Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/365/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223763 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210223763.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: GPW, s.r.o., Vysoká 16, Bratislava 811 06, IČO: 35 951 796, zast.: AK Slivka & Lečková s.r.o., IČO: 35 913 754 zo sídlom Turčianská 16, Bratislava proti žalovanému: Prvá strategická, a.s., Priemyselná 6, Bratislava 824 90, IČO: 35 705 001, zast.: JUDr. Annou Hudákovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 66, 821 09 Bratislava, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.07.2010 na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/229/2010-195 zo dňa 24. 5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/229/2010-195 zo dňa 24.5.2012 m e n í tak, že určuje: Uznesenie č. 1/RVZ/2010 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010, prijaté v rámci bodu č.1 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bol schválený rokovací poriadok valného zhromaždenia a došlo k voľbe predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa a overovateľa zápisnice a osôb poverených sčítaním hlasov je neplatné. Uznesenie č. 2/RVZ/2010 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010, prijaté v rámci bodu č. 2 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola schválená úplná zmena stanov spoločností Prvá strategická a.s. a ktorým bolo uložené bez zbytočného odkladu predložiť úplne nové znenie stanov spoločnosti do zbierky listín OR je neplatné. Uznesenie č. 3/RVZ/2010 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010, prijaté v rámci bodu č 5. programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola zobratá na vedomie výročná správa za rok 2009, stanovisko audítora k riadnej individuálnej účtovnej závierke k 31.12.2009, správu dozornej rady a ktorým bola schválená riadna individuálna účtovná závierka k 31.12.2009 a hospodársky výsledok je neplatné. Uznesenie č. 4/RVZ/2010 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010, prijaté v rámci bodu č. 6. programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola schválená spoločnosť Audit- Grácia s.r.o. na overenie účtovnej závierky spoločnosti Prvá strategická a.s. za rok 2010 je neplatné. Uznesenie č. 5/RVZ/2010 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010, prijaté v rámci bodu č. 7 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým boli odvolaní členovia predstavenstva a dozornej rady a opätovne boli s účinnosťou od 30.7.2010 zvolení členovia predstavenstva a dozornej rady je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy v sume 873,86 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesení č. 1 až 5. riadneho valného zhromaždenia konaného dňa 30.7.2010, ktoré sú špecifikované v podanej žalobe. Súčasne súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, vo výške 567,83 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení posudzovaného návrhu skúmal ako prvú aktívnu legitimáciu žalobcu, s poukazom na ust. § 131 ods. 1 a 2 Obch. zák. ako aj na ust. § 183 Obch. zák. V odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca preukázal v konaní aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obch. zák. keďže ako akcionár podal návrh na určenie neplatnosti do troch mesiacov od prijatia uznesení valného zhromaždenia. Uznesenia boli prijaté dňa 30.7.2010 a návrh došiel na súd dňa 27.10.2010 teda v trojmesačnej lehote. Uviedol, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, či už pre vecnoprávne alebo formálnoprávne vady. Zároveň však žalobca v konaní musí preukázať splnenie aj druhej podmienky, a to, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho práva akcionára. Pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne. Súd prvého stupňa zdôraznil, že pokiaľ ide o prvú podmienku rozporu so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, resp. stanovami a to prvý dôvod neplatnosti prijatých uznesení RVZ, ktoré podľa tvrdení žalobcu malo byť zvolané neoprávnenými osobami, nakoľko ho zvolávali a zúčastňovali sa na ňom členovia predstavenstva, ktorí neboli v tom čase už členmi predstavenstva, vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, a v tejto časti prisvedčil odporcovi, že v čase zvolania valného zhromaždenia dňa 30.07.2010 mali dvaja členovia predstavenstva funkčné obdobie a to vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia stanov odporcu, čl. X ods. 5 uvádza, že funkčné obdobie členov predstavenstva je 4 roky a končí sa až voľbou nových členov predstavenstva a ust. čl. XI ods. 7 posledná veta stanov uvádza, že funkčné obdobie členov dozornej rady je 4 roky a končí sa však až voľbou nových členov dozornej rady. Súd mal za to, že stanovami určená doba trvania funkčného obdobia na 4 roky je spodnou hranicou dĺžky funkčného obdobia členov predstavenstva ako i dozornej rady a hornú hranicu ustanovuje znenie Obchodného zákonníka, konkr. § 194 ods. 2 a § 200 ods. 2 na 5 rokov. V súlade s čl. X ods. 12 stanov žalovaného je rozhodnutie predstavenstva prijaté, ak zaň hlasovalo viac ako polovica všetkých členov predstavenstva a táto podmienka bola v prípade žalovaného splnená. Rovnako z ustanovenia čl. X ods. 14 stanov žalovaného vyplýva, že konať v mene spoločnosti sú oprávnení všetci členovia predstavenstva a spoločnosť zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvaja členovia predstavenstva spôsobom uvedeným v čl. XIX stanov. Nakoľko na RVZ boli prítomní dvaja členovia predstavenstva, ktorých funkčné obdobie v čase konania valného zhromaždenia ešte neuplynulo, má súd za to, že títo boli oprávnení riadne konať za spoločnosť. