomenul, že listom zo dňa 13. 10. 2009 reagoval na žiadosť navrhovateľky o preradenie na inú prácu s tým, že nemôže jej žiadosti vyhovieť, nakoľko navrhovateľka nepredložila lekársky posudok, požadovaný v zmysle § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce. Odporca v predchádzajúcom období upozornil navrhovateľku a poučil ju, že na to, aby lekársky posudok mal pracovnoprávne účinky na účely preradenia na inú prácu je potrebné, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol zistený objektívne a aby bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania, resp. lekárske správy, nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok. Lekársky posudok by mal obsahovať aj poučenie o odvolaní, o ktorom rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia alebo okresný úrad, ak zdravotnícke zariadenie v príslušnom obvode neexistuje.
Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 55 ods. 2 písm. a/; § 68 ods. 1 písm. b/ a § 74 ods. 1 Zákonníka práce a § 16 ods. 1, 2, 3 zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a § 4 zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zastávajúc názor, že náležitosti lekárskeho posudku obsahuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, zo dňa 01. 01. 2010, ktoré rozhodnutie dňa 30. 08. 2010 prevzal za zamestnávateľa A. G.. Uvedeným rozhodnutím bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky ako taký, ako aj v súvislosti s výkonom konkrétnej činnosti (§ 16 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z. z.) bolo vykonané posudkovým lekárom, teda poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.). Ak teda odporca skočil s navrhovateľkou pracovný pomer okamžite len z dôvodu, že vyhodnotil ňou predložené doklady za nepostačujúce, išlo z jeho strany o konanie, ktoré bolo v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. V prípade, ak mal zamestnávateľ za to, že uvedené doklady nepostačujú na to, aby mohla byť navrhovateľka preradená na inú prácu, mohol si sám zamestnávateľ vyžiadať so súhlasom navrhovateľky lekársky posudok. Ak si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť a navrhovateľku nepreradil na inú prácu, navrhovateľka odmietla vykonávať doterajšiu prácu, nemožno považovať toto konanie za neospravedlnenú absenciu - za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale za prekážku na strane zamestnávateľa v dôsledku čoho okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 09. 09. 2010 je neplatné pre nedostatok hmotnoprávnych zákonných náležitostí.
Ďalším dôvodom, pre ktorý by okamžité skončenie pracovného pomeru bolo možné vyhodnotiť ako neplatné je, že odporca nepreukázal v konaní, že došlo k jeho riadnemu prerokovaniu odborovým orgánom. Nepostačí listinu opatriť iba pečiatkou odborového orgánu. Bolo dôkaznou povinnosťou zamestnávateľa, preukázať splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti tohto jednostranného právneho úkonu o tom, že k jeho prerokovaniu skutočne došlo, a to zápisnicou o prerokovaní, prezenčnou listinou, výsledkom hlasovania, ako sa odborový orgán uzniesol, akým počtom hlasov a pod.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal neúspešného odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľke, ako úspešnej účastníčke, náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia.
