Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/432/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229079 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211229079.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. I. XX, W., zast. GRMAN & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Landererova 1, Bratislava, proti odporcom: v 1. rade Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 603 481, Primaciálne nám. 1, Bratislava, v 2. rade Mestská časť Bratislava Ružinov, IČO: 603 155, Mierová č. 21, Bratislava, o splnenie povinnosti podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o odvolaní odporcu v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C 126/2011-61 zo dňa 2. augusta 2013 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C 126/2011-61 zo dňa 2. augusta 2013 m e n í tak, že odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 16C 126/2011-61 zo dňa 2. augusta 2013 uložil odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 335,62 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Okresný súd Bratislava II v odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením tohto súdu zo dňa 20.3.2013 č.k. 16C 126/2011-50 bolo vo veci konanie podľa § 96 O.s.p. zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa, v ktorom sa navrhovateľ domáhal voči odporcom uloženia povinnosti podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľa a spoločne a nerozdielne náhrady trov konania. Navrhovateľovi bol vrátený súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 92,87 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo v dôsledku vzájomnej dohody medzi účastníkmi konania, ktorí dňa 7.2.2013 uzavreli novú zmluvu č. 023654899 o prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku prislúchajúceho k bytu, ktorou došlo k úprave ich vzájomných práv a povinností. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, nemožno prijať jednoznačný záver o dôvodnom podaní návrhu na začatie konania a jeho späťvzatí len v dôsledku správania odporcov v 1. a v 2. rade po podaní návrhu na začatie konania. Podľa názoru súdu neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., teda pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa zásady zavinenia vyjadrenej v tomto ustanovení a súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Na základe podaného odvolania navrhovateľa, ktorý namietal, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo pre správanie odporcov v 1. a v 2. rade, ktorí dňa 28.2.2013 uzatvorili s navrhovateľom novú zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku prislúchajúceho k bytu, odvolací súd uznesením zo dňa 31.5.2013 sp.zn. 2Co 263/2013 uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách konania zrušil s tým, že okresný súd bude v ďalšom rozhodnutí postupovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a skúmať zavinenie na strane účastníkov konania a o trovách konania znovu rozhodne.
Okresný súd v napadnutom uznesení rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., vychádzal zo záveru, že navrhovateľ, ktorý dôvodne podal návrh na začatie konania zobral späť pre správanie odporcov v 1. a v 2. rade, ktorí v snahe o mimosúdne urovnanie sporu ponúkli navrhovateľovi uzatvorenie novej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku prislúchajúceho k bytu. Zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 28.2.2013 a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol na návrh povolený dňa 8.3.2013, čím odpadol predmet tohto konania. Odporcovia zavinili zastavenie konania a sú preto podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Súd priznal trovy konania podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a trovy konania vyčíslil vo výške 335,62 eur tak, ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia okresného súdu.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie odporca v 1. rade, ktorý žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu. V odvolaní odporca v 1. rade namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní odporca v 1. rade poukázal na to, že návrhom doručeným súdu dňa 7.12.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľa z dôvodu, že dňa 21.5.2010 bola uzatvorená zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorej účastníkmi bol navrhovateľ a odporcovia v 1. a v 2. rade, pričom k uhradeniu kúpnej ceny v celkovej výške 1.039,98 eur, aj napriek výzve navrhovateľa nedošlo zo strany odporcov k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa Článku IV Zmluvy č. 021654699 zo dňa 23.6.2010 bol navrhovateľ zaviazaný uhradiť odporcovi v 1. rade časť kúpnej ceny v sume 519,99 eur a odporcovi v 2. rade časť kúpnej ceny v sume 519,99 eur do 15 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy. Odporcovi v 1. rade bola časť kúpnej ceny vo výške 519,99 eur pripísaná na účet dňa 12.7.2010, po uplynutí lehoty splatnosti. Odporcovi v 2. rade bola časť kúpnej ceny vo výške 519,99 eur pripísaná na účet dňa 9.7.2010, po uplynutí lehoty splatnosti. Podľa Článku V ods. 3 Zmluvy č. 021654699 zo dňa 23.6.2010 predávajúci a nadobúdateľ sa dohodli, že v prípade nedodržania záväzku uvedeného v článku IV tejto zmluvy zo strany nadobúdateľa predávajúci odstupuje od tejto zmluvy a zmluva stráca platnosť. Nakoľko navrhovateľ nezaplatil kúpnu cenu v dohodnutej lehote splatnosti, uvedený zmluvný vzťah bol zrušený a zanikol v súlade s § 610 Občianskeho zákonníka na základe rozväzovacej podmienky uvedenej v článku V. bod 3 zmluvy č. 021654899 zo dňa 23.6.2010. Odporca v 1. rade v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf 30/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7M Cdo 4/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Sžo 225/2010. Dôvodom späťvzatia návrhu bolo uzatvorenie novej zmluvy dňa 28.2.2013, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. V-3463/2013 zo dňa 8.3.2013. Zo strany odporcov teda nedošlo k podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností pôvodnej zmluvy č. 021654699 zo dňa 23.6.2010, kedy by bolo možné konštatovať späťvzatie dôvodne podaného návrhu pre správanie sa odporcov v 1. a v 2. rade, čo by odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. pre priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi. Zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ, čo odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a priznanie náhrady trov konania odporcom v 1. a v 2. rade. Odporca v 1. rade preto žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu na účet odporcu v 1. rade do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporkyne podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.
