Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/123/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221530 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211221530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: NÁBYTOK RAVEN, s. r. o., so sídlom Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 36 501 573, právne zast.: JUDr. Milan Sivý, advokát, Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, proti odporcovi: UniCredit Leasing Slovakia, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava, IČO: 35 730 978, o zaplatenie 22.519,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/222/2011-254 zo dňa 30. 01. 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 25Cb/222/2011-254 zo dňa 30. 01. 2014 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.233,50 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05. 09. 2011 až do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 810,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 22.519,45 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď potom čo uzatvoril s odporcom leasingovú zmluvu č. 56902025, predmetom ktorej bolo úžitkové motorové vozidlo Peugeot Partner 2,0 HDi, rok výroby 2005 a zaplatil v leasingovej zmluve dohodnuté leasingové splátky, ako aj predajnú cenu motorového vozidla a paušálnu náhradu spolu vo výške 1.190,- Sk, t. j. 39,50 Eur, odporca nepreviedol na navrhovateľa vlastnícke právo k motorovému vozidlu, neuzatvoril s ním kúpnu zmluvu a motorové vozidlo mu prostredníctvom tretích osôb odňal z držby. Odporca predmet leasingu odpredal a vypracoval konečné finančné vyporiadanie. Navrhovateľ mal za to, že splnil všetky podmienky leasingovej zmluvy, čo odporca vystavením zálohovej faktúry na kúpnu cenu predmetu leasingu aj potvrdil, a preto mu vznikol právny nárok na uzatvorenie kúpnej zmluvy na odpredaj predmetu leasingu. Navrhovateľ si uplatňoval od odporcu bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo uhradením leasingových splátok podľa leasingovej zmluvy, keď táto neviedla k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pričom uviedol, že navrhovateľ si voči nemu nesplnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z leasingovej zmluvy, a preto mu nevzniklo právo na kúpu predmetu leasingu za podmienok určených leasingovou zmluvou. Ku dňu uplynutia dohodnutej doby trvania leasingu bol navrhovateľ v omeškaní so zaplatením leasingovej splátky splatnej dňa 05. 02. 2007 vo výške 342,21 Eur, ako aj v omeškaní so zaplatením zmluvných pokút za oneskorené splácanie leasingových splátok v sume 238,- Eur podľa čl. 6 písm. b) obchodných podmienok. Pretože navrhovateľ nezaplatil nedoplatky z leasingovej zmluvy, ani po uplynutí dlhého časového obdobia, pristúpil odporca k odobratiu predmetu leasingu a následne písomne od leasingovej zmluvy odstúpil. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu leasingovej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom a následná kúpa predmetu leasingu - motorového vozidla. Navrhovateľ sa počas trvania leasingového vzťahu dostal do omeškania s platením niektorých splátok, avšak sankcie účtované odporcom v zmysle zmluvných podmienok riadne uhradil. Uplynutím doby trvania, t. j. k 31. 10. 2008 prišlo k ukončeniu leasingovej zmluvy. K vystaveniu penalizačnej faktúry odporcom po ukončení leasingovej zmluvy neprišlo, odporca však vystavil faktúru, ktorou mu účtuje zálohu na kúpnu cenu a administratívny poplatok. Navrhovateľ postupoval v súlade s pokynom odporcu a uhradil dvakrát sumu 1.190,- Sk. Splnením tejto povinnosti, vzniklo navrhovateľovi právo na odkúpenie predmetu leasingu a odporcovi tomu zodpovedajúca povinnosť previesť vlastnícke právo na navrhovateľa. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odobratím predmetu leasingu a jeho následným predajom tretej osobe, porušil odporca svoju povinnosť vyplývajúcu z leasingovej zmluvy previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu na navrhovateľa, ktorým konaním odporcu bola navrhovateľovi spôsobená škoda vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v čase jeho odobratia, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom na 4.194,- Eur. Predajom motorového vozidla tretej osoby, zaniklo právo navrhovateľa domáhať sa od odporcu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Navrhovateľom zaplatený poplatok za spracovanie kúpnej zmluvy v sume 39,50 Eur, keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy neprišlo, posúdil súd prvého stupňa ako plnenie bez právneho titulu. Súd prvého stupňa preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.194,- Eur titulom náhrady škody a 39,50 Eur titulom bezdôvodného obohatenia a za dôvodný považoval aj nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 05. 