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že čl. X ods. 4 a 5 stanov odporcu je neplatný pre rozpor s § 194 ods. 1 ObZ. Na základe uvedeného má súd za to, že RVZ zo dňa 30.07.2010 bolo zvolené riadne členmi predstavenstva a teda s ohľadom aj na vyššie uvedené prebehlo riadne. Pokiaľ ide o členov dozornej rady žalovaného, tento prisvedčil, že k prevoleniu členov dozornej rady síce nedošlo, avšak žalovaný postupoval v zmysle čl. XI. Odsek 7 stanov, ktoré upravovali funkčné obdobie členov dozornej rady na 4 roky s tým, že funkčné obdobie členov dozornej rady sa skončilo až voľbou nových členov dňa 30.07.2010 a nie dňom 12.08.2009. Tým, že funkčné obdobie členov dozornej rady sa skončilo dňa 30.07.2010 nedošlo k presiahnutiu 5 rokov a teda nie je to v rozpore so zákonom. Podľa ustanovenia § 200 ods .2 ObZ, členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá avšak nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Pričom opätovná voľba členov dozornej rady je možná. Podľa názoru súdu prvého stupňa zvolané valné zhromaždenie bolo uznášania schopné a predpísanou väčšinou hlasov prijalo uznesenia, ktorých určenie neplatnosti sa žalobca domáha. Z návrhu nie je dostatočným spôsobom zrejmé, a teda ani v konaní nebolo dostatočne preukázané akým spôsobom prijatím jednotlivých uznesení mohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára. Vyhovením návrhu by sa minimálne sťažila schopnosť spoločnosti pokračovať v podnikateľskej činnosti pričom poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 Obchodného ako aj na ustanovenie § 192 ods. 2 Obchodného zákonníka § 161 Obchodného zákonníka. Súd mal za to, že riadne valné zhromaždenie dňa 30.07.2010 bolo zvolané riadne, keď žalovaný ho zvolal Oznámením o konaním riadneho valného zhromaždenia, zverejneným v súlade s § 184 ods. 3 ObZ a s článkom XX stanov žalovaného v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, t.j. v denníku Pravda dňa 30.06.2010, v lehote 30 dní pred konaním valného zhromaždenia a v lehote do šiestich mesiacov po uplynutí predchádzajúceho účtovného obdobia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a zaviazal k náhrade trov konania žalobcu. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby s pokazom na jeho výklad ust. § 131 ods. 1 Obch. zák. a § 131 ods. 2 Obch. zák. Má za to, že žalobca v priebehu konania dostatočným spôsobom preukázal a dostatočne vymedzil, ktoré je ho práva, ako akcionára a akým spôsobom mohli byť prijatými uzneseniami vymedzené alebo porušené. Uvedené nesprávne skutkové zistenie má za následok aj nesprávne právne posúdenie veci. Zdôraznil, že aj napriek skutočnosti, že na úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia postačuje, že vznikla možnosť obmedzenia alebo porušenia zákona, spoločenskej zmluvy či stanov, žalobca aj podrobným, konkrétnym a odôvodneným výpočtom obmedzených/porušených práv akcionára či už v samotnej žalobe, ale aj následnom vyjadrení akceptuje, že k obmedzeniu/porušeniu jeho práv reálne došlo. V zmysle uvedeného má za to, že žalobca je v konaní hmotnoprávne aktívne legitimovaný. V odvolaní poukázal tiež na skutočnosť, že nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu týkajúceho sa určenia dĺžky funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady. Skutočnosť, že žalovaný nemal v čase zvolávania ako aj vedenia valného zhromaždenia, dňa 30.7.2010, riadne ustanovené predstavenstvo ako aj dozornú radu, je podľa jeho názoru hlavným dôvodom vyhlásenia napadnutých uznesení za neplatné. Žalobca má za to, že valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané a ani riadne neprebehlo, nakoľko ho zvolalo a zúčastnilo sa na ňom predstavenstvo žalovaného, ktorého všetci členovia už ku dňu zvolania aj ku dňu konania valného zhromaždenia neboli členmi predstavenstva žalovaného. Rovnako čo sa týka dozornej rady žalovaného, ten túto nemal v čase zvolania a uskutočnenia valného zhromaždenia riadne stanovenú. V tejto súvislosti poukázal na čl. X ods. 5 stanov, podľa ktorého je funkčné obdobie členov predstavenstva 4 roky s tým, že sa končí až voľbou nových členov predstavenstva, táto úprava však je v zjavnom rozpore s ust. § 194 ods. 1 Obch. zák. Toto ustanovenie je kogentné a stanovuje, že funkčné obdobie členov predstavenstva nemôže prekročiť hranicu 5 