Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/199/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228532 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210228532.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov (navrhovateľov): 1/ D. L., U.. XX.XX.XXXX, E. Ú. XXXX/ XXX, XXX XX R., 2/ G.. F. L., U.. XX.XX.XXXX, E. Ú. XXXX/XXX, XXX XX R., obaja zast.: JUDr. Jozef Polák, advokát, Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovaným (odporcom): 1/ DUKACSO TRADE, spol. s r.o., Parková 33, 821 05 Bratislava, IČO: 31 441 581, 2/ B.. A. V., U.. XX.XX.XXXX, L. X, XXX XX N. E., obaja zast.: POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., Vysoká 19, 811 06 Bratislava, IČO: 47 233 559, o zaplatenie 34.502,73 eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/327/2010 - 151 zo dňa 21.05.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/327/2010 - 151 zo dňa 21.05.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa domáhali zaplatenia sumy 34.502,73 eur s prísl., titulom zaplatenia zostávajúcej časti ceny za prevod obchodného podielu, keď pohľadávku nadobudli zmluvou o postúpení pohľadávky. Žalobu odôvodnili tým, že pani Y. L. uzatvorila dňa 02.10.2009 so žalovaným v 2/ rade Zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej menovaná odplatne previedla svoj obchodný podiel v spoločnosti žalovaného v 1/ rade v celom rozsahu na žalovaného v 2/ rade. Podľa článku III. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na cene za prevod obchodného podielu vo výške 331.939,20 eur, pričom splatnosť ceny bola dohodnutá tak, že jej časť vo výške 165.969,60 eur uhradí žalovaný v 2/ rade pri podpise zmluvy a časť vo výške 165.969,60 eur uhradí žalovaný v 2/ rade v šiestich mesačných splátkach, každú vo výške 27.661,60 eur počínajúc mesiacom január 2010 a končiac mesiacom jún 2010. Prvá časť ceny bola uhradená v súlade so zmluvou a na základe tejto zmluvy boli v príslušnom obchodnom registri zaevidované zmeny v osobách spoločníkov, kedy jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného v 1/ rade sa stal žalovaný v 2/ rade. Napriek splatnosti aj zostatku dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu ku dňu podania žaloby neuhradil žalovaný v 2/ rade prvú dohodnutú splátku, t.j. sumu 27.661,60 eur splatnú dňa 31.01.2010 a z druhej splátky vo výške 27.661,60 eur, splatnej do 28.02.2010 neuhradil časť vo výške 6.841,13 eur. Zostatok záväzku žalovaného v 2/ rade z titulu nezaplatenia dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu predstavuje sumu sumu 34.502,73 eur. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade nadobudli od pôvodného veriteľa Y. L. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.10.2009 pohľadávku voči žalovanému v 2/ rade na zaplatenie celého zostatku ceny za prevod obchodného podielu vo výške 165.969,60 eur, a to každý vo výške 82.984,80 eur. Zmena v osobe veriteľa bola žalovaným oznámená pôvodnou veriteľkou. Nakoľko žalobcovia v 1/ a v 2/ rade nadobudli pohľadávku každý v rovnakom rozsahu, uplatnili si voči žalovanému v 2/ rade nárok na zaplatenie dlžnej sumy 34.502,73 eur, každý v jednej polovici, t.j. žalobca v 1/ rade si uplatňuje nárok na zaplatenie 17.251,365 eur a žalobca v 2/ rade si uplatňuje nárok na zaplatenie 17.251,365 eur, spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške určenej podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. 9 % ročne. Záväzok žalovaného v 2/ rade na zaplatenie ceny za prevod obchodného podielu bol zabezpečený ručiteľským vyhlásením žalovaného v 1/ rade zo dňa 02.10.2009. Žalovaný v 1/ rade prebral ručenie za záväzok žalovaného v 2/ rade spočívajúci v povinnosti uhradiť cenu za prevod obchodného podielu v spoločnosti vo výške 331.939,20 eur v rozsahu, v akom nebude tento záväzok zo strany žalovaného v 2/ rade riadne splnený. Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky práva z ručenia nezanikajú, ale prechádzajú na postupníka. Ručiteľ je povinný plniť, ak dlžník nesplní svoj splatný záväzok. Vzhľadom na vyššie uvedené uplatnili si žalobcovia nárok v rovnakom rozsahu aj voči žalovanému v 1/ rade ako voči ručiteľovi. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcov, právneho zástupcu žalovaných, výpoveďou žalovaného v 2/ rade (zároveň konateľa žalovaného v 1/ rade) B.. A. V., výpoveďami svedkov a výpoveďou Y. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci. Medzi žalovaným v 2/ rade a Y. L. bola dňa 02.10.2009 uzavretá Zmluva o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu prevodkyne Y. L. predstavujúci vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti sumu 32.862 eur a vo vzťahu k účasti na spoločnosti 45 %. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade a Y. L. uzavreli dňa 02.10.2009 Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej Y. L. ako postupca postúpila na žalobcov pohľadávku na zaplatenie zostávajúcej časti ceny za prevod obchodného podielu vo výške 165.969,60 eur, a to každému v rovnakom rozsahu. Ďalej bola medzi žalovaným v 1/ rade a spoločníčkou Y. L. uzavretá dňa 02.10.2009 Dohoda o úhrade peňažnej pohľadávky vo výške 33.503,27 eur, v ktorej zároveň v nej spoločníčka uvedený dlh uznala (čl. II. ods. 2.). Žalovaný v 1/ rade listom zo dňa 02.01.2010 oznámil Y. L. (oznámenie prevzaté dňa 27.01.2010), že spoločnosť postúpila svoju pohľadávku vo výške 33.503,27 eur voči nej ako dlžníčke, žalovanému v 2/ rade. Následne žalovaný v 2/ rade listom zo dňa 02.02.2010 započítal voči Y. L. pohľadávku vo výške 27.661,60 eur a listom zo dňa 22.02.2010 voči žalobcom v 1/ a 2/ rade vo výške 6.841,13 eur. Napriek vyššie uvedenému Okresný súd Bratislava II vydal dňa 30.03.2011 vo veci platobný rozkaz, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného v 1/ a žalovaného v 2/ rade zaplatiť istinu spolu s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v zmysle ich návrhu. Proti vydanému platobnému rozkazu podali v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný v 1/ a 2/ rade, v ktorom poukázali na Dohodu o úhrade peňažnej pohľadávky, v ktorej sa spoločníčka spoločnosti Y. L. zaviazala uhradiť ešte pred prevodom svojho obchodného podielu v spoločnosti pohľadávku spoločnosti voči nej ako spoločníčke vo výške 33.503,27 eur, a to prevodom na účet spoločnosti. Y. L. však svoj záväzok uhradiť peňažnú pohľadávku spoločnosti v uvedenej výške nesplnila a dlžnú sumu neuhradila. Spoločnosť preto postúpila svoju peňažnú pohľadávku voči Y. L. v celosti na B.. A. V., čo bolo pani Y. L. oznámené listom zo dňa 20.01.2010. Podľa argumentácie žalovaných v rukách B.. A. V. sa tak stretli dve vzájomné splatné peňažné pohľadávky, ktoré si započítal v celkovej výške 27.661,60 eur, čím sa zbavil časti svojho peňažného záväzku riadnym plnením priamo voči pani Y. L.. Následne B.. A. V. oznámil D. L.Ň. K. G.. F. L., že si zvyšnú časť peňažnej pohľadávky vo výške 6.841,13 eur započítal na februárovú splátku ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti, o ktorú čiastku sa zníži jeho februárová splátka. Žalovaní ďalej uviedli, že B.. A. V. uhradil riadne a včas zvyšnú časť februárovej splátky ceny za prevod obchodného podielu spoločnosti a tiež všetky ostatné splátky vyplývajúce zo zmluvy o prevode obchodného podielu. Úhrady boli vykonané v prospech účtov nadobúdateľov tejto pohľadávky, žalobcov v 1/ a v 2/ rade, a to pre každého v jednej polovici. Úhradou poslednej splátky ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti dňa 30.06.2010, došlo podľa ich názoru, k riadnemu zániku peňažnej pohľadávky voči B.. A. V., čím si riadne a včas splnil svoj záväzok zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 02.10.2009 medzi Y. L. K. B.. A. V.. Týmto momentom zanikol ručiteľský záväzok spoločnosti, ktorý na seba prevzala dňa 02.10.2009. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v 1/ a 2/ rady namietali oprávnenosť a opodstatnenosť celého nároku uplatneného žalobcami a v 1/ a 2/ rade v žalobe zo dňa 15.12.2010. Na podaný odpor reagovali žalobcovia vyjadrením, v ktorom uviedli, že Dohoda o úhrade peňažnej pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko Y. L. nebola dlžníkom spoločnosti DUKACSO TRADE, spol. s r. o., Bratislava, a teda ani nemohla uznať dlh voči spoločnosti tak, ako je uvedené v čl. II. bod 2 Dohody o úhrade peňažnej pohľadávky. Žalobcovia zároveň namietali neplatnosť predmetnej dohody aj z dôvodu jej neurčitosti z hľadiska označenia pohľadávky. Na špecifikáciu pohľadávky z hľadiska právneho dôvodu jej vzniku nepostačuje skutočnosť, že