Rozsudok odvolaním, v zákonom stanovenej lehote, napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súčasne súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania opätovne zhrnul skutkový stav, tak ako bol zistený súdom prvého stupňa. Nesúhlasil s posúdením súdu prvého stupňa, týkajúceho sa náležitosti lekárskeho posudku. Zdôraznil, že je potrebné poukázať na znenie ust. § 55 ods. 2 písm. a/ Zák. práce, účinného do 31. 8. 2007 a účinného od 1. 9. 2007, ako aj porovnaním ust. § 155 ods. 6 písm. c/ Zák. práce, v znení účinnom do 31. 8. 20011, je nevyhnutné dospieť k záveru, že zákonodarca s účinnosťou od 1. 9. 2007 vypustil z predmetného ustanovenia rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy a rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia pre sociálne poisťovne. Ponechal v predmetnom ustanovení § 55 ods. 2 písm. a/ Zák. práce, ako predpoklad pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, výlučne lekársky posudok. S účinnosťou od 1. 9. 2007 je teda jediným a výlučným podkladom pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu len lekársky posudok. Preto nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že na preradenie na inú prácu možno v zmysle § 55 ods. 2 Zák. práce považovať rozhodnutie sociálnej poisťovne, ako orgánu sociálneho zabezpečenia, resp., že toto rozhodnutie nahrádza lekársky posudok. Podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti v službách s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia; a/ zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. Lekársky posudok na pracovnoprávne účely sa vydáva v rámci zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vydáva ho poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Nie je možné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané posudkovým lekárom, teda poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako ani so záverom, že náležitosti lekárskeho posudku obsahuje rozhodnutie sociálnej poisťovne. Posudkový lekár orgánu sociálneho zabezpečenia nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle ust. § 4 zák. č. 578/20004 Z. z., ani poskytovateľom určený lekár § 16 ods. 1 zák. č. 576/2004. Vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/237/2007 a 3Cdo/150/2005. Ďalším dôvodom, pre ktorý by okamžité skončenie pracovného pomeru bolo možné vyhodnotiť ako neplatné, odôvodnil súd prvého stupňa tým, že nedošlo k riadnemu prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovým orgánom. Odporca disponuje dôkazom o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené a bolo prerokované príslušným odborovým orgánom. Z obsahu právneho pojmu prerokovanie s odborovým orgánom je možné vyvodiť, že nie je dôležitý výsledok prerokovania, ale samotný akt rokovania a prerokovania. Požiadavka súdu o prezenčnej listine, výsledku hlasovania, o údaje o počte hlasov, považuje odporca za nedôvodné, neprimerané, v rozpore s právnymi predpismi, ako aj dobrými mravmi. V závere uviedol, že nie je možné požadovať od zamestnávateľa, aby preradením zamestnanca na inú prácu, zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu, pristupoval nezodpovedne, uspokojil sa s listinami, ktoré nespĺňali zákonné požiadavky. Z vykonaného dokazovania, zahŕňajúc listinné dôkazy, ako aj výpovede svedkov pána G. a pani L., samotnej výpovede navrhovateľky, je zrejmé, že odporca nepristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru skôr, ako to skutočne nepovažoval za nevyhnutné. Odporcovi nevznikla povinnosť preradiť navrhovateľku na inú prácu, a preto mu navrhovateľka odmietla vykonávať prácu, je potrebné považovať neospravedlnenú absenciu za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, námietky v odvolaní považuje za bezdôvodné a žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací rozsudkom z 25. apríla 2013, č. k. 9Co/461/2011-118, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. Zopakoval dokazovanie v zmysle § 121 ods. 1 a § 213 ods. 3 O. s. p. čítaním listinných dôkazov. Dospel k záveru, že odvolanie odporcu bolo dôvodné a je potrebné napadnutý rozsudok v zmysle § 220 ods. 1 O. s. p. zmeniť, pretože nie je správny, aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke. Konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku v spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo rozhodujúce, či boli naplnené predpoklady pre preradenie navrhovateľky na inú prácu podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce. Z toho pohľadu bolo významné rozlíšenie, či navrhovateľkou predložené listiny odporcovi, a to lekárska