rokov. Žalobca má za to, že uvedené ustanovenie stanov je v rozpore s Obchodným zákonníkom, nakoľko umožňuje členom predstavenstva vykonávať túto funkciu po dobu dlhšiu, ako ustanovuje zákon (keďže k voľbe nových členov predstavenstva a teda i k skončeniu funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva môže v zmysle stanov dôjsť kedykoľvek po uplynutí 4 rokov funkčného obdobia, t.j. aj po uplynutí 5 rokov funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva). Mal za to, že druhá časť tretej vety ustanovenia článku X ods. 5 stanov žalovaného, ktorá uvedené umožňuje a obchádza tak ustanovenie Obchodného zákonníka, je preto neplatná. Funkčné obdobie členov predstavenstva je preto potrebné určiť výlučne podľa prvej časti tretej vety článku X ods. 5 stanov žalovaného, ktorá je v súlade s kogentným ustanovením Obchodného zákonníka § 194 ods. 1, a teda funkčné obdobie členov predstavenstva je v dĺžke 4 roky. V zmysle uvedeného: - P.. V. B., predsedovi predstavenstva žalovaného uplynulo funkčné obdobie dňa 11.8.2009 - D.. M. F., členovi predstavenstva žalovaného uplynulo funkčné obdobie dňa 11.8.2009 P.. F. B., člen predstavenstva žalovaného, sa dňa 29.7.2010 vzdal funkcie ku dňu konania RZV a na RZV sa teda logicky ani nezúčastnil. Mal za to, že už aj tento samotný dôvod spôsobuje neplatnosť všetkých uznesení prijatých na valnom zhromaždení dňa 30.7.2010. Pokiaľ ide o porušenie práv žalobcu ako akcionára žalovaného na riadne zvolanie a priebeh valného zhromaždenia žalovaného na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitosti žalovaného, ktoré súviseli s predmetom valného zhromaždenia k porušeniu práv žalobcu došlo, nakoľko valné zhromaždenie bolo zvolané osobami žalovaného, ktoré v čase zvolania a konania valného zhromaždenia neboli členmi predstavenstva žalovaného, žalovaný pripustil k hlasovaniu o uzneseniach akcionára, ktorý v rozpore s oznámením, ako aj stanovami žalovaného a Obchodným zákonníkom nebol oprávnený konať v mene akcionára, žalovaný nezabezpečil prostredníctvom predstavenstva riadny zápis akcionárov do listiny prítomných akcionárov, nakoľko zabezpečenie riadneho zápisu akcionárov do listiny prítomných akcionárov je výlučne v kompetencii predstavenstva žalovaného, predstavenstvo žalovaného nebolo na valnom zhromaždení konanom dňa 30.7.2010 uznášaniaschopné a teda v súlade s § 180 ods. 1a 3 Obchodného zákonníka nemohol žalobca ako ani ostatní akcionári sa riadne zúčastniť valného zhromaždenia a požadovať od predstavenstva úplné, riadne a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súviseli s predmetom rokovania valného zhromaždenia, predstavenstvo žalovaného riadne nezabezpečilo zvolanie valného zhromaždenia v lehote do 30.6.2010, nakoľko v termíne zvolania ani v termíne konania nemal žalobca riadne ustanovené predstavenstvo a tak žalobcovi a ani iným akcionárom nebolo umožnené riadne a včasné prerokovanie výročnej správy, individuálnej účtovnej závierky, správy audítora a ani ďalších správ a prerokovanie návrhov, ktoré zhromaždeniu patria do kompetencie. Valné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné, nakoľko objektívne ani nemohlo byť posúdené či je alebo nie je uznášaniaschopné, bol schválený rokovací poriadok v rozpore s Obchodným zákonníkom, na rokovanie valného zhromaždenia boli zaradené body programu (ako hlasovanie o povinnosti predložiť schválené stanovy do Zbierky listín, hlasovanie o výročnej správe za rok 2009, hlasovanie o správe dozornej rady a správe nezávislého audítora), ktoré mohol žalovaný urobiť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov žalovaného a za predpokladu, že prerokovanie alebo schvaľovanie takýchto dokumentov mal upravené v príslušných ustanoveniach stanov a nebolo v rozpore s Obchodným zákonníkom. Žalobca zdôraznil, že úprava stanov žalovaného v ust. VII ods. 1 písm. i), ktorým žalovaný schvaľuje rokovací poriadok valného zhromaždenia je v rozpore s ust. § 180 ods. 1, ust. § 180 ods. 3, ust. § 184 ods. 4 písm. d) a ust. § 185 ods. 2 ObZ. Žalobca zdôraznil, že hlasovanie o uložení povinnosti bez zbytočného odkladu predložiť schválené zmeny stanov a úplného znenia stanov po vykonanej zmene do zbierky listín obchodného registra nespadá do kompetencie RVZ, pretože to jednak neupravujú stanovy žalovaného ako ani žiadne ust. ObZ. Prijatím tohto uznesenia došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára na hlasovanie iba o záležitostiach, ktoré patria výlučne do kompetencie valného zhromaždenia. Pokiaľ ide o uznesenie č. 3/RVZ/2010 žalobca zastáva názor, že prijatím tohto uznesenia došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára na hlasovanie iba o záležitostiach, ktoré patria výlučne do kompetencie valného zhromaždenia. Zároveň má za to, že došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného na riadne vedenie účtovníctva žalovaného a na informácie o hospodárení, majetkových a finančných pomeroch žalovaného, keďže v dôsledku absencie členov predstavenstva nebolo