Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/337/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201036 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212201036.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného spoločnosťou HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcovi: V. S., K. O. V. XX, O., v konaní zastúpenému opatrovníčkou P. V., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 2.543,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 27.2.2013, č.k. 52C/108/2012-87, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 27.2.2013, č.k. 52C/108/2012-87 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.1.2012, opraveným podaním doručeným súdu dňa 15.2.2012, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.543,82 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že návrh bol podaný na súd po uplynutí premlčacej doby. Navrhovateľ s námietkou premlčania nesúhlasil s tým, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že úverová zmluva je typ zmluvy, ktorý Obchodný zákonník zaraďuje medzi absolútne obchodné záväzkové vzťahy, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. V čase uzavretia zmluvy nebola účinná právna úprava, ktorá by vymedzovala výlučnú aplikáciu Občianskeho zákonníka na právne vzťahy založené Obchodným zákonníkom, ak je takáto aplikácia na prospech spotrebiteľovi, a už vôbec nie obligatórne použitie Občianskeho zákonníka. Na predmetný záväzkový vzťah je preto nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko posledná platba odporcu bola uskutočnená dňa 21.2.2012, v zmysle ustanovenia § 407 ods. 1, 3, 4 Obchodného zákonníka došlo k pretrhnutiu premlčacej doby, a dňom 22.2.2012 začala plynúť nová premlčacia doba. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že dňa 23.7.2002 bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. (právnym predchodcom navrhovateľa) a odporcom zmluva o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 13.9.2007 zastavil povolené prečerpanie na účte odporcu, pričom mu oznámil, že ak do 10 dní nedôjde k úhrade, banka pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru alebo výpovedi zmluvy. Nakoľko odporca dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca navrhovateľa zmluvu vypovedal. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21.12.2010 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca na navrhovateľa ako postupníka súbor pohľadávok, medzi iným aj pohľadávku voči odporcovi vo výške 2.732,68 eur. Vzhľadom na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania, súd návrh navrhovateľa zamietol s poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, lebo jeho nárok je v celom rozsahu premlčaný. Súd uviedol, že záväzok, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol medzi poskytovateľom úveru, t. j. právnym predchodcom navrhovateľa, a fyzickou osobou, t. j. spotrebiteľom. Preto ich právny vzťah je potrebné posúdiť podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (lex specialis) a Občianskeho zákonníka (lex generalis). Aplikácia Obchodného zákonníka je možná len v prípade existencie obchodno-právnych záväzkových vzťahov (§ 261 a nasl. Obchodného zákonníka), čo sa v tomto prípade nestalo, nakoľko medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z., nie zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Uvedený záver je s poukazom na existenciu zák. č. 258/2001 Z.z. v čase uzavretia zmluvy potrebné prijať bez ohľadu na skutočnosť, že je v zmluve uvedené, že sa uzatvára podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu premlčacia doba plynie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako právneho predpisu lex generalis. Úver sa stal splatným v októbri roku 2007, kedy navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) mohol svoj nárok na úhradu dlžnej sumy uplatniť prvý raz. Keďže nárok navrhovateľa na úhradu dlžnej sumy 2.543,82 eur bol uplatnený na súde až návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 19.1.2012, bol už v celom rozsahu premlčaný. Pretože sa daný záväzkovo - právny vzťah posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, čiastočné plnenie záväzku nemalo za následok pretrhnutie plynutia premlčacej doby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď právny vzťah zo zmluvy o úvere, ako aj vznesenú námietku premlčania posúdil podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, a vychádzajúc z tohto právneho režimu aplikoval premlčaciu dobu v trvaní 3 roky podľa Občianskeho zákonníka. Súd neprihliadol na uznanie záväzku čiastočným plnením záväzku odporcom, na ktoré navrhovateľ v konaní poukázal. S právnym posúdením veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako lex generalis navrhovateľ nesúhlasí. Podľa jeho názoru, aj v prípade, ak ide o úver spotrebiteľský, respektíve o spotrebiteľskú zmluvu, neznamená to, že právny vzťah sa automaticky stáva občianskoprávnym vzťahom. Spotrebiteľský charakter zmluvy neznamená, že úverová zmluva stráca svoj obchodnoprávny charakter. Súd s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikoval výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane právnej úpravy premlčacej doby. Takéto právne posúdenie zmluvy nie je správne, nakoľko v plnom rozsahu potiera a ignoruje § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, v ktorom je výslovne uvedené, že treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravuje, bez ohľadu na povahu účastníkov, aj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a charakter absolútneho obchodu si zachováva aj v prípade, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na právny názor Krajského súdu v Trnave v uznesení zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 9Co/224/2011, podľa ktorého zmluvnou podmienkou nemožno rozumieť aj zákonnú úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku týkajúcu sa premlčania. V predmetnom rozhodnutí krajský súd taktiež uviedol, že keď jednoznačne ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, je potrebné dôjsť k právnemu záveru, že na takýto zmluvný vzťah sa bude aplikovať režim Obchodného zákonníka aj v časti premlčania jednotlivých nárokov a bude potrebné postupovať podľa § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. Tejto argumentácie Krajského súdu v Trnave sa pridržiava aj navrhovateľ a má za to, že rovnako je potrebné právne posúdiť aj právny vzťah, úverovú zmluvu a premlčanie v tejto prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov mal prvostupňový súd aplikovať premlčaciu dobu v trvaní 4 roky v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Okrem toho mal súd prihliadnuť na uznanie záväzku zo strany odporcu, a to uznanie čiastočným plnením záväzku v zmysle § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení sa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorých, ak dlžník plní čiastočne svoj dlh, má toto plnenie účinky uznania aj zvyšku dlhu. Odporca zaplatil na účet navrhovateľa v období od februára 2011 do februára 2012 viacero čiastočných plnení, čo navrhovateľ v konaní tvrdil aj preukázal prehľadom prijatých platieb. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporca (opatrovníčka odporcu) sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a prijal vo veci aj správne právne závery. Na týchto zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, a preto na ne v plnom rozsahu poukazuje aj odvolací súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporca prostredníctvom procesného opatrovníka účinne vzniesol námietku premlčania, čo spôsobilo stratu nároku navrhovateľa vymáhať ho súdnou cestou. Odvolací súd predovšetkým považuje za správne právne závery súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom. Je nesporné, že právny predchodca navrhovateľa je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a odporca pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Navrhovateľ v odvolaní ani nespochybňuje, že predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Namieta však, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a charakter absolútneho obchodu si zachováva aj v prípade, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu. Preto treba premlčanie práva posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Tento právny názor navrhovateľa však neobstojí. Názor Krajského súdu v Trnave, na ktorý sa odvoláva vo svojom odvolaní, nezodpovedá ani doterajšej rozhodovacej praxi všeobecných súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľov, podľa ktorej v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo, a to aj čo sa týka otázky premlčania práva (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.8.2010, č. k. 10CoE/85/2010-44, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, č. k. I. ÚS 402/2013-10). Navyše, zákonom č. 102/2014 zo dňa 25.3.2014, účinným od 13.6.2014, bolo novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 OZ tak, že bolo doplnené o vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje aj na prejednávanú vec. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa správne posudzoval premlčanie práva navrhovateľa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a dospel aj k správnemu záveru, že námietka premlčania bola v prednom konaní vznesená účinne, pretože právny predchodca navrhovateľa uplatnil svoje právo na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Preto súd prvého stupňa žalobu aj správne zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodal, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.