09. 2011. Právne zdôvodnil prvostupňový súd svoje rozhodnutie poukazom na § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 373, § 378, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na nové konanie, alternatívne rozhodnutie zmenil a rozhodol v súlade s návrhom navrhovateľa. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Odporca žiadnym spôsobom neinformoval navrhovateľa, že tomuto nevzniklo právo na odkúpenie motorového vozidla a pred uzatvorením kúpnej zmluvy vozidlo odobral. Navrhovateľ riadne a včas zaplatil odporcom vystavené faktúry na vyúčtovanie zostatku kúpnej ceny, ako aj administratívnych poplatkov. Podľa navrhovateľa zanikol právny pomer založený leasingovou zmluvou odstúpením odporcu od zmluvy a v súlade s § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka v spojení s § 349 a § 351 Obchodného zákonníka bol odporca povinný vrátiť navrhovateľovi všetky poskytnuté plnenia. Navrhovateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhovateľ vyjadril nesúhlas so závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých zaplatením leasingových splátok k bezdôvodnému obohateniu odporcu nedošlo, pretože tieto navrhovateľ zaplatil v súlade s uzatvorenou leasingovou zmluvou a so záverom neplatnosti odstúpenia od leasingovej zmluvy, ktorá bola ukončená uplynutím doby, na ktorú ju účastníci uzatvorili. Navrhovateľ považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v ňom uvedených. Podľa navrhovateľa bola medzi účastníkmi uzatvorená kúpna/lízingová zmluva účinná od 31. 10. 2005, predmetom ktorej bola dohoda o kúpe/ nájme motorového vozidla Peugeot Partner 2,0 HDi, rok výroby 2005 a dohoda základných podmienok kúpy predmetu leasingu, predbežnej kúpnej ceny 476.235,- Eur, dohoda o 36 leasingových splátkach a určenie ich výšky, dohoda o predajnej cene vo výške 1.000,- Sk bez DPH a paušálneho poplatku za predaj motorového vozidla ako aj špecifikácia ďalších podmienok leasingu. Súčasťou leasingovej zmluvy boli obchodné podmienky. Účastníci teda uzatvorili kombinovanú kúpnu/leasingovú zmluvu a dohodli v nej podmienky pre kúpu a leasing, pričom k ukončeniu takto formulovanej zmluvy nemohlo podľa navrhovateľa prísť uplynutím doby, ale až riadnym prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na navrhovateľa. Leasingové splátky nepovažoval navrhovateľ za nájomné, ale splátky kúpnej ceny motorového vozidla. Navrhovateľ poukázal na bod 1 písm. a) obchodných podmienok leasingovej zmluvy, podľa ktorého účelom leasingovej zmluvy je po dohodnutú dobu umožniť leasingovému nájomcovi za odplatu užívanie motorového vozidla zakúpeného výhradne pre tento účel a po skončení doby nájmu umožniť leasingovému nájomcovi, aby predmet leasingu od leasingového prenajímateľa za dohodnutých podmienok odkúpil. Navrhovateľ dospel k záveru, že k ukončeniu zmluvného pomeru prišlo na základe odstúpenia od zmluvy odporcom a teda odporca bol povinný vrátiť navrhovateľovi podľa § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka v spojení s § 349 a § 351 Obchodného zákonníka všetky plnenia, ktoré mu boli zo zmluvného vzťahu poskytnuté. Navrhovateľ za nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa považoval nevysporiadanie sa s tým, že odporca predmet leasingu odobral, ale plnenia uskutočnené v jeho prospech nevrátil. Z leasingovej zmluvy vyplýva, že ide o nepomenovanú zmluvu, ktorej účelom je odpredanie motorového vozidla za vopred dohodnutých podmienok prostredníctvom splácania časti kúpnej ceny leasingovými splátkami, pričom podľa obchodných podmienok je vylúčená nájomná zmluva a zmluva o kúpe prenajatej veci. Navrhovateľ mal za to, že súd prvého stupňa vyhodnotil právnu úpravu v rozpore so základnými princípmi zákonnosti. Navrhovateľ postrádal odôvodnenie súdu pokiaľ išlo o stanovenie leasingovej splátky ako odplaty za užívanie predmetu leasingu navrhovateľom po dobu trvania leasingu. V tejto časti nevykonal súd prvého stupňa žiadne dokazovanie. Navrhovateľ uviedol, že nemal záujem predmet leasingu len užívať, ale tento odkúpiť a v leasingových splátkach uhrádzať kúpnu cenu predmetu leasingu. Podľa navrhovateľa predpokladom pre rozhodnutie súdu bolo uplatnenie si nároku na zaplatenie odplaty za užívanie predmetu leasingu odporcom voči navrhovateľovi, ku ktorému úkonu zo strany odporcu neprišlo. V tejto časti považuje odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku navrhovateľ za nepreskúmateľné a v odôvodnení mu absentovali úvahy súdu, ktorými sa riadil pri vyhodnotení dôkazov. Nakoniec si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslil. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril svojim písomným podaním zo 07. 05. 2014 a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádzal len tie skutočnosti a tvrdenia, ktoré už skôr predniesol v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom prvostupňový súd sa s nimi dostatočne jasne, podrobne a zrozumiteľne vysporiadal už v napadnutom rozsudku. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne nové skutočnosti ani tvrdenia, na ktoré by nereagoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Odporca mal za to, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami súvisiacimi s predmetným sporom, na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci rozhodol a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeného rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ ako leasingový prenajímateľ a odporca ako leasingový nájomca uzatvorili dňa 31. 10. 2005 leasingovú zmluvu č. 56902025, ktorej obsah bol podľa § 273 Obchodného zákonníka určený aj odkazom na obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel. Predmetom leasingovej zmluvy bol leasing motorového vozidla bližšie špecifikovaného v leasingovej zmluve, pričom účastníci konania sa v zmluve dohodli na počte mesačných leasingových splátok, výške leasingových splátok, predbežnej kúpnej cene a predajnej cene predmetu leasingu, ako aj poistení. Podľa bodu 3 písm. a) leasingových podmienok leasingový vzťah skončí posledným dňom kalendárneho obdobia, za ktoré má byť zaplatená posledná lízingová splátka. Preto ak mala byť posledná leasingová splátka zaplatená 05. 10. 2008, leasingových vzťah založený medzi účastníkmi konania leasingovou zmluvou skončil uplynutím dňa 31. 10. 2008. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvostupňového súdu v tom, že listom zo dňa 16. 02. 2010 nemohol odporca od zmluvy právne účinne odstúpiť, pretože práva a povinnosti vyplývajúce z leasingovej zmluvy zanikli uplynutím dohodnutej (v obchodných podmienkach) doby. Účastníci konania ako strany leasingovej zmluvy si dohodli priamo v zmluve, resp. v obchodných podmienkach určujúcich obsah zmluvy, že práva a povinnosti založené leasingovou zmluvou budú vznikať len do uplynutia posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom mala byť zaplatená posledná leasingová splátka a uplynutím tohto času v súlade s § 578 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah zanikne. Preto po 31. 10. 2008, kedy na základe dohody účastníkov obsiahnutej v obchodných podmienkach zanikol záväzkový vzťah založený leasingovou zmluvou, nebolo možné od tejto už odstúpiť, prípadne ju iným spôsobom zrušiť. Ak sa teda navrhovateľ domáhal voči odporcovi nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zrušenej leasingovej zmluvy, ku ktorej zrušeniu malo prísť odstúpením odporcu od zmluvy, nebol uvedený nárok navrhovateľa dôvodný. Naviac, pretože medzi účastníkmi konania bol leasingovou zmluvou založený obchodnoprávny vzťah, bolo by potrebné v prípade účinného odstúpenia od leasingovej zmluvy aplikovať § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje vyporiadanie plnenia poskytnutého účastníkom pred odstúpením a je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k úprave nárokov z vydania bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci však nebolo možné z nadpísaných dôvodov postupovať v súlade s § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd správne posúdil, že leasingové splátky zaplatené navrhovateľom nie je možné považovať za plnenie bez právneho dôvodu, pretože jednak odporca od leasingovej zmluvy právne účinne neodstúpil a teda leasingová zmluva zakladala právny titul navrhovateľom zaplatených leasingových splátok a jednak aj v prípade odstúpenia, právna úprava Obchodného zákonníku vyvoláva zánik záväzku ex nunc. Pokiaľ súd prvého stupňa zo skutkových okolností tvrdených navrhovateľom dovodil nárok navrhovateľa voči odporcovi na náhradu škody, a to vo výške zodpovedajúcej všeobecnej hodnote predmetu leasingu v čase jeho odobratia navrhovateľovi, podľa odvolacieho súdu, prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci a túto aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru, že nárok navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia je dôvodný len v časti 39,50 Eur, keď navrhovateľ zaplatil zálohovo kúpnu cenu motorového vozidla a administratívny poplatok, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania neprišlo a motorové vozidlo bolo medzitým predané odporcom tretej osobe. V uvedenom kontexte nepovažoval preto odvolací súd námietky odporcu, uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.