správa z 12. októbra 2009 od všeobecnej lekárky, potvrdenie sociálnej poisťovne z 28. septembra 2009, rozhodnutie sociálnej poisťovne, sú lekárskym posudkom alebo nie v zmysle § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce. Poukázal na ust. § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce a obsahovo široko vymedzenú podstatu dôvodu preradenia zamestnanca pod písmenom a/ tohto ustanovenia, ktoré vyžaduje lekársky posudok. Pre pracovnoprávny účel lekársky posudok podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti vydáva príslušný lekár určený poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti. Podľa § 16 tohto zákona lekársky posudok je výsledkom posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, vydaný poskytovateľom a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej pracovnej činnosti vykonáva poskytovateľom určený lekár. Lekárske odporúčanie, resp. lekárske správy, nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok, keďže lekársky posudok musí obsahovať poučenie o odvolaní, o ktorom rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia alebo okresný úrad. Z uvedeného teda prijal záver, že ak navrhovateľka zamestnávateľovi z dôvodu na účely preloženia na inú prácu predložila iba lekársku správu - nález, nebol tak splnený predpoklad na vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, keďže lekárske správy a odporúčania nespĺňajú požiadavky lekárskeho posudku. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/237/2007 a sp. zn. 3Cdo/150/2005. Uzavrel, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že predložila zamestnávateľovi lekársky posudok, za účelom preradenia na inú prácu, a preto odporcovi nevznikla povinnosť ju preradiť. Ak sa v dňoch 1., 2., 3., 6., 7., 8., 9. septembra 2010 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko, za účelom výkonu práce, tak toto konanie navrhovateľky vyhodnotil ako neospravedlnenú absenciu, ktorá oprávňovala zamestnávateľa pristúpiť k najzávažnejším sankciám, a to k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Nesprávny právny záver videl aj vo vyslovenom závere prvostupňového súdu, že nedošlo k riadnemu prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovým orgánom. Na písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru predloženého odporcom je pečiatka príslušného odborového orgánu s podpisom predsedníčky odborov s písomným dodatkom, že došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru k dátumu 9. septembra 2011. To dosvedčuje aj zápisnica o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru. Preto rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. zmenil a návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O. s. p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka, a to z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O. s. p. a § 237 písm. f/ O. s. p. V dôvodoch dovolania poukázala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to postupom a výkladom odvolacieho súdu.
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 18. 6. 2014, sp. zn. 4Cdo/411/2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2013, č. k. 9Co/461/2011, zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p. Pri zmene rozhodnutia podľa § 220 O. s. p. odvolací súd svojím rozhodnutím nahrádza rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Takéto odôvodnenie právnych záverov je osobitne nevyhnutné vtedy, keď odvolací súd mení rozsudok súdu prvého stupňa (§ 220 O. s. p.) z dôvodu, že nepovažuje za správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, teda vtedy, keď súd prvého stupňa podľa jeho právneho názoru nepoužil správny (náležitý) právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Najvyšší súd SR uviedol, že súd prvého stupňa po ustálení skutkového stavu, zisteného na základe vykonaného dokazovania, uplatnenému nároku navrhovateľky, ako dôvodnému, v celom rozsahu vyhovel, keď nezistil dôvody, ktoré by oprávňovali zamestnávateľa (odporcu) skončiť pracovný pomer so žalobkyňou okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala, že odporcovi predložila lekársky posudok, odôvodňujúci jej preradenie na inú prácu, a preto jej neprítomnosť na pracovisku v dňoch označenými
odporcom, vyhodnotil ako neospravedlnenú absenciu, majúcu za následok postup podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny). Podľa ustálenej súdnej praxe okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho ďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca. V prípade absencie, či išlo o svojvoľné nenastúpenie na výkon práce, alebo o absenciu, ktorá má pozadie v zdravotnom stave zamestnanca.