pohľadávka je vedená na analytickom účte spoločnosti č. XXX ako pohľadávka spoločnosti voči spoločníkom, resp. že sa jedná o pohľadávku spoločnosti voči spoločníčke, ktorú spoločnosť eviduje v účtovných dokladoch. V ďalšej časti svojho rozhodnutia súd prvého stupňa reprodukoval následné vyjadrenia žalobcov aj žalovaných, ako aj výpovede vypočutých svedkov, t. j. C.. G. L., A.. C., B.. M. R., účtovníčky spoločnosti ako aj B.. A. V. a pani Y. L.. Následne konajúci súd poukázal na ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúci uznanie záväzku, ako aj ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, upravujúce započítanie pohľadávky, rovnako ustanovenie § 358 Obchodného zákonníka. V závere Okresný súd Bratislava II uviedol, že vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne neopodstatnený. Predmetom konania je nárok na zaplatenie zostávajúcej časti ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti v sume 34.502,73 eur, ktorý nadobudol žalovaný v 2/ rade a žalovaný v1/ rade prevzal ručiteľský záväzok za riadne splnenie. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že pohľadávky na zaplatenie ceny za prevod obchodného podielu zanikla, a to jednak v časti úhradou a v časti započítaním (žalovaná časť). Ďalej súd uviedol, že započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Je však splneniu veľmi blízky, lebo dochádza k uspokojeniu veriteľa a v obchodných vzťahoch má značné praktické využitie. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580 a 581) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú úpravu (§ 358 až 364). Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by prevyšovala druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane. Súd mal za to, že započítanie realizované žalovaným v 2/ rade spĺňalo všetky zákonom požadované podmienky a náležitosti, nakoľko sa jednalo o vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie a žalovaný v 2/ rade urobil prejav smerujúci k započítaniu. Vzhľadom na uznávací prejav, nebolo povinnosťou žalovaných, aby preukazovali existenciu záväzku, ktorý bol predmetom uznania, ale bolo na žalobcoch, aby preukázali jeho neexistenciu. Takéto dôkazy z ich strany však produkované neboli. Práve naopak, dôkazy ktoré boli vo veci vykonané (či už výpovede účastníkov, svedkov ako i listinné dôkazy) nasvedčujú tomu, že Y. L. o svojom záväzku vedela a tento chcela riadnym spôsobom vysporiadať. V záverečnej časti rozhodnutia konajúci súd citoval časti rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky súvisiacich s prejednávanou problematikou. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p. do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia s odôvodnením, že postupom súdu sa im odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú v posudzovanom prípade založené odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 písm. f/ a h/ O. s. p. a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O. s. p.. Odvolatelia majú za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhodnotil Dohodu o úhrade peňažnej pohľadávky zo dňa 02.10.2009 uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a pani Y. L. ako platný právny úkon. Žalobcovia zastávajú názor, že dohoda o úhrade peňažnej pohľadávky zo dňa 02.10.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko Y. L. nebola dlžníkom spoločnosti DUKACSO TRADE, spol. s r. o., Bratislava, a preto nemohla platne uznať dlh voči spoločnosti tak, ako je uvedené v čl. II. bod 2 Dohody o úhrade peňažnej pohľadávky. Uvedená dohoda je neplatným právnym úkonom aj z dôvodu jej neurčitosti z hľadiska označenia pohľadávky, nakoľko z nej nevyplýva skutočný dôvod vzniku pohľadávky, a v tomto smere je preto označenie pohľadávky neurčité a nedostatočné a úkon uznania dlhu je neplatný. Neobstojí preto právny názor súdu prvého stupňa, ktorý sa stotožnil s argumentáciou žalovanch o tom, že konkretizácia záväzku je obsiahnutá v účtovníctve žalovaného 1/, ktoré je nezameniteľné a uvádza podrobné záznamy a špecifikáciu záväzku. Odvolatelia zdôraznili, že pohľadávka žalovaného 1/ voči Y. L. ako spoločníčke obchodnej spoločnosti neexistovala, a preto žalovaný 1/ nemohol neexistujúcu pohľadávku postúpiť na žalovaného 2/ a následne nemohol platne započítať neexistujúcu pohľadávku s pohľadávkou žalobcov. Pohľadávka žalovaného 1/ voči Y. L. bola podľa názoru odvolateľov fiktívnou pohľadávkou. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcov 1/ a 2/ B.. C. L., nemal voči spoločnosti žalovanému 1/ žiadne záväzky, ktoré by vyplývali z odvolateľmi citovaných ustanovení §§ 113, 106 a 121 Obchodného zákonníka, vyplýva podľa ich názoru aj z toho, že v dedičskom konaní po poručiteľovi B.. C. L. nebola zo strany žalovaného 1/ prihlásená do pasív dedičstva žiadna pohľadávka. Žalobcovia s poukazom na obsah napadnutého rozsudku majú za to, že jeho odôvodnenie je zmätočné, čo spôsobuje jeho arbitrárnosť a tiež, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dostatočne nenapĺňa náležitosti vyžadované v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., najmä v rovine zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobcovia 1/ a 2/ domnievajú, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., čo napĺňa dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., t. j. z dôvodu odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom. K odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade sa písomne vyjadrili žalovaní v 1/ a 2/ rade, ktorí uviedli, že argumentácia žalobcov obsiahnutá v podanom odvolaní je v podstate totožná s tou, ktorú prezentovali počas prvostupňového konania a ktorou sa snažili preukázať dôvodnosť podanej žaloby. Uviedli tiež, že Dohoda o úhrade peňažnej pohľadávky, neplatnosť ktorej žalobcovia v konaní namietajú, bola pripravená a podpísaná práve na žiadosť právneho zástupcu pani Y. L., ktorá mala návrh zmluvy o prevode obchodného podielu i Dohody o úhrade peňažnej pohľadávky v dostatočnom časovom predstihu k dispozícii pred ich podpísaním na preštudovanie a pripomienkovanie, voči obsahu nijako nenamietala ani ich nespochybňovala a dňa 02.10.2009 Zmluvu o prevode obchodného podielu ako i Dohodu o úhrade peňažnej pohľadávky za prítomnosti svojho právneho zástupcu pred pracovníkom povereným notárom podpísala. Žalovaní opakovane zdôraznili, že uznanie záväzku Y. L. bolo dostatočne určité, nakoľko bolo vykonané riadne a v súlade s ustanovením § 323 Obchodného zákonníka, keď boli splnené všetky zákonné náležitosti, t. j. uznanie bolo vykonané písomne a Y. L. vlastnoručne podpísané, uznanie bolo riadne adresované veriteľovi, nakoľko bolo súčasťou dohody, ktorú podpisovala aj žalovaná v 1/ rade ako veriteľ, záväzok bol dostatočne jasne a určito identifikovateľný a Y. L. sa v dohode zaviazala na úhradu celého uvedeného záväzku. Podľa žalovaných je konanie zo strany Y. L., ktorým spochybňuje platnosť dohody a uznania záväzku, výkonom práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka, a preto majú za to, že súd by takémuto konaniu nemal poskytnúť právnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v 1/ a 2/ rade navrhli, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací predmetný rozsudok v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny a priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že účastníci podali odvolanie včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Odvolanie je podané voči rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa zamietol nárok žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie zostávajúcej časti ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti v čiastke 34.502,73 eur, ktorý nadobudol žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 1/ rade prevzal ručiteľský záväzok na riadne splnenie. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že pohľadávka na zaplatenie ceny za prevod obchodného podielu zanikla, a to jednak v časti úhradou a v časti započítaním (žalovaná časť). Prvostupňový súd mal za to, že započítanie realizované žalovaným v 2/ rade spĺňalo všetky zákonom požadované podmienky a náležitosti, nakoľko sa jednalo o vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie a žalovaný v 2/ rade urobil prejav smerujúci k ich započítaniu. V nadväznosti na písomné uznanie záväzku obsiahnuté v dohode o úhrade peňažnej pohľadávky vo výške 33.503,27 eur (ktorej platnosť, resp. existenciu spochybňovali žalobcovia), prvostupňový súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach. Základom argumentácie odvolateľa, keď je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bol poukaz na skutočnosť, že Dohoda o úhrade peňažnej pohľadávky zo dňa 02.10.