Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/385/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223763 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1210223763.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu GPW, s.r.o., so sídlom Vysoká 16, Bratislava, 811 06, IČO: 35 951 796, zast. Advokátska kancelária Slivka and Lečková s.r.o. so sídlom Turčianska 16, Bratislava, IČO: 35 913 754, proti žalovanému Prvá strategická, a.s. so sídlom Priemyselná 6, Bratislava, 824 90, IČO: 35 705 001, zast. LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 54Cb/229/2010-195 zo dňa 24. mája 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 54Cb/229/2010-195 zo dňa 24.5.2012 potvrdzuje. Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho aj dovolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím vydaným pod č.k. 1Obdo/53/2015-455 zo dňa 22. novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2017 a vykonateľnosť dňa 3.1.2017 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/365/2012-422 z 21. apríla 2015, ktorým Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vydaným pod č.k. 54Cb/229/2010-195 zo dňa 24.5.2012 tak, že určil, že uznesenie č. 1/RVZ/2010, uznesenie č. 2/RVZ/2010, uznesenie č. 3/RVZ/2010, uznesenie č. 4/RVZ/2010 a uznesenie č. 5/RVZ/2010, ktoré boli prijaté dňa 30.7.2010 sú neplatné a ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy v sume 856,86 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 54Cb/229/2010-195 z 24. mája 2012 zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 567,83 EUR. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému určenia neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5 Riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010 z dôvodu, že prijaté uznesenia sú v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, so stanovami spoločnosti žalovaného a ich prijatím došlo k porušeniu a obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára, spočívajúcich práve na riadnom zvolaní valného zhromaždenia, k obmedzeniu práv na informácie a práva na riadne vedenie účtovníctva žalovaného a na informácie o hospodárení, majetkových a finančných pomeroch žalovaného, ako aj k porušeniu práv žalobcu ako akcionára na riadne vymedzenie práv akcionárov prostredníctvom stanov, práva mať úpravu stanov žalovaného v súlade s Obchodným zákonníkom a k porušeniu práva žalobcu na riadne a platné odôvodnenie členov orgánov prostredníctvom valného zhromaždenia. Podanou žalobou žalobca žiadal určiť, že uznesenie č. 1/RVZ/2010 Riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010 prijaté v rámci bodu č. 1 programu Riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bol schválený rokovací poriadok valného zhromaždenia došlo k voľbe predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa, overovateľa zápisnice a osôb poverených sčítaním hlasov je neplatné, ďalej že uznesenie č. 2/RVZ/2010 Riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010, prijaté v rámci bodu č. 2 programu Riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola schválená úplná zmena stanov spoločnosti Prvá strategická, a.s. ktorým bolo uložené bez zbytočného odkladu predložiť úplne nové znenie stanov spoločnosti do zbierky listín obchodného registra je neplatné, ďalej uznesenie č. 3/RVZ/2010 Riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010, prijaté v rámci bodu č. 5 programu Riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola vzatá na vedomie Výročná správa na rok 2009, stanoviska audítora k riadnej individuálnej účtovnej závierke k 31.12.2009, správa dozornej rady a ktorým bola schválená riadna individuálna účtovná závierka k 31.12.2009, hospodársky výsledok je neplatné, uznesenie č. 4/RVZ/2010 Riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010, prijaté v rámci bodu č. 6 programu Riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola schválená spoločnosť Audit - Gracia, s.r.o. na overenie účtovnej závierky spoločnosti Prvá strategická, a.s. za rok 2010 je neplatné a ďalej uznesenie č. 5/ RVZ/2010 Riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 30.7.2010 prijaté v rámci bodu č. 7 programu Riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým boli odvolaní členovia predstavenstva a dozornej rady a opakovane boli s účinnosťou od 30.7.2010 zvolení členovia predstavenstva a dozornej rady, je neplatné. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca v konaní má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže ako akcionár podal žalobu na určenie neplatnosti do troch mesiacov od prijatia sporných uznesení valného zhromaždenia. Uznesenia boli prijaté dňa 30.7.2010 a žaloba bola podaná na súde dňa 27.10.2010, teda v trojmesačnej lehote. Ďalej poukázal na to, že dovolávať sa neplatnosti uznesení valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonnou spoločenskou zmluvou alebo stanovami, a to či už pre formálnoprávne alebo vecnoprávne vady. Zároveň však žalobca ako aj akcionár musí v konaní preukázať aj splnenie druhej podmienky, a to porušenie zákona v spoločenskej zmluve alebo stanov, ktoré mohlo obmedziť jeho práva ako akcionára, pričom obe zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. 4. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ ide o tvrdený rozpor napadnutých uznesení so zákonnou spoločenskou zmluvou, resp. stanovami, t.j. prvou podmienkou a zároveň aj prvý dôvod neplatnosti prijať uznesenie Riadneho valného zhromaždenia, ktoré malo byť zvolané neoprávnenými osobami zhromaždenia, mal zato, že valné zhromaždenie bolo zvolané neoprávnenými osobami, nakoľko ho zvolali a zúčastňovali sa na ňom členovia predstavenstva, ktorí v tom čase už neboli členmi predstavenstva, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v čase zvolania valného zhromaždenia, t.j. dňa 30.7.2010 dvaja členovia predstavenstva mali zachované funkčné obdobie, a to vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia stanov žalovaného v článku 10 ods. 5 upravovali, že funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky a končí sa až voľbou nových členov predstavenstva. Súd prvej inštancie obdobne mal zato, že obdobný článok 11 ods. 7 poslednej vety stanov upravoval, že funkčné obdobie členov dozornej rady je štyri roky a končí sa však až voľbou nových členov dozornej rady. Podľa názoru súdu prvej inštancie v stanovách je určená doba trvania funkčného obdobia štyri roky, je spodnou hranicou dĺžky funkčného obdobia členov predstavenstva ako aj dozornej rady, pričom hornú hranicu na päť rokov upravuje ust. § 194 ods. 2 a ust. § 200 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že čl. 10 ods. 4 a ods. 5 stanov žalovaného je neplatný