riadne vykonávané obchodné vedenie žalovaného, vedenie účtovníctva žalovaného, nedošlo k riadnemu zvolaniu a vedeniu valného zhromaždenia a následne nebola riadne vyhotovená individuálna účtovná závierka žalovaného za rok 2009. Uviedol, že v stanovách žalovaného sa len konštatuje, že výbor pre audit vykonáva dozorná rada, avšak v stanovách žalovaného nie je ďalej upravená pôsobnosť výboru pre audit, počet jeho členov, rozhodovanie a ďalšie skutočnosti týkajúce sa výboru pre audit. Neupravením výboru pre audit, žalovaný výrazným spôsobom zasiahol do práv žalobcu ako akcionára na riadne určenie, vymedzenie činnosti a riadne fungovanie výboru pre audit ako jedného z najdôležitejších orgánov žalovaného. Rovnako audítor, ktorý bol schválený uznesením č. 4 nebol schválený postupom podľa ust. § 19 ods. 2 ZoÚ, nakoľko žalovaný do dnešného dňa riadne nevytvoril výbor pre audit a ani riadne nezveril funkcie výboru pre audit členom dozornej rady. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára na riadne a platné odvolávanie členov orgánov prostredníctvom valného zhromaždenia, nakoľko nemožno v žiadnom prípade odvolávať niekoho, kto už príslušnú funkciu nezastáva, uvedeným postupom došlo k prekročeniu právomoci valného zhromaždenia odvolávať členov predstavenstva a dozornej rady. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že uznesenia prijaté na RVZ dňa 30.7.2010 pod č. 1-5 tak ako sú špecifikované v žalobnom návrhu ako aj v odvolaní žalobcu sú neplatné. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. K odvolaniu žalobcu za vyjadril žalovaný. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a žiadal aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania tak, ako sú vyčíslené v písomnom vyjadrení. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že cieľom žaloby bolo dostať žalovaného do stavu právnej neistoty a tento stav využiť v rámci svojich podnikateľských aktivít. Zdôraznil, že je v rozpore s Obchodným zákonníkom a dobrými mravmi aby menšinový akcionár cestou žaloby o určenie neplatnosti valných zhromaždení chcel dosiahnuť zmenu stanov retroaktívne, keď stanovy boli prijaté valným zhromaždením akcionárov a podľa nich sa predstavenstvo pri zvolávaní RVZ konaného dňa 30.7.2010 spravovalo a riadne vykonávalo svoju činnosť. Ak mal žalobca za to, že čl. X ods. 5 stanov je neplatný, mal podať žalobu o vyslovenie neplatnosti tohto článku stanov a nie o neplatnosť prijatých uznesení, aby dostal žalovaného do neistého postavenia. Zdôraznil, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že k neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia postačuje len obmedzenie akcionára bez kumulatívneho splnenia ďalších podmienok daných v § 131 ods. 2 Obch. Zák. Uviedol, že platná úprava v § 131 ods. 2 Obch. zák. stanovuje, že v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je potrebné súdu preukázať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, ktoré zákonodarca špeciálne a taxatívne určil v ust. § 131 ods. 2 Obch. zák. a to: 1) rozpor prijatých uznesení valného zhromaždenia so zákonom alebo stanovami žalovaného 2) súčasne sa musí posudzovať či toto porušenie stanov alebo zákona obmedzilo práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Pri posudzovaní týchto dvoch podmienok sa musí posudzovať či medzi porušení zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia je vecná súvislosť. Podľa názoru žalovaného podľa platného ust. § 131 ods. 2 Obch. zák. práve kumulatívne preukázanie zákonom stanovených podmienok, ktoré zákonodarca taxatívne určil v tomto ustanovení zakladá vecnú aktívnu legitimáciu. Aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby je teda len ten akcionár, ktorého práva mohli byť uznesením obmedzené, tak ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele Obchodného zákonníka prijatej od 1.1.2002 k § 131 ods. 2. Zdôraznil, že ak obmedzenie práv žalobcu nie je preukázané, v takomto prípade nie je žalobca aktívne legitimovaný a je splnený dôvod na zamietnutie žaloby. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal rozpor prijatých uznesení so zákonom ale ani so stanovami. Pokiaľ ide o druhú námietku žalovaného týkajúcu sa zvolania RVZ uviedol, že RVZ zvolalo a zúčastnilo sa ho predstavenstvo žalovaného, ktorého všetci členovia ku dňu konania valného zhromaždenia boli členovia predstavenstva žalovaného, a že, valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 30.7.2010 bolo zvolané riadne a oprávnenými osobami a tiež prebehlo riadne v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a platnými stanovami žalovaného a preto prijaté uznesenia RVZ nie sú v rozpore so zákonom ani stanovami a ani neobmedzili práva žalobcu, nakoľko riadne valné zhromaždenie bolo zvolané z dôvodu zosúladenia stanov s novelou Obchodného zákonníka prijatou zákonom č. 487/2009 Zb., prerokovania riadnej individuálnej účtovnej závierky, schválenia audítora na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2011, a prijatia zmeny