Odporca v 1. rade namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Návrhom doručeným súdu dňa 7.12.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľa z dôvodu, že dňa 21.5.2010 bola uzatvorená zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorej účastníkmi bol navrhovateľ a odporcovia v 1. a v 2. rade. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) obsahuje dve ustanovenia o spôsobe rozhodnutia o trovách konania v prípade jeho zastavenia. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Toto ustanovenie má všeobecný charakter a upravuje rozhodovanie súdu o náhrade trov konania pri zastavení konania z objektívnych dôvodov. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy; ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je len subsidiárne k ustanoveniu § 146 ods. 2 O.s.p. Vyplýva to z logického a gramatického výkladu oboch ustanovení. Kým ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ je všeobecným ustanovením pre náhradu trov konania pri zastavení konania bez bližšej špecifikácie, ustanovenie § 146 ods. 2 upravuje prípady zavineného zastavenia konania - zastavenie konania zo subjektívnych príčin. Druhá veta tohto ustanovenia je ešte viac špecifikovaná a uplatňuje sa len pre prípady zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu, ktoré zavinil odporca.
Vzhľadom na vzájomný vzťah týchto dvoch ustanovení je pri určovaní povinnosti účastníka nahradiť trovy konania relevantné a potrebné rozlišovať, z akého dôvodu k zastaveniu konania došlo a na tomto základe zvážiť aj aplikáciu toho-ktorého ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Rozdiel, či k zastaveniu konania došlo pre správanie sa účastníkov, teda ich zavinením, alebo z objektívnych dôvodov (nesplnenie zákonných - procesných podmienok konania), sa prejaví v rozhodnutí o náhrade trov konania. Je nevyhnutné rozlišovať rozhodovanie o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ a podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
Samotné konštatovanie zavinenia účastníka pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. však nepostačuje.9) Zavinenie účastníka podľa tohto ustanovenia je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu „výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu“.10) Zavinenie ako príčina vzniku povinnosti účastníka uhradiť trovy konania, musí byť preto aj náležite odôvodnené.
Rozlišovanie, či ide o rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. prvej (zavinenie navrhovateľa) alebo druhej vety (zavinenie odporcu), závisí od dôvodu späťvzatia návrhu. Ak k späťvzatiu došlo pre zaplatenie pohľadávky odporcom pred podaním návrhu, ako aj v prípade neuvedenia dôvodu späťvzatia, ide o prezumované zavinenie navrhovateľa podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., ako aj v zmysle rozhodnutia Rc 49/1993. Pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť z dôvodu, že odporca uhradil pohľadávku po podaní návrhu, návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne a konanie bolo zastavené zavinením odporcu. V tomto prípade bude o trovách konania rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.
Nakoľko ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je všeobecnou a teda subsidiárnou úpravou k ustanoveniu § 146 ods. 2 O.s.p., upravujúcemu zásadu zodpovednosti za zavinenie, použije sa len vtedy, ak nejde o zavinenie zastavenia konania jedným z účastníkov konania podľa § 146 ods. 2 prvej alebo druhej vety O.s.p. Z uvedeného vyplýva záver, že súdy by pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania mali najprv dôsledne skúmať zavinenie zastavenia konania účastníkmi a až následne, ak zavinenie nemožno pričítať žiadnemu z účastníkov, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Odvolací súd zdôrazňuje, že o návrhu navrhovateľa vo veci súd prvého stupňa nerozhodol a v konaní nebolo preukázané, že odporca zavinil zastavenie konania. Navrhovateľ sám zobral, na základe svojho rozhodnutia, návrh na začatie konania späť. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd zastáva názor, že
rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania nemožno považovať za vecne správne a je potrebné ho zmeniť.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku.
Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný hradiť žalovanému trovy konania.
V danom prípade späťvzatie žaloby nebolo vyvolané správaním odporcov, preto zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ a súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť hradiť trovy konania navrhovateľovi spoločne a nerozdielne v sume 335,62 eur.
Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p. s tým, že v danom prípade je síce navrhovateľ povinný zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania, ale o trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi 1/ nepriznal trovy konania, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Pokiaľ si v podanom odvolaní odporca 1/ uplatnil trovy konania za súdny poplatok za podané odvolanie, odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci bolo konanie zastavené, súd vo veci meritórne nerozhodoval a tak v tomto prípade, ak si odporca 1/ uplatnil trovy konania za súdny poplatok za podané odvolanie, je nutné pripomenúť, že súdny poplatok je povinný poplatník zaplatiť len v súvislosti s odvolaním proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. Podľa poznámky bod 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov, sa poplatok podľa rovnakej sadzby platí i v odvolacom konaní vo veci samej.
V prejednávanej veci navrhovateľ podal návrh na začatie konania proti odporcom 1/ a 2/. Tento návrh vzal v celom rozsahu späť a súd preto konanie zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, že dôvodom pre späťvzatie návrhu voči odporcom nebolo žiadne správanie odporcov (odôvodňujúce aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), ale okolnosť výlučne na strane navrhovateľa - to, že sám dospel k názoru, že jeho návrh už nie je opodstatnený, pretože sa rozhodol uzavrieť s odporcom inú zmluvu, teda nie tú, v súvislosti s ktorou podal predmetný návrh.
Z rozhodujúceho hľadiska - hľadiska procesného výsledku - je preto nepochybné, že zastavenie konania voči odporcom zavinil navrhovateľ (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Po ustálení tohto (procesného) zavinenia navrhovateľa nebolo pri rozhodovaní o náhrade trov konania významné, či k svojmu názoru (že rozhodnúť v zmysle petitu podaného návrhu už nie je potrebné) dospel na základe zistenia, že už nemá záujem trvať na podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, pretože uzatvoril inú zmluvu, ktorá je pre neho podstatná.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.