Najvyšší súd SR poukázal na to, že odvolací súd dôvodnosť použitia tohto výnimočného opatrenia zdôvodnil len tou skutočnosťou, že navrhovateľka nepreukázala, že odporcovi predložila lekársky posudok, odôvodňujúci jej preradenie na inú prácu. Lekárske správy - nálezy, rozhodnutia a potvrdenia príslušnej sociálnej poisťovne, nepovažoval z hľadiska požiadaviek § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti za akceptovateľné, avšak bez bližšieho zdôvodnenia ponechal, koho v prejednávanej veci bolo potrebné považovať za konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (s povinnosťou určiť lekára na vydanie lekárskeho posudku), navyše, keď ani odporca, vyžadujúci od navrhovateľky lekársky posudok (pre posúdenie dôvodnosti preradenia na inú prácu ako zo zdravotných dôvodov) ju neusmernil, aký lekársky posudok (konkrétne kým vydaný) bude možné brať v zreteľ pri požadovanom postupe. Odvolací súd zákonné podmienky uvedené v § 16 citovaného zákona vysvetlil len všeobecne a bez povšimnutia ponechal tú časť ustanovenia, ktorá uvádza na žiadosť koho sa lekársky posudok vydáva. O takýto posudok totiž môže požiadať aj právnická osoba so súhlasom osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať. V nadväznosti na uvedené treba zdôrazniť, že bol to práve odporca (právnická osoba v zmysle § 16 zákona č. 576/2004 Z. z.), ktorý v písomnej korešpondencii adresovanej navrhovateľke, ako aj v písomných a ústnych prejavoch v priebehu súdneho konania, prezentoval ako jediný dôvod nepreradenia navrhovateľky na inú prácu, absenciu lekárskeho posudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd SR ako súd dovolací dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo malo za následok porušenie práva dovolateľky na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti dovolateľky konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom na vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O. s. p.).
Po zrušení veci a vrátení veci na ďalšie konanie odvolaciemu súdu, sa k navrhovateľka písomne vyjadrila svojimi podaniami, doručenými odvolaciemu súdu dňa 21. 8. 2014 a dňa 10. 11. 2015 k veci v tom zmysle, že po skončení práceneschopnosti sa riadne nahlásila do práce, vo svojej oznamovacej povinnosti neopomenula odporcovi oznámiť reálny zdravotný stav a nie je možné vyvodiť záver, že nenastúpením do práce, ako to tvrdí odporca, nastala právna situácia závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď odvolací súd v tomto smere neprihliadol na osobu zamestnanca, čo správne vyhodnotil dovolací súd, keď zrušil rozsudok odvolacieho súdu. Mala teda za to, že sú splnené všetky procesné a hmotnoprávne podmienky pre vyhovenie jej návrhu.
Odvolací súd opätovne preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O. s. p., zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O. s. p. čítaním listinných dôkazov, a to okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 9. 9. 2010, stanoviskom zamestnávateľa preradením na inú prácu zo dňa 13. 10. 2009, potvrdením sociálnej poisťovne zo dňa 28. 12. 2009, výzvou odporcu na nastúpenie do práce a upozornenie na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 2. 9. 2010, lekárskou správou - Nález zo dňa 12. 10. 2009, vyjadrením Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 13. 9. 2009, pracovnou zmluvou navrhovateľky, vyjadrením sociálnej poisťovne a zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 22. marca 2010, žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9. 9. 2010, zápisnicou o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9. 9. 2010 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je treba v zmysle § 220 ods. 1 O. s. p. zmeniť, pretože nie vecne správny, aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, platného a účinného do 31. 12. 2010 (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvého stupňa zistené (správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapadá), že navrhovateľka požiadala odporcu, ako zamestnávateľa, o zmenu pracovného zaradenia na funkciu pokladník, zo zdravotných dôvodov - výmeny kolenného kĺbu a s tým spojenej čiastočnej invalidity, žiadosť ktorú prevzal dňa 30. 09. 2009. A.. A. O., všeobecný lekár, vydala dňa 12. 10. 2009 lekársku správu - nález, z obsahu ktorej súd zistil, že navrhovateľka bola dňa 19. 01. 2009 prejednaná v posudkovej komisii Nitra so záverom: pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu zárobkovej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 45 %. Sociálna poisťovňa, vystavila dňa 28. 09. 