v orgánoch spoločnosti. Zdôraznil, že valné zhromaždenie bolo zvolané oznámením o konaní RVZ zverejneným v súlade s § 184 ods. 3 Obch. zák. s čl. VII bod 6 a bolo zverejnené podľa článku XX stanov žalovaného a to v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou t.j. v denníku Pravda dňa 30.6.2010. Uviedol, že v oznámení o konaní RVZ boli akcionári oboznámení s programom, určením rozhodujúceho dňa pre práva účasti na RVZ a boli poučení o základných právach pre akcionárov. V bode 5 poučenia boli upozornení, že majú možnosť získať úplné znenie všetkých dokumentov predkladaných na valnom zhromaždení a návrhy uznesení na internetovej adrese www.prvastrategicka.sk <http://www.prvastrategicka.sk> alebo osobne v sídle spoločnosti v pracovných dňoch od 9:00 hod do 15:00 hod. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že RVZ bolo zvolané neoprávnenými osobami, nakoľko funkčné obdobie členov predstavenstva v čase zvolania valného zhromaždenia a jeho konania dňa 30.7.2010 riadne trvalo a predstavenstvo bolo v intenciách § 66 ods. 4 Obch. zák. a čl. X ods. 10 pôvodných stanov uznášaniaschopné a teda oprávnené zvolať RVZ. Žalovaný zdôraznil, že RVZ bolo zvolané na základe rozhodnutia všetkých členov predstavenstva P.. V. B. - predseda (vznik funkcie 11.8.2005) a D.. M. F.C. (vznik funkcie 11.8.2005) a P..F. B. - člen (vznik funkcie 21.8.2007) a zúčastnili sa ho P.. V. B. a D.. V. F., ktorých funkčné obdobie ku dňu zvolania konania RVZ neskončilo, teda ani podľa stanov ani podľa zákona, nakoľko funkčné obdobie u týchto členov predstavenstva neprekročilo zákonom stanovených 5 rokov. Žalovaný mal za to, že nie je možné akceptovať žalobcom účelovo vykonštruovaný dôvod, že ich funkčné obdobie skončilo, nakoľko uznanie tohto dôvodu by odporovalo zákonu, lebo § 194 ods. 1 Obch. zák., dáva akcionárom právo v stanovách určiť funkčné obdobie. Valné zhromaždenie žalovaného tak urobilo viac ako dvojtretinovou väčšinou hlasov a prijalo čl. X ods. 4 a 5 stanov, podľa ktorých funkčné obdobie členov predstavenstva je 4 roky a končí sa až voľbou nových členov predstavenstva. Zdôraznil, že stanovy pri funkčnom období členov predstavenstva a dozornej rady určujú spodnú minimálnu hranicu funkčného obdobia členov predstavenstva pre 4 roky a horná maximálna hranica funkčného obdobia predstavenstva je daná resp. sa spravuje zákonnou úpravou § 194 ods. 1 Obch. zák. Je nepochybné, že ust. čl. X ods. 5 pôvodných stanov žalovaného zakotvuje špeciálnu formu úpravy zániku funkcie členov predstavenstva a toto ustanovenie stanov sa použije až do uplynutia piatich rokov od vzniku funkcie člena predstavenstva, dokedy je predstavenstvo povinné zvolať valné zhromaždenie s programom „voľba orgánov spoločnosti“. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Zdôraznil, že ak by sa valné zhromaždenie nekonalo do piatich rokov, potom by zo zákona nastal zánik funkcie členov predstavenstva. Zdôraznil, že prvú aj druhú časť vety je potrebné čo do ich účelov vykladať vo vzájomnej súvislosti berúc do úvahy účel pre ktorý ustanovenie stanov akcionári takto prijali. Z uvedených dôvodov mal za to, že žalobcom namietaný dôvod neplatnosti uznesení RVZ nemohol vyvolať neplatnosť prijatých uznesení RVZ konaného dňa 30.7.2010. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa uznášaniaschopnosti t.j., že zo stanov nie je možné určiť či bolo RVZ uznášaniaschopné, a že bol do listiny prítomných zapísaný akcionár Druhá strategická a.s., táto nie je dôvodná. Zdôraznil, že čl. VIII ods. 6 pôvodných stanov žalovaného je potrebné vnímať v duchu platnej právnej úpravy tak, že predstavenstvo zistí, či je prítomný aspoň jeden akcionár a či je valné zhromaždenie uznášaniaschopné, nakoľko platná právna úprava už nepredpisuje kvórum na uznášaniaschopnosť. Uviedol, že na RVZ boli prítomní ôsmi akcionári s počtom 131.023 akcii čo je 131.023 akcii a zhromaždenie bolo teda uznášaniaschopné, čo na základe vykonanej prezentácie konštatoval aj predseda predstavenstva. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom zaregistrovania akcionára Druhá strategická a.s., zdôraznil, že táto spoločnosť je riadnym akcionárom zapísaným v zozname akcionárov vedeného centrálnym depozitárom cenných papierov Slovenskej republiky a uvedená skutočnosť vyplývala pri prezentácii akcionárov priamo z výpisu akcionárov, ktorých si zabezpečil na RVZ žalovaný od centrálneho depozitára cenných papierov Slovenskej republiky. Predstavenstvu žalovaného neprináležalo skúmať a hodnotiť trvanie funkčného obdobia členov orgánov jeho akcionárov ak sa štatutárny orgán riadne preukáže dokladmi, ktoré sú potrebné pre prezentáciu akcionárov t.j. výpisom z obchodného registra a dokladom totožnosti. Pokiaľ ide o jednotlivé uznesenia, ktoré boli prijaté na RVZ a to uznesenie č. 1 žalovaný má za to, že žalobca sa RVZ konaného 30.7.2010 nezúčastnil a teda objektívne nemohlo dôjsť k zásahu do jeho práv schválením rokovacieho poriadku. Pokiaľ ide o voľbu orgánov RVZ poukázal