pre rozpor s ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že Riadne valné zhromaždenie dňa 30.7.2010 bolo zvolané riadne členmi predstavenstva a s ohľadom aj na vyššie uvedené prebehlo tiež riadne. Pokiaľ ide o členov dozornej rady žalovaného, k prevoleniu členov dozornej rady nedošlo, avšak žalovaný postupoval v zmysle čl. XI. ods. 7, ktorý upravoval funkčné obdobie členov dozornej rady na štyri roky s tým, že funkčné obdobie členov dozornej rady sa skončilo až voľbou nových členov dňa 30.7.2010 a nie dňa 12.8.2009. Tým, že funkčné obdobie členov dozornej rady sa skončilo dňa 30.7.2010, nedošlo k presiahnutiu päť rokov, teda nie je to v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že podľa ust. § 200 ods. 2 Obchodného zákonníka členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Podľa názoru súdu prvej inštancie Riadne valné zhromaždenie 30.7.2010 bolo zvolané riadne, keď žalovaný ho zvolal oznámením o konaní riadneho valného zhromaždenia zverejneným v súlade s ust. § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka a článkom 20 stanov žalovaného v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, t.j. v denníku Pravda dňa 30.6.2010, teda v lehote 30 dní pred konaním valného zhromaždenia a v lehote do 6 mesiacov po uplynutí predchádzajúceho účtovného obdobia, zvolané Riadne valné zhromaždenie bolo tiež uznášaniaschopné a predpísanou väčšinou hlasov prijalo uznesenia, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca domáhal podanou žalobu. Keďže žalobca ako akcionár nepreukázal, že prijatím uznesení č. 1 až č. 5 by došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu jeho práva ako akcionára, a tým nepreukázal splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky v zmysle ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie rozsudkom č.k. 2Cob/363/2012-422 z 21. apríla 2015 zmenil tak, že vyslovil neplatnosť uznesení č. 1 až č. 5 Riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.7.2010 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v sume 873,86 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že s poukazom na ust. § 213 ods. 3 O.s.p. doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe vykonaných dôkazov súd druhej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná zo strany žalobcu dôvodne, pretože valné zhromaždenie konané dňa 30.7.2010 nebolo riadne zvolané a ani riadne neprebehlo, nakoľko ho zvolalo a zúčastnilo sa na ňom predstavenstvo žalovaného, ktorých všetci členovia ku dňu zvolania riadneho valného zhromaždenia už neboli členmi predstavenstva žalovaného. Poukázal na čl. X. ods. 5 stanov žalovaného platného v čase zvolania Riadneho valného zhromaždenia, podľa ktorého členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie zároveň určí predsedu a podpredsedu predstavenstva. Funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky a končí sa až voľbou nových členov predstavenstva. 5. Súd druhej inštancie zdôraznil, že podľa čl. XI. ods. 7 stanov žalovaného, členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie; ak bude mať spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere, dve tretiny členov dozornej rady budú volené a odvolávané valným zhromaždením a jedna tretina zamestnancami spoločnosti. Funkčné obdobie členov predstavenstva je 4 roky a končí sa až voľbou nových členov predstavenstva. 6. Poukázal na ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť 5 rokov. 7. Podľa ust. § 200 ods. 2 Obchodného zákonníka členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako 5 rokov. 8. Odvolací súd poukázal na to, že článok 10 ods. 5 stanov žalovaného stanovil funkčné obdobie členov predstavenstva na štyri roky s tým, že sa končí až voľbou nových členov predstavenstva. Takáto úprava je v rozpore s ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý je kogentný a stanovuje, že funkčné obdobie členov predstavenstva je 5 rokov. Podľa názoru súdu druhej inštancie vyššie uvedené ustanovenie stanov žalovaného je v rozpore so zákonným ustanovením, pretože teoreticky umožňuje členom predstavenstva ich funkciu vykonávať aj po dobu dlhšiu, ako stanovuje zákon. Vo svojom rozhodnutí súd druhej inštancie poukázal tiež na to, že druhá časť vety článku X. ods. 5 stanov žalovaného je neplatná a funkčné obdobie členov predstavenstva a dozornej rady je potrebné určiť výlučne podľa prvej časti tretej vety článku X. ods. 5 stanov žalovaného, ktorá je v súlade s ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda funkčné obdobie členov predstavenstva je v dĺžke štyroch rokov. 9. S poukazom na vyššie uvedené potom podľa názoru súdu druhej inštancie P.. V. B. ako predsedovi predstavenstva uplynulo funkčné obdobie dňa 11.8.2009, D.. M. F. uplynulo funkčné obdobie dňa 11.8.2009 a P.. F. B. sa dňa 29.7.2010 vzdal svojej funkcie a riadneho valného zhromaždenia sa nezúčastnil. Ak teda Riadne valné zhromaždenie dňa 30.7.2010 nebolo zvolané riadne a na tomto riadnom valnom zhromaždení boli prijaté uznesenia, táto skutočnosť je podľa názoru súdu druhej inštancie dôvodom na ich vyhlásenie za neplatné. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/17/2012, ktorý sa zaoberá obdobnou otázkou. 10. Súd druhej inštancie ďalej uviedol, že z obsahu programu Riadneho valného zhromaždenia zo dňa 30.7.2010 je zrejmé, že sa týka práv akcionárov, a preto odvolací súd dospel k záveru, že keďže bolo valné zhromaždenie zvolané neoprávnenou osobou, tak uznesenia prijaté na tomto valnom zhromaždení odporovali zákonu a žaloba bola podaná dôvodne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok prvej inštancie podľa ust. § 220 O.s.p. (vtedy účinného zákona) zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 11. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky potrebnej pre vyslovenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia upravený v ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka odvolací súd poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 434/2010 zo dňa 16.6.2011, podľa ktorého táto podmienka bola splnená, pretože postačí preukázať, že v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti bolo valným zhromaždením prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné a v rozpore s právnou normou ako aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či jeho práva aj reálne porušené boli. 12. Súd druhej inštancie záverom konštatoval, že aj napriek tej skutočnosti, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu došlo k zmene stanov žalovaného a funkčné obdobie členov predstavenstva a dozornej rady bolo stanovené na obdobie piatich rokov, sú dané dôvody na prejednanie predmetného žalobného návrhu a rozhodnutie vo veci, pretože prijatím nových stanov nedošlo k zrušeniu, resp. k zmene uznesení prijatých na valnom zhromaždení dňa 30.7.2010. 