2009 potvrdenie, že navrhovateľka je uznaná za invalidnú, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uvedené potvrdenie, ako aj žiadosť navrhovateľky o preradenie na inú prácu, prevzal dňa 30. 09. 2009 za zamestnávateľa A. G.. Listom zo dňa 13. 10. 2009 reagoval odporca na písomnú žiadosť navrhovateľky o preradenie na inú prácu, konštatujúc, že na základe ňou podloženej "lekárskej správy - nálezu", nie je možné žiadosti vyhovieť, pretože lekárska správa nespĺňa požiadavky lekárskeho posudku, v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Navrhovateľka dňa 30. 08. 2010 predložila svojmu zamestnávateľovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 01. 01. 2010, z ktorého vyplýva, že sa v marci 2009 podrobila výmene kolenného kĺbu a pre pretrvávajúce subjektívne ťažkosti, jej určila Sociálna poisťovňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, s dátumom vzniku invalidity ku dňu 01. 01. 2010 s tým, že navrhovateľke bolo odporučené vykonávať fyzicky nenáročnú prácu, prevažne v sede, aj na skrátený úväzok. Predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne prevzal za zamestnávateľa A. G.. Výzvou zo dňa 02. 09. 2010 odporca upozornil navrhovateľku na jej neprítomnosť v práci dňa 01. 09. 2010, zároveň navrhovateľku vyzval, aby do práce nastúpila, resp. oznámila dôvod svojej neprítomnosti, v opačnom prípade bude jej konanie hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a pristúpi k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Dňa 13. 09. 2010 bol navrhovateľke doručený list odporcu zo dňa 09. 09. 2010, ktorým skončil s navrhovateľkou pracovný pomer okamžitým zrušením s odôvodnením, že v dňoch 01. 09. 2010, 02. 09. 2010, 03. 09. 2010, 06. 09. 2010, 07. 09. 2010, 08. 09. 2010 a 09. 09. 2010 sa navrhovateľka bez ospravedlnenia, resp. bez závažného dôvodu, nedostavila na pracovisko na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, a odmietla vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu posúdil zamestnávateľ neprítomnosť navrhovateľky v uvedené dni na pracovisku ako neospravedlnenú absenciu a pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.
Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku v spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je rozhodujúce, či boli naplnené predpoklady pre preradenie navrhovateľky na inú prácu podľa § 55 ods. 2 Zákonníka práce, lebo ak nie a ak sa navrhovateľka v dňoch 1., 2., 3., 6., 7., 8., 9. septembra 2010 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko, za účelom výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy, je potrebné vyhodnotiť toto jej konanie ako neospravedlnenú absenciu o ktorú ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti, vyplývajúce z pracovného pomeru, z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe.
Z tohto pohľadu je významné rozlíšenie, či navrhovateľkou predložené listiny odporcovi, a to lekárska správa - nález zo dňa 12. 10. 2009 od A.. A. O., všeobecnej lekárky, potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 28. 9. 2009, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 01. 01. 2010, z ktorého vyplýva, že sa v marci 2009 podrobila výmene kolenného kĺbu a pre pretrvávajúce subjektívne ťažkosti jej určila Sociálna poisťovňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, s dátumom vzniku invalidity ku dňu 01. 01. 2010, sú lekárskym posudkom tak ako to vyžaduje ustanovenie § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec, vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku, dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Obsahovo široká skutková podstata dôvodu preradenia zamestnanca, uvedeného pod písmenom a/ § 55 ods. 2 Zákonníka práce, vyžaduje lekársky posudok, keď pre tieto účely nebude dostačujúca lekárska správa ani všeobecné odporúčajúce konštatovanie lekára (napr. ak lekár konštatuje nevhodnosť práce pre zamestnanca a odporúča zvážiť preradenie zamestnanca na inú prácu). Na to, aby lekársky posudok mal pracovnoprávne účinky nielen na účely preradenia na inú prácu, ale napr. pre prípadnú výpoveď zo strany zamestnávateľa, je potrebné, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol zistený objektívne a aby bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania, resp. lekárske správy, ako už bolo uvedené, nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok, keďže lekársky posudok musí obsahovať poučenie o odvolaní, o ktorom rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia alebo okresný úrad, ak zdravotnícke zariadenia v príslušnom obvode neexistuje.