na ust. § 188 ods. 1 Obch. zák. a čl. VIII bod 6 stanov žalovaného platných v čase voľby orgánov RVZ a zdôraznil, že valné zhromaždenie schválilo predstavenstvom navrhnuté orgány s počtom hlasov 128.181 čo je 97,831% prítomných akcionárov. Pokiaľ ide o uznesenie č. 2 valného zhromaždenia, mal za to, že návrh na zmenu stanov bol riadne v súlade so zákonom zverejnený na RVZ, bol návrh nového znenia stanov v celom rozsahu ako bol zverejnený akcionárom doslovne prečítaný a taktiež bol schválený 97,529% hlasom prítomných akcionárov čo je dvojtretinová väčšina. Pokiaľ ide o námietku prekročenia právomoci RVZ, keď zhromaždenie uznesením č. 2 prijalo záver a hlasovalo o uložení povinnosti bez zbytočného odkladu predložiť schválené zmeny stanov a úplne nové znenie stanov do zbierky listín Obchodného registra, žalovaný poukázal na to, že RVZ mohlo hlasovať a uložiť túto povinnosť predstavenstvu, pretože len predstavenstvo ako štatutárny orgán môže zabezpečiť splnenie tejto povinnosti. K uzneseniu č. 3 žalovaný uviedol, že taktiež nedošlo k porušeniu zákona prekročením právomoci, keďže valné zhromaždenie hlasovalo o výročnej správe za rok 2009, stanovisku audítora k riadnej individuálnej účtovnej závierke k 31.12.2009 a správe dozornej rady tak, že ich vzalo na vedomie. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 192 ods. 1 Obch. zák. podľa ktorého predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou individuálnou účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu vyhotovenú podľa osobitného predpisu a taktiež poukázal na ust. § 198 Obch. zák. podľa ktorého dozorná rada preskúmava účtovné závierky a predkladá svoje vyjadrenia valnému zhromaždeniu. Pokiaľ ide o uznesenie č. 4 mal za to, že žalovaný postupoval pri navrhovaní audítora striktne podľa ust. § 19 ods. 2 prvá a druhá veta zák. č. 431/2002 Zb. podľa ktorého audítora účtovnej jednotky schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie a v účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkciu výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu návrh na schválenie audítora na základe odporúčania výboru pre audit. Pokiaľ ide o uznesenie č. 5 mal za to, že funkčné obdobie členov orgánov neprekročilo zákonom stanovených 5 rokov, ich funkcia nezanikla uplynutím funkčného obdobia, preto bolo potrebné ich riadne odvolať. Žalovaný podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 1.4.2005 oznámil, že od žalovaného prišlo od podania žaloby a odvolania žalobcu k novej právnej skutočnosti t.j., že žalovaný spoločnosť Prvá strategická a.s., dňa 18.6.2014 zmenila stanovy spoločnosti a rozhodla o zvolení resp. prevolení doterajších členov predstavenstva dozornej rady spoločnosti. Predložil notársku zápisnicu zo dňa 18.6.2014 a výpis z obchodného registra. Uviedol tiež, že prijatím nových stanov žalovaný zmenil žalobcom napádané ustanovenie stanov prijatých ku dňu konania RVZ dňa 30.7.2010 a to znenie napadnutého čl. X ods. 5, ktoré určovalo, že funkčné obdobie členov predstavenstva je 4 roky a končí sa až voľbou nových členov predstavenstva, ako aj čl. XI ods. 7, ktorý upravoval, že funkčné obdobie členov dozornej rady je 4 roky a končí sa až voľbou nových členov dozornej rady. RVZ žalovaného konané dňa 18.6.2014 schválilo nové znenie stanov týkajúce sa funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady tak, že funkčné obdobie členov predstavenstva a dozornej rady je 5 rokov. Mal za to, že touto zmenou stanov žalovaného boli konvalidované sporné ustanovenia čl. X ods. 5 stanov a čl. XI ods. 7, že funkčné obdobie členov dozornej rady končí až voľbou nových členov pre ktoré podal žalobca žalobu. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na konvalidovanie sporných ustanovení stanov čl. X ods. 5 a čl. XI ods. 7 platných ku dňu konania RVZ 30.7.2010, ktoré boli nahradené dňa 18.6.2014 novým znením stanov a funkčné obdobie členov predstavenstva a dozornej rady je 5 rokov je potrebné aby súd pri zisťovaní skutkového stavu a rozhodovaní zobral do úvahy nie len skutočnosti, ktoré tu boli pred začatím konania ale aby tiež prihliadol ku všetkému čo nastalo za konania do vyhlásenia rozsudku najmä na tú skutočnosť, že rozhodnutím o vyhlásení uznesení RVZ za neplatné by sa už nič nezmenilo, ani v stanovách spoločnosti a ani v postavení žalobcu. Poukázal v tejto súvislosti na rovnaký právny názor vyslovený Krajským súdom v Trnave a v Žiline. Záverom zdôraznil, že vyslovenie neplatnosti uznesení RVZ by znamenalo vážny zásah do vnútorných pomerov spoločnosti žalovaného a bola by narušená stabilita spoločnosti. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a nariadil v predmetnej veci pojednávanie. V rámci odvolacieho konania žalobca poukázal na skutočnosť, že došlo k zmene obchodného názvu žalobcu na GPW s.r.o. Poukázal na rozhodnutie obdobnej veci ním podanom odvolaní Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/293/2012, ktoré žalobca doručil odvolaciemu súdu dňa 7.4.2014 a uviedol, že toto rozhodnutie súvisí s predmetom tohto konania lebo spoločnosti Prvá a Druhá strategická a.s. sú ovládané tými istými schránkovými firmami a tento rozsudok poukázal na to, že valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, nemal kto konať a vysporiadal sa v odôvodnení so všetkými predloženými listinnými dôkazmi a zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Poukázal tiež na to, že odvolací súd v tomto rozsudku konštatoval neplatnosť v druhej časti vety stanov v ktorej bolo stanovené funkčné obdobie členov predstavenstva tak, že sa končí až voľbou nových členov predstavenstva. Opätovne zdôraznil, že pokiaľ ide o splnenie druhej kumulatívnej podmienky (§ 131 Obch. zák.) aj s touto skutočnosťou sa odvolací súd v predmetnom rozsudku vysporiadal. V tejto súvislosti poukázal tiež na rozhodnutie NSSR sp.zn. 2Obdo 17/2012, ktorý sa zaoberal obdobnou otázkou a vyriešil ju v rovnakých intenciách. Žalobca ďalej zdôraznil, že pokiaľ ide o námietku žalovaného, že sa nezúčastnil valného zhromaždenia, že nie je jeho povinnosťou sa zúčastňovať valného zhromaždenia je to len jeho právo avšak na druhej strane má právo podávať žaloby resp. sa domáhať ochrany svojich práv ak má za to, že bol porušený zákon aj napriek tomu, že ostatní akcionári sa svojich práv nedomáhajú. Zároveň zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že zmenou stanov pokiaľ ide o stanovenie funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady na obdobie piatich rokov odpadol predmet sporu resp. boli konvalidované sporné články X ods. 5 a XI ods. 7, keďže touto zmenou stanov neboli sporné prijaté uznesenia zrušené ani zmenené. Z uvedených dôvodov na podanom odvolaní vo všetkých uvedených bodoch trval. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla aby boli vypočutí členovia predstavenstva D.. F. T. P.. B. k otázke čo bolo účelom takto stanoveného funkčného obdobia členov predstavenstva. Poukázala na skutočnosť, že tak isto bolo stanovené funkčné obdobie aj vo vzorových stanovách fondu Národného majetku, ktoré boli prerokované s obchodnými registrami, že to nie je v rozpore so zákonom. Dôvodom na takto stanovené funkčné obdobie bolo aby po skončení funkčného obdobia nezostali obchodné spoločnosti bez orgánov spoločností. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že RVZ konané dňa 18.6.2014 schválilo nové znenie stanov týkajúce sa funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady tak, že funkčné obdobie je 5 rokov. Navrhla aby odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní zobral do úvahy a zvážil či vyslovenie neplatnosti napadnutých uznesení má svoj účel a či individuálny záujem žalobcu nie je preferovaný nad stabilitu vnútorných ako aj vonkajších pomerov spoločnosti, ako aj právnu istotu akcionárov ako aj tretích osôb ktoré vstúpili do právnych vzťahov so žalovaným, a či vyslovenie neplatnosti uznesení nebude neprimeraným zásahom voči spoločnosti a jej akcionárom. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom schránkových spoločností, žalovaný si akcionárov nevyberá, tým sa môže stať ktokoľvek kto si kúpi akcie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania a uviedla, že ich vyčísli v lehote troch dní. S poukazom na ust. § 213 ods. 3 O.s.p. odvolací súd doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd zopakoval resp. doplnil dokazovanie a to listinnými dôkazmi založenými v spise, zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia konaného dňa 30.7.2010, stanovami spoločnosti Prvá strategická a.s. prijatými dňa 30.6.2009, zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia konaného dňa 11.8.2005, úplným znením stanov spoločnosti Prvá strategická a.s., notárskou zápisnicou N59/2010, NZ 27072/2010, ktorými bol osvedčený priebeh časti rokovania valného zhromaždenia Prvá strategická a.s. zo dňa 30.7.2010 a ako aj s výpisom z denníka s celoštátnou pôsobnosťou, ktorým žalovaný preukázal oznámenie o konaní valného zhromaždenia dňa 30.7.2010. Zároveň sa odvolací súd oboznámil s rozsudkom NSSR sp.zn. 2Obdo/17/2012 ako aj s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/293/2012 na ktoré poukázal a ktoré súdu predložil žalobca. Odvolací súd dospel na základe vykonaných dôkazov k právnemu záveru, že žaloba zo strany žalobcu bola podaná dôvodne. Podľa ust. § 194 ods. 1 Obch. zák. členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Podľa § 200 ods. 2 Obch. zák. členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Podľa čl. X ods. 5 stanov žalovaného členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie zároveň určí predsedu a podpredsedu predstavenstva. Funkčné obdobie členov predstavenstva je 4 roky a končí sa až voľbou nových členov predstavenstva. Podľa čl. XI ods. 7 stanov žalovaného, členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie. Ak bude mať spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere, dve tretiny členov dozornej rady bude volená a odvolávaná valným zhromaždením a jedna tretina