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko Y. L. nebola dlžníkom spoločnosti DUKACSO TRADE, spol. s r. o., Bratislava, a preto nemohla platne uznať dlh voči spoločnosti tak, ako je uvedené v čl. II. bod 2 Dohody o úhrade peňažnej pohľadávky. Žalobcovia počas konania namietali, že Dohoda zo dňa 02.10.2009 je neplatným právnym úkonom aj z dôvodu jej neurčitosti z hľadiska označenia pohľadávky. Odvolatelia poukázali na súdnu prax súdov ČR, podľa ktorej ak sa jedná o právny úkon, pre ktorý je určená písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Podľa súdnej praxe nie je postačujúce, že zmluvnej strane, resp. zmluvným stranám je napríklad jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne poznateľné osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. Označenie pohľadávky „evidencia v účtovných dokladoch“ nie je možné považovať za jej dostatočnú identifikáciu. Odvolatelia opakovane zdôraznili, že Y. L., ktorá dohodu podpísala, nemala žiadne záväzky voči spoločnosti. Pokiaľ odporcovia 1/ a 2/ tvrdili, že sa jedná o záväzky predchádzajúceho spoločníka, zomrelého manžela B.. L. K. Y. L. sa mala stať dlžníčkou z titulu dedenia po B.. L., takýto názor je podľa odvolateľov nesprávny, vzhľadom na okruh dedičov po B.. L. a neprihlásenie pohľadávky do dedičstva po tomto poručiteľovi, vo vzťahu k zákonnej požiadavke špecifikácie pohľadávky je aj bezpredmetný, nakoľko dedenie nie je kauza vzniku pohľadávky, resp. záväzku. Odvolatelia opakovane zdôraznili, že právny predchodca žalobcov 1/ a 2/ B.. C. L. nemal voči spoločnosti žalovanému žiadne záväzky, čo potvrdzuje fakt, že v dedičskom konaní po poručiteľovi B.. C. L. nebola zo strany žalovaného 1/ prihlásená do pasív dedičstva žiadna pohľadávka. Z dokladov tvoriacich obsah spisu mal odvolací súd preukázané, že napriek tomu, že vyššie uvedené skutočnosti boli základom argumentácie žalobcov počas celého konania, prvostupňový súd nedal konkrétnu, jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, akým spôsobom sa s argumentáciou žalobcov vysporiadal. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom odvolateľov, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dostatočne nenapĺňa náležitosti vyžadované v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., najmä v rovine zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, keď napríklad prvostupňový súd reprodukoval výpovede jednotlivých svedkov vypočutých v konaní, nevyhodnotil však ich obsah a dôkaznú silu, vzhľadom k nastoleným otázkam. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, akými úvahami sa okresný súd pri hodnotení dôkaznej situácie riadil. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v Náleze III. ÚS 119/03, rovnako IV. ÚS 115/03, kde vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa záveru odvolacieho súdu nespĺňa náležitosti rozsudku uvedené v § 157 O. s. p., pretože v ňom chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretože nestačí reprodukovať priebeh konania a obsah svedeckých výpovedí bez toho, aby bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené, prečo a na základe akých skutočností k svojmu názoru súd dospel a rovnako je potrebné vysporiadať sa s argumentáciou strany, ktorá v konaní nebola úspešná. Tieto náležitosti napadnutému rozsudku v odôvodnení chýbajú, pretože sa s uplatneným nárokom dostatočne nevysporiadal z hľadiska odôvodnenia vysloveného výroku o zamietnutí žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/327/2010 - 151 zo dňa 21.05.2013 zrušil v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď bude jeho povinnosťou doplniť rozhodnutie o odpoveď na otázky v naznačenom smere, t. j. doplniť rozhodnutie o odpoveď na otázky nastolené navrhovateľom vo vzťahu k dedičskému konaniu po poručiteľovi B.. C. L., keď zo strany žalovaného 1/ nebola prihlásená žiadna pohľadávka, ako aj k posúdeniu dohody o uznaní dlhu z hľadiska jasnej a určitej špecifikácie pohľadávky (identifikácia záväzku v účtovníctve spoločnosti dostatočne nezameniteľným spôsobom). O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O. s. p.. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.