Všeobecnú právnu úpravu lekárskeho posudku upravuje § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, lekársky posudok na účely tohto zákona (pozn. vzhľadom na to, že Zákonník práce neobsahuje vlastné vymedzenie na základe analógie, použije sa toto ustanovenie) je výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. Zákon č. 576/2004 Z. z. ďalej ustanovuje, že lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa § 16 odseku 2 vykonáva poskytovateľom určený lekár. Kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti upravuje ustanovenia § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého je poskytovateľ je a) fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu, 2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo b) fyzická osoba - podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), alebo c) fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.
Navrhovateľka musela mať vedomosť o tom, že na preradenie na inú prácu je potrebný lekársky posudok, kto lekársky posudok vydáva a kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, s poukazom na § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, zmysle ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Rovnako o týchto skutočnostiach navrhovateľka musela mať vedomosť, aj vzhľadom na List odporcu zo dňa 13. 10. 2009 (č. l. 8 spisu), ktorý jej v tomto liste podrobne a jasne vysvetlil prečo nespĺňa podmienky na preradenie na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, a aj vzhľadom na Odpoveď Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 13. 11. 2009 (č. l. 39 spisu), ktorý ju informoval prečo je postup odporcu v súlade zo zákonom, že na preradenie na inú prácu je potrebný lekársky posudok, kto lekársky posudok vydáva a kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Navrhovateľka napriek uvedeným skutočnostiam lekársky posudok odporcovi nedoručila.
Odporcovi zo žiadnych vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce, zákona č. 576/2004 Z. z. a zákona č. 578/2004 Z. z. nevyplýva žiadna povinnosť, aby navrhovateľku usmerňoval aký lekársky posudok (konkrétne kým vydaný) bude možné brať v zreteľ pri požadovanom postupe. Rovnako ani z ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti nevyplýva povinnosť, ale naopak právo, aby požiadal o vydanie znaleckého posudku so súhlasom osoby, ktorej sa
má posudzovanie týkať. Vzhľadom na uvedené nie je možné sankciovať odporcu, ako zamestnávateľa, za to, že toto svoje právo nevyužil.
Z uvedeného teda vyplýva, že ak navrhovateľka zamestnávateľovi, na účely preradenia na inú prácu, predložila iba lekársku správu, nález, nebol splnený predpoklad pre vznik povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu, keďže lekárske správy a odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/237/2007). Správnosti záveru, že navrhovateľka nenaplnila predpoklady na preradenie na inú prácu tým, že nepredložila lekársky posudok, ale iba časť z potvrdenia vydaného sociálnou poisťovňou, nasvedčuje aj ďalšie rozhodnutie NS SR 3Cdo/150/2005, z ktorého vyplýva, že podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, posudkový lekár pre účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinný od 1. januára 2004, obsahuje úpravu lekárskej posudkovej činnosti, avšak táto sa týka výlučne sociálneho poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. V zmysle tejto zákonnej úpravy posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na nemocenské a pri kontrolných a lekárskych prehliadkach posudzuje pracovnú schopnosť poistenca len na účely sociálneho poistenia. V rámci kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu posudkový lekár vykonáva kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, ako aj kontrolu potreby preradenia na inú práce, ale za účelom poskytovania vyrovnávacej dávky. Spôsobilosť na prácu posudzuje ošetrujúci lekár a ošetrujúci lekár tiež posudzuje potrebu preradenia na inú prácu. Posudkový lekár vykonáva len kontrolu tohto posúdenia vykonávanú ošetrujúcim lekárom a v prípade preradenia na inú prácu len z hľadiska poskytovania vyrovnávacej dávky. Z uvedeného teda vyplýva, že posudkový lekár pre účely pracovnoprávnych vzťahov nevydáva lekárske posudky o spôsobilosti zamestnanca na prácu a o potrebe preradenia zamestnanca na inú prácu, ale vykonáva len kontrolu tohto posúdenia vykonanú ošetrujúcim lekárom, v dôsledku čoho je záver súdu prvého stupňa že „rozhodnutie sociálnej poisťovne má vyššiu výpovednú silu, keďže navrhovateľka sa musela podrobiť lekárskej prehliadke a jej zdravotný stav posudzoval posudkový lekár“ nesprávny. Podľa platných právnych predpisov orgány štátnej zdravotnej správy a orgány sociálneho zabezpečenia takéto rozhodnutia na pracovnoprávne účely už nevydávajú.