zamestnancami spoločnosti. Funkčné obdobie členov predstavenstva je 4 roky a končí sa až voľbou nových členov predstavenstva. Odvolací súd má za to, že valné zhromaždenie konané dňa 30.7.2010 nebolo riadne zvolané a ani riadne neprebehlo, nakoľko ho zvolalo a zúčastnilo sa na ňom predstavenstvo žalovaného, ktorého všetci členovia už ku dňu zvolania RVZ neboli členmi predstavenstva žalovaného. Z vyššie citovaného je nesporné, že čl. X ods. 5 stanov platných v čase zvolania RVZ stanovil funkčné obdobie členov predstavenstva na 4 roky s tým, že končí sa až voľbou nových členov predstavenstva. Takáto úprava je v rozpore s ust. § 194 ods. 1 Obch. zák. Toto ustanovenie je kogentné a nakoľko stanovuje, že funkčné obdobie členov predstavenstva je 5 rokov uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s týmto ustanovením lebo teoreticky umožňuje členom predstavenstva túto funkciu vykonávať aj po dobu dlhšiu ako stanovuje zákon. Odvolací súd má za to, že druhá časť vety ustanovenia čl. X ods. 5 stanov žalovaného, ktoré uvedené umožňuje je neplatná. Funkčné obdobie členov predstavenstva a dozornej rady je preto potrebné určiť výlučne podľa prvej časti tretej vety čl. X ods. 5 stanov žalovaného, ktorá je v súlade s ust. § 194 ods. 1 Obch. zák. a teda funkčné obdobie členov predstavenstva je v dĺžke štyroch rokov. Vzhľadom na uvedené P.. V. B. - predsedovi predstavenstva uplynulo funkčné obdobie 11.8.2009, D.. M. F. uplynulo funkčné obdobie dňa 11.8.2009. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že P.. F. B. sa dňa 29.7.2010 vzdal funkcie a RVZ sa nezúčastnil. Ak teda RVZ nebolo zvolané riadne a na tomto RVZ boli prijaté uznesenia táto skutočnosť je dôvodom pre ich vyhlásenie za neplatné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NSSR sp. zn 2Obdo 17/2012, ktorý sa zaoberal obdobnou otázkou. Vychádzajúc z uvedeného valné zhromaždenie bolo zvolané neoprávnenou osobou, teda nebolo zvolané riadne a pre jeho konanie neboli splnené podmienky. Z obsahu programou RVZ zo dňa 30.6.2010 je zrejmé, že sa týka práv akcionárov a preto odvolací súd dospel k záveru, že keďže bolo valné zhromaždenie zvolané neoprávnenou osobou uznesenia prijaté na tomto valnom zhromaždení odporovali zákonu a preto odvolací súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o naplnenie ďalšej podmienky potrebnej pre vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia upravené v § 131 Obch. zák. odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu č. IV. ÚS 434/2010-39 zo dňa 16.6.2011 podľa ktorého, táto podmienka bola splnená, pretože postačí preukázať, že v rozpore so zákonom prípadne stanovami spoločnosti valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj napriek tej skutočnosti, že došlo v čase rozhodovania odvolacieho súdu k zmene stanov žalovaného a funkčné obdobie členov predstavenstva a dozornej rady bolo stanovené na obdobie piatich rokov sú dané dôvody na prejednanie predmetného žalobného návrhu a na rozhodnutie vo veci, keďže prijatím nových stanov nedošlo k zrušeniu resp. k zmene uznesení prijatých na valnom zhromaždení dňa 30.7.2010. Žalobca bol v konaní úspešný preto má podľa ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré mu vznikli a ktoré si v rámci odvolacieho konania uplatnil. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania a to zaplatenie súdneho poplatku v sume 99,50 eur za podanú žalobu, súdny poplatok za podané odvolanie v sume 99,50 eur, ďalej si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa a to za prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 27.10.2010 v tarifnej sadzbe 62,70 eur (55,49 eur jeden úkon, 7,21 eur režijný paušál) za podanie žaloby dňa 27.10.2010 v tarifnej sadzbe 62,70 eur (55,49 eur jeden úkon, 7,21 eur režijný paušál), účasť na pojednávaní dňa 6.10.2011 v tarifnej sadzbe 64,41 eur (57 eur jeden úkon, 7,41 eur režijný paušál), vyjadrenie zo dňa 19.2.2012 v tarifnej sadzbe 66,32 eur (58,69 eur jeden úkon, 7,63 eur režijný paušál), predmetné trovy sa týkajú pôvodného právneho zástupcu JUDr. Adriana Čebíka, ďalej si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia právnym zástupcom Legal Cartel s.r.o. a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia dňa 27.4.2012 v tarifnej sadzbe 79,58 eur (58,69 eur jeden úkon, 7,63 eur režijný paušál), podanie odvolania dňa 14.6.2012 v tarifnej sadzbe 79,58 eur (58,69 eur jeden úkon, 7,63 eur režijný paušál), vyjadrenie zo dňa 19.7.2012 v tarifnej sadzbe 79,58 eur (58,69 eur jeden úkon, 7,63 eur režijný paušál) a taktiež si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie a účasť na pojednávaní dňa 21.4.2015 v celkovej sume 80,49 eur (58,69 eur jeden úkon a 8,39 eur režijný paušál). Celkovo si žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 674,86 eur a náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a odvolanie v sume 199,-- eur. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 873,86 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.