13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 220 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v sume 873,86 EUR. 14. Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej podal dňa 26.6.2015 žalovaný dovolanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci s poukazom na ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a žalovanému ako účastníkovi konania sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., čím zároveň došlo k porušeniu čl. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý proces. 15. Dovolateľ v dovolaní namietal, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré sú zákonom obligatórne vyžadované, a to - po prvé nepreukázal rozpor prijatých uznesení valného zhromaždenia so zákonom alebo stanovami, po druhé - nepreukázal, že týmito uzneseniami boli akýmkoľvek spôsobom obmedzené jeho práva ako akcionára. Pokiaľ druhá podmienka v zmysle ust. § 183 v spojení s ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je splnená, teda ak obmedzenie práv žalobcu - akcionára nie je preukázané, potom žalobca nie je ani aktívne vecne legitimovaný na podanie určovacej žaloby, v dôsledku čoho je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žaloby. Zdôraznil, že v zmysle konštantnej judikatúry NS SR súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia len ak namietané porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho práva spoločníka. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané akým spôsobom prijatím jednotlivých uznesení mohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára. Pokiaľ by odvolací súd jednotlivé uznesenia vecne skúmal, zistil by, že žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára, ktorý sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti uznesení č. 1 až č. 5. Odvolací súd sa však týmto nezaoberal, a len jednoznačne a bez konkrétnych súvislostí použil právny názor uvedený v Náleze ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 434/2010 zo dňa 16.6.2011, ktorého závery však nie je možné aplikovať na prejednávanú vec. V právnej veci posudzovanej Ústavným súdom SR rozhodovalo valné zhromaždenie bez prítomnosti akéhokoľvek skutočného akcionára spoločnosti a žalobu podával akcionár, ktorého podiel na základnom imaní dosahoval 51 % a v tomto kontexte bol obsah uznesení prijatý na valnom zhromaždení atakujúci a ohrozujúci obmedzenie práv akcionára bez ďalšieho, t.j. bez podrobnejšieho tvrdenia a dokazovania konkrétnych práv akcionára, ktoré mohli byť obmedzené uznesením valného zhromaždenia. Aplikácia záverov nálezu ÚS SR je preto limitovaná na podobné skutkové okolnosti. V danom prípade žalovaný viackrát upozornil, že žalobca, ktorého podiel na základnom imaní spoločnosti v čase konania valného zhromaždenia predstavoval 0,03 %, zneužíval svoje práva ako absolútny minoritný akcionár na úkor všetkých ostatných akcionárov spoločnosti v zlej viere a v snahe obohatiť sa. S touto argumentáciou sa vo vzťahu k ust. § 56a Obchodného zákonníka odvolací súd nevysporiadal, pričom len mechanicky a zjednodušene použil odôvodnenie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky bez hľadania spravodlivej a vyváženej ochrany práv a práv a ochrany záujmov všetkých akcionárov spoločnosti ako takej a jej obchodných partnerov, kde na strane všetkých menovaných rozhodnutí odvolacieho súdu vzniká stav vážnej právnej neistoty a vážneho zásahu do vnútorných pomerov spoločnosti. Žalobcom tvrdené údajné porušenie zákonov a stanov, ako aj obmedzenie jeho práv sú účelovo vykonštruované a nie sú dôvodné a s napadnutými uzneseniami riadneho valného zhromaždenia nie sú vo vecnej súvislosti. Poukázal tiež na to, že v predmetnej veci mal byť posudzovaný obsah prijatých rozhodnutí Riadneho valného zhromaždenia, t.j. či sú v súlade so zákonom a stanovami; ak nie sú, či porušením zákona alebo stanov mohlo dôjsť k obmedzeniu práv akcionárov. Zdôraznil, že všetky prijaté uznesenia vyplynuli z prerokovaných bodov, ktorých prerokovanie ukladajú právne predpisy alebo stanovy spoločnosti. Dovolateľ poukázal aj na právny názor Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 31Cob/49/2012, z ktorého vyplýva, že každý zásah do pomerov spoločnosti má mať svoj odôvodnený účel. V prípade rozhodnutia o neplatnosti uznesení je potrebné na tento účel prihliadať obzvlášť obozretne. Individuálny záujem alebo aj všeobecný záujem je na tom, aby rozhodnutia prijaté najvyšším orgánom spoločnosti netrpeli podstatnými vadami, nesmie byť preferovaný pred inými menej dôležitými hľadiskami. Poukázal tiež na to, že právny a primárny dôvod prečo sa žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení sa týka dĺžky funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady. Podľa názoru žalobcu v čase zvolania valného zhromaždenia ako aj v čase jeho konania dňa 30.7.2010 žalovaný nemal riadne ustanovené predstavenstvo a dozornú radu, čo spôsobuje neplatnosť uznesení celého riadneho valného zhromaždenia. K uvedenému dovolateľ uviedol, že jeho úmyslom pri prijímaní danej právnej úpravy stanov pri funkčnom období členov predstavenstva a dozornej rady bolo určenie spodnej minimálnej hranice funkčného obdobia členov predstavenstva, t.j. 4 roky a hornej maximálnej hranice funkčného obdobia členov predstavenstva, ktorá sa spravuje zákonnou kogentnou úpravou § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka. Má zato, že postupoval v súlade so zákonom a stanovami a v dobrej viere, keďže stanovy spoločnosti žalovaného v danom znení boli bez výhrad akceptované aj príslušným obchodným registrom, v ktorom je žalovaný registrovaný a bez toho, aby bol namietaný ich nesúlad so zákonom. Dôvodom takejto úpravy funkčného obdobia členov orgánov v stanovách žalovaného bolo to, že žalovaný mal veľký počet akcionárov. Ohľadne funkčného obdobia členov orgánov preto akcionári prijali v stanovách také ustanovenia, ktoré by ochránili spoločnosť tak, aby po skončení funkčného obdobia táto nezostala bez štatutárneho orgánu alebo dozornej rady. Účinnosť skončenia funkcie sa preto do uplynutia piatich rokov viazala na voľbu nových členov. Podľa názoru žalovaného Riadne valné zhromaždenie bolo zvolané na základe rozhodnutia všetkých členov predstavenstva: P.. V.J. B., predseda (vznik funkcie 11.8.2005), D.. M. F., členka (vznik funkcie 11.8.2005) a JUDr. F. B., člen (vznik funkcie 21.8.2007), pričom Riadneho valného zhromaždenia sa zúčastnili P.. V. B. a D.. M. F., ktorým funkčné obdobie ku dňu zvolania Riadneho valného zhromaždenia neskončilo ani podľa stanov, ani podľa zákona, keďže funkčné obdobie u týchto členov predstavenstva neprekročilo zákonom stanovených päť rokov. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že zákon a ani stanovy pri zvolaní Riadneho valného zhromaždenia neboli porušené, a preto tento žalobcom namietaný rozpor so zákonom nemohol a nemôže mať za následok neplatnosť uznesení prijatých na Riadnom valnom zhromaždení dňa 30.7.2010, ako tvrdí žalobca. Dovolateľ tiež namieta čl. X. ods. 5 stanov, podľa ktorého nie je možné rozdeľovať na platnú prvú časť vety a neplatnú druhú časť vety, nakoľko druhú a prvú časť vety je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti berúc do úvahy účel, pre ktorý ho akcionári v takomto znení prijali. Účelovým a tendenčným výkladom žalobcu a spochybňovaním legitimity predstavenstva cestou určenia neplatnosti uznesení Riadneho valného zhromaždenia sa žalobca snaží retroaktívne zmeniť platné znenie čl. X. ods. 5 stanov (ktoré boli riadne schválené a podľa ktorých sa predstavenstvo spravovalo) s cieľom dostať žalovaného do stavu právnej neistoty. Naviac je v rozpore s Obchodným zákonníkom, ak súd vôbec neskúmal úmysel žalovaného podľa ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka ako predkladateľa pôvodných stanov. Zdôraznil, že v rozpore s Obchodným zákonníkom a dobrými mravmi je tiež to, aby menšinový akcionár prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia chcel retroaktívne dosiahnuť zmenu stanov. Ak mal žalobca zato, že čl. X. ods. 5 stanov je neplatný, mohol využiť svoje zákonné práva ako akcionára, mohol podať žalobu na vyslovenie neplatnosti tohto článku stanov. Zdôraznil, že dotknuté ustanovenia stanov predpokladajú 4-ročné funkčné obdobie, avšak zároveň s neoddeliteľným dovetkom, že funkčné obdobie skončí sa až voľbou nových členov orgánov. Pri rozbore jednotlivých ustanovení rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Obdo/17/2012, na ktoré sa odvoláva odvolací súd, nejde o totožné formulácie ustanovení stanov, nakoľko v prípade rozhodnutia sp. zn. 2Obdo/17/2012 boli príslušné vety zreteľne oddelené a oddeliteľné. Teda ak by sa aj pripustila neplatnosť znenia ustanovenia o dĺžke funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady, mohlo by ísť len o neplatnosť v celosti a nie len v časti vety. Potom by platila zákonná úprava podľa ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by platilo 5-ročné funkčné obdobie členov predstavenstva a dozornej rady, a teda opätovne by bolo možné konštatovať, že zákon nebol porušený a žiadne práva žalobcu ako akcionára neboli a nemohli byť ohrozené. Zdôraznil, že funkčné obdobie členov predstavenstva v čase zvolania a konania Riadneho valného zhromaždenia dňa 30.7.2010 riadne trvalo a predstavenstvo bolo oprávnené zvolať Riadne valné zhromaždenie. 16. V závere dovolania dovolateľ poukázal na to, že podľa jeho názoru konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolanie napadnutého rozhodnutia neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu, keďže odvolací súd sa zaoberal len dôkazmi predloženými žalobcom, avšak neprihliadol na dôkazy, ktoré predložil žalovaný. Uviedol, že k novým právnym záverom odvolacieho súdu sa žalovaný nemal možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie sa nejavili byť významné. Uviedol, že ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, správne mal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu mal vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím alebo využitím oprávnenia podľa ust. § 213 ods. 2 O.s.p.. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv, pretože mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení. Zdôraznil, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia žiadnym právne relevantným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa zneužitia práva menšinového akcionára podľa § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka, ku ktorým jednoznačne dochádza v danom prípade a s rozhodnutiami príslušných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, ktoré dávajú za pravdu právnemu názoru žalovaného a nevysporiadal sa ani s neplatnosťou ustanovení stanov podľa ust. § 39 a § 61 Občianskeho zákonníka a aplikáciou ustanovenia § 194 Obchodného zákonníka, pričom uvedené argumenty žalovaného je potrebné považovať za rozhodujúce a právne mimoriadne významné pre posúdenie a spravodlivé rozhodnutie predmetnej veci. S poukazom na vyššie uvedené navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/229/2010-195 z 24. mája 2012 vo veci samej a rozsudok Okresného súdu Bratislava II zmení vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 567,83 EUR a trovy odvolacieho konania v sume 367,88 EUR na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhol, aby bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 199,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 575,01 EUR na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Alternatívne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 17. K dovolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že v danom prípade treba postupovať podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté pred dňom účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci popri popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne a kauzálne funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Dovolací súd poukázal na ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ust. § 200 ods. 2 Obchodného zákonníka, čl. X. ods. 5 tretej vety stanov žalovaného, podľa ktorého funkčné obdobie členov predstavenstva je 4 roky a končí sa voľbou nových členov predstavenstva. Poukázal tiež na čl. XI. ods. 7 tretej vety stanov žalovaného, podľa ktorého funkčné obdobie členov dozornej rady je 4 roky a končí až voľbou nových členov dozornej rady. Zdôraznil, že z výroku dovolania rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd určil neplatnosť uznesení č. 1 až č. 5 Riadneho valného zhromaždenia konaného dňa 30.7.2010 z dôvodu, že Riadne valné zhromaždenie dňa 30.7.2010 nebolo riadne zvolané, pretože bolo zvolané neoprávnenou osobou, v dôsledku čoho potom uznesenia č. 1 až č. 5 prijaté na tomto valnom zhromaždení sú neplatné. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s uvedeným právnym posúdením veci odvolacím súdom ohľadom funkčného obdobia členov predstavenstva nestotožnil. Uviedol, že z konkrétneho ustanovenia § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že členovia predstavenstva akciovej spoločnosti sú volení valným zhromaždením na dobu určenú v stanovách, ktoré majú právnu povahu zmluvy sui generis, sú záväzné tak pre všetkých akcionárov ako aj akciovú spoločnosť a ich zmena je možná len na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, schváleného zákonom požadovanou kvalifikovanou väčšinou akcionárov, pričom všetky zmeny stanov sa zapisujú do obchodného registra, ktorá nesmie presiahnuť 5 rokov. Teda konkrétnu právnu úpravu funkčného obdobia členov predstavenstva Obchodný zákonník ponecháva na stanovy akciovej spoločnosti s tým, že zákon upravuje len maximálnu hranicu funkčného obdobia členov predstavenstva, ktorá je 5 rokov. V posudzovanej veci upravuje funkčné obdobie členov predstavenstva celá tretia veta článku X. ods. 5 stanov, pričom podľa názoru dovolacieho súdu tretiu vetu nie je možné účelne rozdeliť na dve časti, teda prvú časť vety nie je možné oddeliť od druhej časti vety, pretože obe časti tretej vety článku X. ods. 5 stanov upravujú spoločné funkčné obdobie členov dozornej rady. Dovolací súd preto nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, že v posudzovanom prípade je funkčné obdobie členov predstavenstva 4 roky, pretože ho treba určiť len podľa prvej časti tretej vety čl. X. ods. 5 stanov a druhá časť tretej vety končí až voľbou nových členov predstavenstva a je neplatná. Dovolací súd nesúhlasí ani so záverom, že predsedovi predstavenstva P.. V. B. a členke predstavenstva D.. M. F. uplynulo funkčné obdobie dňa 11.8.2009, v dôsledku čoho Riadne valné zhromaždenie bolo zvolané neoprávnenou osobou, teda nebolo zvolané riadne, a preto uznesenia prijaté na tomto valnom zhromaždení odporovali zákonu a sú neplatné. V rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Obdo/17/2012 nejde o identický prípad s posudzovaným prípadom, pretože funkčné obdobie členov predstavenstva v stanovách spoločnosti nebolo ustanovené v jednej vete príslušného článku, ale v dvoch samostatných oddelených vetách. 18. Dovolací súd je toho názoru, že formulácia celej tretej vety čl. X. ods. 5 stanov neodporuje kogentnému ustanoveniu § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka. V konkrétnej posudzovanej veci preto funkčné obdobie členov predstavenstva P.. B., vznik funkcie 11.8.2005 a zánik funkcie 30.7.2010 a D.. F., vznik funkcie 11.8.2005 a zánik funkcie 30.7.2010, určené v tretej vete čl. X. ods. 5 stanov žalovaného ku dňu zvolania Riadneho valného zhromaždenia dňa 30.6.2010 a jeho konanie dňa 30.7.2010 trvalo a zároveň nepresiahlo zákonom požadované maximálne obdobie 5 rokov. Zdôraznil, že je možné súhlasiť s názorom dovolateľa, že tretia veta čl. X. ods. 5 stanov žalovaného určovala spodnú hranicu funkčného obdobia členov predstavenstva 4 roky a hornú hranicu funkčného obdobia členov predstavenstva - voľbou nových členov predstavenstva a bola v súlade s zákonnou úpravou ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka a nepresiahla 5 rokov. 19. Pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS.434/2010 zo 16.6.2011, z ktorého odvolací súd pri rozhodovaní predmetnej veci vychádzal, dovolací súd uviedol, že právny názor v ňom vyslovený nie je všeobecne záväzný pre súdy, nakoľko je právne záväzný len pre súdy nižšieho stupňa, ktoré rozhodovali konkrétne právne veci posudzované Ústavným súdom Slovenskej republiky. Naviac dovolací sú poukázal na to, že skutkové a právne okolnosti predmetnej veci sú iné ako vo veci posudzovanej Ústavným súdom SR (podstatná odlišnosť je už v tom, že v predmetnej veci žalobu podal minoritný akcionár s podielom na základnom imaní spoločnosti 0,03 % a vo veci posudzovanej Ústavným súdom Slovenskej republiky žalobu podal majoritný akcionár, pričom odlišnosť je aj v okolnostiach, za akých boli prijaté sporné uznesenia na valnom zhromaždení). 20. S poukazom na to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že Riadne valné zhromaždenie konané dňa 30.7.2010 nebolo riadne zvolané, pretože ho zvolala neoprávnená osoba, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd podľa ust. § ods. 449 ods. 1 C.s.p. zrušil dovolaním rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa ust. § 450 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa odvolací súd bude zaoberať skúmaním splnenia podmienok v zmysle § 131 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. dovolací súd sa nezaoberal ďalším uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. že konanie odvolacieho súdu zaťažené inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (túto vadu videl dovolateľ v tom, že odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom kumulatívneho splnenia podmienok v zmysle § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka aktívnej vecnej legitimácie v konaní) a rovnako sa nezaoberal ani dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. že žalovanému sa postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konania pred súdom. 21. Dovolací súd konštatoval, že podľa ust. § 453 ods. 3 C.s.p. o trovách pôvodného konania a o trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí vo veci. 22. Krajský súd ako súd odvolací po zrušení rozsudku dovolacím súdom opätovne prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, zaoberal sa vyjadrením žalovaného k podanému odvolaniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci s poukazom na ust. § 219 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke príslušného súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Vzhľadom na tú skutočnosť, že došlo k oznámeniu miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote 5 dní v predmetnej veci, súd pojednávanie nenariadil. 23. Odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 25. Odvolací súd poukazuje tiež na ust. § 455 C.s.p., podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. 26. Vzhľadom na tú skutočnosť, že dovolací súd vyslovil právny názor, že Riadne valné zhromaždenie konané dňa 30.7.2010 bolo zvolané riadne a že formulácia celej tretej vety článku X. ods. 5 stanov neodporuje kogentnému ustanoveniu § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka v konkrétne posudzovanej veci, preto funkčné obdobie člnov predstavenstva P.. B. a D.. F. určené v tretej vete článku X. ods. 5 stanov žalovaného ku dňu zvolania Riadneho valného zhromaždenia dňa 30.6.2010 a jeho konania dňa 30.7.2010 trvalo a zároveň nepresiahlo zákonom požadované maximálne obdobie 5 rokov, touto skutočnosťou sa v novom rozhodnutí veci už odvolací súd nezaoberal a akceptoval právny názor dovolacieho súdu, že tretia veta čl. X. ods. 5 stanov žalovaného určovala spodnú hranicu funkčného obdobia členov predstavenstva 4 roky a horná hranica funkčného obdobia členov predstavenstva - voľbou nových členov predstavenstva bola v súlade so zákonnou úpravou ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka a nepresiahla 5 rokov. 