Keďže navrhovateľka v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázala, že predložila zamestnávateľovi lekársky posudok, za účelom preradenia na inú prácu, nevznikla odporcovi povinnosť navrhovateľku na inú prácu preradiť. Ak sa navrhovateľka v dňoch 1., 2., 3., 6., 7., 8., 9. septembra 2010 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko, za účelom výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy, a to aj napriek Výzve odporcu na nastúpenie do práce a upozornenie na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 2. 9. 2010 (č. l. 11 spisu), je potrebné vyhodnotiť toto konanie u navrhovateľky ako neospravedlnenú absenciu, ktorá oprávňovala zamestnávateľa pristúpiť k najzávažnejšej sankcii za porušenie pracovnej disciplíny, a to k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Odvolací súd záverom dodáva, že nesprávny právny záver súdu prvého stupňa spočíva aj vo vyslovenom závere, že ďalším dôvodom, pre ktorý by okamžité skončenie pracovného pomeru bolo možné vyhodnotiť ako neplatné je, že nedošlo k riadnemu prerokovaniu odborovým orgánom. Na písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru predloženého odporcom, je pečiatka príslušného odborového orgánu, s podpisom podpis predsedníčky odborov, s písomným dodatkom, že došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru s dátumom 9. 9. 2011, čomu nasvedčuje aj zápisnica o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9. 9. 2010, skutočnosti ktoré sú relevantné z hľadiska skúmania splnenia hmotnoprávnej podmienky čim bol splnená hmotnoprávna podmienka výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. zmenil a návrh navrhovateľky na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke listom odporcu zo dňa 09. 09. 2010 je neplatné zamietol, keď súd prvého stupňa síce v dostatočnom rozsahu pre posúdenie veci zistil skutkový stav, avšak tento nesprávne právne posúdil.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1, keď odporca, cestou svojho právneho zástupcu, podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov a a trov právneho zastúpenia vo výške 636,87 €, ktoré zaviazal navrhovateľku, s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny predchádzajúceho právneho zástupcu odporcu O.. W. T., advokátky v Bratislave, za 7 úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenie dňa 28. 2. 2011, účasť na pojednávaní dňa 1. 3. 2011, 19. 4. 2011, 16. 6. 2011, písomné podanie vo veci samej - odvolanie voči rozsudku zo dňa 31. 8. 2011, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 25. 4. 2013, písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľky zo dňa 8. 8. 2013, a z odmeny súčasného právneho zástupcu odporcu za 1 úkon právnej služby účasť na odvolacom pojednávaní dňa 12. 11. 2015. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavuje za rok 2011 sumu 57,- €, za rok 2013 sumu 60,07 € a za rok 2015 sumu 64,53 €. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby predstavuje, aj s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, sumu 530,73 € (5 x 57,- € + 5 x 7,41 € režijný paušál + 2 x 60,07 € + 2 x 7,81 € režijný paušál + 1 x 64,53 € + 1 x 8,39 € režijný paušál). Odmena a náhrada za úkony bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšené o 20 % DPH, t. j. o sumu 106,14 €, keďže predchádzajúca právna zástupkyňa, a aj súčasný právny zástupca odporcu, je platiteľom DPH. Celková odmena potom predstavuje sumu 636,87 € (530,73 € + 106,14 €), z tohto odmena JUDr. Andrey Cúgovej predstavuje sumu 549,37 € a odmena Advokátskej kancelárie SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej č. 14, Bratislava, sumu 87,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.