27. V ďalšom prejednaní odvolania žalobcu a opätovnom rozhodovaní vo veci sa odvolací súd zaoberal iba skutočnosťou, či boli splnené, resp. nesplnené podmienky v zmysle ust. § 131 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka. 28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstavy, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie bolo riadne zvolané, odo dňa keď sa mohla o uznesení dozvedieť. 29. Podľa ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa ním určenia neplatnosti domáha. 30. Podľa ust. § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné, platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastní valného zhromaždenia sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. 31. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca preukázal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže ako akcionár podal žalobu na určenie neplatnosti do troch mesiacov od prijatia sporných uznesení Riadneho valného zhromaždenia. Uznesenia boli prijaté dňa 30.7.2010 a žaloba bola podaná na súde dňa 27.10.2010, teda v 3-mesačnej lehote. Z ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že návrh na určenie neplatnosti podáva spoločník iba v prípade, ak napadnutým uznesením, ktorým bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy boli obmedzené práva spoločníka, ktorý návrh na určenie neplatnosti podal. V dôvodovej správe v tejto súvislosti sa uvádza, že v takomto prípade je aktívne procesne legitimovaný ten spoločník, ktorého práva mohli byť uznesením obmedzené. To znamená, že odsek 2 spoločníkovi vôbec neumožňuje podať návrh na určenie neplatnosti v prípade, ak by síce neplatné uznesenie bolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, avšak spoločníka, ktorý je navrhovateľ by takéto uznesenie pri jeho právach neobmedzovalo. Dovolateľ sa môže neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou domáhať len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ide o taxatívny výpočet dôvodov. Pritom platí, že žalobu o určenie neplatnosti možno podať tak pre vecnoprávne ako aj pre formálne právne vady uznesenia valného zhromaždenia. 32. Súd prvej inštancie správne konštatoval vzhľadom aj na rozhodnutie dovolacieho súdu, že valné zhromaždenie dňa 30.7.2010 bolo zvolané riadne, keď žalovaný ho zvolal oznámením o konaní Riadneho valného zhromaždenia zverejnením v súlade s ust. § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka s článkom XX. stanov žalovaného v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou, t.j. v denníku Pravda dňa 30.6.2010, v lehote 30 dní pred konaním valného zhromaždenia a v lehote do 6 mesiacov po uplynutí predchádzajúceho účtovného obdobia. 33. Pokiaľ ide o uznesenie č. 1/RVZ/2010 č. 1 programu, písm. a/, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď prisvedčil žalovanému, že prijatím rokovacieho poriadku neboli porušené práva žalobcu ako akcionára, keďže tento sa valného zhromaždenia nezúčastnil, rokovací poriadok sa ho netýkal a neobmedzoval jeho práva ako akcionára. Rokovací poriadok bol schválený 7 akcionármi s počtom 128.181 hlasov, čo je 97,831 % prítomných, pritom 1 akcionár sa zdržal hlasovania. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že voľbu orgánov Riadneho valného zhromaždenia vyžaduje ust. § 188 ods. 1 Obchodného zákonníka a čl. VIII. bod 6. stanov žalovaného platných do voľby orgánov Riadneho valného zhromaždenia. Tým, že si Riadne valné zhromaždenie v súlade so zákonom a stanovami zvolilo požadované orgány, nemohlo prísť k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára. Odvolací súd má zato, že uznesenie č. 1/RVZ/2010 nie je v rozpore ani so zákonom, ani so stanovami žalovaného a jeho prijatím nemohol byť žalobca nijako obmedzený na právach akcionára. Pokiaľ ide o uznesenie č. 2/RVZ/2010 prijaté v rámci bodu 2. programu Riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola schválená úplná zmena stanov spoločnosti Prvá strategická, a.s. a ktorým bolo uložené bez zbytočného odkladu predložiť úplne nové znenie stanov spoločnosti do Zbierky listín obchodného registra, odvolací súd poukazuje na správne stanovisko súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že navrhovaná zmena stanov bola zverejnená na stránke www.prvastrategicka.sk <http:// www.prvastrategicka.sk>, zároveň bol zverejnený aj návrh uznesenia, ktorým bola uložená povinnosť predstavenstvu odovzdať znenie stanov do zbierky listín zákonnou povinnosťou a rozhodnutím Riadneho valného zhromaždenia. Zo žiadneho zákona nevyplýva skutočnosť, že akcionár nemôže zobrať na vedomie, resp. hlasovaním sa vyjadriť k predmetným dokumentom, ktoré boli spomínané. Odvolací súd zdôrazňuje, že návrh na zmenu stanov bol riadne uvedený ako bod programu v oznámení o konaní Riadneho valného zhromaždenia. V rámci oznámenia o poučení akcionárov v bode 4. bolo uvedené čo je predmetom zmeny stanov. Z uvedeného je nesporné, že uvedená zmena stanov spoločnosti bola na rokovanie predložená za účelom zosúladenia s kogentnými ustanoveniami novely Obchodného zákonníka, prijatej zákonom č. 487/2009 Z.z.. Návrh na zmenu stanov bol riadne a v súlade so zákonom zverejnený a na Riadne valné zhromaždenie bol návrh nového znenia stanov v celom rozsahu ako zverejnený akcionárom dôsledne prečítaný. Prerokovanie návrhu na zmenu stanov je v súlade s § 187 ods. 2 Obchodného zákonníka osvedčené notárkou F.. K. Q. pod č. N 59/2010, NZ 27072/2010 a zmena stanov bola schválená Riadnym valným zhromaždením počtom hlasov 127.867 hlasov, čo je 97,529 % hlasov prítomných akcionárov, čo je viac ako dvojtretinová väčšina prítomných akcionárov, ktorých ustanovuje § 187 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o námietku prekročenia právomoci Riadneho valného zhromaždenia, ktoré mal žalobca prekročiť tým, že uznesením č. 2 písm. b/ sa prijalo a hlasovalo o uložení povinnosti bez zbytočného odkladu predložiť schválené zmeny stanov a upresnenie stanov do zbierky listín obchodného registra, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že Riadne valné zhromaždenie mohlo hlasovať a uložiť túto povinnosť predstavenstvu, pretože predstavenstvo ako štatutárny orgán môže zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, ktoré mu priamo vyplýva z ust. § 173 ods. 3 Obchodného zákonníka. To, že túto povinnosť Riadne valné zhromaždenie uložilo predstavenstvu, žiadnym spôsobom neprekročilo svoju právomoc ani neporušilo zákon. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 173 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predstavenstvo je povinné po každej zmene stanov vyhotoviť bez zbytočného odkladu úplné znenie stanov, za ktorého úplnosť a správnosť zodpovedá. Je nesporné, že stanovy sami osebe nevyžadujú úradnú formu, na ich platnosť sa však vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu podľa už uvedených pravidiel, ktoré musí mať formu notárskej zápisnice. Podľa stanov po vzniku spoločnosti to je v pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré o tejto veci rozhoduje dvojtretinovou väčšinovou hlasov prítomných akcionárov, ak stanovy neurčujú vyšší počet hlasov, pričom rozhodnutie valného zhromaždenia musí byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice. 34. Odvolací súd konštatuje, že takýto postup bol zo strany žalovaného dodržaný, a preto má zato, že uznesenie č. 2/RVZ/2010 nie je v rozpore ani so zákonom, ani so stanovami žalovaného a jeho prijatím nemohol byť žalobca nijako obmedzený na právach akcionára. 35. Pokiaľ ide o uznesenie č. 3/RVZ/2010, ktorého neplatnosti sa žalobca dovoláva, ktorým bola vzatá na vedomie Výročná správa za rok 2009, stanovisko audítora k riadnej individuálnej účtovnej závierke k 31.12.2009, správa dozornej rady a ktorým bola schválená riadna individuálna účtovná závierka k 31.12.2009 a hospodársky výsledok (strata vo výške 18.666,60 EUR), odvolací súd sa opätovne stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že predstavenstvo si splnilo zákonnú povinnosť a tým, že predložilo návrh uznesenia, nebolo osobitne potrebné dávať osobitné stanovisko k materiálom. Pokiaľ ide o dozornú radu žalovaného, táto sa spravovala článkom XI. ods. 5 stanov žalovaného a plnila si všetky svoje povinnosti a zároveň jej členovia okrem predsedu plnili aj funkciu výboru pre audit. Predstavenstvo si podľa názoru súdu prvej inštancie splnilo svoju informačnú povinnosť voči akcionárom zverejnením riadnej individuálnej účtovnej závierky, overenie ktorej vykonal zvolený audítor, spoločnosť Audit - Gracia, s.r.o.. Mal zato, že týmto postupom nedošlo k obmedzeniu práv akcionára pri schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky po splnení informačných povinností zo strany predstavenstva voči akcionárom. 36. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného na riadne vedenie účtovníctva, na informácie o hospodárení, majetkových a finančných pomeroch žalovaného, keď v dôsledku absencie členov predstavenstva nebolo riadne vykonané obchodné vedenie žalovaného, vedenie účtovníctva žalovaného, nedošlo k riadnemu zvolaniu a vedeniu valného zhromaždenia, následne bola riadne vyhotovená individuálna účtovná závierka žalovaného za rok 2009. Má za to, že neupravením výboru pre audit ako takého žalovaný výrazným spôsobom zasiahol do práv žalobcu ako akcionára na riadne určenie a vymedzenie účinnosti a riadneho fungovania výboru pre audit ako jedného z najdôležitejších orgánov žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie č. 3/RVZ/2010 k bodu 5. programu schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a návrhu na vysporiadanie hospodárskeho výsledku za rok 2009 boli prijaté uznesenia č. 3/RVZ/2010: Riadne valné zhromaždenie a) berie na vedomie: 1. Výročnú správu za rok 2009, 2. stanovisko audítora k riadnej individuálnej účtovnej závierke k 31.12.2009 a 3. správu dozornej rady; b) schvaľuje 1. riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2009, 2. hospodársky výsledok, t.j. stratu vo výške 18.666,60 EUR vysporiadať jej zúčtovaním na neuhradenú stratu minulých rokov. 37. Pokiaľ namietal žalobca porušenie zákona prekročením právomoci, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nemožno namietať uvádzaný dôvod žalobcom, že došlo k porušeniu zákona tým, že Riadne valné zhromaždenie prekročilo svoju právomoc, keď uznesením č. 3 písm. a) hlasovalo o Výročnej správe za rok 2009, stanovisko audítora k riadnej účtovnej závierke k 31.12.2009 a správe dozornej rady tak, že ich zobralo na vedomie. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že Riadne valné zhromaždenie v žiadnom prípade neprekročilo svoje právomoci, nakoľko len vzalo na vedomie splnenie zákonných povinností predstavenstva a dozornej rady a de facto splnenie týchto povinností predstavenstva potvrdilo to, že tieto správy a stanovisko bolo na Riadnom valnom zhromaždení prerokované. 38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 192 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou individuálnou účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu vyhotovenú podľa osobitného predpisu. Podľa § 198 Obchodného zákonníka dozorná rada preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotoviť podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu, v danom prípade to bolo formou správy dozornej rady. Pokiaľ žalobca namietal, že v stanovách žalovanej nie je upravená pôsobnosť výboru pre audit, počet jeho členov, rozhodovanie a ďalšie skutočnosti týkajúce sa výboru pre audit, v dôsledku čoho došlo výrazným spôsobom k zásahu do práv žalobcu ako akcionára na riadne určenie vymedzenia činnosti a riadne fungovanie výboru pre audit ako jedného z najdôležitejších orgánov žalovaného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k obmedzeniu práva žalobcu ako akcionára v tejto súvislosti nedošlo, keďže riadna individuálna účtovná závierka bola ku dňu 30.6.2010 zverejnená na internetovej adrese www.prvastrategicka.sk <http://www.prvastrategicka.sk> a akcionári boli v bode 5. oznámenia o konaní Riadneho valného zhromaždenia, ktoré bolo zverejnené 30.6.2010 v denníku Pravda upozornení, že majú možnosť získať riadnu individuálnu účtovnú závierku ako aj úplné znenie všetkých predkladaných materiálov na internetovej stránke alebo osobne v sídle spoločnosti v pracovných dňoch od 9,00 do 15,00 hodiny. Riadna individuálna účtovná závierka bola overená riadne zvoleným audítorom, spoločnosťou Audit - Gracia, s.r.o., licencia SKU č. 313 so sídlom Sv. Vincenta 2, Bratislava, zodpovedná audítorka D.. P. F., E. Q. Č.. XXX, ktorý bol Riadnym valným zhromaždením zvolený dňa 29.7.2009. 39. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pred schválením riadnej individuálnej účtovnej závierky predstavenstvo zabezpečilo prerokovanie príslušných dokumentov, t.j. v bode 3 programu výročnú správu, riadnu individuálnu účtovnú závierku, návrh na vysporiadanie hospodárskeho výsledku v bode 4. programu Riadneho valného zhromaždenia, oboznámenie sa so stanoviskom audítora k riadnej individuálnej účtovnej závierke a správu dozornej rady o preskúmaní riadnej individuálnej účtovnej závierky a návrhu na vysporiadanie hospodárskeho výsledku. Akcionárom pred hlasovaním o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky bol daný priestor na nimi požadované informácie, t.j. možnosť klásť predstavenstvu otázky na vysvetlenie k riadnej individuálnej účtovnej závierke. Uznesenie č. 3/RVZ/2010 bolo schválené 124.944 hlasov, čo je 95,360 % prítomných akcionárov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na čl. XI. bod 5 stanov žalovaného, podľa ktorého dozorná rada preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitných predpisov, návrh na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenia valnému zhromaždeniu. Dozorná rada vykonáva činnosť výboru pre audit. Vzhľadom na tú skutočnosť, že dozorná vykonáva činnosť výboru pre audit, odvolací súd neakceptoval námietku žalobcu, že neupravením výboru pre audit ako takého žalovaný výrazným spôsobom zasiahol do práv žalobcu ako akcionára, keďže táto kompetencia patrila do pôsobnosti dozornej rady a táto si v zmysle vyššie uvedeného svoju funkciu splnila. 40. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd zato, že aj a uznesenie č. 3/RVZ/2010 nie je v rozpore ani so zákonom, ani so stanovami spoločnosti a jeho prijatím nemohol byť žalobca nijako obmedzený na právach akcionára. 41. Pokiaľ ide o uznesenie č. 4/RVZ/2010, v rámci bodu 6. programu Riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bola schválená spoločnosť Audit - Gracia, s.r.o. na overenie účtovnej závierky spoločnosti Prvá strategická, a.s. za rok 2010, odvolací súd sa plne stotožnil s právnym názorom žalovaného, že postupoval striktne podľa ust. § 19 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 431/2002 Z.z., podľa ktorého audítora účtovnej jednotky schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie a v účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkciu výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu návrh na schválenie audítora na základe odporučenia výboru pre audit. Predstavenstvo v súlade s vyššie citovaným zákonom o účtovníctve predložilo Riadnemu valnému zhromaždeniu na schválenie audítora na základe odporučenia výboru pre audit, teda funkciu ktorého podľa čl. XI. ods. 5 stanov platí do konania Riadneho valného zhromaždenia ako aj stanov prijatých na Riadnom valnom zhromaždení dňa 30.7.2010, čl. XIX. ods. 3 písm. d/ vykonáva dozorná rada (s výnimkou predsedu). Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že audítor, ktorý bol schválený uznesením č. 4 nebol schválený postupom podľa ust. § 19 ods. 2 zákona z/, o/, u/, nakoľko žalovaný do dnešného dňa riadne nevytvoril výbor pre audit a ani riadne nezriadil funkciu výboru pre audit členov dozornej rady, keďže odvolací súd sa s touto námietkou žalovaného vysporiadal v predošlom odseku odôvodnenia. Z uvedeného mal zato, že aj uznesenie č. 4 bolo riadne prijaté, nie je v rozpore so zákonom ani so stanovami žalovaného a jeho prijatím nemohol byť žalobca nijako obmedzený na právach akcionára. Pokiaľ ide o uznesenie č. 5/RVZ/2010, bodu 6. programu, odvolanie a voľba členov predstavenstva, dozornej rady, podľa ktorého bodu 1. Riadne valné zhromaždenie s účinnosťou ku dňu 30. júla 2010 odvoláva: a) P.. V. B., predsedu predstavenstva, miesto trvalého pobytu X., A. XX, D.. M. F., členku predstavenstva, miesto trvalého pobytu B., Ľ.. G. X, P.. F. B., člena predstavenstva, miesto trvalého pobytu B., B. Č.. X, b) D.. K. D., predsedu dozornej rady, miesto trvalého pobytu A., Q. XX, D.. V. E., členku dozornej rady, miesto trvalého pobytu B., D.. U., členku dozornej rady, miesto trvalého pobytu B., F. XX, deň zániku funkcie odvolaných členov predstavenstva a dozornej rady je 30. júl 2010, a po 2. Riadne valné zhromaždenie s účinnosťou odo dňa 30. júla 2010 volí členov predstavenstva P.. V. B., D.. M. F. T. P.. F. B., b/ určuje za predsedu predstavenstva P.. V. B., c/ volí členov dozornej rady D.. K. D.Á., D.. V. E. T. F. A., deň funkcie vzniku členov predstavenstva a dozornej rady je 30. júl 2010, ktorého platnosť žalobca v podanom odvolaní napáda z dôvodu, že v žiadnom prípade nemožno odvolávať niekoho, kto už príslušnú funkciu nezastáva a uvedeným došlo rovnako k prekročeniu právomoci valného zhromaždenia odvolávať členov predstavenstva a dozornej rady, pretože v rozpore s programom valného zhromaždenia nenavrhlo odvolanie jediného platne zvoleného člena dozornej rady a došlo tak k uvedeniu žalobcu do omylu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nie je možné akceptovať tento dôvod žalobcu, nakoľko odvolací súd je viazaný právnym stanoviskom dovolacieho súdu a vzhľadom na to, že funkčné obdobie členov predstavenstva a dozornej rady trvalo ku dňu konania Riadneho valného zhromaždenia a neprekročilo zákonom stanovených 5 rokov, ich funkcia nezanikla uplynutím funkčného obdobia, preto bolo potrebné ich riadne odvolať, a to vzhľadom na to, že podľa § 2 ods. 1 písm. e/ a § 2 ods. 1 písm. h/ zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri sa do obchodného registra zapisuje aj deň skončenia funkcie člena predstavenstva a dozornej rady, je zákonom stanovené definovať deň zániku funkcie a deň vzniku funkcie člena orgánu spoločnosti. Z uvedených dôvodov má odvolací súd zato, že uznesenie č. 5/ RVZ/2010 nie je v rozpore ani so zákonom, ani so stanovami spoločnosti a jeho prijatím nemohol byť žalobca nijako obmedzený na právach akcionára. 42. Odvolací súd záverom poukazuje opätovne na platnú úpravu § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá stanovuje, že v konaní o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je potrebné súdu preukázať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, ktoré zákonodarca určil taxatívne v ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to 1. rozpor prijatých uznesení valného zhromaždenia so zákonom alebo stanovami žalovaného a 2. súčasne sa musí posudzovať tiež porušenie zákona alebo stanov, ktoré obmedzilo práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Pri posudzovaní týchto dvoch podmienok sa musí posudzovať, či medzi porušením zákona a neplatných uznesení valného zhromaždenia je vecná súvislosť. Ak obmedzenie práv akcionára nie je preukázané, čo v danom prípade nebolo preukázané, je dôvod na zamietnutie žaloby na základe dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. Je nesporné, že žalobca nepreukázal rozpor prijatých uznesení valného zhromaždenia ani so zákonom, ani so stanovami. Všetky uznesenia valného zhromaždenia boli prijaté v súlade so stanovami, so zákonom, boli prijaté väčšinou hlasov, tak ako bolo uvedené vyššie, valné zhromaždenie vzhľadom na stanovisko dovolacieho súdu, ktorým je odvolací súd viazaný, bolo zvolané riadne a oprávnenými osobami a tiež prebehlo riadne v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a platnými stanovami žalovaného, a preto prijaté uznesenia Riadneho valného zhromaždenia nie sú v rozpore so zákonom ani so stanovami, ani neobmedzili práva žalobcu, tak ako bolo uvedené vyššie, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania v celom rozsahu. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).